Na sociálnych sieťach sa šíria tvrdenia, ktoré spájajú atentátnika Juraja Cintulu s opozičnými stranami. Odvolávajú sa pritom na rozsudok súdu, ktorý uznal atentátnika vinným. Súd však konštatoval, že Cintula konal sám a jeho konanie nespojil so žiadnou politickou stranou.

Príspevok naznačuje prepojenie strelca so stranou Demokrati. Konkrétne spomína Juraja Šeligu a Jaroslava Naďa, ktorí ho mali „vychovať“, čo údajne potvrdil aj súd. Príspevok sa šíril 29. apríla a do 13. mája dosiahol vyše 1500 interakcií a takmer 200 zdieľaní.

Vyšetrovanie atentátu

Atentát na premiéra Roberta Fica sa odohral 15. mája 2024 v Handlovej po výjazdovom rokovaní vlády. Útočník Juraj Cintula na premiéra päťkrát zblízka vystrelil, pričom Fico utrpel vážne zranenia a musel podstúpiť viaceré operácie v banskobystrickej nemocnici. Páchateľa zadržali bezprostredne po streľbe priamo na mieste.

Cintula bol obvinený z pokusu o vraždu premiéra a Špecializovaný trestný súd ho vzal 18. mája 2024 do vyšetrovacej väzby.

Dôležitý zlom prišiel v júli 2024, keď sa právna kvalifikácia skutku zmenila. Pôvodne bol prípad vedený ako pokus o obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, neskôr ho vyšetrovatelia a prokuratúra prekvalifikovali na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Vyšetrovanie trvalo približne desať mesiacov. Prokurátorka následne 17. marca 2025 podala na Juraja Cintulu obžalobu za teroristický útok spáchaný na chránenej osobe, za čo obžalovanému hrozil až doživotný trest. Vyšetrovací spis mal osem zväzkov a viac ako šesťtisíc strán vrátane vecných dôkazov a zabezpečených elektronických dát.

Proces pred Špecializovaným trestným súdom sa začal v júli 2025 v Banskej Bystrici. Obhajoba nespochybňovala, že Cintula skutok spáchal a na premiéra strieľal. Dokazovanie sa tak sústredilo najmä na právnu kvalifikáciu skutku. Cintula odmietal, že by bol teroristom, a tvrdil, že premiéra nechcel zabiť, ale poškodiť jeho zdravie tak, aby nemohol vykonávať funkciu.

Špecializovaný trestný súd 21. októbra 2025 uznal Cintulu vinným z teroristického útoku a uložil mu 21 rokov väzenia. Súd použil mimoriadne zmierňovacie ustanovenia a prihliadol na vyšší vek obžalovaného, jeho dovtedajšiu bezúhonnosť a zdravotný stav. Voči rozsudku sa Cintula odvolal.Prípad definitívne uzavrel Najvyšší súd 29. apríla 2026, keď potvrdil Cintulovi 21-ročný trest väzenia a uznal ho vinným zo spáchania teroristického útoku. 

Nepodložené spájanie Cintulu s opozičnými stranami

Pár hodín po atentáte na predsedu vlády bolo zverejnené video, v ktorom sa Juraj Cintula nesúhlasne vyjadroval o súčasnom celospoločenskom dianí na Slovensku. Následne sa na sociálnych sieťach šírili nepotvrdené informácie o údajných sympatiách strelca k opozičným stranám.

Tieto obvinenia súviseli aj s videozáznamom, ktorý vznikol pred výjazdovým rokovaním vlády v Dolnej Krupej 23. apríla 2024. Ten zachytáva malé protestné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnil Juraj Cintula a člen strany Demokrati Marek Polonec. Polonec tvrdí, že Cintulu na proteste videl prvý aj posledný krát v živote. Informáciu potvrdil aj v dobrovoľnom oznámení na generálnej prokuratúre v Trnave, ktorým Demagog.sk disponuje. Rovnaké informácie mal uviesť aj vo svojej výpovedi pre Národnú kriminálnu agentúru. 

Vyšetrovanie ani súd prepojenie na Demokratov nepotvrdili. Na súde nebol prezentovaný žiaden dôkaz, podľa ktorého by bol Cintula v aktívnom kontakte s niekým z opozície. V rozsudku sa taktiež nespomína, že mal komplicov.

