Demagog.sk
 

Sloboda slova

V nedávnych Sobotných dialógoch sa stretli Milan Krajniak s Bélom Bugárom a ich rozmanitá debata sa viac ráz zvrtla na tému slobody prejavu. Každý z diskutérov mal na vec trochu iný pohľad a keďže je sloboda prejavu považovaná za jednu z tých kľúčových slobôd pre rozvoj a pretrvanie demokracie, rozhodla som na ňu pozrieť trochu zbližša. 

Slobodné šírenie myšlienok a názorov, charakteristické pre demokratické spoločnosti, nemožno absolutizovať. Jestvujú európske štandardy, ktoré hovoria o možnostiach a hraniciach dovoleného obmedzenia slobody prejavu(1). Nedajú sa totiž tolerovať prejavy, ktoré neprípustne zasahujú do práv a slobôd iných, ohrozujú bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť (2). Treba však povedať, že slobode prejavu sa poskytuje rozľahlý priestor, pretože v zásade požívajú ochranu aj myšlienky a názory, ktoré sú znepokojujúce a do istej miery môžu druhým spôsobovať isté citové otrasy (3). Tento priestor sa pri prejavoch, ktoré zasahujú do verejnej diskusie (pričom nepôjde len o striktne politické prejavy) ešte viac otvára. Dôvod je ten, že so slobodou prejavu je spojené hľadanie pravdy, sebarealizácia jednotlivca a participácia na moci ako kľúčové princípy demokratickej správy vecí verejných (4). Teda možno konštatovať, že úplne presne sa nevyjadril ani Krajniak, keď tvrdil, že: „Sloboda slova buď je alebo nie je. Vy nesmiete vyzývať na násilie. To je základ,“ a ani Bugár: „Takže sloboda slova vaša končí tam, kde začína moja. Keď už o tom hovoríme. To nemôžete tak, ako v Amerike. Ja viem, že Amerika je jediná krajina, kde tá sloboda slova je neobmedzená.“ Nie je tak celkom pravda, že v USA je sloboda prejavu neobmedzená, ale zaiste je jej poskytovaný širší priestor. Najvyšší súd Spojených štátov amerických vykladá obmedzenie slobody prejavu, ktoré sa dotýka otázok verejného záujmu, prísne. Na ilustráciu uvediem prípad pohrebu amerického vojaka, na ktorom prejavili kritiku americkej zahraničnej politiky aktivisti heslami ako napríklad: „Thank God for Dead Soldiers“. Najvyšší súd dôvodil, že aj takéto prejavy sú chránené prvým dodatkom americkej ústavy, pretože platí, že verejná diskusia musí byť „uninhibited, robust, and wide-open“ (5).  

Nemožno sa však tváriť, že vo verejnej diskusii neplatia okrem slobody prejavu žiadne iné práva. V koncepcii ľudských práv zohráva kľúčovú úlohu ľudská dôstojnosť. Hanobiace a nenávistné prejavy ju napríklad môžu atakovať dvojako. Jednak priamo útočia na dôstojnosť v zmysle občianskej cti a vážnosti, jednak na ľudskú dôstojnosť – ako akúsi vyššiu hodnotu vlastnú všetkým ľuďom, v súlade s ktorou treba vykladať všetky ostatné práva a slobody(6). Ľudská dôstojnosť sa napríklad chráni aj v prípade trestného činu popierania zločinov holocaustu, pričom Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje čl. 17 Dohovoru – zákaz zneužitia práva (7). Je samozrejmé, že nie každé narušenie verejnej diskusie urážlivým prejavom je / má byť postihnuté trestnoprávnou sankciou. No sme zaviazaní ústavne, medzinárodnoprávne a azda aj morálne, dodržiavať ľudské práva v ich celistvosti, k čomu je potrebné vytvárať právne relevantné kroky aj v podobe ochrany osôb pred nenávistnými prejavmi. Z histórie vieme, že nenávistné prejavy nezostávajú len prejavmi, ale častokrát prerastú do nenávistných činov (8). Nenávisť prúdila z úst majstra propagandy nacistického Nemecka a hrala tiež do rytmu rwandskej genocídy Tutsiov. Činy sa rodia zo slov. Je preto potrebné sa v určitých prípadoch zamerať na nenávisť už v zárodku. 

Je ťažké uchopiť, čo spadá pod (nedovolený) nenávistný či urážlivý prejav – poukazoval na to už aj J. S. Mill, keď sa vyjadril, že „štát nemôže v rovine názorov a subjektívnych postojov určovať, čo je a čo nie je pravdivé, respektíve hodné ochrany či naopak represie“ (9).   Myšlienky J. S. Milla v podstate uvádza aj Krajniak: „Slobodu slova buď máte aj pre hlúpe názory alebo potom štát rozhoduje, ktoré názory sú povolené a ktoré nie sú povolené. Novela, ktorú priniesla pani ministerka Žitňanská znamená najhoršie porušenie slobody slova od roku 1989.“ Krajniak sa dosť ostro vyjadril na margo novely trestného zákona, pričom treba dodať, že niektoré novelizované ustanovenia Trestného zákona budú preskúmané ústavným súdom. Necháme teda jemu posúdiť, či je tzv. protiextrémistická novela skutočne v demokratickej spoločnosti čímsi neakceptovateľným. Jedno je však isté, sloboda prejavu nie je len čierna alebo biela, ako sa to miestami v diskusii mohlo zdať. 

Pavlína Čapkovičová
autorka je analytičkou SGI na projekte Demagog.SK a absolventkou Právnickej fakulty v Trnave


(1) Pozri napríklad rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa nenávistných prejavov. Dostupná je na: http://www.echr.coe.int/Documents/FS_Hate_speech_ENG.pdf [27.3. 2017].
(2) Pozri čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a tiež čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
(3) Pozri prípad Handyside v. The United Kingdom. Dostupný online: http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"itemid":["001-57499"]}. [27.3. 2017].
(4) Pozri BARTOŇ, M.: Politická práva, In: BARTOŇ, M. a kol. Základní práva. Praha: Leges, 2016, s. 369.
(5) Ide o prípad Snyder v. Phelps. Zhrnutie tohto prípadu je dostupné online: http://www.uscourts.gov/educational-resources/educational-activities/facts-and-case-summary-snyder-v-phelps. [27.3. 2017].
(6) Pozri BARTOŇ, M., KRATOCHVÍL, J.: Osobní práva, In: BARTOŇ, M. a kol. Základní práva. Praha: Leges, 2016 s. 218 – 223.
(7) Pozri LOBBA, P.: Holocaust Denial before the European Court of Human Rights: Evolution of an Exceptional Regime, The European Journal of International Law Vol. 26 no. 1, 2015, s. 9. Dostupný je online: http://www.ejil.org/pdfs/26/1/2569.pdf [31.3. 2017].
(8) Porovnaj napríklad s článkom BROGAARD, B.; MARLOW, K.: Hate Crimes Spurned By Group-Based Hatred. Dostupný je online: https://www.psychologytoday.com/blog/the-superhuman-mind/201612/hate-crimes-spurned-group-based-hatred. [31.3. 2017].
(9) Pozri BARTOŇ, M.: Politická práva, In: BARTOŇ, M. a kol. Základní práva. Praha: Leges, 2016, s. 369.
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."