Daniel Krajcer
spolu 39 výrokov
23
6
4
6
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
SaS
Daniel Krajcer
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Daniel Krajcer sa narodil 19.09.1969 v Bratislave.
Vzdelanie:
1983 - 1987 gymnázium, Bratislava
1987 - 1990 Univerzita Komenského, knihoveda, informatika a anglický jazyk
Diaľkové štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
Životopis:
Daniel Krajcer začínal novinársku kariéru v regionálnom vysielaní Slovenského rozhlasu, kde pôsobil v rokoch 1994 - 1996.
V televízii Markíza začal pôsobiť takmer od jej vzniku - od novembra roku 1996. Na obrazovke sa po prvý raz objavil v úlohe spravodajcu v roku 1997 a keďže patril medzi najlepších redaktorov, už o rok (1998) mu televízia zverila post v politickej relácii Sito.
Daniel Krajcer si získal sympatie divákov, ktorí ho dva razy ocenili soškou Televízna osobnosť roka (OTO 2002 a 2004). V roku 2005 spolu so Zlaticou Puškárovou získal nomináciu Emmy Award v kategórii Najlepšia spravodajská relácia sveta za špeciálny program zo summitu Bush - Putin. V júli 2006 oznámil Daniel Krajcer, že v septembri končí svoje pôsobenie v televízii Markíza. Následne prešiel do druhej komerčnej televízie, do TV JOJ, kde sa stal moderátorom vlastnej politickej talkšou De Facto. Od 1. októbra 2006 stal novým členom manažmentu televízie a zároveň zodpovedným za dramaturgiu a výrobu publicistických relácií a prípravu strategických projektov. Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stal ako nominant SaS ministrom kultúry.
(zdroj: www.osobnosti.sk)
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Náš program bol opätovne viacerými nezávislými inštitúciami vyhodnotený ako najlepší.
Daniel Krajcer
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Analýzou a hodnotením volebných programov politických strán sa zaoberalo viacero inštitúcií z rôznych oblastí, pričom program strany Sloboda a solidarita ako najlepší program hodnotili organizácie INESS, Trenkwalder a Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku.
INESS - Inštitút ekonomických a sociálnych analýz zverejnil 1. 3. 2012 hodnotenia volebných programov deviatich politických strán kandidujúcich do tohtoročných volieb. Ako vyplýva zo správy "INESS známkoval volebné programy" (.pdf), spomedzi hodnotených politických strán sa najlepšie umiestnila strana Sloboda a solidarita so šiestimi bodmi. Hodnotené boli programy strán v oblastiach verejných financií, podnikateľského prostredia a zamestnanosti a zdravotníctva.
Personálna agentúra Trenkwalder hodnotila volebné programy deviatich politických strán z pohľadu potrieb trhu práce (.pdf). Strana SaS predbehla svojich bývalých koaličných partnerov a so ziskom 1015 bodov z 1700 možných referenčných bodov sa umiestnila v celkovom hodnotení na prvom mieste. Strana sa však neumiestnila na prvom mieste vo všetkých čiastkových hotnoteniach.
Centrum pre práva občanov Via Juris skúmal volebné programy strán v otázke súdnictva. Zo správy vyplýva, že strana SaS venuje najviac priestoru zo všetkých strán vo svojom programe personálnym a inštitucionálnym aspektom justície a disciplinárnej zodpovednosti. Výsledkom šetrenia nie je vyjadrenie, ktorá strana má "najlepší" program.
Health Policy Institute hodnotilo programy strán z pohľadu ich boja proti korupcii v zdravotníctve. Strana SaS sa umiestnila s 28 bodmi z 50 na druhom mieste za KDH.
Spoločnosť pre otvorené Informačné Technológie sa obrátila na kandidujúce strany listom so žiadosťou o zistenie ich stanoviska ohľadom otvoreného softvéru. Podľa organizácie bola odpoveď SaS v úplnom súlade s ich vlastnými názormi a jednoznačne podporuje agendu otvoreného softvéru.
V oblasti zdravotníctva umiestnil suverénne na prvú priečku volebný program SaS (23 bodov z 50 možných) Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku: Kvalitu programov meral prostredníctvom desatora opatrení, ktoré je podľa inštitútu nevyhnutné implementovať v slovenskom zdravotníctve.
