Na zverejnenie analýzy vakcín Slovenskej akadémie vied o mRNA vakcínach proti covidu-19 reagovala molekulárna biologička Soňa Peková videom, v ktorom spochybňuje jej závery. Tvrdí, že SAV skúmala „iné vakcíny“ než ona. Odvoláva sa aj na údajne zhodné zistenia 12 zahraničných laboratórií. Odborníci však uvádzajú, že Pekovej tvrdenia stoja na nesprávnej interpretácii výsledkov, pričom nezávislá analýza SAV, regulátori aj výrobcovia potvrdzujú, že množstvo DNA vo vakcínach je pod povolenými limitmi.

Na Facebooku sa šíri video molekulárnej biologičky Sone Pekovej z 27. augusta 2025, v ktorom spochybňuje analýzu Slovenskej akadémie vied (SAV) o bezpečnosti mRNA vakcín proti covidu-19. Peková tvrdí, že SAV nemohla analyzovať rovnaké vzorky ako ona, keďže si ich údajne nikto nevyzdvihol z jej laboratória. Zároveň hovorí, že minimálne 12 zahraničných laboratórií „unisono“ hlási vysoké množstvá DNA vo vakcínach, ktoré podľa nej prekračujú povolené limity. SAV podľa Pekovej tiež nesprávne zacielila analýzu, keďže nepoužila sekvenciu anotovanú Kevinom McKernanom. Pekovej tvrdenie o 12 laboratóriách šíril aj portál Bádateľ. Video malo začiatkom septembra viac ako 360-tisíc pozretí.

Výsledky Pekovej analýzy publikovali v problematickom časopise

Diskusiu o nadmernom množstve DNA v mRNA vakcínach Comirnaty a Spikevax vzbudila tlačová beseda splnomocnenca pre prešetrenie manažmentu pandémie covidu-19 Petra Kotlára v marci 2025. Ten uviedol, že množstvo zvyškovej DNA vo vakcínach vraj dosahovalo úroveň množstva aktívnej látky vo vakcíne. Naznačil zároveň, že toto množstvo DNA je príliš vysoké, môže byť pre ľudí nebezpečné a spôsobovať genetické mutácie.

O niekoľko dní sa k autorstvu takéhoto výskumu prihlásila Soňa Peková, molekulárna biologička, ktorá v minulosti šírila nepravdivé informácie o očkovaní proti covidu-19 a propaguje myšlienky sekty AllatRa. Svoje výsledky spracovala do znaleckého posudku, ktorý Peter Kotlár odovzdal na generálnej prokuratúre. Zároveň ich publikovala vo forme vedeckej štúdie spolu s Petrom Kotlárom a Richardom M. Flemingom. 

Štúdia uvádza, že bola spracovaná na základe formálnej žiadosti slovenského premiéra Roberta Fica, pričom sa odvoláva aj na požiadavku na transparentný výskum a zverejnenie zo strany ministra zdravotníctva a sociálnych služieb USA Roberta F. Kennedyho Jr.

Peková na svojom profile napísala, že štúdiu pôvodne poslala do časopisu New England Journal of Medicine. Neskôr bola 24. apríla 2025 zaslaná do časopisu Journal of Angiology & Vascular Surgery, akceptovaná bola 5. mája 2025 a publikovaná 13. mája 2025. Ide o časopis vydavateľa Herald Scholarly Open Access (HSOA), ktorý je vedený na Beallovej listine potenciálnych predátorských vydavateľov. Takíto vydavatelia sú charakteristickí tým, že za poplatok dokážu v krátkom čase zverejniť štúdiu, ktorú im autor zašle, a to bez toho, aby preverili jej kvalitu, odbornosť či pravdivosť.

Časopis na svojom webe tvrdí, že má „impact factor“ 1,71, pričom ho počíta tak, že vydelí počet citácií článkov z rokov 2022–2023 podľa Google Scholar počtom článkov publikovaných v rokoch 2022–2023. Takáto metodika vychádza z dát Google Scholar a nie je oficiálnym Journal Impact Factorom (JIF). Pri odborne relevantných vedeckých časopisoch sa JIF počíta a udeľuje výhradne spoločnosťou Clarivate v rámci Journal Citation Reports na základe databázy Web of Science: ide o počet citácií v jednom konkrétnom roku na články z predchádzajúcich dvoch rokov, delený počtom „citovateľných“ položiek v týchto dvoch rokoch.

