Počet výrokov: 52
Výroky
Súčasná vláda už tvrdila, že kríza je za nami, teraz sa zase opäť hlásia k tomu, že kríza stále je aj práve z dôvodov, keď sa ukazujú tieto štatistické údaje ...
Ján Počiatek
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Portál dnes.sk z 18. júna 2011:
"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny.
Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín," vymenúva Radičová.
Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. "Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu," zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov."
To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo.
O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny.
Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín," vymenúva Radičová.
Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. "Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu," zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov."
To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo.
O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008.
... keď sa ukazujú tieto štatistické údaje, kde už je nespochybniteľné, že za prvý kvartál roku 2011 klesli reálne mzdy o 0,4 % a pravdou je, že v histórii boli obdobia s vyššou infláciou, ale taktiež počas celej vlády Roberta Fica reálne mzdy stúpali.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok týkajúci sa rastu reálnej mzdy v období vlády R.Fica sme už overovali ( V politike 18.jún 2011).
(Zdroje: inflácia, reálne mzdy 2006-2009, reálna mzda 2010)
O 5 minút 12, 19. jún 2011
| Slovensko | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
| inflácia | 4,3 | 1,9 | 3,9 | 0,9 | 0,7 |
| rast reálnych miezd | 3,3 | 4,3 | 3,3 | 1,4 | 2,2 |
Problémom je, že tá inflácia, o ktorej sa tu bavíme aj ten dopad toho balíčka bol kvantifikovaný na základe nejakých predpokladov. Vtedy predpokladalo ministerstvo financií, že inflácia bude iba 3,5 %, čiže tie výpočty bude treba prepočítať a ten dopad toho balíčka samotného môže byť ešte väčší ako pôvodne rátalo ministerstvo financií, ale nespochybniteľne tam vplyv je.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prognóza MF SR zo septembra 2010 odhadovala mieru inflácie CPI v roku 2011 na úrovni 3,7%. Harmonizovaná miera inflácie (HICP) mala dosiahnuť úroveň 3,5%. Prognóza z februára 2011 vychádza z rovnakej hodnoty inflácie podľa CPI.Fiškálne vládne opatrenia, ktoré rátajú z 0,9-percentným dopadom, vychádzajú z údajov odhadovanej výšky inflácie 3,5%. Aktuálna miera inflácie podľa posledných údajov Eurostat-u dosiahla v máji 2011 úroveň 4,2% (HICP).
O 5 minút 12, 19. jún 2011
... a navyše, keď sa bavíme o tom, že súčasná vláda teda niečo šetrila, tak sa treba pozrieť na tie výdavky. Celkové výdavky štátneho rozpočtu k prvému šiesty boli 6,3 miliardy, minulý rok 6,3 miliardy, čiže takmer žiadny rozdiel ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Priebežné plnenie štátneho rozpočtu je zverejňované ministerstvom financií tu.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu - predstavovali 6 364 123 000 eur.
Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur.
Rozdiel činí 0,26 %.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu - predstavovali 6 364 123 000 eur.
Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur.
Rozdiel činí 0,26 %.
... a keď už aj bude hovoriť o tom, že treba odpočítať údržbu dlhu, európske peniaze alebo Sociálnu poisťovňu, treba sa pozrieť, kde v skutočnosti šetrili. Aj vám môžem vymenovať presne v ktorých sektoroch. Máme tu najmä zdravotníctvo, bývanie a výstavba, podpora cestovného ruchu, vysoké školstvo, veda a výskum, množstvo športov, množstvo ďalších a ďalších kde šetrili, ale nesprávnym spôsobom.
Ján Počiatek
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Z informácií o štátnom rozpočte na rok 2011 (.pdf) vyplýva:1) verejné zdroje aj výdavky štátneho rozpočtu v zdravotníctve klesli (str. 45-46)2) zdroje na rozvoj bývania takisto klesli (str. 38)3) podpora cestovného ruchu sa zvýšila (str. 39)3) výdavky na verejné vysoké školstvo sa mierne zvýšili (str. 43), ale v roku 2012 majú opäť klesnúť4) výdavky na vedu a výskum sa zvýšili (str. 43), ale v roku 2012 sa majú výrazne znížiť5) výdavky na šport v roku 2011 klesli (str. 44) z dôvodu ukončenia financovania výstavby reprezentačného futbalového štadióna a zimného štadióna O. Nepelu.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
My sme malá otvorená ekonomika, ktorá žije z exportu. Ten export sa (počas krízy, pozn.) prepadol.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Analytik Volksbank Vladimír Vaňa pre TREND, 13.marca 2009 povedal:
"V januári zaznamenal slovenský export najväčší medziročný prepad v histórií Slovenskej republiky. Podľa Štatistického úradu dosiahol celkový vývoz 2,913 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 29,9 percenta. Objem mesačného exportu krajiny klesol na najnižšiu úroveň od februára 2006."
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"V januári zaznamenal slovenský export najväčší medziročný prepad v histórií Slovenskej republiky. Podľa Štatistického úradu dosiahol celkový vývoz 2,913 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 29,9 percenta. Objem mesačného exportu krajiny klesol na najnižšiu úroveň od februára 2006."
l. To, čo pán Mikloš hovorí, to drastické zníženie výdavkov, ktoré by sme mali podľa neho počas krízy robiť, ináč mimochodom oni vtedy navrhovali ako najlepšie opatrenie zníženie dane z príjmu, ktoré by malo viete aký dôsledok?
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa informácií z portálu Sme.sk a agentúry SITA navrhovalo SDKÚ-DS v roku 2008 a 2009 ako jedno z protikrízových opatrení aj zníženie sadzby dane z príjmu z 19 na 16%, tiež zvýšenie odpočítateľnej položky na 18 000 SK a zrýchlenie procesu vrátenia DPH.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Sami konštatujú voči Európskej komisii aj samotná Európska komisia konštatuje, že tá reakcia na krízu zo strany vlády bola primeraná.
Ján Počiatek
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ján Počiatek s týmto vyjadrením mediálne vystúpil už viackrát. Demagog.sk overoval podobný výrok v relácii V politike, 28.marec 2010:
"Vďaka týmto opatreniam sme aj podľa všetkých relevalentných inštitúcií boli hodnotení ako, ako reakcia vlády na krízu ako adekvátna a zmysluplná. Všetky relevalentné inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond."
Ani pre súčasný výrok sme nenašli žiadne relevatné vyjadrenia, ktoré by ho potvrdzovali.
Hospodárske noviny, 24.júna 2009: "Slovensko dalo na protikrízové opatrenia takmer najmenej peňazí v Európskej únii. Podľa správy Európskej komisie o vývoji verejných financií bol fiškálny stimul u nás vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, kým priemer únie bol 11-krát vyšší."
Počiatek pre aktualne.sk, 21.10.2009: "Garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som spomenul, zo strany Európskej komisie (EK) na rok 2009 ani nebude. Je to adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období,"
MF SR, 11.novembra 2009: Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. (odkaz na príslušné relevantné medzinárodné organizácie bohužiaľ nebol k dispozícii)
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"Vďaka týmto opatreniam sme aj podľa všetkých relevalentných inštitúcií boli hodnotení ako, ako reakcia vlády na krízu ako adekvátna a zmysluplná. Všetky relevalentné inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond."
Ani pre súčasný výrok sme nenašli žiadne relevatné vyjadrenia, ktoré by ho potvrdzovali.
Hospodárske noviny, 24.júna 2009: "Slovensko dalo na protikrízové opatrenia takmer najmenej peňazí v Európskej únii. Podľa správy Európskej komisie o vývoji verejných financií bol fiškálny stimul u nás vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, kým priemer únie bol 11-krát vyšší."
Počiatek pre aktualne.sk, 21.10.2009: "Garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som spomenul, zo strany Európskej komisie (EK) na rok 2009 ani nebude. Je to adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období,"
MF SR, 11.novembra 2009: Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. (odkaz na príslušné relevantné medzinárodné organizácie bohužiaľ nebol k dispozícii)
Ja sa samozrejme nesmierne teším, že práce pribúda, ale je to spôsobené najmä tým, že sa opäť oživil zahraničný dopyt po výrobkoch, ktoré sa u nás produkujú, to je nespochybniteľné ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V dokumente Program stability (.pdf) sa píše nasledovné:
Oživenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal, podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP, a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné uzatváranie salda bilancie služieb však zapríčiní znižovanie deficitu platobnej bilancie.
Podľa analytika UniCredit Bank "zverejnené čísla o štruktúre rastu potvrdili naše očakávania, keď zahraničný dopyt prispel k rastu 3,5 p.b., kým príspevok domáceho dopytu k rastu bol nulový (domáci dopyt medziročne poklesol o 0,2%). Rast exportov o 15,8% prevýšil rast dovozov, ktorý bol 11,3% medziročne. V rámci domáceho dopytu rástla tvorba hrubého kapitálu (o 2,2% medziročne) kým spotreba domácností bola nižšia o 0,1% a spotreba verejnej správy o 2,5%. Potvrdzujú sa tak naše prognózy, že motorom rastu tohto roku bude najmä zahraničný dopyt, kým jedinou významnou pro-rastovou zložkou domáceho dopytu budú investície a tvorba zásob."
Podobné tvrdí i Národná banka: "Hlavným zdrojom ekonomického rastu by mal byť v roku 2011 aj naďalej čistý export," uviedol v utorok guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že domáci dopyt by mal k rastu ekonomiky prispievať len minimálne. Ako jediný negatívny faktor na rast ekonomiky by mala podľa guvernéra pôsobiť spotreba verejnej správy, a to v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení."
Podrobnejšie informácie si môžete prečítať napríklad aj v správe Slovenskej sporiteľne.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Oživenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal, podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP, a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné uzatváranie salda bilancie služieb však zapríčiní znižovanie deficitu platobnej bilancie.
Podľa analytika UniCredit Bank "zverejnené čísla o štruktúre rastu potvrdili naše očakávania, keď zahraničný dopyt prispel k rastu 3,5 p.b., kým príspevok domáceho dopytu k rastu bol nulový (domáci dopyt medziročne poklesol o 0,2%). Rast exportov o 15,8% prevýšil rast dovozov, ktorý bol 11,3% medziročne. V rámci domáceho dopytu rástla tvorba hrubého kapitálu (o 2,2% medziročne) kým spotreba domácností bola nižšia o 0,1% a spotreba verejnej správy o 2,5%. Potvrdzujú sa tak naše prognózy, že motorom rastu tohto roku bude najmä zahraničný dopyt, kým jedinou významnou pro-rastovou zložkou domáceho dopytu budú investície a tvorba zásob."
Podobné tvrdí i Národná banka: "Hlavným zdrojom ekonomického rastu by mal byť v roku 2011 aj naďalej čistý export," uviedol v utorok guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že domáci dopyt by mal k rastu ekonomiky prispievať len minimálne. Ako jediný negatívny faktor na rast ekonomiky by mala podľa guvernéra pôsobiť spotreba verejnej správy, a to v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení."
Podrobnejšie informácie si môžete prečítať napríklad aj v správe Slovenskej sporiteľne.
... ja som si pozeral hodnotenie Európskej komisie k programu stability a samotná komisia má pochybnosti o tom, že ako to s tou konsolidáciu verejných financií bude odhadujú iné deficity v budúcich rokoch a taktiež odhadujú aj iný dlh ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Európska komisia kritizuje vo svojom hodnotení (.pdf) najmä to, že SR si stanovila krátkodobé ciele, nevidí aspoň strednodobé snahy o konsolidáciu a udržanie verejných financií. Konsolidácia ja od roku 2012 založená najmä znižovaním výdavkov, rezervy vidí EK v oblasti príjmov z daní a tiež v systéme financovania dôchodkov. Komisia sa obáva, že SR bude škrtať aj výdavky, ktoré podporujú ekonomický rast, ako je vzdelávanie a dopravná infraštruktúra.
Európska komisia (.pdf) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh SR zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska (.pdf) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%.
Znižovanie deficitu verejných financií odhaduje SR a EK takisto rozdielne (str. 20):
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Európska komisia (.pdf) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh SR zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska (.pdf) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%.
Znižovanie deficitu verejných financií odhaduje SR a EK takisto rozdielne (str. 20):
| EK | SR | |
| 2011 | -5,1 | -4,9 |
| 2012 | -4,6 | -3,8 |
| 2013 | -3,8 | -2,9 |
... lebo stále, vy ste tvrdili, že zastaviť zadlžovanie a ten dlh narastá ... čiže namiesto znižovania dlhu vidíme, keď na konci roku bol dlh 27 miliárd eur, tak v roku 2014 bude 39,6 miliardy, to je nárast o 47 % a to len v prípade najoptimistickejšieho scenára, ktorý majú napísaný v programe stability ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Napríklad komentár na finweb.sk z 20. júna 2011:
"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur."