Volebný program SaS bol niekoľkými vyššie uvedenými inštitúciami hodnotený za najviac korešpondujúci s ich presvedčením, z ich pohľadu teda najlepší. Ako taký teda môžeme považovať výrok Daniela Krajcera za pravdivý.
Na telo, 25. marec 2012
INESS - Inštitút ekonomických a sociálnych analýz zverejnil 1. 3. 2012 hodnotenia volebných programov deviatich politických strán kandidujúcich do tohtoročných volieb. Ako vyplýva zo správy "INESS známkoval volebné programy" (.pdf), spomedzi hodnotených politických strán sa najlepšie umiestnila strana Sloboda a solidarita so šiestimi bodmi. Hodnotené boli programy strán v oblastiach verejných financií, podnikateľského prostredia a zamestnanosti a zdravotníctva.
Personálna agentúra Trenkwalder hodnotila volebné programy deviatich politických strán z pohľadu potrieb trhu práce (.pdf). Strana SaS predbehla svojich bývalých koaličných partnerov a so ziskom 1015 bodov z 1700 možných referenčných bodov sa umiestnila v celkovom hodnotení na prvom mieste. Strana sa však neumiestnila na prvom mieste vo všetkých čiastkových hotnoteniach.
Centrum pre práva občanov Via Juris skúmal volebné programy strán v otázke súdnictva. Zo správy vyplýva, že strana SaS venuje najviac priestoru zo všetkých strán vo svojom programe personálnym a inštitucionálnym aspektom justície a disciplinárnej zodpovednosti. Výsledkom šetrenia nie je vyjadrenie, ktorá strana má "najlepší" program.
Health Policy Institute hodnotilo programy strán z pohľadu ich boja proti korupcii v zdravotníctve. Strana SaS sa umiestnila s 28 bodmi z 50 na druhom mieste za KDH.
Spoločnosť pre otvorené Informačné Technológie sa obrátila na kandidujúce strany listom so žiadosťou o zistenie ich stanoviska ohľadom otvoreného softvéru. Podľa organizácie bola odpoveď SaS v úplnom súlade s ich vlastnými názormi a jednoznačne podporuje agendu otvoreného softvéru.
V oblasti zdravotníctva umiestnil suverénne na prvú priečku volebný program SaS (23 bodov z 50 možných) Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku: Kvalitu programov meral prostredníctvom desatora opatrení, ktoré je podľa inštitútu nevyhnutné implementovať v slovenskom zdravotníctve.
Volebný program SaS bol niekoľkými vyššie uvedenými inštitúciami hodnotený za najviac korešpondujúci s ich presvedčením, z ich pohľadu teda najlepší. Ako taký teda môžeme považovať výrok Daniela Krajcera za pravdivý.
Ja som tiež všeličo počul,ale pokiaľ vychádzate zo zákona, tak presné znenie zákona je také, že povinnosť oznámiť spáchanie trestného činu máte viete kedy? Keď sa to dozviete hodnoverným spôsobom.
Daniel Krajcer
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V § 340 Neoznámenie trestného činu Trestného zákona sa píše:
"Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."
Tvrdenia D. Krajcera potvrdzuje aj vyjadrenie právničky Transparency International Slovensko Zuzany Bukvišovej v denníku SME 6. apríla 2010:
„Treba vždy zvážiť, či sme sa o korupcii dozvedeli hodnoverne. Ak len niečo tušíme a nemáme to overené, nemáme povinnosť oznámiť to," vysvetľuje právnička Zuzana Bukvišová z právnej protikorupčnej poradne Transparency International Slovensko.
V politike, 26. február 2012
"Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."
Tvrdenia D. Krajcera potvrdzuje aj vyjadrenie právničky Transparency International Slovensko Zuzany Bukvišovej v denníku SME 6. apríla 2010:
„Treba vždy zvážiť, či sme sa o korupcii dozvedeli hodnoverne. Ak len niečo tušíme a nemáme to overené, nemáme povinnosť oznámiť to," vysvetľuje právnička Zuzana Bukvišová z právnej protikorupčnej poradne Transparency International Slovensko.
Mimochodom v prípade trvalého eurovalu vôbec nie je potrebný súhlas Slovenska. Tak ako to bolo v prípade prvého.