Doktor Richard M. Fleming, ktorý sa s Kotlárom a Pekovou podieľal na analýze, bol v minulosti odsúdený za dva podvody. V roku 2009 sa Fleming priznal, že sa dopustil podvodu v zdravotníctve, keď štátnym poisťovniam Medicare a Medicaid fakturoval vyšetrenia srdca, ktoré v skutočnosti nevykonal, a poštového podvodu, keď pri platenej štúdii o „sójových chipsoch“ si pre niektorých účastníkov vymyslel údaje. Bol odsúdený „na päť rokov probácie so šesťmesačným domácim väzením vrátane elektronického monitorovania a s povinnosťou uhradiť náhradu škody vo výške 107 244,24 USD za zločiny podvodu v zdravotnej starostlivosti a poštového podvodu“. 

Následne ho americký úrad FDA v septembri 2018 vylúčil na 10 rokov z činností súvisiacich s liekmi, teda nesmel poskytovať služby firmám so schválenými alebo podanými žiadosťami o lieky. Flemingove podania, ktorými chcel rozhodnutie zvrátiť, FDA v novembri 2018 zamietol.

Autori spornej štúdie nesprávne interpretovali svoje vlastné výsledky

Virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra SAV v rozhovore pre portál aktuality.sk zdôraznil, že Kotlárove tvrdenia o „nadmernom množstve DNA“ vo vakcínach stoja predovšetkým na chybnom prepočte. Hodnoty, ktoré namerali, podľa Klempu nie sú zásadne odlišné od údajov SAV, problém však vznikol tým, že výsledky uvádzali ako počet kópií DNA na mililiter a neprepočítali ich na nanogramy na dávku. Po korektnom prepočte sú namerané množstvá pod regulačným limitom 10 nanogramov (ng) na dávku. Klempa zároveň upozorňuje, že v ich analýze bolo metodicky podhodnotené množstvo RNA, čo vytvorilo mylný dojem, že DNA je „viac“. 

Štúdiu Fleminga, Kotlára a Pekovej pre denník SME komentovali aj molekulárny biológ Filip Držík a biochemik Peter Holub. Odborníci zhodne konštatujú, že ani štúdia Pekovej nepreukazuje nadmerné množstvo DNA vo vakcíne.

Podľa odborníkov pri správnom prepočte vychádza, že množstvo DNA vo vakcínach je hlboko pod stanoveným limitom. Holub preto konštatuje: „Soňa Peková dokázala len to, že mRNA vakcíny od Pfizeru a Moderny sú úplne v poriadku a žiadne zvýšené množstvo zvyškovej DNA v nich nie je.“ Peter Holub pre SME vypočítal, že podľa Pekovej dát obsahuje jedna dávka menej ako pol nanogramu DNA.

Ďalším problémom je interpretácia potenciálnych rizík. Kotlár a Peková tvrdia, že DNA vo vakcínach môže „transfekovať ľudskú jadrovú DNA“ a viesť k jej trvalej zmene. Odborníci to však odmietajú. Držík vysvetľuje, že aj keby sa v očkovacích látkach nachádzali nejaké fragmenty DNA, nie sú nebezpečné: „Ľudské telo má mechanizmy, ako takéto cudzie fragmenty rozoznávať a zbaviť sa ich.“ 

Holub konštatuje, že aj keby Peková mala pravdu a DNA vo vakcínach bola vo vyššom množstve, neznamenalo by to zdravotné riziko. Kotlárove tvrdenia o génovej terapii či rakovine sú podľa neho „úplne teoretický problém, ktorý je tak nepravdepodobný, že nestojí za reč“.

V analýze, ktorú publikovali Fleming, Kotlár a Peková, nie je vysvetlený pôvod skúmaných vzoriek. Autori uvádzajú iba to, že im bolo poskytnutých 24 šarží, každá po 10 originálnych, neotvorených ampulkách skladovaných pri -80 °C, pričom preprava mala byť kontrolovaná teplomerom. Nešpecifikujú však, odkiaľ tieto vzorky pochádzali. Podľa oficiálnych dokumentov výrobcu sa vakcína Spikevax (Moderna) má skladovať pri teplotách maximálne od -50 °C do -15 °C (s. 21–23). 

