Na sociálnych sieťach sa šíri video násilne potlačeného protestu, ktorý sa podľa popisu odohral v Izraeli. Video v skutočnosti zachytáva demonštráciu v Iráne, ktorá sa udiala v januári 2026 pred americko-izraelským útokom na Irán. Protesty proti vojne prebiehajú aj v Izraeli, ide skôr však o menšie zhromaždenia, ktoré nevyzerajú ako na videu.

Na videu je zachytený protestujúci dav na viacprúdovej ceste, v pozadí sa ozývajú výbuchy a výstrely. Video sa šíri s popisom, že ide o aktuálne udalosti v Izraeli. „Dav zapaluje ohňe na uliciach, keď sa protesty presúvajú k vládnym budovám v Tel Avive,“ píše sa v jednom z príspevkov. Video je sčasti prekryté nápisom v angličtine „Izrael je v totálnom chaose“ (archív tu). Video bolo zdieľané 16. 3. 2026, odkedy ho video viac ako 3-tisíc ľudí, zdieľalo sa aj v zahraničí.

Zábery pochádzajú z januárových protestov v Iráne

Podľa viacerých indícií je možné určiť, že zábery nepochádzajú z Tel Avivu, ale z iránskeho mesta Mašhad. Pomocou spätného vyhľadávania kľúčových záberov z videa sa nám podarilo nájsť dlhšiu pôvodnú verziu toho videa z januára 2026. Podľa popisu pôvodného videa sa udalosti na ňom zachytené odohrávajú v Iráne.

Najstaršie video, ktoré sa nám podarilo na sociálnych sieťach vyhľadať, pochádza z 27. januára 2026. V popise videa sa píše, že zobrazuje streľbu na civilistov pred budovou štátneho rozhlasu a televízie v iránskom Mašhade.

Zdroj: Instagram.com

Totožné video zdieľala nezisková organizácia Iran Human Rights (IHRNGO) zaoberajúca sa ľudskými právami. Tá tiež v popise píše, že video pochádza z Mašhadu a zachytáva, ako bezpečnostné sily strieľajú na civilistov. 

Aj popis ďalších videí potvrdzuje, že video zobrazuje udalosti, ktoré sa udiali 8. januára 2026 v Iráne. Zodpovedá aj medializovaným informáciam - agentúra Reuters 8. januára informovala o protestoch vo viacerých mestách vrátane Mašhadu, ktoré boli násilne potlačené. 

Pomocou indícií na zdieľaných videách sa nám podarilo identifikovať presné miesto, kde bolo video natočené. Ide o cestu pred budovou regionálnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti v meste Mašhad. 

Porovnanie videa s ulicou v iránskom Mašhade. Zdroj: Google maps, Facebook.com, vlastné spracovanie

Na videu sa nachádza rovnaký most ako pred televíznou budovou a možné je stotožniť aj ďalšie identifikačné body, ako sú smerová dopravná tabuľa, billboard či viacprúdová cesta s odbočením vpravo.

Zdroj: Google street view, Instagram.com

Iránska vláda krvavo potlačila protesty

Koncom decembra 2025 vypukli v Iráne najväčšie protesty za posledné roky po tom, ako iránska mena klesla voči americkému doláru na historické minimum. Rýchle znehodnocovanie meny zhoršilo inflačný tlak a ceny potravín a iných predmetov dennej potreby sa stali pre mnohých miestnych obyvateľov ešte nedostupnejšími.

V reakcii na tieto udalosti sa uskutočnili protestné zhromaždenia vo viacerých veľkých mestách, vrátane Mašhadu. Podľa svedkov polícia použila na rozohnanie demonštrantov donucovacie prostriedky.

V priebehu dní sa ekonomické požiadavky protestujúcich pretransformovali na politické. Demonštranti začali priamo spochybňovať najvyššieho vodcu Alího Chameneího a žiadali zmenu režimu. Protestujúci vo viacerých mestách skandovali heslá proti duchovnému vedeniu krajiny.

Rozhodujúci zlom prišiel 8. januára 2026, keď režim pristúpil k celonárodnému odstaveniu internetu a rozsiahlej represii. Viaceré médiá informovali, že bezpečnostné zložky použili proti demonštrujúcim obyvateľom smrtiacu silu.

Presný rozsah obetí zostáva nejasný, pretože štát prerušil komunikačné kanály a nezverejňoval úplné údaje. Organizácia na ochranu ľudských práv HRANA informovala o viac než 7-tisíc potvrdených zabitých a vyše 50-tisíc zadržaných.

Správa OSN hovorí v súvislosti s reakciou vládnej moci na protesty o systémovej povahe porušovania ľudských práv. Konkrétne spomína použitie smrtiacej sily, zneužitie digitálnej infraštruktúry na potláčanie nesúhlasu, využívanie obvinení z trestných činov na umlčanie opozície či cenzúru a zastrašovanie. Rozsah násilnej reakcie štátu vyčísluje, podobne ako HRANA, na tisíce zabitých a desaťtisíce zadržaných (.pdf, s. 16)

Podľa magazínu TIME uviedli dvaja úradníci z iránskeho ministerstva zdravotníctva, že celkový počet obetí mohol byť až 30-tisíc, takéto číslo uvádza aj britský denník The Guardian.

Po potlačení protestov sa odpor občanov neskončil, iba zmenil formu. Ľudia na prejav nesúhlasu využili 40-dňové smútočné obrady za zabitých, ktoré sa menili na nové protivládne zhromaždenia. K odporu sa pridali aj študenti, ktorí usporiadali protesty na viacerých univerzitách. 

Protesty sa konajú aj v Izraeli, nie sú však také masové ani krvavé

28. februára 2026 spustili Spojené štáty a Izrael spoločné údery na Irán, pri ktorých usmrtili viacerých lídrov krajiny vrátane najvyššieho duchovného vodcu Alího Chámeneího. Vláda v Teheráne na ne odpovedala raketovými a dronovými útokmi na Izrael a ďalšie ciele v regióne. Kríza zasiahla aj lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovým uzlom pre svetový obchod.

V Izraeli v súčasnosti prebiehajú protesty proti vojne s Iránom, ale podľa dostupných aktuálnych správ ide skôr o menšie zhromaždenia než o masovú celoštátnu protestnú vlnu. 

V Tel Avive médiá informovali o niekoľkých protestoch. 7. marca 2026 sa konal protivojnový protest za ukončenie vojny s Iránom. Polícia demonštrantov rozohnala po 20 minútach od začiatku po tom, čo bol narušený niekoľkými aktivistami patriacimi ku krajnej pravici.

20. marca sa udialo protivojnové zhromaždenie s výzvou na okamžité ukončenie bojov na námestí Habima. 21. marca sa konal ďalší menší anti-vojnový protest v Tel Avive proti pokračujúcemu americko-izraelskému konfliktu s Iránom. Pri žiadnom z týchto protestov však médiá neinformovali o masových zraneniach či streľbe do protestujúcich, ako vidíme na spornom videu a ako naznačuje popis.

Záver

Sporné video protestu, ktorý sa mal podľa popisu odohrávať v izraelskom Tel Avive, bolo v skutočnosti nakrútené v januári 2026 v Iráne. Na sociálnych sieťach je niekoľko príspevkov z januára 2026, ktoré ho zasadzujú do tohto kontextu. Pomocou Google maps sme dokázali potvrdiť, že ide o iránske mesto Mašhad a že protesty sa odohrali pred televíznou budovou. Protesty prebiehajú aj v Izraeli, nie sú však také násilné, ako na spornom videu. Video sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivé.