Demagog.sk
 

Pribúdajúce funkcie pravdivosť výrokov Mariana Kotlebu nezvyšujú

Najprv zvolený za župana, neskôr za poslanca Národnej rady. Zväčšujúcimi sa právomocami a zodpovednosťou voči svojim voličom sa však podiel pravdivých tvrdení Mariana Kotlebu nezvyšuje, práve naopak.

Voľby do vyšších územných celkov (VÚC) 2017 prebehnú 4. novembra tohto roku. Jednotliví záujemcovia o post župana preto postupne oznamujú svoju kandidatúru. Tá sa očakáva aj od súčasného župana banskobystrického kraja, Mariana Kotlebu. Projekt Demagog.sk hodnotil v priebehu uplynulých štyroch rokov výroky Mariana Kotlebu v rôznych politických reláciách, pričom sa k funkcii župana časom pridalo aj kreslo poslanca v NR SR. Pri príležitosti pravdepodobného opätovného kandidovania je na mieste nahliadnuť na tvrdenia a výroky župana a poslanca, ktoré z jeho vystúpení v televíznych reláciách overil Demagog.SK, a na základe nich vyhodnotiť, ako často hovorí pravdu. Faktom ostáva, že v hodnotených výrokoch mal Marian Kotleba viac zavádzajúcich a nepravdivých tvrdení, ako tých pravdivých.

Obdobie volieb do VÚC

Predchádzajúce župné voľby sa konali 9. novembra 2013. Marian Kotleba sa v súvislosti s voľbami zúčastnil viacerých diskusných relácií. Neskôr ako čerstvý víťaz volieb a novozvolený župan hovoril o nadobudnutých kompetenciách ešte prevažne pravdivo. Presne uvádzal právomoci, ktoré má vyšší územný celok — samosprávny kraj napríklad v oblasti zdravotníctva

Nepravdivo sa však vyjadril k problematike rozpočtu. Napriek tomu, že správne uviedol, že (v tom čase aktuálny) ročný rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja (BSSK) tvorí 150 miliónov eur a bežné výdavky takmer 128 miliónov eur, tvrdil, že z tejto sumy značí len prevádzková réžia úradu až 42 miliónov eur. Inými slovami, 33% zo všetkých bežných výdavkov ide na chod úradu. Toto tvrdenie však bolo nepravdivé. 42 miliónov totiž nebola len prevádzková réžia úradu, táto suma zahŕňala aj platy učiteľov či zamestnancov domovov sociálnych služieb. Výdavky samotného úradu predstavovali len necelých 11 miliónov eur.


Zavádzanie o sociálnych dávkach

Marian Kotleba svoju predvolebnú kampaň cielil najmä na občanov s nižším príjmom a snažil sa napádať poberateľov sociálnych dávok najmä rómskeho pôvodu. Avšak práve pri téme ohodnotenia poberateľov sociálnych dávok nehovoril pravdu a niekoľkokrát zavádzal.

V tejto súvislosti tvrdil, že sú „niektorí poberatelia sociálnych dávok ohodnotení možno aj dvojnásobne oproti ľuďom, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, čiže tento sociálny systém je dnes úplne zlý.“ Výrok sme hodnotili ako nepravdivý, keďže neexistuje podľa zákona prípad, v ktorom by človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi dostával dvojnásobok minimálnej mzdy.

Minimálna mzda na Slovensku od 1. januára 2017 je 435 eur, v čistom to predstavuje sumu 374,11 eur. Jej dvojnásobok v čistom by bol teda 748,22 eur. Základnou "sociálnou" dávkou na Slovensku je dávka v hmotnej núdzi (DvHM). Nárok na túto dávku má občan, ak jeho príjem nedosahuje životné minimum (198,09 eur mesačne pre jednu osobu, 138,19 eur mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) a zároveň ak si svojím majetkom nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.

Výška dávky mesačne podľa úpravy zákona platnej do 31. 12. 2017:
61,60 eur pre jednotlivca,
117,20 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi,
171,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi,
107,10 eur pre dvojicu,
160,40 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi,
216,10 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.

K DvHM prináležia aj ďalšie dávky, na ktoré však nie je automatický nárok.

