Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok profilu Bádateľ, ktorý tvrdí, že jedno CT vyšetrenie predstavuje dávku žiarenia ako tisíc röntgenov hrudníka a že zvyšuje riziko rakoviny o 35 percent. Odborné publikácie, na ktoré sa text odvoláva, však takéto riziko nepotvrdzujú. Štúdia v British Journal of Radiology zaznamenala 244-percentný nárast podielu vysokodávkových CT vyšetrení v jednej nemocnici, no číslo 35 percent v práci z JAMA Internal Medicine označuje iba rast počtu CT vyšetrení v USA od roku 2007. Autori zároveň zdôrazňujú, že individuálne riziko pre pacienta zostáva nízke a prínosy CT pri správnom indikovaní prevyšujú možné riziká.

Facebookový profil Bádateľ zdieľal obrázok, na ktorom tvrdí, že žiarenie CT vyšetrenia sa rovná absolvovaniu 1000 röntgenových vyšetrení, čo údajne výrazne zvyšuje riziko rakoviny. Profil spolu s obrázkom zdieľa článok, podľa ktorého CT vyšetrenia vystavujú pacientov až štyrikrát väčšiemu žiareniu, než sa bežne uvádza, a že by mohli zvýšiť riziko rakoviny o 35 %. Článok tiež dodáva, že najvyššie dávky údajne dostávajú obézni pacienti a že tieto tvrdenia majú byť podložené štúdiami z odborných časopisov, ako sú British Journal of Radiology a JAMA Internal Medicine.

Počítačová tomografia

Počítačová tomografia, známa pod skratkou CT, je zobrazovacia metóda, ktorá využíva röntgenové žiarenie a počítačové spracovanie na vytvorenie detailných snímok vnútra tela. Na rozdiel od klasického röntgenu, kde lúč prechádza telom len raz a výsledkom je plochý dvojrozmerný obraz, CT prístroj vysiela úzky zväzok röntgenových lúčov, ktoré sa rýchlo otáčajú okolo pacienta. Ten leží na pohyblivom lôžku, ktoré sa pomaly posúva cez kruhový otvor prístroja, nazývaný gantry. Na opačnej strane zdroja žiarenia sa nachádzajú digitálne detektory, ktoré lúče zachytávajú a posielajú ich do počítača. Počítač z nameraných údajov vytvorí takzvané rezy – tenké prierezové obrazy tkanív. Tie možno zobraziť jednotlivo alebo ich poskladať do trojrozmerného modelu, ktorý lekárovi umožní presne vidieť orgány, kosti aj jemné štruktúry a ľahšie odhaliť prípadné abnormality.

CT sa používa sa pri diagnostike úrazov hlavy, krvácania alebo mozgovej mŕtvice, pri vyšetreniach pľúc, kde dokáže odhaliť nádory, zápaly či krvné zrazeniny, a pri ochoreniach srdca a ciev. Často sa využíva aj pri podrobnom zobrazení brušnej dutiny alebo kostí, pretože poskytuje viac detailov než bežný röntgen.

Pre lepšiu viditeľnosť sa niekedy používajú takzvané kontrastné látky. Tie obsahujú jód alebo bárium, vďaka čomu výraznejšie pohlcujú röntgenové žiarenie, takže sa na snímkach zobrazia jasnejšie. Podávajú sa buď do žily, napríklad pri vyšetrení ciev a srdca, alebo ústne pri vyšetrení tráviaceho traktu. 

Súčasné štúdie nepotvrdzujú, že by CT zvyšovalo riziko rakoviny o 35 percent

Štúdia z roku 2025, na ktorú sa odvoláva Bádateľ – jednocentrový výskum z Massachusetts General Hospital publikovaný v British Journal of Radiology – analyzovala 1 353 168 po sebe idúcich CT vyšetrení u 381 790 pacientov. Zistila, že v rokoch 2017 až 2022 sa podiel vysokodávkových CT s dávkou žiarenia ≥ 50 milisievertov (mSv) napriek zavedeniu nových skenerov zvýšil o 244 % z pôvodného podielu 0,28 % na 0,86 % všetkých sledovaných CT vyšetrení. V podsúbore 4 991 vyšetrení (tj. 0,37 % z celkového počtu vyšetrení), pri ktorých bol k dispozícii BMI, pripadalo asi 80 % týchto vysokodávkových CT na pacientov s nadváhou alebo obezitou.

Druhá uvedená štúdia, publikovaná v roku 2025 v časopise JAMA Internal Medicine, odhaduje nárast rakoviny spôsobenej ionizujúcim žiarením z CT vyšetrení vykonaných v USA v roku 2023. Autori predpokladajú, že približne 93 miliónov CT na 62 miliónoch pacientov môže viesť k asi 103 000 budúcim prípadom rakoviny. Ak sa prax nezmení, CT-asociované nádory by podľa autorov mohli tvoriť približne 5 % ročnej incidencie rakoviny.

Najčastejším predpokladaným typom CT-asociovanej rakoviny je rakovina pľúc, nasledovaná rakovinou hrubého čreva. Riziko bolo vyššie u detí, najmä u dojčiat, no keďže väčšina vyšetrení sa robí u dospelých, prevažná časť odhadovaných prípadov sa týka práve dospelej populácie.