Daniel Krajcer
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa Vyhlásenia hláv štátov Európskej Únie z 9. decembra 2011, ktoré komunikuje novú fiškálnu dohodu, ktorá sa stáva súčasťou tzv. trvalého eurovalu "zmluva (o vzniku trvalého eurovalu - pozn.) nadobudne platnosť vo chvíli, keď ju ratifikujú členské štáty, ktorých spoločný podiel na kapitálových záväzkoch predstavuje 90 %.
Podiel Slovenska na trvalom eurovale je po znížení 0,82% jeho celkového kapitálového objemu.
Súhlas Slovenska preto nie je pre prijatie trvalého Eurovalu pri väčšinovom hlasovaní potrebný. Daniek Krajcer hovorí pravdu.
V politike, 26. február 2012
Podiel Slovenska na trvalom eurovale je po znížení 0,82% jeho celkového kapitálového objemu.
Súhlas Slovenska preto nie je pre prijatie trvalého Eurovalu pri väčšinovom hlasovaní potrebný. Daniek Krajcer hovorí pravdu.
A podstatné je niečo iné. Podstatné je to, že sme mali pravdu, že sa ukazuje, že aj z ESF, z eurovalu, ktorý sme nepodporili, sa ide podporovať Grécko, viete, toto je podstatné, že v 2010 išlo o 150 eur, ktoré mali ľudia platiť do Grécka, zásluhou SaS sa to nestalo, teraz je to 214 eur.
Daniel Krajcer
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Daniel Krajcer hovorí pravdu v tom, že v roku 2010 vychádzal príspevok občana SR do prvého eurovalu 150 eur. Na druhý euroval prispeje každý Slovák sumou 214 eur. Vyčíslenie príspevku na druhý euroval však podľa dostupných informácií spracovala samotná SaS.
Nepodarilo sa nám nájsť žiadne iné vyčíslenie príspevku Slovenska na druhý euroval, ani inak overiť výšku slovenského vkladu prepočítaného na jedného občana. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
V politike, 26. február 2012
Nepodarilo sa nám nájsť žiadne iné vyčíslenie príspevku Slovenska na druhý euroval, ani inak overiť výšku slovenského vkladu prepočítaného na jedného občana. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
No, ale nevyhovuje to aj iným. A pokiaľ vidíte, tak aj premiérka sa postavila proti takémuto riešeniu. (spájať hlasovanie o rozšírení ESFS s vyslovením dôvery vláde, pozn.)
Daniel Krajcer
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Na rokovaní Koaličnej rady 20.septembra 2011 minister financií a podpredseda najväčšej koaličnej strany SDKÚ Ivan Mikloš na tlačovej besede vyhlásil: ...po odmietnutí tejto ponuky (Odmietnutí SAS) Iveta Radičová informovala, že v tom prípade spojí hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde. Takáto je realita... Dodal pritom, že nevie komentovať, či sa stanovisko premiérky odvtedy zmenilo. (SITA)
21.septembra 2011 Iveta Radičová na otázku o spojení hlasovaní (Euroval a dôvera vlády) pre agentúru Reuters uviedla: ...Teoreticky je to možné... (Reuters)
Spájať hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere v SDKÚ zatiaľ nie je na programe dňa, potvrdilo (konalo sa 27.septembra 2011) prezídium najsilnejšej vládnej strany. (SME) Radičová tiež uviedla, že spájať tieto hlasovania je predčasné, ale je jednou z možností.
Premiérka Iveta Radičová sa však nikdy jasne nevyjadrila či je proti spájaniu hlasovania o rozšírení eurovalu s dôverou vlády, preto výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako nepravdivý.
Na telo, 02. október 2011
21.septembra 2011 Iveta Radičová na otázku o spojení hlasovaní (Euroval a dôvera vlády) pre agentúru Reuters uviedla: ...Teoreticky je to možné... (Reuters)
Spájať hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere v SDKÚ zatiaľ nie je na programe dňa, potvrdilo (konalo sa 27.septembra 2011) prezídium najsilnejšej vládnej strany. (SME) Radičová tiež uviedla, že spájať tieto hlasovania je predčasné, ale je jednou z možností.
