Na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie, že krv očkovaných darcov sa často zráža, je nepoužiteľná a nemocnice preto uprednostňujú „neočkovanú krv“. Národná transfúzna služba však uvádza, že krv sa podľa zaočkovanosti darcov netriedi a neexistujú dôkazy, že by sa krv očkovaných ľudí po odbere zrážala častejšie. Štúdie zároveň nezistili vyššie riziko komplikácií u pacientov, ktorí dostali transfúzne prípravky od očkovaných darcov.

Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého transfúzne pracoviská požadujú krv od nezaočkovaných ľudí, pretože krv očkovaných darcov sa údajne často zráža a je nepoužiteľná. Priložený obrázok zároveň tvrdí, že „neočkovaná krv“ je najžiadanejšia a nemocnice v zahraničí za ňu platia. Príspevok od 17. júna do 7. júla 2026 zdieľalo viac než 500 ľudí.

Nedávne očkovanie môže len dočasne ovplyvniť termín odberu

Národná transfúzna služba (NTS) pre Demagog.sk 25. júna 2026 uviedla, že krv ani transfúzne lieky sa podľa zaočkovanosti darcov netriedia ani neoznačujú. Takéto rozlišovanie nevyžaduje slovenská ani európska legislatíva. NTS sa v dotazníku darcov pýta, či boli očkovaní počas dvoch mesiacov pred odberom, keďže po niektorých vakcínach musí darca dočasne odložiť darovanie krvi. Okrem toho však nezaznamenáva, proti akým ochoreniam bol darca očkovaný.

NTS napríklad uvádza, že darovanie krvi po očkovaní proti covidu-19 je možné 14 dní od podania mRNA vakcíny alebo proteínovej vakcíny a 28 dní od podania vektorovej vakcíny. Cieľom odkladu je najmä umožniť odznenie prípadných vedľajších účinkov očkovania a zabezpečiť, aby darca daroval krv v dobrom zdravotnom stave. 

Po očkovaní proti tetanu, chrípke a HPV odporúča NTS odložiť darovanie krvi o dva dni, ak sa neobjavia nežiaduce reakcie.

„Všeobecne sa po očkovaní odporúča nejaký čas počkať pre možné vedľajšie účinky, ktoré by mali po stanovenej dobe odznieť. Očkovanie aj odber krvi môžu byť pre organizmus vyčerpávajúce a je vhodné mať medzi nimi pauzu. Z molekulárneho hľadiska dôvod na čakanie nevidím, keďže vakcíny, ktorými sa momentálne u nás očkuje, neobsahujú celý vírus a do krvi sa dostávajú iba dočasne a v minimálnom množstve,“ uviedla molekulárna biologička Lucia Ciglar pre portál Veda na dosah.

Podľa NTS by navyše nebolo možné vyhovieť ani prípadnej požiadavke nemocnice na krv od nezaočkovaného darcu, pretože transfúzne prípravky sa podľa očkovania darcov vôbec neevidujú ani nerozlišujú.

Usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2012 rozlišujú jednotlivé typy vakcín, nie krv očkovaných a neočkovaných darcov. Po niektorých živých oslabených vakcínach sa darovanie krvi preventívne odkladá približne na 28 dní, pre možné krátkodobé riziko prítomnosti živého vakcinačného mikroorganizmu. Pri neživých vakcínach darovanie nie je potrebné odkladať, ak sa darca cíti zdravo (.pdf, s. 63-64).

V Spojených štátoch sa požiadavky na krv od darcov nezaočkovaných proti covidu-19 stávajú podľa článku v odbornom časopise Anesthesiology čoraz častejšou klinickou témou. 

Autori uvádzajú, že krvné banky neevidujú očkovací status darcov a v súčasnom systéme preto nie je možné určiť, či konkrétny transfúzny prípravok pochádza od darcu očkovaného alebo neočkovaného proti covidu-19. Zároveň pripomínajú, že charakteristiky darcu, ako očkovanie, pohlavie, rasa, sexuálna orientácia či náboženstvo, neovplyvňujú bezpečnosť krvných prípravkov, a preto sa nevyžaduje ich zaznamenávanie.

Krv očkovaných darcov sa po odbere nezráža častejšie

Pri štandardnom odbere sa približne 450 mililitrov krvi zhromažďuje do sterilného vaku, ktorý už obsahuje roztok, ktorý zabraňuje zrážaniu krvi. Počas odberu sa vak zároveň priebežne premiešava. Ide o bežný postup používaný pri každom odbere bez ohľadu na to, či bol darca očkovaný.

NTS v mailovej komunikácii odmietla tvrdenie, že krv očkovaných darcov sa častejšie zráža alebo je menej kvalitná. „Doteraz neevidujeme žiadnu dôveryhodnú vedeckú štúdiu alebo publikáciu, ktorá by potvrdila negatívny vplyv očkovania na kvalitu transfúznych liekov ani v zmysle zvýšeného zrážania,“ uviedla.

Téma zrážania krvi sa objavila len v súvislosti s niektorými zriedkavými nežiaducimi účinkami vakcín proti covidu-19.

Začiatkom roka 2021 boli medializované správy o prípadoch trombóz spojených s nízkym počtom krvných doštičiek po očkovaní vakcínou AstraZeneca. Viaceré európske krajiny preto jej používanie dočasne pozastavili. 

Európska agentúra pre lieky (EMA) 18. marca 2021 uviedla, že vakcína nie je spojená s celkovým zvýšením rizika krvných zrazenín a jej prínosy naďalej prevažujú nad rizikami. Zároveň však pripustila možnú súvislosť s veľmi zriedkavými prípadmi trombóz sprevádzaných trombocytopéniou vrátane zrazenín v mozgových žilách.