Autori štúdie upozorňujú, že pacienti často dostávajú vyššiu dávku žiarenia pri takzvaných viacfázových CT, keď sa tá istá oblasť sníma viackrát po sebe. Typicky ide o CT brucha a panvy. V mnohých prípadoch by stačil jednofázový postup, ktorý by zachoval diagnostickú hodnotu, no znížil radiačnú záťaž. „Zníženie počtu vyšetrení a zníženie dávok pri jednotlivých vyšetreniach by zachránilo životy,“ uviedla spoluautorka štúdie Smith-Bindmanová.

Číslo 35 % v štúdii publikovanej v časopise JAMA Internal Medicine však označuje nárast využívania CT v USA medzi rokmi 2007 (68,7 miliónov skenov) a 2023 (93 miliónov skenov), nie zvýšenie individuálneho rizika rakoviny po jednom CT ani medziročný nárast CT-asociovaných prípadov rakoviny.

Iná prehľadová štúdia publikovaná v roku 2021 v časopise British Journal of Radiology, ktorá skúmala žiarenie CT vyšetrení a zdravotné následky, pozorovala pozitívny vzťah medzi žiarením z CT a nárastom rizika niektorých druhov rakoviny. 

Štúdia uvádza, že v niektorých sledovaniach detí, ktoré podstúpili CT hlavy, sa zistilo vyššie relatívne riziko leukémie a nádorov mozgu v porovnaní s neexponovanými deťmi. Britská analýza však odhaduje, že zvýšenie rizika rakoviny predstavuje „len” asi jeden dodatočný prípad rakoviny na 10-tisíc detí po jednorazovom CT hlavy v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Autori zároveň upozorňujú na možný efekt takzvanej reverznej kauzality – CT mohlo byť indikované práve preto, že dieťa už malo skoré príznaky alebo nediagnostikovaný nádor, takže samotné ochorenie mohlo viesť k vyšetreniu, nie vyšetrenie k vzniku nádoru.

Absolútne riziko je však podľa autorov naďalej nízke a prínosy CT tak prevažujú nad potenciálnymi rizikami, pokiaľ je vyšetrenie klinicky odôvodnené a dávka žiarenia je optimalizovaná.

„Treba zdôrazniť, že pre jednotlivého pacienta je toto zvýšené riziko malé a prínosy jednoznačne prevažujú nad rizikami, ak je vyšetrenie klinicky odôvodnené,“ hovorí spoluautorka štúdie Amy Berrington de González z Inštitútu pre výskum rakoviny v Londýne. „Ak sa však v populácii vykonávajú milióny CT vyšetrení, aj tieto malé riziká sa sčítavajú.“ 

Harvard Medical School v roku 2021 upozornila, že neexistujú klinické štúdie, ktoré by umožňovali presne vyhodnotiť riziko rakoviny z medicínskeho žiarenia u zdravých dospelých. Autori prehľadovej štúdie zároveň poukazujú na prebiehajúce veľké multicentrické štúdie v Severnej Amerike, Európe (EPI-CT) a Austrálii, ktoré by mali v najbližších rokoch priniesť presnejšie kvantifikácie rizika spojeného s CT expozíciou. 

Štúdie neprepočítavajú dávku žiarenia pri CT vyšetrení na RTG vyšetrenia

Štúdia, na ktorú sa odvoláva sporný článok Bádateľa, nepracuje s prepočtami CT skenov na počet röntgenových vyšetrení hrudníka. Riziko rátajú z odhadnutých organových dávok (množstva žiarenia, ktoré pohltil konkrétny orgán alebo tkanivo). 

Podľa údajov Radiological Society of North America sa viacfázové CT brušnej dutiny s kontrastnou látkou a bez nej spája s dávkou približne 15,4 mSv, zatiaľ čo röntgen hrudníka predstavuje asi 0,1 mSv. CT brušnej dutiny tak zodpovedá približne 154 röntgenovým snímkam hrudníka a vysokodávkové CT brušnej dutiny s dávkou 50 mSv teda zodpovedá približne 500 röntgenovým snímkam hrudníka.

Záver

Portál Bádateľ zdieľal článok, podľa ktorého jedno CT vyšetrenie zodpovedá tisícke röntgenov hrudníka a môže zvýšiť riziko rakoviny o 35 percent. Výskum v British Journal of Radiology potvrdil nárast počtu vysokodávkových CT. Avšak len v podsúbore niekoľkých vyšetrení so známym BMI sa väčšina takýchto CT týkala pacientov s nadváhou alebo obezitou, nejde však o údaje platné pre všetky CT vyšetrenia. Štúdia v JAMA Internal Medicine uvádza 35 % nárast počtu CT vyšetrení od roku 2007, nie zvýšenie individuálneho rizika rakoviny. Autori zároveň zdôrazňujú, že absolútne riziko pre jednotlivca je nízke a prínosy CT pri správnej indikácii prevyšujú možné riziká. Príspevok preto označujeme v spolupráci so spoločnosťou Meta za s chýbajúcim kontextom.