Premiérka Iveta Radičová sa však nikdy jasne nevyjadrila či je proti spájaniu hlasovania o rozšírení eurovalu s dôverou vlády, preto výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako nepravdivý.
Aj keď sme boli jediná strana, ktorá nebola v kauze Gorila, tak bolo treba vytiahnúť niečo iné.
Daniel Krajcer
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike z 26. februára 2011. V spise Gorila sa spomínajú strany SDKÚ-DS, Smer, HZDS, KDH, SNS, SMK, SF.
Nie je však pravda, že SaS je jedinou stranou, ktorá sa nespomína v Gorile, pretože existujú ďalšie subjekty, ktoré sa v tomto spise nespomínajú. Ide napríklad o Matoviča s jeho stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, stranu 99% a ďalšie nové subjekty.
Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.
Na telo, 25. marec 2012
Nie je však pravda, že SaS je jedinou stranou, ktorá sa nespomína v Gorile, pretože existujú ďalšie subjekty, ktoré sa v tomto spise nespomínajú. Ide napríklad o Matoviča s jeho stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, stranu 99% a ďalšie nové subjekty.
Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.
Pomyslel som si to isté, čo som si pomyslel pred týždňom, keď už sme mali informácie, že niečo takéto (súvisiace ďalej s kauzou sasanka - pozn.) sa objaví, koniec koncov sme to avizovali, na tlačovej konferencii, pomyslel som si to, že misia je splnená pre niekoho.
Daniel Krajcer
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nám nájsť tlačovú konferenciu, ktorú mal na mysli pán Krajcer.
V politike, 26. február 2012
Bolo potrebné aj SaS vtiahnuť alebo zašpiniť, keďže SaS nie je ani v Gorile a SaS je jediná strana, ktorá je zásadne proti pôžičke Grécku.
Daniel Krajcer
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Prvá časť výroku je pravdivá. SaS sa nemohla spomínať v Gorile, keďže v rokoch 2005 - 2006, keď spis Gorila vznikal ešte tento politický subjekt neexistoval.
Národná rada SR v roku 2010, po tom čo schválila pristúpenie Slovenska k tzv. dočasnému eurovalu, následne odmietla poskytnúť pomoc Grécku ako jediná krajina eurozóny. V tomto prípade hlasovala proti pôžičke drvivá väčšina poslancov - až 140 z prítomných 142.
23. júna 2011 minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a predstavitelia strany Sloboda a Solidarita na rokovaní vlády nepodporili navýšenie už existujúceho eurovalu a odmietli aj vytvorenie nového - trvalého eurovalu (Európskeho stabilizačného mechanizmu). 11. októbra 2011 sa potom hlasovalo o eurovale v parlamente a po spojení hlasovania s dôverou vlády táto padla po tom, čo jej nebola vyslovená dôvera poslancami za Smer, SNS a SaS. Euroval bol následne prijatý s pomocou poslancov za Smer. Podľa hlasovania jednotlivých poslaneckých klubov je zrejmé, že strana SaS prejavila svoj nesúhlas neprítomnosťou svojich poslancov na hlasovaní. Proti (a to rovnako kvôli principiálnemu nesúhlasu s eurovalom) hlasovali aj poslanci SNS. Ján Slota navyše tvrdí, že SNS euroval nikdy nepodporí a že fakt, že je euroval megapodvod, SNS povedala prvá.
Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Z uvedeného vyplýva, že SaS nie je jediná strana, ktorá principiálne odmieta pôžičku Grécku.
V politike, 26. február 2012
Národná rada SR v roku 2010, po tom čo schválila pristúpenie Slovenska k tzv. dočasnému eurovalu, následne odmietla poskytnúť pomoc Grécku ako jediná krajina eurozóny. V tomto prípade hlasovala proti pôžičke drvivá väčšina poslancov - až 140 z prítomných 142.