12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur."
12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.
... prečo sme nezavádzali daň vtedy? Pretože nebola kríza a keď vy hovoríte o predkrízových rokoch a nebol na to dôvod a dosiahli sme najnižší historický deficit v tom období.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Deficit verejných financií v roku nástupu vlády R.Fica - 2006, bol 3,2%. V roku 2007 Slovensko dosiahlo historicky najnižší deficit - 1,8%. V nasledujúcom období tejto vlády deficit rástol: rok 2008 - 2,1% rok 2009 - 7,9% rok 2010 - 7,8% (9.júla.2010 nastúpila nová vláda I.Radičovej)
Zdroj: NBS
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Zdroj: NBS
Problém je v tom, že sa prijal nezmyselný konsolidačný balíček a preto môžeme dnes na základe tohto dôkazu, ktorý predložila EÚ konštatovať, že za masívne zdražovanie ku ktorému došlo v januári a februári 2011, môže dominantne, nezmyselný konsolidačný balíček. To znamená zvyšovanie daní predovšetkým, DPH, zvyšovanie spotrebných daní a zvyšovanie cien energií.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Prognóza (.pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje, že harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%.
Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku.
Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011:
1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane.
2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt.
3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka).
Ako sa píše v septembrovej analýze, "ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov)."
Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b.
Z týchto prognóz vyplýva, že na predpokladanom zvýšení inflácie o 2,5 p.b. má konsolidačný balíček (0, 98 p.b. alebo 0,89 p.b.) podiel približne tretinový.
S inými hodnotením prišli Hospodárske noviny, ktoré napísali, že na zvýšení výdavkov štvorčlennej rodiny vo výške 18,2 eur, ktoré nastalo v januári v porovnaní s februárom, sa 12,2 eurami podieľal práve vládny balík. HN vychádzali z priemerných výdavkov domácnosti, ktoré uvádza aj Inštitút finančnej politiky (.pdf), v tom istom dokumente IFP predikuje nárast o uvedených 12,2 eur, pričom samo IFP uvádza, že výdavky po vládnych opatreniach narastú na 1030,7 eura mesačne z 1018 v roku 2009.
Problém s uvažovaním HN je, že neberú do úvahy to, ktoré zložky rástli najviac, a aký vplyv na ne majú mať vládne opatrenia. Najviac (percentuálne) malo podľa Štatistického úradu nastať zdraženie "v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá; doprava zhodne o 3,4%", pričom "Na zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá vplýval rast cien elektriny o 9,2%, tepelnej energie o 7,6%, plynu o 5,4%, stočného o 4,7%, vodného o 1,8%, služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie zhodne o 1%, pevných palív o 0,9%, odvozu a likvidácie odpadu o 0,5%, tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,4% a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1%. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi."
Vplyv opatrení na túto kategóriu výdavkov je práve vyšší ako na iné tovary a služby, ktoré vo výdavkoch rodiny započítané nie sú, zatiaľ čo v CPI započítané sú, preto sa v metodike HN zdá, že vplyv opatrení vlády je vyšší.
Spotrebný kôš výdavkov 4 člennej rodiny a celkovej inflácie je pritom pochopiteľne rozdielny. Z expremiérových vyjadrení je jasné, že hovorí o celkovej inflácii (spomína jej rast december/január)- väčšinový vplyv dopadov vládnych opatrení v januári ale platil (podľa HN) v prípade zvýšenia výdavkov 4 člennej rodiny, nie v prípade celkovej inflácie.
O 5 minút 12, 06. marec 2011
Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku.
Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011:
1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane.
2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt.
3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka).
Ako sa píše v septembrovej analýze, "ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov)."
Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b.
Z týchto prognóz vyplýva, že na predpokladanom zvýšení inflácie o 2,5 p.b. má konsolidačný balíček (0, 98 p.b. alebo 0,89 p.b.) podiel približne tretinový.
S inými hodnotením prišli Hospodárske noviny, ktoré napísali, že na zvýšení výdavkov štvorčlennej rodiny vo výške 18,2 eur, ktoré nastalo v januári v porovnaní s februárom, sa 12,2 eurami podieľal práve vládny balík. HN vychádzali z priemerných výdavkov domácnosti, ktoré uvádza aj Inštitút finančnej politiky (.pdf), v tom istom dokumente IFP predikuje nárast o uvedených 12,2 eur, pričom samo IFP uvádza, že výdavky po vládnych opatreniach narastú na 1030,7 eura mesačne z 1018 v roku 2009.
