Na sociálnych sieťach sa šíri video Patricka Moora, mylne uvádzaného ako spoluzakladateľa Greenpeace. Na videu spochybňuje vplyv oxidu uhličitého na otepľovanie planéty. Odborné inštitúcie vrátane Medzinárodného panelu pre zmenu klímy sa zhodujú na tom, že globálne otepľovanie spôsobuje ľudská činnosť. Keďže vplyv človeka na globálne otepľovanie podľa rozsiahlych analýz potvrdzuje 97 až 99 % klimatických štúdií,  môžeme pri tejto otázke hovoriť o vedeckom konsenze. Koncentrácia CO₂ je dnes najvyššia za státisíce rokov a prináša vážne riziká pre prírodu, potraviny aj zdravie ľudí.

Na Facebooku sa šíri video Patricka Moora, označeného ako spoluzakladateľa Greenpeace, ktorý tvrdí, že „neexistuje žiadny definitívny vedecký dôkaz o tom, že CO₂ je zodpovedný za akékoľvek mierne otepľovanie globálnej klímy, ku ktorému došlo za posledných 300 rokov.“ Dodáva: „Existuje však istota, že CO₂ je stavebným kameňom všetkého života na Zemi a bez jeho prítomnosti v globálnej atmosfére...by to bola mŕtva planéta“. 

Dôkazy podporujú teóriu o klimatickej zmene spôsobenou emisiami CO2 

Odborníci, ktorí sa vyjadrili pre APP FactCheck, vysvetľujú, prečo je tvrdenie, že neexistuje dôkaz o tom, že sú emisie oxidu uhličitého zodpovedné za globálne otepľovanie, nezmyselné a zavádzajúce. 

„Dôkaz“ (anglicky proof) v absolútnom (definitívnom) zmysle existuje iba v čistej matematike, vysvetľuje profesor Steven Sherwood z centra výskumu klimatickej zmeny na Univerzite Nového Južného Walesu v Sydney. „Vo vede nič nepreukazujeme s absolútnou istotou – nemôžeme dokázať ani to, že zajtra vyjde slnko. Hovoríme o istote nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť. A s takouto istotou vieme, že CO₂ spôsobuje otepľovanie, ktoré pozorujeme.“

Dr. John Cook z americkej George Mason University dodáva, že empirická veda nič „nedokazuje“ (anglicky prove), ale zhromažďuje množstvo nezávislých dôkazov (anglicky evidence). Ak sa tieto dôkazy navzájom podporujú, rastie aj vedecká istota. „Pri ľuďmi spôsobenej klimatickej zmene existuje viacero nezávislých dôkazov, že ju poháňa ľudská činnosť,“ uviedol.

Profesor Michael Biercuk z University of Sydney upozorňuje, že vedecká teória sa považuje za potvrdenú, pokiaľ s ňou súhlasia všetky dôkazy, no nikdy nie je „definitívne dokázaná“ (anglicky proven). Skeptici podľa neho často takýto koncept zneužívajú.

Dr. Pep Canadell z CSIRO Climate Science Centre zdôrazňuje, že klimatické modely nedokážu vysvetliť rast teplôt inak než zvýšením skleníkových plynov – najmä CO₂ – v dôsledku ľudskej činnosti. Dr. Cook dodáva, že tvrdiť opak znamená „nepozerať sa poriadne – alebo sa dopúšťať vedomej ignorancie“.

Profesor Sherwood vymenúva tri kľúčové dôvody, prečo je záver o úlohe CO₂ nepochybný: môžeme merať jeho vplyv na energetickú bilanciu Zeme, z fyzikálnych zákonov vieme, že tento vplyv vedie k otepľovaniu, a v skutočnosti pozorujeme práve také otepľovanie, aké sa predpokladá.

