Demagog.sk
 

S V4 si stále máme čo povedať — v chápaní demokracie

Slovensko V4 neopúšťa, aspoň zatiaľ. Tak by mohla znieť odpoveď na otázky, ako veľmi sa od našich visegrádskych kolegov vzďaľujeme, či nastálo a či vôbec.
O poslednom niet pochýb, od V4 sa vzďaľujeme, o čom najexplicitnejšie svedčia nedávne vyjadrenia slovenského premiéra, týkajúce sa najmä zotrvania v jadre EÚ.
No nie vo všetkom sme v názoroch od Čechov, Maďarov a Poliakov úplne ďaleko.

Debata o jadre sa zameriava najmä na prínosy v ekonomickej a sociálnej oblasti. Keď sa však pozrieme na hodnoty Únie, najmä na demokratické princípy a nástroje na ich dodržiavanie, výklad slovenských politikov a europoslancov má omnoho bližšie k tomu, čo hovoria ich kolegovia z V4, než k tomu, aké je chápanie západných štátov EÚ.
Pri europoslancoch z jednotlivých krajín vieme asi najlepšie porovnať postoje k určitým otázkam, keďže rokujú na spoločnú tému. V Európskom parlamente sa zatiaľ téme demokracie, základných práv a ich dodržiavaniu komplexne venovali v piatich debatách. Dve z nich sa týkali takzvaného mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva.

V súčasnosti neexistuje mechanizmus na úrovni celej Európskej únie, vďaka ktorému by sa dalo účinne dohliadať na dodržiavanie základných práv a demokratických princípov.
Jedným z pokusov o uzákonenie účinnejších možností bol návrh na tzv. mechanizmus na kontrolu demokracie, europarlament ho mal na stole ešte v roku 2015.
Mechanizmus mal zaviezť pravidelné kontroly, preventívne i reaktívne opatrenia na ochranu demokracie, ktoré by neboli tak ľahko zablokovateľné individuálnym členským štátom, ako je to dnes.
Zo slovenských europoslancov sa k tejto téme vyjadrovali len dvaja, zastupujúci maďarskú menšinu a poukazujúci najmä na ochranu menšín.
Postupne sa na úrovni EÚ špecifikovali podmienky mechanizmu, z našich europoslancov v roku 2016 sa zaň postavila najmä Monika Flašíková-Beňová.
Väčšina ostatných zástupcov Slovenska predkladaný návrh skôr kritizovala ako zasahujúci do suverenity štátov, prípadne ako duplicitný, keďže existujúce opatrenia sú podľa nich dostatočné, či ako nereálny, keďže EÚ na razantné kroky voči štátom nemá kompetencie a nič podobné nie je ani v základných zmluvách.
Takmer totožné argumenty používali aj českí a poľskí europoslanci. Tí maďarskí z Orbánovej strany Fidesz boli v otázke hlasovania za mechanizmus na ochranu demokracie rozdelení – niektorí ho odmietali ako zasahujúci do suverenity štátov, iní videli potenciál na ochranu maďarských menšín v susedných štátoch.
V konečnom dôsledku za posilnený mechanizmus kontroly demokracie zo strany EÚ v roku 2016 hlasovala z V4 iba väčšina českých poslancov, pri poslancoch z ostatných krajín prevládol negatívny postoj.
A ako je to s mechanizmom dnes? Zamietavý postoj k prijatiu účinnejších opatrení vyjadrila začiatkom roka samotná Európska komisia.
Zmena základných zmlúv, ktorá by bola nutná na prijatie efektívneho mechanizmu na ochranu demokracie, je podľa Komisie prakticky a politicky nepriechodná, čiže nereálna a v tejto chvíli nemožná.

Na druhých bič, na seba nič

Kritikou europoslanci nešetrili v prípade debát o situácii v Poľsku, na jar o Maďarsku či naposledy o Turecku. Čo sa týka Poľska a Maďarska, dokonca volali po potrebe demokraciu nadnárodne chrániť.