Problém s uvažovaním HN je, že neberú do úvahy to, ktoré zložky rástli najviac, a aký vplyv na ne majú mať vládne opatrenia. Najviac (percentuálne) malo podľa Štatistického úradu nastať zdraženie "v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá; doprava zhodne o 3,4%", pričom "Na zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá vplýval rast cien elektriny o 9,2%, tepelnej energie o 7,6%, plynu o 5,4%, stočného o 4,7%, vodného o 1,8%, služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie zhodne o 1%, pevných palív o 0,9%, odvozu a likvidácie odpadu o 0,5%, tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,4% a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1%. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi."
Vplyv opatrení na túto kategóriu výdavkov je práve vyšší ako na iné tovary a služby, ktoré vo výdavkoch rodiny započítané nie sú, zatiaľ čo v CPI započítané sú, preto sa v metodike HN zdá, že vplyv opatrení vlády je vyšší.
Spotrebný kôš výdavkov 4 člennej rodiny a celkovej inflácie je pritom pochopiteľne rozdielny. Z expremiérových vyjadrení je jasné, že hovorí o celkovej inflácii (spomína jej rast december/január)- väčšinový vplyv dopadov vládnych opatrení v januári ale platil (podľa HN) v prípade zvýšenia výdavkov 4 člennej rodiny, nie v prípade celkovej inflácie.
...lenže rast nominálnych miezd bol iný (v roku 2008, pozn.). To znamená celkový rast reálnych miezd bol plusový. Bol vyše dva a pol percenta v danom období.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nominálne mzdy v roku 2008 rástli o 8,1%, reálne o 3,3%.
Na telo, 20. február 2011
No ale vy ste spomenuli presne údaje, s ktorými pracujeme aj my. To znamená nárast nákladov 4-člennej rodiny v mesiaci január o 18 eur. Zdroj Hospodárske noviny. A z toho 12 eur vládny balíček, áno, to je zase zdroj Inštitútu finančnej politiky, čísla pána ministra.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny v januári 2011 (1036,7 eura).
Nárast je +18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura.
Ďalej HN píšu, že "Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura."
Kažimír tak v podstate správne uvádza čísla, ktoré citujú Hospodárske noviny. Problém je ale v tom, že ako oni vypočítali tých 12,2 eura nie je úplne jasné.
V materiály IFP (.pdf) z 21. decembra 2010 sa píše, že "Najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 EUR mesačne a najmenej by sa výdavky mali zvýšiť samostatne žijúcim dôchodcom o 12,4 EUR."
HN pritom operuje s medzimesačnou infláciou 1,9%. Podiel vládnych opatrení na inflácii má byť podľa IFP 0,89 percentuálneho bodu. Z 1,9 ide teda o 46,84%, čo predstavuje zo sumy 18,2 eura 8,5 eur.
Na telo, 20. február 2011
Nárast je +18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura.
Ďalej HN píšu, že "Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura."
Kažimír tak v podstate správne uvádza čísla, ktoré citujú Hospodárske noviny. Problém je ale v tom, že ako oni vypočítali tých 12,2 eura nie je úplne jasné.
V materiály IFP (.pdf) z 21. decembra 2010 sa píše, že "Najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 EUR mesačne a najmenej by sa výdavky mali zvýšiť samostatne žijúcim dôchodcom o 12,4 EUR."
HN pritom operuje s medzimesačnou infláciou 1,9%. Podiel vládnych opatrení na inflácii má byť podľa IFP 0,89 percentuálneho bodu. Z 1,9 ide teda o 46,84%, čo predstavuje zo sumy 18,2 eura 8,5 eur.
My sme naozaj v januári a v januári tohto roku medzimesačná inflácia zaznamenala najrýchlejší rast cien za posledných 5 rokov.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V januári predstavovala medzimesačná inflácia (treba zadať celková inflácia v % a predch. obd.=100) 1,9%, vyššia hodnota bola naposledy v januári 2006, kedy dosiahla 2,1%.
Na telo, 20. február 2011
Samozrejme bola najvyššia (inflácia, pozn.), bola najvyššia v tých rokoch, v roku 2008, keď sme v tom roku zavádzali euro...