Profesor David Karoly z University of Melbourne odkazuje na správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a množstvo recenzovaných štúdií, ktoré tento záver podporujú: „Nárast priemernej globálnej teploty je možný len s nárastom koncentrácií CO₂ spôsobených ľudskou činnosťou.“

Na existencii ľudského podielu na globálnom otepľovaní sa zhodujú aj svetové relevantné vedecké inštitúcie. IPCC, ktorý združuje tisíce vedcov a je orgánom OSN pre hodnotenie klimatickej vedy, v správe z roku 2023 uvádza, že „ľudská činnosť, predovšetkým prostredníctvom emisií skleníkových plynov, jednoznačne spôsobila globálne otepľovanie“ (.pdf, s. 4). Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) súhlasne konštatuje, že existujú nespochybniteľné dôkazy, že Zem sa otepľuje bezprecedentným tempom a hlavným pôvodcom tohto trendu je ľudská činnosť.

Vedecký konsenzus o ľudskom pôvode klimatickej zmeny potvrdzujú aj veľké analýzy odborných publikácií. Štúdia Cooka a kolegov z roku 2013 preskúmala takmer 12-tisíc vedeckých článkov o klimatickej zmene a zistila, že 97 % z tých, ktoré vyjadrovali postoj, pripísalo globálne otepľovanie ľudskej činnosti. Ešte rozsiahlejšia analýza od Lynasa a kolegov z roku 2021, ktorá zahŕňala vyše 88-tisíc klimatických štúdií publikovaných od roku 2012, ukázala, že konsenzus medzi vedcami presahuje 99 %.

Aktuálna úroveň CO₂ je najvyššia posledných 800-tisíc rokov

Počas posledných 800-tisíc rokov sa pohybovalo množstvo CO₂ v atmosfére medzi 160 a 300 ppm. 

Od roku 2015 je úroveň oxidu uhličitého viac ako 400 ppm a stále sa zvyšuje. Podľa výročnej správy z Globálneho monitorovacieho laboratória NOAA dosiahla globálna priemerná koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére v roku 2023 hodnotu 419,3 ppm. Zvýšenie medzi rokmi 2022 a 2023 bolo o 2,8 ppm, čo bol dvanásty rok po sebe, keď množstvo oxidu uhličitého v atmosfére vzrástlo o viac ako 2 ppm. Najnovšie dáta NOAA ukazujú, že v roku 2024 dosiahla globálna priemerná koncentrácia CO₂ rekordných 422,8 ppm. Medziročný nárast bol 3,75 ppm, čo je nový najväčší medziročný nárast. 

Podľa analýzy vedcov z NASA bola priemerná teplota povrchu Zeme v roku 2024 taktiež najvyššia v histórii meraní. Bola približne o 1,28 °C vyššia než priemer z referenčného obdobia 1951–1980, čím prekonala doterajší rekord z roku 2023. 

Úrovne CO₂ za posledných 800 000 rokov. Zdroj: NOAA Climate.gov

Dnešné hladiny oxidu uhličitého sú najvyššie v histórii ľudstva. Vyššia úroveň oxidu uhličitého v atmosfére bola pred približne tromi miliónmi rokov. Toho času bola globálna povrchová teplota o 2,5 až 4 stupne Celzia vyššia než počas predindustriálnej éry.

Vyššia hladina CO₂ v súčasnosti neprospieva ekosystému ani pestovaným plodinám

Výskumníci, ktorí medzi rokmi 1980 a 2017 študovali stovky rastlinných druhov, zistili, že väčšina nehnojených suchozemských ekosystémov má čoraz väčší nedostatok živín, najmä dusíka, ktorý rastliny potrebujú na tvorbu sacharidov a bielkovín pre svoj rast. Tento pokles živín výskumníci pripisujú globálnym zmenám vrátane stúpajúcich teplôt a hladín CO₂. 

Štúdia pestovaných plodín preukázala, že vyššia koncentrácia oxidu uhličitého síce čiastočne zvýšila ich rast, v konečnom dôsledku však znížila ich nutričnú hodnotu potrebnú pre konzumáciu, čo nie je pre ľudstvo hodnotné, povedala Kristie Ebi, spoluautorka štúdie a profesorka globálneho zdravia v Centre pre zdravie a globálne životné prostredie Washingtonskej univerzity. 