23. júna 2011 minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a predstavitelia strany Sloboda a Solidarita na rokovaní vlády nepodporili navýšenie už existujúceho eurovalu a odmietli aj vytvorenie nového - trvalého eurovalu (Európskeho stabilizačného mechanizmu). 11. októbra 2011 sa potom hlasovalo o eurovale v parlamente a po spojení hlasovania s dôverou vlády táto padla po tom, čo jej nebola vyslovená dôvera poslancami za Smer, SNS a SaS. Euroval bol následne prijatý s pomocou poslancov za Smer. Podľa hlasovania jednotlivých poslaneckých klubov je zrejmé, že strana SaS prejavila svoj nesúhlas neprítomnosťou svojich poslancov na hlasovaní. Proti (a to rovnako kvôli principiálnemu nesúhlasu s eurovalom) hlasovali aj poslanci SNS. Ján Slota navyše tvrdí, že SNS euroval nikdy nepodporí a že fakt, že je euroval megapodvod, SNS povedala prvá.
Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Z uvedeného vyplýva, že SaS nie je jediná strana, ktorá principiálne odmieta pôžičku Grécku.
No, v Gorile sa spomínajú všetci, okrem SaS.
Daniel Krajcer
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
V spise Gorila sú spomínané strany SDKÚ-DS, Smer, HZDS, KDH, SNS, SMK, SF.
Pokiaľ by mal Daniel Krajcer na mysli iba strany vládnej koalície, tak má pravdu. Keďže však svoj výrok nešpecifikuje a tvrdí, že sa tam spomínajú "všetci", jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko sa v spise Gorile nespomínajú ani ďalšie subjekty, napríklad Matovič so svojou stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, strana 99% a ďalšie nové subjekty.
V politike, 26. február 2012
Pokiaľ by mal Daniel Krajcer na mysli iba strany vládnej koalície, tak má pravdu. Keďže však svoj výrok nešpecifikuje a tvrdí, že sa tam spomínajú "všetci", jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko sa v spise Gorile nespomínajú ani ďalšie subjekty, napríklad Matovič so svojou stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, strana 99% a ďalšie nové subjekty.
Počkajte, a vy si myslíte, že Smer by v konečnom dôsledku nepodporil ten euroval? A okrem toho, prečo, čo by sa stalo? Veď pani Merkelová aj tak povedala, že majú náhradné riešenie.
Daniel Krajcer
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa po správe o neprijatí eurovalu v slovenskom parlamente vyjadrila, že Euro zostáva silnou menou. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že Slovensko euroval schváli v blízkej dobe.
Český portál zpravy.tiscali.cz uvádza výrok rakúskeho ministra zahraničných vecí Spindeleggera o náhradnom pláne:
Spindelegger předpokládá, že Slováci fond nakonec schválí, pokud se tak ale nestane může EFSF fungovat i bez souhlasu Bratislavy. "Pokud to Slovensko neschválí, budeme (fond) muset přehodnotit," řekl Spindelegger. Uvedl, že eurozóna záchrannou síť i tak natáhne, ačkoli bude třeba prověřit zákonnost takového kroku. Toto řešení by upřednostnil.
Nenašli sme žiadny výrok pani Merkelovej, v ktorom by spomínala akýkoľvek náhradný plán. Daniel Krajcer by mohol špecifikovať okolnosti, kedy sa tak Merkelová vyjadrila, prípadne aký mal byť tento plán.
V politike, 26. február 2012
Český portál zpravy.tiscali.cz uvádza výrok rakúskeho ministra zahraničných vecí Spindeleggera o náhradnom pláne:
Spindelegger předpokládá, že Slováci fond nakonec schválí, pokud se tak ale nestane může EFSF fungovat i bez souhlasu Bratislavy. "Pokud to Slovensko neschválí, budeme (fond) muset přehodnotit," řekl Spindelegger. Uvedl, že eurozóna záchrannou síť i tak natáhne, ačkoli bude třeba prověřit zákonnost takového kroku. Toto řešení by upřednostnil.
Nenašli sme žiadny výrok pani Merkelovej, v ktorom by spomínala akýkoľvek náhradný plán. Daniel Krajcer by mohol špecifikovať okolnosti, kedy sa tak Merkelová vyjadrila, prípadne aký mal byť tento plán.
Ja neviem, či to diváci vedia, 214 eur si každý Slovák môže pripraviť na základe toho, že všetky ostatné strany to takto vnímajú a môže si ich pripraviť na to, aby ich poslal do Grécka.