Peter Kažimír
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Medzi rastom inflácie a zavádzaním eura nie je taký jednoznačný vzťah, ako uvádza Kažimír.
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý je smerodajný, pritom ale nebol v roku 2008 na najvyššej úrovni - vyššie bol v rokoch 2006, 2004, 2003, 2000,...
Vplyv zavedenia eura na infláciu ešte pred samotným zavedením meny môže byť zložité odhadnúť, Ján Haluška a Michal Olexa z bratislavského Infostatu to spravili a uvádzajú jeho vplyv na úrovni minimálne 0,11% počas roka 2008. Aj keby sme od súhrnnej hodnoty HICP v roku 2008 odrátali 0,5%, stále to bude najviac od roku 2007.
(pre úplnosť- referenčná hodnota pre zavedenie eura bola za obdobie apríl 2007 až marec 2008).
Na telo, 20. február 2011
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý je smerodajný, pritom ale nebol v roku 2008 na najvyššej úrovni - vyššie bol v rokoch 2006, 2004, 2003, 2000,...
Vplyv zavedenia eura na infláciu ešte pred samotným zavedením meny môže byť zložité odhadnúť, Ján Haluška a Michal Olexa z bratislavského Infostatu to spravili a uvádzajú jeho vplyv na úrovni minimálne 0,11% počas roka 2008. Aj keby sme od súhrnnej hodnoty HICP v roku 2008 odrátali 0,5%, stále to bude najviac od roku 2007.
(pre úplnosť- referenčná hodnota pre zavedenie eura bola za obdobie apríl 2007 až marec 2008).
Celková suma, celková suma je 186 miliónov eur (koľko sa má získať na zvýšenej DPH, pozn.).
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa Prognózy daňových príjmov verejnej správy na roky 2010-2013 Inštitútu pre finančnú politiku, sa vplyvom prijatých legislatívnych zmien sa príjem štátu z DPH zvýši o 185,5 miliónov eur.
Na telo, 20. február 2011
Na druhej strane musíme povedať, že vláda minie viacej v roku 2011 ako v roku 2010 a to preukázateľne potvrdil aj náš bývalý minister financií pán Počiatek.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
V rozpočte na budúci rok (.doc) je na strane 28 táto tabuľka:
Je teda pravdou, že výdavky budú stúpať, ale iba nominálne, nie už v porovnaní ku HDP.
O 5 minút 12, 19. december 2010
Je teda pravdou, že výdavky budú stúpať, ale iba nominálne, nie už v porovnaní ku HDP.
Renomované agentúry hovoria o tom, že Slovensko ani zďaleka nedosiahne taký deficit ako si naplánovala súčasná vláda, ale čo je horšie, potvrdzuje sa, že bude prudko klesať hospodársky rast, ktorý bol v júni tohto roku najvyšší...
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Isté pochybnosti o dodržaní plánovaného deficitu vyslovila agentúra Standard&Poor´s. V interpretácii SITA: Agentúra konštatuje, že koaličná vláda, ktorá sa moci ujala v júli 2010, prisľúbila, že zlepší fiškálnu situáciu a deficit do roku 2013 dostane pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) prostredníctvom kombinácie zníženia výdavkov a opatrení na zvýšenie príjmov. Základný predpoklad S&P je taký, že vláda by mala byť schopná zmenšiť fiškálny deficit na úroveň 6 % HDP v roku 2011 a na úroveň 4 % HDP do roku 2013. Ak vláda svoje fiškálne ciele dosiahne, podporí to jej úverovú spoľahlivosť, poznamenáva agentúra. Vidí však aj riziká vrátane toho, že výkon ekonomiky bude slabší, ako sa očakáva. Ďalším možným rizikom je podľa nej nesúhlas verejnosti s navrhovanými úspornými opatreniami.
Naopak plán vlády za realistický označila misia Medzinárodného menového fondu. V správach vyjadrujúcich sa k plánu znížiť deficit sa nám nepodarilo nájsť vyjadrenie "ani zdaľeka", aké použil pán Fico.
O 5 minút 12, 19. december 2010
Naopak plán vlády za realistický označila misia Medzinárodného menového fondu. V správach vyjadrujúcich sa k plánu znížiť deficit sa nám nepodarilo nájsť vyjadrenie "ani zdaľeka", aké použil pán Fico.
