Na sociálnych sieťach sa šíria poplašné informácie o jadrovej elektrárni Černobyľ. Zavádzajúco informujú o poškodení ochranného krytu, do ktorého narazil pred viac ako rokom dron a odvtedy bol opravený. Experti z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vyhlásili, že k zvýšeniu radiácie neprišlo.

Príspevok tvrdí, že nový bezpečnostný kryt nad reaktorom v Černobyle bol poškodený a vraj stratil svoju izolačnú schopnosť. 

„Obrovský oceľový štít v černobyli bol zasiahnutý a už nedokáže plno zadržiavať radiáciu,“ píše sa na obrázku. Príspevok pritom vôbec nespomína, že ide o udalosť staršiu ako rok.

Na Facebooku príspevok od 21. apríla 2026 do 25. apríla získal len niekoľko interakcií, na Instagrame s ním interagovalo vyše tisíc ľudí.

Neaktuálnu informáciu, že „černobyľský štít je deravý“, zdieľal aj predstaviteľ strany Právo na pravdu.

Elektráreň zasiahol dron vo februári 2025, diera je opravená

Černobyľskú jadrovú elektráreň chránia dve vrstvy - pôvodný „sarkofág“ vybudovaný pár mesiacov po incidente a nový New Safe Confinement (NSC), ktorý bol naň nasunutý v roku 2016.

Dňa 14. februára 2025 narazil do vrchného ochranného krytu bezpilotný dron. Výbuch poškodil oceľovú konštrukciu, ktorá má chrániť miesto havárie pred vplyvmi prostredia. Táto udalosť spôsobila rozsiahly požiar.

Podľa ukrajinských predstaviteľov išlo o útočný dron s výbušninou, ktorý po náraze spôsobil požiar a prerazil časť vonkajšieho aj vnútorného plášťa ochranného krytu. Z útoku obvinili Rusko, ktoré obvinenia odmietlo a zodpovednosť poprelo.

Diera v obale spôsobená dronom vo februári 2025. Zdroj: Chernobyl Nuclear Power Plant

Napriek vážnemu poškodeniu konštrukcie medzinárodní experti aj ukrajinské úrady uviedli, že úroveň radiácie zostala v normálnych hodnotách a neboli hlásené obete. Po incidente zasahovali hasiči a odborníci, ktorí požiar uhasili a začali posudzovať škody.

Incident neviedol k úniku rádioaktívneho materiálu

Incidentom sa zaoberala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA). Odborníci z IAEA na druhý deň po incidente, 15. februára 2025, vykonali obhliadku ochranného plášťa a potvrdili, že došlo k prerazeniu vonkajšieho aj vnútorného obkladu, čím vznikla diera s priemerom približne šesť metrov. Konštatovali však, že nosné konštrukčné trámy neutrpeli väčšie poškodenie.  

V decembri 2025 vykonal tím IAEA komplexné posúdenie bezpečnosti nového ochranného krytu v areáli Černobyľu. Medzinárodná agentúra vyhlásila, že hoci incident neviedol k úniku rádioaktívneho materiálu, spôsobil značné konštrukčné poškodenia, ktoré ovplyvnili izolačnú funkciu, na ktorú bola stavba navrhnutá, ako aj jej predpokladanú životnosť.  „Misia potvrdila, že reaktor NSC stratil svoje primárne bezpečnostné funkcie, vrátane schopnosti zadržiavania, zistila však zároveň, že jeho nosné konštrukcie ani monitorovacie systémy neutrpeli trvalé poškodenie,“ píše sa v tlačovej správe IAEA.

Na streche boli vykonané obmedzené dočasné opravy. Generálny riaditeľ IAEA uviedol, že na zabránenie ďalšieho zhoršovania stavu a na zabezpečenie dlhodobej jadrovej bezpečnosti je nevyhnutná včasná a komplexná obnova.

Opravený NSC po náraze dronu. Zdroj: European Bank for Reconstruction and Development

Misia odporučila ďalšiu obnovu a ochranné práce na konštrukcii, vrátane opatrení na reguláciu vlhkosti a aktualizovaného programu monitorovania korózie, ako aj modernizáciu integrovaného automatického monitorovacieho systému.

V roku 2026 sú v areáli Černobyľu plánované ďalšie dočasné opravy na podporu obnovenia funkcie ochranného krytu, čím sa pripraví pôda pre úplnú obnovu po skončení konfliktu.

Čo znamená incident pre bezpečnosť

Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá sa podieľa na zabezpečovaní elektrárne, monitorovanie preukázalo, že hladiny žiarenia po útoku zostali v prijateľných medziach. Napriek tomu poškodenie vytvorilo naliehavé technické a finančné výzvy pre dlhodobú bezpečnosť lokality.

Incident ohrozil dve hlavné funkcie NSC – zadržiavanie rádioaktívneho materiálu a umožnenie demontáže nestabilného pôvodného sarkofágu, ktorý bol postavený krátko po havárii v roku 1986.