Štátne sociálne dávky, ako ich definuje ÚPSVaR, zahŕňajú napríklad prídavky na deti či príplatky k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, alebo aj rodičovský príspevok, tieto sa však priznávajú bez ohľadu na status prijímateľa dávky v hmotnej núdzi či príjem — dostáva ich aj zamestnanec s minimálnou či akoukoľvek inou mzdou. Prídavky neovplyvňujú výšku dávok ani výšku minimálnej mzdy.

Marian Kotleba v NR SR

V roku 2016 sa na Slovensku konali voľby do zákonodarného orgánu. Strana Mariana Kotlebu, Ľudová strana Naše Slovensko, získala 8,04 %, čo strane zabezpečilo 14 poslaneckých kresiel. Kotleba získal zo všetkých poslancov NR SR siedmy najvyšší počet hlasov. Získal presne 156 355 hlasov. Ako to už býva, vysoká popularita nemusí značiť aj vysokú pravdivosť.

Jeho pravdivé výroky sa v tomto období týkali predovšetkým témy držania zbrane, ktorá sa do popredia dostala vďaka situácii okolo poslanca Petra Krupu. Kotleba správne uviedol napríklad, že vo Švajčiarsku je vysoký počet legálne držaných zbraní a aj napriek tomu nie je v krajine vysoký počet vrážd spôsobených strelnou zbraňou.

Napádanie integračných zoskupení

Po voľbách 2016 sa javilo, že pravdivo bude Marian Kotleba uvádzať hlavne informácie týkajúce sa jeho osoby a strany. Neklamal, keď tvrdil, že v minulosti osobne písal list prezidentovi Janukovičovi, ani že sa k zmene ústavy s cieľom vystúpiť z EÚ vyjadroval aj v parlamente. Horšie na tom už boli výroky, ktorými adresoval partnerov Slovenska v zahraničí.

Až v dvoch politických reláciách uviedol, že v roku 2020 uplynie platnosť prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k NATO. Prístupové protokoly Slovenskej republiky k NATO pritom nie sú časovo ohraničené. Rok 2020 je spojený s vytvorením moderných spojeneckých jednotiek v programe NATO Forces 2020, na ktorom sa dohodli počas Summitu NATO v Chicagu členovia NATO. Na Summite vo Walese v roku 2014 zúčastnené strany tento cieľ opätovne potvrdili. Slovenská republika dlhodobo označuje členstvo v NATO ako svoj vitálny záujem.

V podobnom duchu Marian Kotleba hovoril aj o Európskej únii, keď tvrdil, že členstvo bude pre nás finančne výhodné len do roku 2020. Hodnotenie výroku predpokladá jasnú analýzu príjmov a výdajov pre Slovenskú republiku po roku 2020. Keďže v súčasnom stave neexistuje konkrétny návrh uvádzajúci rozdelenie finančných zdrojov na roky 2021-2027 do jednotlivých členských krajín formou eurofondov, nedá sa posúdiť, či z hľadiska eurofondov bude členstvo pre Slovenskú republiku finančne výhodné aj po roku 2020. Členstvo v hociktorom nadnárodnom útvare však poskytuje rôzne výhody a nevýhody. Marian Kotleba svoje tvrdenie podsúva verejnosti neprimerane zjednodušene.

Od svojho vstupu do únie bolo Slovensko čistým príjemcom fondov z EÚ, tzn. peňazí, ktoré boli určené do rozpočtu EÚ, bolo menej ako tých, ktoré Slovensko z fondov prijalo.

Pochopiteľne, Slovenskej republike vyplýva z členstva v EÚ viacero práv a povinností. Tým, že sme členom eurozóny, máme spoločnú menovú politiku s ostatnými štátmi eurozóny a odpadajú nám transakčné náklady. Na strane druhej, v prípade krízy Slovensko nemôže meniť výmenný kurz tak, ako by možno potrebovalo, čoho následkom môže byť prislabá, resp. prisilná mena, čo v prvom prípade vyústi k odlevu kapitálu a v druhom k predražovaniu exportu a jeho poklesu.

Európska únia tiež poskytuje výhody colnej únie a jednotného trhu, postupne sa odstraňujú aj netarifné prekážky, ako napríklad rozdielna legislatíva. V rámci únie sa neplatí clo pri pohybe tovaru zo štátu do štátu, Schengenská dohoda umožňuje voľný pohyb občanov bez prestojov, čím sa opäť redukujú transakčné náklady. Umožnený je aj voľný pohyb kapitálu. Povedať preto, že bude pre nás členstvo v EÚ finančne výhodné len do roku 2020, je zavádzanie.

