Portál Bádateľ na Facebooku tvrdí, že 5 % HDP na obranu sme nedávali ani počas studenej vojny, volá po vystúpení z NATO a obnove Varšavskej zmluvy. Historické fakty však hovoria inak: Československo počas studenej vojny investovalo do armády porovnateľné či vyššie sumy, než je dnes diskutovaných 5 % HDP, a to často pod tlakom Sovietskeho zväzu, ktorému slúžilo ako nárazníkový štát. V 80. rokoch boli výdavky na obranu okolo 6 %.

Portál Bádateľ na Facebooku šíri tvrdenie, že „5 % HDP na armádu je viac, ako sme dávali počas studenej vojny“. Dodáva, že preto sa „oplatí vystúpiť z NATO a obnoviť Varšavskú zmluvu“. Príspevok z 29. júna 2025 získal 183 zdieľaní.

Požiadavky NATO na zvýšenie výdavkov na obranu

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa otázka kolektívnej obrany a financovania ozbrojených síl opäť dostala do centra politických diskusií. Ako uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg 27. júna 2023: „Ruská vojna na Ukrajine ukazuje, že mier nemôžeme považovať za samozrejmosť. A že musíme viac investovať do našej bezpečnosti.“ (.pdf, s. 48)

Výzvy na zvýšenie obranných rozpočtov zaznievali najmä zo strany Spojených štátov. Donald Trump požadoval, aby členské krajiny NATO zvýšili svoje obranné výdavky na úroveň 5 % HDP, čo oproti predchádzajúcemu záväzku vo výške 2 % predstavovalo výrazný nárast. Na summite NATO v Haagu 25. júna 2025 sa členské štáty na postupnom navýšení výdavkov na 5 % HDP zhodli. Až 1,5 HDP však môžu tvoriť výdavky na „ochranu kritickej infraštruktúry, obranu našich sietí, zabezpečenie našej občianskej pripravenosti a odolnosti, rozvoj inovácií a posilnenie základne nášho obranného priemyslu“.

 Podľa návrhu rozpočtu na rok 2025 by mal štát hospodáriť s príjmami vo výške približne 27,6 miliardy eur. V roku 2025 má Slovensko plánované výdavky na obranu vo výške približne 2,8 miliardy eur, čo predstavuje 2 % HDP a 10,1 % štátneho rozpočtu. Denník Pravda uvádza, že ak by sa tento podiel zvýšil na 5 % a zároveň by ekonomika postupne rástla, o sedem rokov by sa výdavky na armádu mohli vyšplhať nad hranicu siedmich miliárd eur.

Počas studenej vojny bol podiel HDP na obranu až okolo 6 %

Studená vojna bola obdobím globálneho geopolitického napätia medzi Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom, ktoré trvalo približne od konca druhej svetovej vojny až do komunistických režimov v rokoch 1989-1991 (.pdf, s. 35). 

Československo počas tohto obdobia patrilo k tzv. východnému bloku, teda k štátom pod silným politickým a vojenským vplyvom Moskvy (.pdf, s. 209). Od roku 1955 bolo členom Varšavskej zmluvy, vojenského paktu vedeného Sovietskym zväzom, ktorý bol vytvorený v reakcii na prijatie Nemeckej spolkovej republiky do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Tvrdenie, že Československo nedávalo 5 % HDP na armádu ani za studenej vojny, je historicky nepresné. 

Archívne údaje českého Ministerstva obrany, ktoré spracoval portál Novinky.cz, ukazujú, že Československo počas studenej vojny bežne míňalo na armádu aj viac ako 5 % národného dôchodku. Vytvorený národný dôchodok (VND) je obdobný ukazovateľ ako dnes HDP, častejšie sa však používal v plánovanom hospodárstve, aké fungovalo aj v ČSSR. V 80. rokoch sa výdavky na obranu pohybovali medzi 5 až 6 % národného dôchodku, čo v roku 1987 dosahovalo podiel až 20 % štátneho rozpočtu. 