Analýza SAV potvrdila podlimitné množstvo fragmentovanej DNA vo vakcínach 

Koncom apríla 2025 minister zdravotníctva Kamil Šaško na základe uznesenia vlády požiadal Slovenskú akadémiu vied o testovanie vzoriek vakcín proti covidu-19. 

SAV 21. augusta 2025 v stanovisku uviedla, že podľa ich analýzy vykonanej v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) obsahujú mRNA vakcíny len nepatrné množstvá zvyškovej DNA, hlboko pod povolenými limitmi. Ide o veľmi krátke, nekódujúce fragmenty pochádzajúce z DNA použitej pri výrobe mRNA. Analýza neodhalila iné prímesi ani zlúčeniny grafénu. SAV zároveň uvádza, že tvrdenia o „vysokom množstve DNA“ vychádzajú z technicky chybných postupov alebo nesprávnej interpretácie výsledkov a sú zavádzajúce.

Analýza bola zverejnená 1. septembra 2025 v časopise Research Square v podobe preprintu, teda článku pred formálnym recenzovaním, ktoré v súčasnosti stáleprebieha. 

Biomedicínske centrum SAV podľa Klempu overovalo obsah zvyškovej DNA štyrmi nezávislými metódami (a piatu analýzu vykonali kolegovia na Chemickom ústave SAV), pričom ani jedna neukázala prekročenie limitu. Analýza SAV zároveň skúmala aj formu prítomnej DNA, pričom pozorovali iba malé, fragmentované úseky. Zároveň testovali aj prítomnosť iných látok, ktoré sú často predmetom konšpiračných teórií. Analýza však nenašla grafén ani oxid grafénu. 

Klempa vysvetľuje, že malé zvyškové množstvá DNA sú na základe určeného limitu do istej miery očakávané. Samotná existencia fragmentov DNA však neznamená riziko integrácie do ľudského genómu. „Niekoľko miliárd ľudí na Zemi je zaočkovaných mRNA vakcínou a doteraz nebol zachytený jediný prípad, že by bolo potvrdené, že má niekto integrovanú DNA alebo mRNA z tejto vakcíny do genómu,“ tvrdí Klempa. 

Silvia Pastoreková, spoluautorka štúdie a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV vysvetľuje, že v ľudskom tele sa nachádza cudzorodá DNA napríklad z vírusov, o ktorých ani nemusíme vedieť. „Ale zatiaľ neboli pozorované žiadne prejavy integrácie DNA do ľudského genómu,” vysvetlila v rozhovore pre Denník N.

Ohľadom „certifikácie“ Klempa uvádza, že poslaním SAV je výskum, nie rutinná diagnostika. Navyše certifikácie, ktorými argumentuje laboratórium Sone Pekovej, nesúvisia s oficiálnou kontrolou vakcín. „Pekovej pracovisko je oprávnené diagnostikovať niektoré humánne a veterinárne patogény. Môže napríklad certifikovane robiť PCR na zistenie vírusu kliešťovej encefalitídy, to ale v podstate nič v kontexte vakcín neznamená,“ uvádza Klempa.

SAV skúmala menšiu časť tých istých šarží ako Peková, avšak nie všetky

Pri analýze SAV bolo do štúdie zaradených 15 šarží vakcín, každá najmenej po 10 ampulkách, ktoré pochádzali z oficiálnych štátnych skladov na Slovensku pod dohľadom Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a so súhlasom Ministerstva zdravotníctva SR. Zapečatené ampulky boli skladované podľa špecifikácií výrobcu, teda pri vakcínach Pfizer pri -90 až -60 °C a pri vakcínach od spoločnosti Moderna pri -50 až -15 °C.

„Analyzovali sme jedenásť vakcín, ktoré boli z identických šarží, ako analyzovala pani Peková. K tomu sme analyzovali štyri iné šarže, ktoré boli zo súčasného obdobia a ešte im neprešiel dátum použiteľnosti. Na týchto neexspirovaných vakcínach sme nastavovali postupy. Regulátori totiž upozorňujú, že nie je úplne vhodné analyzovať preexspirované vakcíny a tých jedenásť už bolo dva roky po exspirácii. Ony boli po exspirácii už vtedy, keď boli analyzované pani Pekovou,“ uviedla Pastoreková. 