Démonizovanie súčasnej ekonomickej situácie


Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa Kotleba negatívne vyjadroval aj k hospodárskej situácii Slovenska. Tvrdil napríklad, že potravinová sebestačnosť Slovenska je nula. „Ľudia nemajú čo robiť, polia sú neobrobené a dovážame potraviny.“ Pritom potravinová sebestačnosť Slovenska bola v roku 2015 na úrovni 51 % (novšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii). Dovoz potravín je nevyhnutný, už len z dôvodu, že podľa Ministerstva pôdohospodárstva má Slovensko minimálnu sebestačnosť v produkcii olejov a tukov. Dovoz tzv. agropotravinárskych produktov v roku 2015 dosiahol hodnotu 3 830,9 mil. eur. Do tejto kategórie patrí aj tovar ako tabak alebo rastlinné pletacie materiály. Je zároveň logické, že z dôvodu klimatických a geografických rozdielov krajiny majú iné portfólio poľnohospodárskej produkcie. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva: „Ak sebestačnosť vnímame ako schopnosť krajiny zabezpečiť dostatok potravín z vlastnej produkcie, tak tá súčasná sa pohybuje od 50 do 60 % pri mäse, hydine, konzervárenských výrobkoch, ovocí, zelenine a víne. Sebestačnosť blížiacu sa k 80 % máme v cukre, pekárskych a pečivárenských výrobkoch a pive. (…) Slovensko má plnú sebestačnosť pri mlieku a múke zo základných surovín, ale aj pri nealkoholických nápojoch a liehovinách, na druhej strane nemá skoro žiadnu sebestačnosť vo výrobe tukov a olejov.“ Potravinová sebestačnosť Slovenska teda rozhodne nie je nulová, ako to tvrdil Marian Kotleba v roku 2016 v diskusii s Martinom Klusom.

Nepravdivé bolo aj tvrdenie o štátnom dlhu, o ktorom sa v relácii V politike 26. marca 2017 vyjadril nasledovne: „…posledných 10 rokov sa zdvojnásobili príjmy do štátneho rozpočtu a napriek tomu štátny dlh rastie, napriek tomu rastie a rástol počas vlády všetkých štandardných strán.“
Je pravda, že štátny dlh Slovenskej republiky v absolútnych číslach skutočne rastie, to už ale neplatí pri prepočte dlhu na % HDP, kde od roku 2014 klesá resp. sa udržuje na približne rovnakej úrovni. Nepravda je taktiež druhá časť výroku o príjmoch do štátneho rozpočtu. Tie síce skutočne za posledných desať rokov narástli, avšak nezdvojnásobili sa ako to uviedol Marian Kotleba. Príjmy narástli z približne 10 miliárd € v roku 2007 na niečo viac ako 14 miliárd v roku 2016.

Postačí vágnosť?

Volebný výsledok strany Mariana Kotlebu, Ľudovej strany Naše Slovensko, bol bez pochýb jeden z najväčších prekvapení volebnej noci v marci 2016. Napriek prekvapivo dobrému výsledku, Kotleba ani jeho poslanci v uplynulom roku neboli častým hosťom televíznych debát, čo bolo spôsobené aj tým, že mnoho poslancov dodnes odmieta debaty s ním. Nami zhodnotené argumenty z debát, v ktorých vystúpil predseda ĽS — NS, sú pritom často nefaktické, zovšeobecňujúce a hlavne zjednodušené.

Marian Kotleba sa vo svojich tvrdeniach nikdy netajil snahou o odchod Slovenska z EÚ a štruktúr NATO, otvorene sa negatívne vyjadroval voči imigrantom, LGBTI komunite, či svojim oponentom. Naopak zhovievavo sa staval k držaniu zbrane či vytváraniu polovojenských zložiek.

Je podľa nášho názoru absolútne kľúčové analyzovať a hodnotiť, čo sa v uplynulom období urobilo či neurobilo dobre , ale hlavne, kde sa v politických tvrdeniach pochybilo. Jedine tento prístup prinesie kritické nazeranie ľudí na podsúvané nepravdy a zavádzania. Prvoplánové tvrdenia Mariana Kotlebu napriek tomu určite obstoja u nejedného voliča aj v nadchádzajúcich voľbách do VÚC. 

Zuzana Tokárová
autorka je analytičkou projektu Demagog.SK
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."