Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, ktorý tvrdí, že vysoký krvný tlak možno účinnejšie znižovať červenou repou, cesnakom a červeným melónom než liekmi. Klinické štúdie však ukazujú, že účinok týchto potravín je obmedzený, krátkodobý a slabší než pri štandardnej liečbe. Antihypertenzívne lieky sú pritom overené v rozsiahlych klinických skúšaniach na tisícoch pacientov a preukázateľne znižujú nielen krvný tlak, ale aj riziko závažných kardiovaskulárnych komplikácií. O liečbe hypertenzie by mal pacient rozhodovať po konzultácii s lekárom.

Na Facebooku sa od 14. januára 2026 šíri príspevok, podľa ktorého niektoré potraviny lepšie znižujú krvný tlak, než na to určené liečivá. K príspevku je priložený článok portálu Bádateľ, v ktorom autor opisuje účinnosť červenej repy, cesnaku a červeného melóna v porovnaní s liekmi. V článku píše, že „príroda poskytuje bezpečnejšie a účinnejšie riešenia“ než „syntetické lieky s množstvom vedľajších účinkov, ako sú závraty, únava či sexuálna dysfunkcia“. 

Hypertenzia

Vysoký krvný tlak, odborne hypertenzia, patrí medzi najrozšírenejšie civilizačné ochorenia súčasnosti. Podľa odhadov ním trpí viac než tretina dospelej populácie. Poškodzuje cievy, srdce, mozog aj obličky a výrazne zvyšuje riziko infarktu či mozgovej príhody.

Krvný tlak sa udáva v jednotkách mmHg, teda v milimetroch ortuťového stĺpca a zapisuje sa dvoma číslami. Prvé číslo – systolický tlak – vyjadruje tlak v tepnách v okamihu, keď sa srdce stiahne a vytlačí krv do obehu. Druhé číslo – diastolický tlak – ukazuje tlak v cievach vtedy, keď sa srdce medzi údermi uvoľní a znovu sa napĺňa krvou. Z klinického hľadiska sa za rizikovejší považuje najmä systolický krvný tlak, obzvlášť u pacientov nad 50 rokov.

Optimálne hodnoty krvného tlaku u dospelého človeka v pokoji sú pod 120/80 mmHg. O hypertenzii sa podľa lekárskych odporúčaní hovorí vtedy, keď tlak opakovane dosahuje alebo presahuje hodnotu 140/90 mmHg. Podľa novších odporúčaní American Heart Association  z roku 2024 sa za hypertenziu považujú už hodnoty od 130/80 mmHg. 

Červená repa

Bádateľ sa pri hodnotení účinkov červenej repy odvoláva na výskum financovaný British Heart Foundation (BHF). Samotná BHF však v článku z roku 2024 upozorňuje, že hoci niektoré menšie štúdie naznačujú po konzumácii repnej šťavy mierne zníženie krvného tlaku, dostupné dôkazy zatiaľ nestačia na vydanie konkrétnych výživových odporúčaní. Výskumy financované BHF zahŕňali len malé počty účastníkov a nepreukazujú, že by repa bola účinnejšia než iné druhy ovocia a zeleniny bohaté na dusičnany. Nadácia zároveň zdôrazňuje, že najúčinnejším spôsobom zvládania hypertenzie zostáva kombinácia liečby predpísanej lekárom, pohybu a celkovo zdravej stravy, pričom červená repa môže byť jej súčasťou, no nie náhradou liekov.

Podľa systematickej metaanalýzy Grönroosovej a kol. z roku 2024, ktorá zhromaždila jedenásť randomizovaných klinických štúdií na 349 pacientoch s hypertenziou, má šťava z červenej repy účinok na krvný tlak, avšak tento účinok je podľa výsledkov štúdie obmedzený. Pri porovnaní šťavy z repy s placebom, vodou alebo bez podania tekutiny sa ukázalo, že repa vedie k priemernému poklesu systolického tlaku o 5,3 mmHg. To znamená, že človek s tlakom napríklad 150 mmHg sa môže po pravidelnej konzumácii repnej šťavy dostať približne na hodnotu 145 mmHg. Interval spoľahlivosti sa pohybuje medzi znížením o 3 až 7 mmHg. Zároveň však štúdia upozorňuje, že repa nemá štatisticky významný vplyv na diastolický tlak a nepreukázala spoľahlivé zníženie tlaku pri 24-hodinovom monitorovaní. Autori preto hodnotia istotu dôkazov ako „nízku“ a výslovne upozorňujú, že výsledky treba interpretovať opatrne. Metaanalýza sa primárne zameriavala na zmenu hodnôt krvného tlaku a systematické hodnotenie nežiaducich účinkov nebolo jej cieľom. 

