Šíri sa tabuľka z Návrhu na ozdravenie verejných financií, ktorý pre nasledujúcu vládu pripravila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Príspevky na sociálnych sieťach ju však nesprávne interpretujú ako návrhy, ktoré presadzuje Progresívne Slovensko vo svojom programe Tresk. Tabuľka navyše ukazuje len 27 zo 100 opatrení, z ktorých niektoré za účelom konsolidácie prijala aj súčasná vláda Roberta Fica.

Príspevok zo 4. novembra 2025 píše o  „legokockách Ľudovíta Ódora“ a pýta sa: „Toto je VEĽKÝ TRESK Progresívneho Slovenska?” V popise príspevku uvádza: „Konsolidácia "a la" PS, ... ????‍♂️”. Následne vymenúva zoznam opatrení, ako je zrušenie 13. dôchodkov, rodičovského príspevku, rekreačných poukazov a obedov zadarmo, ale aj zavedenie poplatkov za lieky a návštevy u lekára. 

Tento obrázok zdieľal 21. septembra 2025 aj facebookový profil Matovičov cirkus s popisom „Ako by konsolidáciu riešili PROGRESÍVCI”. Zdieľal ju aj minister financií Ladislav Kamenický a napísal k nej: „POZORNE SI PREČÍTAJTE! PRIPOMEŇME SI LEGOKOCKY POSLUŠNÉHO SLOVENSKA, KTORÝMI BY PROGRESÍVCI ZODRALI OBČANOV SLOVENSKA AŽ NA KOSŤ!” 

K 17. novembru 2025 mal tento príspevok takmer 60 zdieľaní.

Opatrenia pochádzajú z návrhu úradníckej vlády

Body z tabuľky vyčíslila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora pred voľbami 2023 ako možné nástroje na konsolidáciu, z ktorých si nová vláda po voľbách môže vybrať tie, ktoré budú v súlade s jej politickou víziou. Na obrázku je pritom len 27 z celkového počtu 100 návrhov opatrení.

Pochádzajú z Návrhu na ozdravenie verejných financií z dielne ministerstva financií zo 4. októbra 2023. Ide o opatrenia na ozdravenie verejných financií, ktoré Ódorova vláda pripravila pre nadchádzajúcu vládu ako odborný podklad na prípravu rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Vtedajší premiér Ódor návrhy prezentoval ako legokocky, z ktorých si nová vláda môže vyskladať konsolidáciu.

„Celkovo ten balík vnímame ako apolitický. Snažili sme sa naozaj zostrojiť pestré menu, sú tam opatrenia, ktoré by politológovia klasifikovali ako ľavicové, sú tam aj opatrenia, ktoré by mohli byť klasifikované ako pravicové, na príjmovej aj výdavkovej strane. Takže naozaj na výber tam je," vyjadril sa na tlačovej konferencii bývalý minister financií Michal Horváth.

Túto informáciu uvádza aj samotný dokument: „Nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ (.pdf, s. 9).

Návrhov je spolu 100 a pri prijatí všetkých by vláda ušetrila až 10 miliárd eur, hoci na konsolidáciu bolo podľa autorov návrhu potrebných len približne 7 miliárd eur, teda približne 5 % HDP. Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako je potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na svoje politické smerovanie.

Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení, ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva, či zvýšené odvody z hazardu (.pdf, s. 12-33), zvýšenie základnej sadzby DPH, zrušenie znížených sadzieb na DPH (.pdf, s. 34-55), a zvýšenie sadzby z dividend alebo znovuzavedenie dane z dedičstva (.pdf, s. 56-70). 

Na druhej strane materiál uvádzalopatrenia na zníženie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe (.pdf, s. 71-80), efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (.pdf, s. 81-90), zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku (.pdf, s. 91-107), a zrušením vlakov zadarmo alebo rekreačných poukazov (.pdf, s. 108-121).

Dokument pri každom z týchto opatrení uvádza aj výpočet, koľko miliónov eur by sa ušetrilo v rokoch 2024, 2025 a 2026. Analyzuje, aké by mali dopad na ekonomiku z pohľadu HDP, inflácie a zamestnanosti a ako by sa dotkli verejnej správy, firiem a domácností.