Čo hovorí rozsudok súdu

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok krátko po útoku verejne hovoril aj o vyšetrovacej verzii, že nemuselo ísť o „osamelého vlka“. Táto línia sa však podľa neskorších informácií nepotvrdila. Okrem Juraja Cintulu nebol v prípade stíhaný nikto ďalší. Polícia nepotvrdila verziu o napojení Cintulu na opozíciu.

Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) vyplýva, že súd opisuje útok ako individuálne konanie obžalovaného. Sudcovia v rozsudku nekonštatujú, že by mal Cintula spolupáchateľov alebo osoby, ktoré mu s prípravou útoku pomáhali alebo ho navádzali. Vo výpovedi strelca sa uvádza, že sa po informácii o výjazdovom rokovaní vlády vybral sám autom do Handlovej, so sebou si vzal vlastnú legálne držanú zbraň a zásobníky (.pdf, s. 5).Rozsudok síce spomína, že obžalovaný chodil na protesty a vyjadroval sa k politike na sociálnych sieťach, jeho konanie však nespája so žiadnou politickou stranou. Podľa rozsudku išlo o čin jedného páchateľa, motivovaný jeho nesúhlasom s vládnou politikou. Aj sám Cintula odmietal, že by o útoku vopred s niekým hovoril alebo že by mu niekto pomáhal.

Podobne vyhodnotil konanie obvineného aj Najvyšší súd, ktorý tiež nekonštatoval prepojenie na opozičné strany. 

Dezinformácie spojené s atentátom

Po atentáte na Roberta Fica sa okolo útočníka Juraja Cintulu začali rýchlo šíriť viaceré dezinformácie. Časť z nich sa snažila Cintulu priamo prepojiť s Progresívnym Slovenskom alebo s rodinou Michala Šimečku. Šírila sa napríklad fotografia, ktorá mala údajne dokazovať jeho kontakt s Martinom M. Šimečkom, v skutočnosti však išlo o úplne inú osobu. 

Objavili sa aj nepravdivé tvrdenia o „ukrajinskej stope“, ktoré tvrdili, že Cintulova manželka je Ukrajinka, že bola zadržaná alebo že ho mala k útoku navádzať. Šírili sa aj nepravdivé tvrdenia, že atentátnik bol príslušníkom ŠtB. V skutočnosti ho počas socializmu tajná služba preverovala.

Niektoré dezinformácie tvrdili, že Cintula nemal konať sám a na mieste mal údajných komplicov. Aj tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé a podľa vyšetrovania nemal atentátnik v dave žiadnych spolupáchateľov. 

Súčasne sa šírili aj špekulácie, že atentát bol zinscenovaný alebo že priebeh útoku nezodpovedal oficiálnym informáciám. Tieto naratívy sa opierali najmä o subjektívne interpretácie videí, napríklad o údajne podozrivé správanie ochranky, davu či o chýbajúce viditeľné stopy krvi.

Súčasťou naratívov o zinscenovaní atentátu boli aj tvrdenia, že Cintula použil slepé náboje a Fico v skutočnosti nebol postrelený. Podľa bezpečnostných expertov dostupné zábery a stopy z miesta zodpovedali streľbe ostrými nábojmi a reálnemu zraneniu. 

Podľa lekára a záchranára Viliama Dobiáša strelné rany nemusia navonok výrazne krvácať, pretože rana sa po vniknutí projektilu môže stiahnuť a hlavné poškodenie býva vnútorné. Navyše Fico mal na sebe tmavé sako, na ktorom sú krvavé stopy horšie viditeľné. Existuje aj svedectvo ženy z miesta útoku, ktorá na mieste videla krv.

Záver

Vyšetrovania aj súd potvrdili, že Juraj Cintula bol jediným páchateľom atentátu na premiéra a nemal žiadnych komplicov či spolupracovníkov. Súd v rozsudku tiež nekonštatoval, že strelec na premiéra bol prepojený na niektorú z politických strán. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.

Oprava z 15. mája 2026: Upravili sme titulok článku z pôvodného znenia: "Atentátnik na premiéra konal sám. Podľa súdu nebol prepojený na žiadnu politickú stranu."  Súd nekonštatoval prepojenie na žiadne politické strany, ani však také prepojenie nevyvrátil.