V metaanalýze publikovanej v roku 2022 v prestížnom časopise Frontiers in Nutrition autori analyzovali sedem randomizovaných klinických štúdií so spolu 218 pacientmi s diagnostikovanou hypertenziou. Pacienti počas 3 až 60 dní denne konzumovali 70 až 250 ml šťavy z červenej repy. Podľa zistení repa viedla k priemernému poklesu systolického tlaku o 4,95 mmHg. Na diastolický tlak však účinok repy nebol štatisticky významný. Autori uvádzajú, že dusičnany z repy „znižujú systolický tlak u pacientov s hypertenziou“, no ide o mierny účinok v jednotkách mmHg, vhodný najmä ako doplnok k liečbe. Autori neuvádzajú systematický zber údajov o nežiaducich účinkoch a bezpečnosť hodnotia len okrajovo.

Cesnak 

Databáza Natural Medicines Comprehensive Database hodnotí cesnak pri perorálnom užívaní na hypertenziu ako „možno účinný“.

Rozsiahly vedecký prehľad z roku 2024, publikovaný v časopise Nutrients, zhŕňa výsledky desiatok klinických štúdií o vplyve cesnaku na vysoký krvný tlak. Autori konštatujú, že konzumácia cesnaku „môže mierne znižovať krvný tlak, najmä u ľudí s miernou hypertenziou“, zároveň však upozorňujú, že „nemá byť považovaný za náhradu štandardných antihypertenzívnych liekov“. Metaanalýza, ktorú práca uvádza, zahŕňala 553 pacientov v 12 randomizovaných štúdiách. Ukázala, že cesnakové doplnky znižovali systolický tlak v priemere o 8,3 mmHg a diastolický o 5,5 mmHg. Prehľad zároveň uvádza, že väčšina štúdií sledovala bezpečnosť jeho užívania len obmedzene a zameriavala sa najmä na krátkodobé nežiaduce účinky.

V metaanalýze publikovanej v roku 2015 v časopise Phytomedicine autori analyzovali sedem randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdií, do ktorých bolo zapojených 391 pacientov s hypertenziou. Uvádzajú, že v porovnaní s placebom cesnak znížil systolický tlak v priemere o 6,71 mmHg a diastolický o 4,79 mmHg. Autori konštatujú, že cesnak má reálny a klinicky významný účinok. Zároveň však upozorňujú na limity zistení: štúdie trvali len 8 až 12 týždňov, použité boli rôzne formy cesnaku a chýbajú údaje o dlhodobých dopadoch na infarkty či úmrtnosť. V závere uvádzajú, že hoci sa cesnak javí ako „účinný a bezpečný prístup“, dôkazy zatiaľ nestačia na to, aby mohol byť odporúčaný ako plnohodnotná liečba hypertenzie.

Zároveň však nie je stanovené optimálne dávkovanie a na jeho použití pri liečbe hypertenzie nie je vedecký konsenzus. Výsledky jednotlivých štúdií sú nejednotné. Autori viacerých štúdií preto zdôrazňujú potrebu ďalších kvalitných, dobre navrhnutých klinických štúdií so štandardizovanými prípravkami, skôr než by bolo možné cesnak odporúčať ako liečbu vysokého krvného tlaku.

Červený melón

Bádateľ sa odvoláva na štúdiu Floridskej štátnej univerzity, podľa ktorej mal extrakt z červeného melóna znižovať krvný tlak v aorte. Ide o štúdiu z roku 2010, v ktorej vedci sledovali len deväť dospelých ľudí s prehypertenziou. Po šiestich týždňoch užívania melónového extraktu zaznamenali mierne zlepšenie niektorých ukazovateľov vrátane aortálneho tlaku. Štúdia však mala veľmi malý počet účastníkov, krátke trvanie a nesledovala dlhodobé klinické výsledky.

Metaanalýza z roku 2023 publikovaná v časopise Journal of Herbal Medicine skúmala účinok dopĺňania červeného melóna na krvný tlak u dospelých. Autori analyzovali šesť randomizovaných klinických štúdií a zistili, že konzumácia melóna viedla k priemernému poklesu systolického tlaku o 10,6 mmHg a diastolického o 5,2 mmHg. Zároveň však upozorňujú, že jednotlivé štúdie sa výrazne líšia veľkosťou vzorky aj metodikou a že dostupné dáta pochádzajú z malých súborov pacientov. 