Nepodarilo sa nám nájsť mesačné údaje o hospodárskom raste, avšak podľa Štatistického úradu SR prvý štvrťrok 2010 dosahoval rast 4,7%, druhý štvrťrok to bolo 4,2%, tretí 3,8%. Predpokladaný rast HDP na rok 2011 podľa Eurostatu pre SR je 3%. Či ide o "prudký pokles" aj vzhľadom na predchádzajúci vývoj nevieme posúdiť.
To, čo sa udeje celkovo v budúcom roku (nielen vládne opatrenia, pozn.) spôsobí zaťaženie rozpočtov domácností v priemere o 400 eur ročne. To je to, čo hovoríme.
Ján Počiatek
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Smer nie je vo svojej argumentácii počas ostatných mesiacov tak presný a nerozlišuje medzi tým, čo sú opatrenia vlády a čo je spôsobené inými okolnosťami, ako tvrdí Počiatek. Na stránke Smeru sa napríklad uvádzalo (článok už na webe Smeru nie je normálne dostupný):
Ako konkrétne fakty R. Fico uviedol porovnanie, koľko peňazí ide do školstva teraz a koľko dávala jeho vláda. Podobne porovnal situáciu v sociálnych veciach či celkovo pri zaťažení strednej vrstvy na Slovensku, zarábajúcej mesačne 400 – 500 eur. Ľudí takisto upozornil aj na chystajúce sa masívne zdražovanie, ktoré podľa jeho slov Slovensko čaká od 1. januára 2011. "Ak si zrátame efekt zvýšenia DPH, zvýšenia ceny tepla e energií, ak si zrátame takisto negatívny efekt, ktorý bude mať nárast ceny pôdohospodárskej nafty v prepočte na koruny o 5 korún a ďalšie rozhodnutia, ktoré prijala pravicová vláda, toto všetko bude znamenať významné zdraženie základných životných potrieb..." poznamenal Robert Fico.
Na telo, 12. december 2010
Ako konkrétne fakty R. Fico uviedol porovnanie, koľko peňazí ide do školstva teraz a koľko dávala jeho vláda. Podobne porovnal situáciu v sociálnych veciach či celkovo pri zaťažení strednej vrstvy na Slovensku, zarábajúcej mesačne 400 – 500 eur. Ľudí takisto upozornil aj na chystajúce sa masívne zdražovanie, ktoré podľa jeho slov Slovensko čaká od 1. januára 2011. "Ak si zrátame efekt zvýšenia DPH, zvýšenia ceny tepla e energií, ak si zrátame takisto negatívny efekt, ktorý bude mať nárast ceny pôdohospodárskej nafty v prepočte na koruny o 5 korún a ďalšie rozhodnutia, ktoré prijala pravicová vláda, toto všetko bude znamenať významné zdraženie základných životných potrieb..." poznamenal Robert Fico.
A čo sa týka toho nehorázneho plytvania, ktoré tu pán Mikloš stále vyťahuje. Sami konštatujú v materiáloch, že nárast deficitu bol spôsobený globálnou krízou, pretože vypadli daňové príjmy a navyše iné subjekty verejnej správy hospodárili zle.
Ján Počiatek
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
V analýze Inštitútu finančnej politiky sú uvedené faktory, ktoré mali vplyv na zvýšenie štátneho deficitu v roku 2009. Medzi hlavné negatívne faktory patrí "hotovostný deficit štátneho rozpočtu, pokles prostriedkov z refinančného systému Štátnej pokladnice použitých na krytie dlhu a nárast zadlženia obcí a vyšších územných celkov." O globálnej kríze sa v tomto dokumente nehovorí.
Ďalší materiál, ktorý by mohol mať Počiatek na mysli je Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010.
Tá mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov.
Správa konštatuje, že:
"Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie:
A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur.
B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina.
C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť.
D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO2 v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila.
E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur.
F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur.
G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur.
H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur."
Na telo, 12. december 2010
Ďalší materiál, ktorý by mohol mať Počiatek na mysli je Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010.
Tá mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov.
Správa konštatuje, že:
"Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie:
A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur.
B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina.
C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť.
D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO2 v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila.
E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur.
F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur.
G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur.
H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur."