Pozitívny vplyv vyššej hladiny CO₂ na rast plodín navyše neplatí pre všetky rastliny. Podľa Jonasa Jagermeyra, vedeckého pracovníka Centra pre výskum klimatických systémov Kolumbijskej univerzity, to závisí od toho, kde vo svete sa pestujú. Rozdiel možno vidieť napríklad v prípade kukurice a pšenice. „Ak by sa však pšenica pestovala v tých istých regiónoch, kde sa v súčasnosti pestuje kukurica (teda v tropických a subtropických oblastiach, ako aj v stredných zemepisných šírkach), čelilo by to aj značným negatívnym vplyvom,“ povedal Jagermeyr.

Navyše zvyšujúce sa koncentrácie CO₂ a iných skleníkových plynov vedú ku klimatickým zmenám, ktoré majú na planétu niekoľko ďalších negatívnych dopadov prevyšujúcich výhody z vyššieho rastu plodín. „Vlny horúčav, suchá, lesné požiare, ktoré teraz zúria, a všetky tieto ďalšie vplyvy spojené so zmenou klímy by spoločnosť ovplyvnili oveľa viac,“ povedal Jagermeyr.

CO₂ ako skleníkový plyn zachytáva teplo zo slnečného žiarenia a zabraňuje jeho úniku späť do vesmíru, čo vedie k postupnému otepľovaniu planéty. Toto otepľovanie spôsobuje topenie ľadovcov a ľadových pokrývok, čo prispieva k zvyšovaniu hladiny morí. Vyššia hladina morí následne ohrozuje pobrežné oblasti a ostrovné štáty, ktoré môžu byť zaplavené. Zvýšené teploty tiež spôsobujú extrémne výkyvy počasia, ako sú intenzívne búrky, záplavy, suchá a požiare. Tieto extrémy majú ničivé účinky na ľudské komunity, poľnohospodárstvo a ekosystémy.

Problémom je rýchlosť klimatických zmien

Podľa Olsena, geológa a paleontológa z Columbia Climate School's Lamont-Doherty Earth Observatory, nie je zásadný problémom vyššia úroveň CO₂, ale rýchlosť, akou k zmenám dochádza. „Počas väčšiny histórie Zeme sa hladiny oxidu uhličitého vo všeobecnosti menili veľmi pomaly. To dalo organizmom a ich ekosystémom dostatok času na to, aby sa prispôsobili klimatickým zmenám prostredníctvom evolúcie aj migrácie.” 

Klimatológovia varujú, že v priebehu nadchádzajúceho storočia dôjde ku klimatickým zmenám 10-krát rýchlejšie ako za posledných 65 miliónov rokov. V dôsledku tohto tempa otepľovania môžeme napokon v nadchádzajúcich desaťročiach čeliť rastúcim rizikám.   Správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy predpokladá, že s globálnym oteplením o 1,5 °C sa zvýšia „klimatické riziká pre zdravie, živobytie, potravinovú bezpečnosť, zásobovanie vodou, ľudskú bezpečnosť a hospodársky rast.“ Okrem toho „v suchozemských ekosystémoch bude 3 až 14 % z desiatok tisíc hodnotených druhov pravdepodobne čeliť veľmi vysokému riziku vyhynuti“ (.pdf, s. 71).

Zvýšená koncentrácia CO₂ škodí aj ľudskému zdraviu

Ak sa koncentrácia CO₂ dostane do rozsahu 1 000 až 2 000 ppm, môže sa u ľudí objaviť únava v reakcii na zhoršenú kvalitu vzduchu. Pri hladinách CO₂ medzi 2 000 a 5 000 ppm môžu ľudia pociťovať bolesti hlavy, ospalosť a vnímať vzduch ako stagnujúci, zastaraný a ťažký. V tomto rozsahu môžu tiež nastať problémy s koncentráciou, znížená pozornosť, zvýšená srdcová frekvencia a mierna nevoľnosť.