Zdroj dát: analýza SAV, analýza Fleming, Kotlár, Peková

ŠÚKL k výberu vzoriek pre Demagog.sk 10. septembra uviedol, že analyzované vakcíny pochádzali z oficiálnych certifikovaných skladov. Ústav zdôrazňuje, že výroba mRNA vakcín je prísne regulovaná a medzi šaržami sú prípustné len minimálne odchýlky. Podľa ŠÚKL sa limit zvyškovej DNA maximálne 10 ng na dávku kontroluje už pri výrobe a následne sa potvrdzuje pri sprístupnení každej šarže na trh. Hovorkyňa uviedla, že nie je potrebné 100 % prekrytie výberu vzoriek medzi rôznymi analýzami. „Štandardné postupy kontroly zabezpečujú kvalitu a konzistentnosť všetkých šarží,“ uviedla hovorkyňa Lucia Balážiková. 

Skutočnosť, že SAV a ŠÚKL nemali tú istú ampulku od Sone Pekovej, neznamená, že testovali iné vakcíny. Smernica Európskej komisie 2003/63/ES z 23. júna 2003 uvádza, že „pri kontrole hotového lieku je šarža lieku jednotka, ktorá zahŕňa modul jednotiek lieku, ktoré boli vyrobené z rovnakého počiatočného množstva suroviny a prešli rovnakou sériou výrobných a/alebo sterilizačných operácií, alebo v prípade nepretržitého procesu, modul jednotiek vyrobených v určitom časovom intervale.“ Kontrola preto môže prebiehať na ľubovoľnej fľaštičke z danej šarže, nie na jednej konkrétnej ampulke. 

Obe vakcíny Spikevax (.pdf, s. 22) a Comirnaty (.pdf, s. 10) sa navyše po rozmrazení nesmú opätovne zmrazovať. V publikácii Pekovej sa však uvádza, že nepoužité ampulky aj zvyšné časti po odobratí vzorky boli znovu uskladnené pri -80 °C.

V EÚ navyše prebieha nezávislé uvoľňovanie šarží biologických liekov (OCABR) v sieti úradných laboratórií OMCL. Ide o testovanie šarží nezávisle od výrobcu pred uvedením na trh. ŠÚKL je členom tejto siete a vzorky si tak vie zabezpečiť oficiálnou cestou, bez potreby preberať ampulky od tretích osôb. Výrobcovia zároveň podľa Správnej výrobnej praxe (GMP) uchovávajú tzv. retenčné vzorky každej šarže práve na účely následných overení kvality. 

K okolnostiam projektu Klempa dodáva, že analýza „nepriniesla senzáciu“, ale potvrdila to, čo dlhodobo deklarujú výrobcovia aj regulátoriy. 

V otvorených dôveryhodných zdrojoch ani v databázach navyše nenachádzame žiadnu recenzovanú štúdiu, ktorá by „unisono“ potvrdzovala nadlimitnú DNA v mRNA vakcínach, ako tvrdí Peková.

Množstvo DNA pod povoleným limitom konštatujú výrobcovia aj regulátori

Vakcíny proti covidu-19 na báze mRNA učia imunitný systém rozpoznávať a bojovať proti spike proteínu, ktorý vírus spôsobujúci covid-19 používa na vstup do buniek. Výroba mRNA vakcíny sa začína sekvenovaním genetického materiálu vírusu. 

Počas pandémie covidu-19 vedci analyzovali genóm SARS-CoV-2 a identifikovali časti vírusu, ktoré sú kľúčové pre jeho šírenie. Pri vakcínach proti covidu-19 sa zvolil tzv. spike proteín - špeciálny výbežok na povrchu vírusu, ktorý mu pomáha napadnúť ľudské bunky. Tento gén bol následne upravený na základe dlhoročného výskumu koronavírusov. Technológia mRNA vakcín umožňuje v prípade potreby aj rýchlu aktualizáciu vakcíny pri vzniku nových variantov vírusu.