Tento mechanizmus opísali vedci v štúdii publikovanej v roku 2021 v časopise The New England Journal of Medicine. Skúmali 11 pacientov, u ktorých sa päť až 16 dní po očkovaní vakcínou AstraZeneca objavili trombózy alebo výrazný pokles počtu krvných doštičiek. Deväť pacientov malo trombózu mozgových žíl, u troch sa objavili zrazeniny v žilách brušnej dutiny a u troch pľúcna embólia. Šesť pacientov zomrelo.

EMA neskôr možnú súvislosť potvrdila. V apríli 2021 rozhodla, že nezvyčajné krvné zrazeniny sprevádzané nízkym počtom krvných doštičiek sa majú uvádzať ako veľmi zriedkavý nežiaduci účinok vakcíny.

Európska komisia 27. marca 2024 na žiadosť spoločnosti AstraZeneca zrušila registráciu vakcíny Vaxzevria. Firma uviedla komerčné dôvody a trvalé ukončenie uvádzania vakcíny na trh. 

Tento veľmi zriedkavý nežiaduci účinok bol uznaný aj pri ďalšej adenovírusovej vakcíne proti covidu-19, Janssen. EMA v apríli 2021 dospela k záveru, že nezvyčajné zrazeniny spojené s nízkym počtom doštičiek sa majú uvádzať ako veľmi zriedkavý nežiaduci účinok aj tejto vakcíny.

Naopak, EMA pri mRNA vakcínach od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna EMA takýto syndróm ako potvrdený nežiaduci účinok neuvádza.

Podľa štúdií je krv od očkovaného darcu bezpečná 

Tvrdenia o údajnej nebezpečnosti krvi očkovaných darcov sa na sociálnych sieťach objavovali najmä počas pandémie covidu-19. Šírilo sa napríklad tvrdenie, podľa ktorého môžu transfúzne prípravky od ľudí očkovaných proti covidu-19 obsahovať „zložky mRNA vakcín“ a predstavovať zdravotné riziko pre príjemcov. Štúdie však potvrdzujú, že očkovacia látka sa transfúziou neprenáša a krv od očkovaných darcov je bezpečná. 

Rozsiahla štúdia publikovaná vo februári 2025 v odbornom časopise Transfusion skúmala zdravotné výsledky pacientov, ktorí dostali plazmu alebo krvné doštičky od darcov očkovaných proti covidu-19. Výskumníci prepojili údaje o očkovaní a protilátkach konkrétnych darcov s viac než 34-tisíc transfúznymi prípravkami podanými 7 773 pacientom bez covidu-19.

Transfúzie od očkovaných darcov neboli spojené s vyšším výskytom trombóz, zhoršením dýchania ani úmrtiami. Zvýšené riziko nebolo zistené ani pri transfúzii od darcov očkovaných krátko pred odberom alebo s vysokými hladinami protilátok proti SARS-CoV-2. Podľa autorov preto očkovanie darcu nie je potrebné zohľadňovať pri prideľovaní transfúznych prípravkov.

„Naša štúdia je prvá, ktorá prepojila konkrétne údaje o protilátkach SARS-CoV-2 od darcov krvi s pacientmi, ktorí ich krv dostali, a nezistili sme žiadne dôkazy o tom, že by krv od očkovaného darcu negatívne ovplyvnila príjemcu,“ uviedol hlavný autor Nareg Roubinian. „Naopak, v mnohých prípadoch mohla táto krv zachrániť životy,“ dodal.

Taktiež staršia štúdia publikovaná v roku 2006 v odbornom časopise Transfusion skúmala, či sa môže vírus po očkovaní živou vakcínou proti pravým kiahňam preniesť transfúziou. Vedci analyzovali 665 vzoriek od 95 zdravých očkovaných ľudí, odobratých tri až 56 dní po vakcinácii. Vírus v krvi nezistili a riziko jeho prenosu transfúziou vyhodnotili ako nízke.

Bezpečnosť krvi sa pred transfúziou testuje  

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súčasnosti odporúča, aby sa všetky darované jednotky krvi pred použitím povinne testovali na HIV, hepatitídu B, hepatitídu C a syfilis a aby sa testovanie vykonávalo v súlade s požiadavkami na kvalitu. V krajinách s vysokými a vyššími strednými príjmami sa testuje takmer 100 % darovanej krvi podľa základných štandardov kvality, v nižšie stredne príjmových krajinách je to približne 83 % a v nízkopríjmových 76 %.

V Európskej únii platí podľa článku 21 smernice 2002/98/ES povinnosť testovať všetku odobratú krv na prítomnosť vírusov hepatitídy B a C a vírusu HIV, ako aj na protilátky proti týmto vírusom. Tieto testy sú základnou podmienkou zabezpečenia kvality a bezpečnosti pri odbere, skúšaní, spracovaní, skladovaní a distribúcii ľudskej krvi a jej zložiek.

Záver

Príspevky na sociálnych sieťach tvrdia, že krv očkovaných darcov sa zráža, nedá sa použiť a nemocnice preto vyhľadávajú krv od nezaočkovaných ľudí. Národná transfúzna služba však krv podľa očkovania darcov nerozlišuje a neeviduje dôkazy, že by sa po odbere častejšie zrážala. Výskumy zároveň nepreukázali zvýšené riziko zdravotných komplikácií u príjemcov transfúznych prípravkov od očkovaných darcov. Príspevok preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označujeme ako s chýbajúcim kontextom.