Koncentrácie nad 5 000 ppm naznačujú nezvyčajné podmienky vzduchu, kde môžu byť prítomné aj vysoké hladiny iných plynov. Tieto úrovne môžu byť toxické alebo môžu spôsobiť nedostatok kyslíka. Tento rozsah je aj maximálny prípustný limit pre každodenné vystavenie v pracovných prostrediach. Koncentrácie CO₂ nad 40 000 ppm sú považované za okamžite nebezpečné kvôli nedostatku kyslíka a môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy alebo dokonca ohroziť život.

Pri koncentráciách nad 10 000 ppm dochádza k veľmi vážnemu ohrozeniu zdravia, vrátane straty vedomia, respiračných problémov a v extrémnych prípadoch aj k smrti, ak nie je zabezpečená okamžitá ventilácia. V bežných vonkajších podmienkach, kde je koncentrácia CO₂ regulovaná, nehrozí zdravotné riziko. Avšak v uzavretých priestoroch s nedostatočnou ventiláciou je dôležité monitorovať hladiny CO₂ a zabezpečiť primerané vetranie, aby sa predišlo potenciálnym problémom so zdravím.

Patrick Moore nie je spoluzakladateľ Greenpeace 

Environmentálna organizácia Greenpeace vznikla v roku 1970 ako výsledok iniciatívy aktivistov pod názvom Don’t Make a Wave Committee. Cieľom skupiny bolo zabrániť jadrovým skúškam USA na ostrove Amchitka na Aljaške. Názov Greenpeace vznikol spojením pacifizmu a ochrany prírody a navrhol ho kanadský ekológ Bill Darnell.

K zakladateľom a prvým lídrom patrili predovšetkým Irving a Dorothy Stoweovci, Jim Bohlen, Marie Bohlen, Ben a Dorothy Metcalfeovci, Bob Hunter, Bill Darnell a Paul Cote. 

Ich prvá významná akcia po roku existencie organizácie bola plavba na rybárskej lodi Phyllis Cormack k Amchitke v roku 1971, ktorá síce nezastavila jadrový test, no vyvolala medzinárodnú mediálnu pozornosť a prispela k jeho ukončeniu v nasledujúcom roku.  Ako člen posádky sa spomínanej plavby zúčastnil aj Patrick Moore, ktorý neskôr pôsobil ako prezident Greenpeace Canada do roku 1986. Greenpeace však v tlačovej správe z roku 2010 uvádza, že Moore sa mylne prezentuje aj ako jej spoluzakladateľ. Organizácia zároveň zdôrazňuje, že Moore už desaťročia zastupuje priemyselné odvetvia, ktorých činnosť je v rozpore s environmentálnymi cieľmi Greenpeace. Na túto skutočnosť poukázal aj klimatický portál DeSmog. 

Záver

Na Facebooku sa šíri video, v ktorom sa Patrick Moore – nesprávne označovaný ako spoluzakladateľ Greenpeace – vyjadruje, že neexistuje vedecký dôkaz o vplyve CO₂ na globálne otepľovanie. Odborné inštitúcie však upozorňujú, že vedecký konsenzus jednoznačne potvrdzuje úlohu ľudských emisií CO₂ pri súčasnej klimatickej zmene. Tento konsenzus potvrdzujú aj rozsiahle analýzy vedeckej literatúry, podľa ktorých s ľudským pôvodom otepľovania v štúdiách súhlasí 97 až 99 % odborníkov. Hladiny CO2 sú dnes najvyššie za posledných 800-tisíc rokov s negatívnymi dôsledkami pre ekosystémy, potravinovú bezpečnosť aj ľudské zdravie. Príspevok sme preto v rámci spolupráce so spoločnosťou Meta označili pre chýbajúci kontext.