Americký Národný inštitút pre výskum genómu vysvetľuje, že následne sa tento gén vytvorí synteticky a vloží sa do plazmidu - malej kruhovej DNA, ktorá slúži ako nosič genetickej informácie. Plazmidy sú ideálne na výrobu mRNA vakcín, pretože sa dajú rýchlo kopírovať a spoľahlivo uchovávajú požadovanú genetickú sekvenciu. Keď je plazmid pripravený, v laboratóriu sa pomocou enzýmu RNA polymerázy vytvorí mRNA. Ide o proces, ktorý napodobňuje prirodzenú tvorbu RNA v bunkách. Po dokončení tohto procesu sa plazmid rozloží, aby vo vakcíne zostala iba čistá mRNA pripravená na použitie. Môžu v nej však ostať nepatrné zvyšky DNA. Tie sú silne degradované a nefunkčné.

Vakcína neobsahuje vírus samotný, ale len návod na vytvorenie spike proteínu, čo spustí imunitnú odpoveď a tvorbu protilátok. 

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádza: „Náš imunitný systém rozpozná, že tento proteín tam nepatrí, a začne budovať imunitnú odpoveď a vytvárať protilátky, podobne ako pri prirodzenej infekcii covidom-19. Na konci tohto procesu sa naše telo naučí, ako sa chrániť pred budúcou infekciou.“

Demagog.sk oslovil spoločnosť Pfizer ohľadom prítomnosti DNA vo vakcíne Comirnaty. Tlačový odbor spoločnosti Pfizer 25. marca 2025 potvrdil, že vo vakcíne sa môže nachádzať tzv. zvyšková DNA. „Na výrobu mRNA pre spike proteín vo vakcíne sa používa plazmidová DNA ako tzv. východiskový materiál,“ uvádza spoločnosť. Pfizer dodáva, že prítomnosť DNA neprekračuje legislatívou povolené množstvo: „Ako sa vyžaduje pri všetkých vakcínach, množstvo reziduálnej DNA vo vakcíne Pfizer-BioNTech proti covidu-19 je v rámci povolených regulačných limitov,“ uvádza Pfizer. 

Výrobný proces aktívnych látok vakcíny Comirnaty je uvedený aj v dokumente EPAR – Plán riadenia rizík, ktorý je voľne dostupný na webovej stránke Európskej liekovej agentúry.  

EPAR – Plán riadenia rizík (European Public Assessment Report – Risk Management Plan) je oficiálny dokument vydávaný Európskou liekovou agentúrou (EMA), ktorý obsahuje podrobné informácie o bezpečnosti, účinnosti a rizikách liekov, vrátane vakcín. Obsahuje podrobné informácie o hodnotení lieku agentúrou EMA a vedeckých záveroch, ktoré viedli k rozhodnutiu o schválení alebo zamietnutí žiadosti. EPAR zahŕňa rôzne komponenty, ako sú podrobnosti o autorizácii, súhrn charakteristík lieku, hodnotiacu históriu a verejne dostupné posúdenia zmien v povolení. 

V prípade vakcíny Comirnaty sa v tomto dokumente uvádza, že jej účinné látky sa produkujú pomocou transkripcie in vitro z príslušných DNA templátov. To znamená, že mRNA obsiahnutá vo vakcíne je syntetizovaná na základe DNA šablón v laboratórnych podmienkach (.pdf, s. 16). 

Zuzana Baťová pre Denník N vysvetľuje, že každá šarža vakcíny prechádza dvojnásobnou kontrolou – najskôr ju analyzuje samotný výrobca a následne ju preverujú aj nezávislé oficiálne laboratóriá, ktoré sú členmi siete úradných laboratórií OMCL. Zvyšková DNA sa kontroluje ešte v medziprodukte, a ak by prekročila povolený limit, výrobný proces by sa v tej fáze zastavil. Ak by sa v mRNA vakcínach nachádzalo nadmerné množstvo DNA, odporovalo by to výsledkom testovaní vykonaných výrobcami, regulátormi aj nezávislými laboratóriami.

Limit zvyškovej DNA, ktorý povoľujú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), FDA, EMA a iné regulačné úrady na jednu dávku vakcíny, je 10 ng (t.j. jedna miliardtina gramu, prípadne 0,000000001 gramu). Každá šarža vakcíny má oficiálny dokument „Prepustenie šarže oficiálnou kontrolnou autoritou” (Official Control Authority Batch Release - OCABR), teda certifikát kvality, ktorý obsahuje aj informáciu, koľko zvyškovej DNA sa v nej nachádza. Napríklad v certifikáte, ktorý vydalo belgické laboratórium, je uvedené, že šarža obsahuje 220 ng zvyškovej DNA na 1 mg mRNA. Jedna dávka vakcíny obsahuje 30 μg mRNA, takže jedna dávka z tejto šarže obsahovala 6,6 ng DNA, menej ako povolených 10 ng.