Nejde teda o opatrenia, ktoré Ľudovít Ódor novej vláde navrhoval použiť, ale o paletu opatrení, z ktorých si zvolená vláda vyberie na základe svojich politických rozhodnutí a preferencií.

Programový dokument Tresk Progresívneho Slovenska tieto opatrenia nenavrhuje

Strana Progresívne Slovensko zverejnila 4. septembra 2025 štúdiu Tresk s ekonomickým programom strany. Jeho autormi sú Ľudovít Ódor, Štefan Kišš a Martin Krok. Predstavenie programu propagovali slovným spojením „veľký tresk”.

V tomto dokumente sa nenachádza návrh zrušiť 13. dôchodok, rodičovský dôchodok, rekreačné, športové a vzdelávacie poukazy, vlaky zadarmo ani obedy zadarmo, ani sa tam nespomínajú tieto slovné spojenia. O dôchodkovom systéme autori píšu: 

„Slovensko v súčasnej finančnej kondícii a pri radikálnom starnutí populácie jednoducho nemá na štedrú sociálnu pomoc a dôchodkový systém pre všetkých. Treba prehodnotiť mieru zásluhovosti a pomáhať cielene najmä tým, ktorí sú naozaj na spodku príjmovej distribúcie.“ (pdf, str. 27)

Autori programu taktiež nehovoria o znovuzavedení doplatkov za lieky (pre deti do 6 rokov, dôchodcov a ZŤP). O liekoch píšu v súvislosti s EÚ, keď upozorňujú, že nie je žiaduce, aby bola vydierateľná v oblasti dodávok dôležitých liekov (pdf, str. 37). Pri Slovensku sa len vo všeobecnosti uvádza, že v porovnaní s inými krajinami máme vysoké výdavky na lieky (pdf, str. 51).

V texte sa rieši neefektívnosť zdravotníctva a vysoký počet návštev špecialistov (pdf, str. 51 - 52), nie je tam však žiadny návrh zaviesť poplatok 5 eur za návštevu lekára ani akýkoľvek iný konkrétny poplatok pre pacientov.

„Tehotenská dávka“, „príspevok pri narodení dieťaťa“, „rodičovský príspevok“ ani „daňový bonus na dieťa“ sa v brožúre nespomínajú vôbec – ani ich zníženie. Pri prídavku na dieťa je v dokumente výslovne napísané, že je potrebné „zachovať univerzálny prídavok na deti“ (pdf, str. 75), pričom sa nikde neuvádza, že by plánovali „znížiť prídavok o 50 %“.

V Tresku Progresívne Slovensko nenavrhuje ani znížiť výsluhové dôchodky pre policajtov a vojakov, zaviesť daň z dedičstva, z predaja nehnuteľnosti, zaviesť 35 % daň z príjmu fyzických osôb nad 80 000 eur ročne, výrazne znížiť paušálne výdavky živnostníkov, znovu zaviesť koncesionárske poplatky vo výške 12,50 eur mesačne, zvýšiť cestovné vo vlakoch o 15 %, štvornásobne zvýšiť ceny za odber podzemnej vody, zaviesť vstupné do národných parkov 5 eur, zvýšiť daň z motorových vozidiel aj pre bežných ľudí alebo zvýšiť sadzby spotrebnej dane na pivo a víno o 30 %.

V texte sú síce zmienky o polícii, policajtoch a o obrane, no nie v súvislosti s ich dôchodkami. O polícií napríklad program navrhuje: „Súčasťou zmien by malo byť zvýšenie počtu policajtov v komunitách, scivilnenie administratívnych pozícií, lepšie vzdelávanie so zameraním na nenásilné riešenia a väčšie zastúpenie menšín v zbore.“ (pdf, str. 71)

V súvislosti s daňou z nehnuteľnosti sa v Tresku spomína odporúčanie OECD pre Slovensko: „Znížiť daňové zaťaženie, najmä pre ľudí s nízkymi príjmami. Presunúť daňové bremeno z daní z práce na dane z nehnuteľností a environmentálne dane.“ (pdf, str. 53)

Brožúra hovorí vo všeobecnosti o daňovo-odvodovom zaťažení práce a o potrebe znížiť dane z práce a viac zdaniť majetok a negatívne externality (pdf, str. 27, 49).