A keby to tak bolo, že by sme teda boli nejak extrémne plytvali znamená to, že by teraz táto súčasná vláda bola schopná znížiť výdavky. Znížiť základné výdavky na chod štátu. Lebo to je o tom plytvaní. Ale to sa vôbec nedeje. To vôbec nie je pravda. Tie výdavky v budúcom roku budú, základné výdavky na chod štátu, tak, ako sú definované v rozpočte, budú budúci rok vyššie, ako boli za našej vlády.
Ján Počiatek
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
V rozpočte na budúci rok (.doc) je na strane 28 táto tabuľka:
Výdavky by teda mali byť budúci rok nižšie ako boli tento.
Na telo, 12. december 2010
Výdavky by teda mali byť budúci rok nižšie ako boli tento.
Veľmi si to zjednodušili. Nemali pripravené žiadne riešenia. Balamutili voliča, že to je len o plytvaní, čo vôbec nie je pravda. Väčšia časť nárastu deficitu bola spôsobená krízou ako takou.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Materiál (Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka), z ktorého mohol Počiatek vychádzať hovorí toto:
"Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5% HDP. Súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,8% HDP. Deficit verejnej správy sa zvýši v porovnaní s rozpočtom nominálne o 1 402,7 mil. Eur.
...
Odhad dane z príjmov právnických osôb (DPPO) zaznamenal pokles oproti rozpočtu a to vo výške 181,7 mil. Eur, pod čo sa podpísala najmä aktualizácia odhadu výnosu dane za rok 2009 a očakávaný pomalší rast ziskovosti podnikov (revízia odhadu rastu nominálneho HDP smerom nadol). Horšie ako očakávané plnenie výnosu dane za rok 2009 bolo spôsobené medziročným prepadom základu dane až o 24,5% ako dôsledok poklesu ziskovosti subjektov.
...
Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur.
K 30. júnu 2010 dosiahli celkové hotovostné daňové príjmy štátneho rozpočtu 3 684,6 mil. Eur, čo je 42,7% rozpočtovanej úrovne. Očakáva sa, že ku koncu roka dosiahnu úroveň 7 975,4 mil. Eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom menej o 644,6 mil. Eur (92,5%). Na uvedenej sume výpadku daňových príjmov sa v najväčšej miere bude podieľať daň z príjmov právnických osôb vo výške 377,0 mil. Eur, daň z pridanej hodnoty vo výške 181,7 mil. Eur a spotrebné dane vo výške 71,2 mil. Eur."
Ak teda budeme do vplyvov krízy rátať výpadok príjmov a hospodárenie samosprávy (ako to robí Počiatek vyššie), má pravdu.
Na telo, 12. december 2010
"Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5% HDP. Súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,8% HDP. Deficit verejnej správy sa zvýši v porovnaní s rozpočtom nominálne o 1 402,7 mil. Eur.
...
Odhad dane z príjmov právnických osôb (DPPO) zaznamenal pokles oproti rozpočtu a to vo výške 181,7 mil. Eur, pod čo sa podpísala najmä aktualizácia odhadu výnosu dane za rok 2009 a očakávaný pomalší rast ziskovosti podnikov (revízia odhadu rastu nominálneho HDP smerom nadol). Horšie ako očakávané plnenie výnosu dane za rok 2009 bolo spôsobené medziročným prepadom základu dane až o 24,5% ako dôsledok poklesu ziskovosti subjektov.
...
Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur.
K 30. júnu 2010 dosiahli celkové hotovostné daňové príjmy štátneho rozpočtu 3 684,6 mil. Eur, čo je 42,7% rozpočtovanej úrovne. Očakáva sa, že ku koncu roka dosiahnu úroveň 7 975,4 mil. Eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom menej o 644,6 mil. Eur (92,5%). Na uvedenej sume výpadku daňových príjmov sa v najväčšej miere bude podieľať daň z príjmov právnických osôb vo výške 377,0 mil. Eur, daň z pridanej hodnoty vo výške 181,7 mil. Eur a spotrebné dane vo výške 71,2 mil. Eur."
Ak teda budeme do vplyvov krízy rátať výpadok príjmov a hospodárenie samosprávy (ako to robí Počiatek vyššie), má pravdu.
DPH určite nie. (odpoveď na otázku moderátorky, či pred voľbami nemala strana Smer-SD zámer zvyšovať DPH, pozn.)
Ján Počiatek
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nájsť, o ktorý rozhovor išlo.
Na telo, 12. december 2010