Silvia Pastoreková pre Denník N vysvetľuje, že tento limit je pôvodne určený pre liečivá, ktoré sa produkovali na bunkových kultúrach živočíchov a mohlo sa stať, že v nich ostala zvyšková DNA v nefragmentovanej podobe. Ako príklad takéhoto lieku uvádza Pastoreková inzulín. „Dnešné produkty vrátane mRNA vakcín sa neprodukujú na živočíšnych bunkách, ale na substrátoch baktérií. Tie nemajú onkogény ani vlastnosti, ktoré by mohli byť ohrozujúce.”

Nepodložené obavy z prítomnosti DNA vo vakcínach sa objavili už v roku 2023

Obavy z fragmentov DNA v mRNA vakcínach, ktoré by sa mohli integrovať do ľudskej DNA a prípadne spôsobiť rakovinu, sa začali šíriť najmä po vypočutí senátu Južnej Karolíny v USA v septembri 2023, na ktorom takéto podozrenie prezentoval molekulárny biológ Phillip Buckhaults z University of South Carolina. Opieral sa pritom o zistenia z článku, ktorý však vyšiel len ako tzv. preprint a nebol publikovaný vo vedeckom časopise. Portál Healthfeedback.org upozornil, že pôvod dávok vakcíny, ktorí v štúdii skúmali, nie je jasný. Autorom totiž niekto fľaštičky anonymne poslal poštou.  

Profesor Buckhaults sa následne vyjadril, že zistenia, ktoré prezentoval, boli určené pre odborníkov a nie pre širokú verejnosť. Zdôraznil, že riziko nájdenej DNA je teoretické a že vakcíny zachránili oveľa väčšie množstvo životov, než ohrozili potenciálne vedľajšie účinky.

Austrálska regulačná agentúra Therapeutic Goods Administration (TGA) sa venovala vyvráteniu nepravdivých informácií o kontaminácii vakcín DNA v októbri 2024. Upozornila na nedostatky viacerých štúdií, ktoré ukazovali vyššie úrovne DNA, než uvádzalo oficiálne zloženie vakcín. Laboratória, ktoré štúdie vykonávali, nemali certifikáciu na kontrolu vzoriek vakcín. Niektoré skúmali len tri fľaštičky vakcín, čo nie je dostatočná vzorka, alebo používali dávky po dátume spotreby. Štúdie používali na detekciu DNA metódou fluorometrie, ktorá podľa TGA nie je vhodná na stanovenie množstva DNA v RNA vakcínach.

Európska lieková agentúra pre austrálsku tlačovú agentúru AAP uviedla, že v mRNA vakcíne ostávajú veľmi malé množstvá zvyškových fragmentov DNA. Zatiaľ však nevideli dôkaz o nežiadúcich účinkoch mRNA vakcín, ktoré by boli spôsobené práve zvyškovou DNA, alebo o tom, že sa táto DNA zakomponovala do DNA očkovaných ľudí. 

Americký úrad FDA sa pre fact-checkingový portál SciCheck vyjadril, že nemá k dispozícii dôkazy pre tvrdenie, že minimálne množstvá zvyškovej DNA v mRNA vakcínach spôsobujú rakovinu alebo zmeny genetického kódu.

Aktuálny článok z časopisu Japonskej vakcinologickej spoločnosti Vaccine zopakoval experimenty na zisťovanie prítomnosti DNA vo vzorkách vakcín, množstvá vyššie než povolené regulátormi však nedokázal.

Záver

Na Facebooku sa šíri video Sone Pekovej, na ktorom tvrdí, že SAV neanalyzovala rovnaké vzorky a analýzu necielila správne. Dostupné dáta z nezávislých analýz Slovenskej akadémie vied, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv aj medzinárodných regulátorov a výrobcov ukazujú, že mRNA vakcíny obsahujú len minimálne množstvá fragmentov DNA, ktoré sú pod povolenými limitmi a nepredstavujú zdravotné riziko. Príspevky s týmito tvrdeniami sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.