V novšej randomizovanej klinickej štúdii z roku 2025, publikovanej v časopise Nutrients, autori sledovali účinok bežného červeného melóna v podobe celého ovocia. Do štúdie bolo zaradených 39 dospelých so zvýšeným krvným tlakom, ktorí počas štyroch týždňov denne konzumovali buď 152 g alebo 304 g melóna, prípadne kontrolný nápoj bez melóna. Krvný tlak bol meraný pomocou 24-hodinového ambulantného monitorovania. Po štyroch týždňoch sa medzi skupinami nepreukázal štatisticky významný rozdiel v systolickom ani diastolickom tlaku. U skupiny s vyššou dávkou melóna síce priemerný 24-hodinový systolický tlak klesol približne o 3 mmHg, no podobné zmeny sa objavili aj v kontrolnej skupine a rozdiely neboli významné. Autori preto uviedli, že samotná konzumácia 1–2 porcií čerstvého melóna denne počas štyroch týždňov „nevedie k spoľahlivému zníženiu krvného tlaku“.

V randomizovanej, dvojito zaslepenej a placebom kontrolovanej štúdii z roku 2016, publikovanej v časopise Blood Pressure, vedci sledovali účinok extraktu z červeného melóna u 40 osôb s prehypertenziou alebo hypertenziou. Účastníci užívali počas šiestich týždňov denne 6 gramov melónového extraktu, čo zodpovedá približne 1 kilogramu čerstvej dužiny. V skupine s melónom došlo k poklesu systolického tlaku o 11,8 mmHg, a diastolického tlaku o 6,9 mmHg. V placebovej skupine sa tlak významne nezmenil. Autori konštatujú, že melónový extrakt významne znižuje systolický aj diastolický tlak. Zároveň však upozorňujú, že štúdia trvala len šesť týždňov, zahŕňala malý počet účastníkov a že výsledky zatiaľ nemožno automaticky prenášať na dlhodobú liečbu hypertenzie. Bezpečnosť bola hodnotená len základne a štúdia nebola dimenzovaná na zachytenie zriedkavých alebo dlhodobých nežiaducich účinkov.

Biochemik Peter Holub zdôrazňuje, že pri červenom melóne a ďalších potravinách sa často vyzdvihuje vysoký obsah draslíka, ktorý môže byť pre časť pacientov s hypertenziou prospešný. Zároveň však upozorňuje, že u ľudí s chronickým ochorením obličiek môže vysoký príjem draslíka – najmä v kombinácii s niektorými liekmi na hypertenziu, ako sú ACE inhibítory – predstavovať vážne riziko. Môže viesť k poruchám srdcového rytmu a v extrémnych prípadoch až k zástave srdca.

Lieky na hypertenziu sú klinicky overené a účinné

Bežne používané antihypertenzívne lieky znižujú krvný tlak typicky o 10-15 mmHg systolicky a 5-10 mmHg diastolicky, teda výraznejšie než repa. Pri liekoch navyše existujú rozsiahle dôkazy, že zníženie tlaku vedie aj k nižšiemu výskytu infarktov, mozgových príhod, srdcového zlyhania a k zníženiu úmrtnosti. 

Pri červenej repe zatiaľ chýbajú dlhodobé štúdie, ktoré by preukázali takýto ochranný účinok na kardiovaskulárne udalosti. Červená repa tak môže mať miesto najmä ako doplnok stravy alebo ako podporný prvok popri liečbe, nenahradí však štandardnú liečbu.

Betablokátory

Prehľad z roku 2016 analyzoval účinok beta-1 selektívnych betablokátorov na krvný tlak u ľudí s hypertenziou. Do prehľadu bolo zahrnutých 56 randomizovaných, dvojito zaslepených klinických štúdií so spolu 7 812 pacientmi. Skúmané boli lieky zo skupiny beta-1 blokátorov, medzi ktoré patria napríklad atenolol, metoprolol, bisoprolol či nebivolol.

Analýza ukázala, že u ľudí s hypertenziou tieto lieky znižovali krvný tlak v priemere o 10 mmHg systolický tlak a 8 mmHg diastolický tlak v porovnaní s placebom. Priemerná východisková hodnota tlaku v sledovaných štúdiách bola približne 156/101 mmHg. Súčasne sa u pacientov liečených betablokátormi znížila tepová frekvencia v priemere o 11 úderov za minútu.

ACE inhibítory

Prehľad publikovaný v roku 2009 analyzoval účinnosť ACE inhibítorov na zníženie krvného tlaku u pacientov s hypertenziou. Do analýzy bolo zahrnutých 92 randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných klinických štúdií so spolu 12 954 pacientmi, ktorí mali priemerný východiskový krvný tlak približne 157/101 mmHg. Skúmané boli ACE inhibítory ako ramipril, enalapril, lisinopril, perindopril, captopril, fosinopril a ďalšie, podávané počas 3 až 12 týždňov. 