Profesor Smith z Univerzity v britskom Portsmouthu pre BBC uviedol, že najväčším nebezpečenstvom spojeným s týmto miestom je rozptýlenie rádioaktívneho prachu. Dodáva, že riziko je nízke, pretože kontaminovaný prach je uzavretý v hrubom betónovom „sarkofágu“, ktorý je zakrytý ochranným štítom.

Výbuch elektrárne Černobyľ v roku 1986

V skorých ranných hodinách 26. apríla 1986 došlo v štvrtom reaktore černobyľskej jadrovej elektrárne k strate kontroly, ktorá viedla k explózii a požiaru. Do ovzdušia sa uvoľnilo veľké množstvo rádioaktívneho materiálu. Katastrofa sa považuje za najvážnejšiu jadrovú nehodu v dejinách civilnej jadrovej energetiky.

Medzi hlavné príčiny havárie patrilo ignorovanie bezpečnostných opatrení spolu s technickými nedostatkami reaktora typu RBMK. 

V dôsledku nehody museli úrady evakuovať obyvateľov z 30-kilometrovej zóny okolo elektrárne a následky pocítili aj susedné krajiny vrátane Bieloruska a Ruska. Najvýraznejší zdravotný dopad bol zaznamenaný najmä pri pracovníkoch zasahujúcich bezprostredne po nehode a pri ľuďoch vystavených rádioaktivite, pričom sa výrazne zvýšil výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí a dospievajúcich.

Černobyľská havária významne ovplyvnila pravidlá jadrovej bezpečnosti, verejnú dôveru v jadrovú energetiku aj medzinárodnú diskusiu o rizikách radiácie.

Sanácia odkrytého reaktora

Bezprostredne po explózii zostal reaktor úplne odkrytý a do atmosféry unikalo obrovské množstvo rádioaktívnych látok. Požiar a následná kontaminácia predstavovali akútne riziko pre celé územie Európy. V prvých dňoch z vrtuľníkov zhadzovali do jadra reaktora piesok, olovo a bór, aby situáciu stabilizovali. 

Na odstraňovaní následkov sa podieľalo približne 600-tisíc ľudí. Ich práca zahŕňala odstraňovanie vysoko rádioaktívneho grafitu zo striech, čistenie okolia a prípravu terénu na výstavbu ochranného krytu. Mnoho ľudí, ktorí zasahovali bezprostredne v blízkosti miesta incidentu, utrpeli vážne zdravotné následky až smrť (.pdf, s. 4).

Najdôležitejším krokom sanácie bolo vybudovanie tzv. sarkofágu – masívnej oceľovo-betónovej konštrukcie, ktorá mala uzavrieť zničený reaktor a zabrániť ďalšiemu šíreniu radiácie. Výstavba sa začala už v júni 1986, len niekoľko týždňov po havárii, a trvala približne 206 dní. Na jeho stavbu sa použilo viac ako 400-tisíc kubických metrov betónu a tisíce ton ocele.

Cieľom bolo izolácia kontaminácie. Vnútri sarkofágu zostali stovky ton vysoko rádioaktívneho materiálu vrátane roztaveného jadrového paliva, uránu a plutónia.

Sarkofág bol postavený v extrémnom časovom strese a pri vysokých dávkach radiácie. Konštrukcia však časom začala degradovať.

V roku 2016 bol nad pôvodný sarkofág nasunutý nový ochranný obal NSC. Tento projekt mal zabezpečiť izoláciu kontaminovaného reaktora minimálne na nasledujúcich 100 rokov.

Oceľová konštrukcia „New Safe Confinement“. Zdroj: Tim Porter

Konštrukcia je vysoká približne 110 metrov, široká 257 metrov a dlhá 162 metrov. Aby sa minimalizovalo vystavenie pracovníkov radiácii, celý objekt bol postavený v bezpečnej vzdialenosti od reaktora a následne v roku 2016 nasunutý nad pôvodný sarkofág pomocou špeciálneho koľajového systému.

Konštrukcia má zabrániť úniku rádioaktívneho prachu do ovzdušia, chrániť poškodený reaktor pred vonkajšími vplyvmi, ako sú dážď či vietor, a zároveň umožniť postupnú demontáž pôvodného sarkofágu. Vo vnútri sú inštalované diaľkovo ovládané žeriavy a technologické systémy, ktoré umožňujú manipuláciu s nebezpečnými materiálmi bez priamej prítomnosti ľudí.

Aj keď nový sarkofág výrazne znižuje riziko ďalšieho šírenia radiácie, odborníci zdôrazňujú, že nejde o konečné riešenie. 

Záver

Príspevky hovoria o náraze dronu do ochranného krytu v Černobyle, avšak opomínajú, že incident je viac ako rok starý. Tvrdia pritom, že ochranný kryt už nedokáže plne zadržiavať radiáciu. Medzinárodná agentúra vyhlásila, že incident neviedol k úniku rádioaktívneho materiálu, Európska banka pre obnovu a rozvoj zas ubezpečila, že hladiny žiarenia po útoku zostali v prijateľných medziach. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.