V súvislosti s televíznym vysielaním sa spomína novela zákona o RTVS a problém politického ovládnutia verejnoprávnych médií (PDF, str. 47) či „zhumplovanie STV“ (PDF, str. 67), no o koncesionárskych poplatkoch nie je ani zmienka.

V texte sa rieši aj vodné hospodárstvo a potreba investícií do infraštruktúry (PDF, str. 28), neobjavuje sa však žiadna zmienka o cenách za odber podzemnej vody ani o ich násobnom zvyšovaní.

DPH na 23 % zvýšila po voľbách vláda Roberta Fica

Zvýšenie DPH bolo jedno z opatrení Návrhu na ozdravenie verejných financií, ktoré po voľbách v septembri 2023 uviedla do praxe štvrtá vláda Roberta Fica. V rámci konsolidácie zvýšila sadzbu DPH z 20 na 23 %, okrem vybraných základných potravín, kde ju znížila na 5 %.  

Progresívne Slovensko v Tresku neplánuje zvýšenie základnej sadzby DPH o 2 %, ani na potraviny, gastro, rekreáciu, športoviská, knihy a noviny.

Zvyšovanie DPH, ku ktorému pristúpila súčasná Ficova vláda, naopak kritizujú: „Štvrtá Ficova vláda si aj pri konsolidácii vybrala ľahšiu cestu. Hmatateľný výsledok, neprekvapivo, nepriniesla. Konsolidačné opatrenia zamerala najmä na príjmy – najvýraznejšie zvýšením DPH, ale aj daní a odvodov z práce a podnikania.“ (pdf, str. 62)

V treťom konsolidačnom balíčku, ktorý predstavil minister financií Kamenický v septembri 2025, vláda schválila aj zavedenie 35 % sadzby dane z príjmu pre fyzické osoby. Týkať sa bude ľudí z príjmami nad 75-tisíc eur ročne, nie 80-tisíc, ako je uvedené v zozname návrhov.

Tabuľka sa šírila v nesprávnom kontexte aj v minulosti

Demagog.sk v októbri 2024 overoval podobnú tabuľku, ktorá sa šírila na sociálnych sieťach. Populárne príspevky vtedy citovali tabuľku z kapitoly Zvýšenie zacielenia sociálnych výdavkov na odkázané skupiny Návrhu na ozdravenie verejných financií (pdf, str. 90), vrátane vyčíslených odhadov dopadu opatrení, so zavádzajúcim popisom, že ide o opatrenia navrhované Progresívnym Slovenskom. 

Zavádzajúcu informáciu šíril aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v diskusnej relácii V politike 16. novembra 2025. „Od trinástych dôchodkov, od rastu minimálnej mzdy, od pomoci pri cenách energií, od zastavení nelegálnej migrácie, ktorú vy ste schvaľovali, od boji proti ETS. Môžme sa baviť o tom, ako sme príspevok pre matky, ktorý už dneska bude na úrovni 500 EUR, zabezpečili, ako sme všetky tieto príspevky ochránili, ktoré ste vy s pánom Ódorom, autorom veľkého tresku, navrhovali rušiť,” povedal v relácii.

Záver

Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého má Progresívne Slovensko v rámci Veľkého tresku plánovať zvyšovanie viacerých daní a znižovanie finančnej podpory pre občanov Slovenska. S programom Progresívneho Slovenska spája tabuľku opatrení, ktoré navrhla úradnícka vláda ako paletu nástrojov na konsolidáciu tak, aby si z nej vedela vybrať opatrenia budúca vláda z každej strany politického spektra. Program strany PS takéto opatrenia nenavrhuje. Príspevok sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.