Výsledky ukázali, že ACE inhibítory ako skupina znižovali krvný tlak v priemere o 8 mmHg systolicky a 5 mmHg diastolicky. Pri meraní 1 až 12 hodín po užití lieku bol pokles výraznejší a dosahoval približne 11 mmHg systolicky a 6 mmHg diastolicky. Autori zároveň uvádzajú, že väčšina zaradených štúdií mala krátke trvanie a neumožňuje presné posúdenie dlhodobých nežiaducich účinkov, keďže ich hlásenie bolo v mnohých prácach neúplné.

Diuretiká

Účinok diuretík na zníženie tlaku bola analyzovaná v metaanalýze publikovanej v roku 2011 v časopise Journal of the American College of Cardiology. Autori boli zameraní najmä na hydrochlorotiazid, ktorý patrí medzi najčastejšie predpisované tiazidové diuretiká pri liečbe hypertenzie. Do analýzy bolo zahrnutých 19 randomizovaných klinických štúdií so spolu 1 463 pacientmi. 

Pri bežne predpisovaných dávkach 12,5 mg až 25 mg denne viedol hydrochlorotiazid k priemernému zníženiu systolického tlaku o 6,5 mmHg a diastolického tlaku o 4,5 mmHg pri 24-hodinovom meraní. Priemerná východisková hodnota tlaku v sledovaných štúdiách bola približne 148/93 mmHg.

Vyššia dávka 50 mg denne bola spojená s výraznejším poklesom systolického tlaku, približne 12 mmHg a 5,4 mmHg diastolicky. V porovnaniach s inými skupinami antihypertenzív sa však ukázalo, že hydrochlorotiazid v dávkach 12,5 až 25 mg dosahoval menšie zníženie 24-hodinového krvného tlaku než ACE inhibítory či betablokátory.

Vedľajšie účinky

Dlhodobej bezpečnosti liekov na vysoký krvný tlak sa venoval článok portálu Medical News Today, ktorý interpretoval observačnú analýzu publikovanú v roku 2023 v odbornom časopise JAMA Network. Autori v nej vychádzali z dát 32 804 pacientov s hypertenziou, ktorí boli pôvodne zaradení do klinickej štúdie ALLHAT (Antihypertensive and Lipid-Lowering Treatment to Prevent Heart Attack Trial) a následne sledovaní prostredníctvom administratívnych databáz až 23 rokov po začiatku liečby.

Štúdia porovnávala dlhodobé zdravotné výsledky u pacientov, ktorí na začiatku liečby dostávali jeden z troch bežne používaných typov antihypertenzív: tiazidové diuretiká, blokátory kalciových kanálov alebo ACE inhibítory. Analýza ukázala, že medzi nimi nebol zistený významný rozdiel v kardiovaskulárnej ani v celkovej úmrtnosti. 

Autori zároveň uvádzajú, že u pacientov liečených ACE inhibítormi sa v porovnaní s diuretikami objavilo približne o 11 % vyššie riziko mozgovej príhody. Zároveň však upozornili, že „po zohľadnení viacnásobných štatistických porovnaní toto zvýšené riziko už nebolo štatisticky významné“. 

Autori aj odborníci oslovení portálom Medical News Today sa zhodujú, že výsledky sú v súlade so závermi pôvodnej štúdie ALLHAT, ktorá tvorí základ súčasných liečebných odporúčaní. Tie vychádzajú z toho, že antihypertenzívne lieky sú pri dlhodobom užívaní účinné a vo všeobecnosti bezpečné, pričom rozdiely medzi jednotlivými skupinami liekov sú relatívne malé a klinicky zvládnuteľné.

Záver

Bádateľ na Facebooku zdieľal príspevok, podľa ktorého sú červená repa, cesnak a červený melón účinnejšie na vysoký krvný tlak než lieky. Odborné štúdie však ukazujú, že hoci tieto potraviny môžu viesť k miernemu poklesu krvného tlaku, ide o účinok v jednotkách mmHg, s neistými a krátkodobými výsledkami. Naopak, lieky používané pri liečbe hypertenzie boli testované na tisícoch pacientov a preukázateľne znižujú nielen tlak, ale aj riziko infarktu či mozgovej príhody. Na rozdiel od antihypertenzívnych liekov, pri ktorých sa v klinických štúdiách systematicky sledujú a vyhodnocujú aj nežiaduce účinky a dlhodobá bezpečnosť, viaceré štúdie skúmajúce účinok červenej repy, cesnaku či červeného melóna tieto aspekty vôbec nehodnotia alebo ich uvádzajú len okrajovo. Potraviny s vysokým obsahom draslíka, ako červený melón, môžu byť podľa experta pre niektorých pacientov rizikové, najmä pri ochoreniach obličiek alebo užívaní určitých liekov. Červená repa, cesnak a červený melón sú vhodné ako doplnok k liečbe. Príspevok sme preto v rámci spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.