Dohoda o obrannej spolupráci povoľuje ozbrojeným silám USA prelet, tankovanie, pristátie a vzlietnutie, na čo by si inokedy museli pýtať povolenie od vlády alebo príslušného ministerstva. To sa však nedá označiť za odovzdanie vzdušného priestoru USA, ktorá ostáva jednoznačne v rukách Slovenskej republiky. Rovnako nie je pravda, že sme Spojeným štátom odovzdali letiská alebo „komplet všetko”, keďže Slovensko rozhoduje o vymedzení priestorov, ktoré budú Ozbrojené sily USA používať.

O vzdušnom priestore hovoria nasledujúce odseky 1 a 2 článku 11:

„1.  Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a prevádzky. Do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov.

2.  Lietadlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre ne sú oprávnené k preletu, k vykonávaniu tankovania počas letu, pristávaniu a vzlietaniu na území Slovenska. Na tieto lietadlá sa nevzťahujú poplatky za poskytovanie leteckých navigačných služieb vrátane traťových poplatkov a terminálových poplatkov. Okrem toho tieto lietadlá nepodliehajú letiskovým poplatkom vrátane poplatkov za pristátie, poplatkov za parkovanie a poplatkov za služby pre cestujúcich na letiskách vo vlastníctve a prevádzke štátu na území Slovenskej republiky.” (.docx, s. 16)

Podľa zákona o ozbrojených silách SR zodpovedajú za vzdušný priestor v čase mieru „ozbrojené sily určené rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky”. „Plnia úlohy zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky podľa pravidiel organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom.” 

V preambule dohody nachádzame vyhlásenie o rešpektovaní Slovenských zákonov: „uznávajúc, že pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov,..” (.docx, s. 3)

„Podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s dohodou pred jej ratifikáciou prezidentkou Slovenskej republiky vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické osoby a právnické osoby.” (docx, s. 2) Ústavné zákony majú podľa tohto odseku väčšiu právnu silu ako medzinárodná zmluva.

Ku vplyvu dohody na zákony sa vyjadril 15. decembra aj spolu rokujúci minister obrany Naď: „Všetky základné ústavné parametre budú zachované, nestrácame žiadnu suverenitu ani nič podobné."

O tom, že prítomnosť amerických vojsk na slovenskom území je obmedzená podľa potreby príslušných slovenských orgánov informuje aj portál MOSR.

Pre Demagog.SK sa vyjadril Michal Onderčo, ktorý učí medzinárodnú politiku na Erazmovej univerzite v Rotterdame:

„Zmluva dáva možnosť lietadlam na prelet, vzlet, odlet a tankovanie. Toto povolenie sa nevymyká tomu, čo je bežné v iných obranných dohodách medzi USA a inými krajinami, takéto povolenie je relatívne normálne. Pokial USA majú možnosť používať vojenské základne, možnosť pristáť, vzlietnut a prelietat je relatívne pochopitelná.”

Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže za slovenský vzdušný priestor a prítomnosť zahraničných vojenských jednotiek majú naďalej zodpovedať slovenské inštitúcie. Nejde teda o „absolútnu kontrolu” vzdušného priestoru americkými jednotkami.

Zároveň neplatí tvrdenie, že Slovenská republika touto dohodou odovzdáva celé letiská Sliač a vojenské letisko Malacky-Kuchyňa do užívania armáde USA. Článok 2, odsek 6 dohody uvádza, že Slovensko samo určí, ktoré časti letísk budú môcť využívať príslušníci USA. 

V prílohe A dohody sa sice uvádzajú ako dohodnuté priestory a zariadenia vojenské letiská Sliač a Malacky-Kuchyňa, avšak poslanec obsah článku 2, odseku 6 ďalej vymedzuje pojem daných priestorov a zariadení:

„Pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA." (.docx., s. 5)

Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika bude mať možnosť určiť si priestory, ktoré budú v jej výhradnom používaní, a ktoré nebudú k dispozícií ozbrojeným silám USA. Možnosť využívať celý areál oboch letísk, ktorú podľa poslanca Fica zaručuje táto zmluva, bude teda podmienená implicitným či explicitným súhlasom Slovenskej republiky.