Ozývali sa hlasy, že by sa v prípade porušenia základných práv vôbec nemalo riešiť, či je niečo zásahom do suverenity, alebo nie (Nagy).
V tomto prípade väčšina slovenských europoslancov odmietla podporiť „pokarhanie“ pre Maďarsko (vrátane Csákyho a najskôr kritického Nagya).
Českí europoslanci hlasovali vo väčšine za návrh, maďarskí poslanci boli, samozrejme, väčšinovo proti, podobne aj poľskí.
Pomerne rozhodne odsúdili slovenskí europoslanci kroky poľskej vlády ohrozujúce slobodu a demokraciu v Poľsku.

Flašíková Beňová a Maňka sa zhodli, že Poľsko už zašlo priďaleko, Maňka však ešte dodal, že je to na Poľsku, aby sa s tým vysporiadalo.
Žitňanská s oficiálnou kritikou voči Poľsku nesúhlasila, zasahuje podľa nej do kompetencii, ktoré EÚ neprislúchajú a mohla by spôsobiť skôr to, že štáty od seba skôr odpudí, pričom v týchto časoch by bolo lepšie sústrediť sa na to, čo nás spája, napríklad na zamestnanosť či bezpečnosť.

Väčšina českých poslancov porušovanie demokratických princípov svojím hlasovaním odsúdila, naopak, maďarskí europoslanci boli k situácii v Poľsku málo kritickí, väčšina z nich odsudzovala prípadné porušenie princípu subsidiarity zo strany EÚ a obhajovali demokraticky zvolenú poľskú vládu.
Poľskí europoslanci neprekvapili, tí z opozičných strán volali po zásahu EÚ, z PiS obhajovali kroky poľskej vlády.

Celkovo teda slovenskí europoslanci hlasovali za viac opatrení na ochranu demokracie zo strany EÚ pri dvoch z piatich hlasovaní – pri Turecku a Poľsku.
Pri debatách o iných štátoch boli poslanci celkom ochotní prijať ďalšie opatrenia a kroky EÚ, keď by sa už však podobná kontrola a nástroje týkali zásahu do záležitostí Slovenska, väčšina europoslancov s tým nesúhlasí

Podobné postoje možno badať pri vyhláseniach českých europoslancov. Poľsko a Turecko podľa českých poslancov už „prestrelili“, Maďarsko a Česko však viac dohľadu z EÚ asi nepotrebujú.
Maďarskí europoslanci vidia nutnosť zásahu EÚ iba pri právach menšín, ostatné záležitosti by mali byť v kompetenciách štátov.
Ako je to na úrovni vlád jednotlivých štátov V4? Robert Fico je asi jediný, ktorého vládu pre demokratické slobody ešte EÚ nerozoberala. On sám svojich náprotivkov priamo nekritizuje.
To, čo iní nazývajú porušovaním demokratických zásad, on volá vnútornými záležitosťami či bojom medzi koalíciou a opozíciou.
Len nepriamo občas spomenie, tak ako nedávno v RTVS, že Slovensko je pod jeho vedením vlastne najdemokratickejšou krajinou v regióne.

Demokracia sa končí pri voľbách

Paradoxne, slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa v prípade Poľska vyjadril, že sa pri riešení tohto problému spolieha na európske inštitúcie.
Na ktoré a čo by mali robiť, však nevedno. Navyše je otázne, či sa to dá, keď takmer celá V4 vníma demokratické hodnoty úplne inak ako západné krajiny.
Z analýzy výrokov vedúcich predstaviteľov štátov V4 a ich europoslancov sa zdá, že pod pojmom demokracia sa v našich končinách rozumie skôr demokraticky zvolená vláda.
A pokiaľ sú aj niektoré kroky takejto vlády nedemokratické, nemajú sa do toho starať iné štáty a už vôbec nie EÚ. Česť výnimkám.




Analýza je výstupom projektu, ktorý podporil International Visegrad Fund a na ktorého tvorbe sa podieľa za Českú republiku KohoVolit.eu, za Maďarsko Atlatszo.hu Közhasznú Nonprofit Kft a poľské Stowarzyszenie 61 (Projekt MamPrawoWiedzec.pl).

Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."