Zdroj: novinky.cz

Podľa publikácie Vojenské výdaje v letech studené války a po jejím skončení Miroslava Krča a kolektívu z roku 2000, ktorú vydal Ústav mezinárodních vztahů, výdaje ČSSR na obranu rástli z 12 192 miliónov Kčs v roku 1961 až na 47 379 Kčs v roku 1988. Táto suma tvorila od 5,44 % do 8,74 % vytvoreného národného dôchodku.

Zdroj: Vojenské výdaje v letech studené války a po jejím skončení, Miroslav Krč, str. 73 a 74

Obidva zdroje porovnávajú výdavky na obranu s národným dôchodkom, nie s HDP. HDP alebo hrubý domáci produkt je celková hodnota všetkých tovarov a služieb vyrobených na území daného štátu za jeden rok. HDP Slovenska v roku 2023 dosiahlo 122,2 miliárd eur.  Hrubý národný dôchodok je oproti tomu celková hodnota všetkých príjmov obyvateľov daného štátu. HND Slovenska v roku 2023 dosiahol 120,1 miliárd eur. v prepočte 233 529 miliónov USD. Presné údaje o HDP Československa nemáme k dispozícii, aj kvôli tomu, že v ňom fungovalo plánované hospodárstvo. 

Výskumníci z Vysokej školy ekonomickej v Prahe prepočítali výkon ekonomiky Československa podľa metodiky ESA2010, ktorou sa určuje aj dnešné HDP. V pomere k ich odhadu HDP vychádzajú výdavky na obranu na 7 %. 

Československá armáda mala počas studenej vojny od 150-tisíc do 220-tisíc vojakov, zatiaľ čo dnes majú profesionálne armády Česka a Slovenska približne 27-tisíc, resp. 20-tisíc vojakov.

Nárazníkový štát ZSSR

Podľa historika Prokopa Tomka z českého Vojenského historického ústavu bola československá armáda počas studenej vojny pod silným vplyvom Sovietskeho zväzu. Moderné zbrane ako stíhačky, vrtuľníky či raketomety sa nakupovali výhradne od sovietskych výrobcov, často na nátlak Moskvy. Zbrojenie sa stávalo takmer povinnosťou, ktorú si režim nemohol dovoliť spochybniť.

Tomek upozorňuje, že aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že dnes Spojené štáty vyvíjajú podobný tlak na európske krajiny v NATO, ide o zásadný rozdiel. Kým Západ dnes vyzýva Európu, aby sa sama vyzbrojila a bola schopná vlastnej obrany, v období Varšavskej zmluvy slúžili štáty ako Československo alebo východné Nemecko ako nárazníkové pásmo - prví na rane v prípade konfliktu so Západom. 

„Sovieti to mali dobre premyslené, pretože tak šetrili vlastné prostriedky. Dá sa povedať, že pre obranu Sovietskeho zväzu sme si kupovali ich zbrane,“ vysvetľuje historik.

Koncom 80. rokov začalo Československo výdavky na obranu znižovať. Po prejave Michaila Gorbačova v roku 1988 sa členské štáty Varšavskej zmluvy, vrátane Československa, zaviazali k redukcii armád. 

Záver

Portál Bádateľ na Facebooku tvrdí, že výdavky na obranu vo výške 5 % HDP sú vyššie, než koľko Československo investovalo do armády počas studenej vojny, čím vyzýva na vystúpenie z NATO a návrat k Varšavskej zmluve. Historické dáta a analýzy však ukazujú, že v období studenej vojny míňalo Československo na armádu aj viac než 5 % národného dôchodku. Zároveň išlo o zbrojenie pod nátlakom Sovietskeho zväzu, ktoré malo podľa historika Vojenského historického ústavu čiastočne slúžiť potrebám Moskvy. Príspevok preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označujeme ako nepravdivý.