Daniel Krajcer
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
214 eur je výpočet sumy na občana, ktorý prispeje na druhý euroval. Tento výpočet zverejnila strana SaS. Nie všetky ostatné strany, ako povedal Daniel Krajcer, súhlasili s týmto návrhom. SNS bola proti. Výrok je teda nepravdivý.
V politike, 26. február 2012
SaS zásadne sa vyjadrila ku gréckej pôžičke v roku 2010, slovo sme dodržali a na základe nášho postoja ta pôžička nebola nakoniec pre Grécko schválená.
Daniel Krajcer
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SaS sa netají svojím dlhodobým odmietaním pôžičkám Grécku. Napriek tomu však strana súhlasila s účasťou Slovenska v tzv. dočasnom eurovale (Európskom fonde finančnej stability) v sume 440 mld. eur (s garanciou 4,5 mld. eur). Predseda Richard Sulík vtedy povedal: "Budeme s našou účasťou súhlasiť, nechceme brzdiť celú EÚ. Náš názor na vecnú stránku je ale iný. Nemyslíme si, že je to dobrá vec, ale vnímame politické reálie a budeme za tento návrh hlasovať", cituje lídra strany SaS Richarda Sulíka agentúra TASR.
Národná rada SR následne odmietla pomoc Grécku ako jediná krajina eurozóny, keď za hlasovala drvivá väčšina poslancov - až 140 z prítomných 142. Za hlasovali aj všetci poslanci za SaS.
Situácia sa zmenila, keď ministri financií eurozóny dohodli v polovici mája 2011 zvýšenie štátnych garancií v EFSF (tzv. navýšenie prvého eurovalu, pozn.). 23. júna minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a predstavitelia strany Sloboda a Solidarita na rokovaní vlády nepodporili toto zvýšenie eurovalu a odmietli aj vytvorenie nového Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Aj napriek opakovaným pokusom prijať dohodu ohľadne nového eurovalu, 11. októbra 2011 zaň SaS nehlasovala. Rozšírenie eurovalu bolo následne schválené s pomocou hlasov poslancov za Smer.
Výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako pravdivý, keďže odmietavý postoj SaS voči pôžičke Grécku je dlhodobo známy. Je však potrebné podotknúť, že pri priamom hlasovaní o pôžičke Grécku za návrh hlasovali prakticky všetci poslanci, a teda SaS nebola rozhodujúcou silou, ktorá zapríčinila odmietnutie. Pri hlasovaní o rozšírení eurovalu sa zase nehlasovalo o pôžičke Grécku, ale o úpravu finančného mechanizmu. Tento mechanizmus je však úzko spojený práve s touto pôžičkou.
V politike, 26. február 2012
Národná rada SR následne odmietla pomoc Grécku ako jediná krajina eurozóny, keď za hlasovala drvivá väčšina poslancov - až 140 z prítomných 142. Za hlasovali aj všetci poslanci za SaS.
Situácia sa zmenila, keď ministri financií eurozóny dohodli v polovici mája 2011 zvýšenie štátnych garancií v EFSF (tzv. navýšenie prvého eurovalu, pozn.). 23. júna minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a predstavitelia strany Sloboda a Solidarita na rokovaní vlády nepodporili toto zvýšenie eurovalu a odmietli aj vytvorenie nového Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Aj napriek opakovaným pokusom prijať dohodu ohľadne nového eurovalu, 11. októbra 2011 zaň SaS nehlasovala. Rozšírenie eurovalu bolo následne schválené s pomocou hlasov poslancov za Smer.
Výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako pravdivý, keďže odmietavý postoj SaS voči pôžičke Grécku je dlhodobo známy. Je však potrebné podotknúť, že pri priamom hlasovaní o pôžičke Grécku za návrh hlasovali prakticky všetci poslanci, a teda SaS nebola rozhodujúcou silou, ktorá zapríčinila odmietnutie. Pri hlasovaní o rozšírení eurovalu sa zase nehlasovalo o pôžičke Grécku, ale o úpravu finančného mechanizmu. Tento mechanizmus je však úzko spojený práve s touto pôžičkou.
Ale je aj iná alternatíva možno. Že by Slovensko neschválilo tie peniaze a nič by sa nestalo, pretože teraz stačí už len 85 % kvázi hlasov, ktoré sú vyjadrené váhou jednotlivých krajín. Súhlas Slovenska už nie je potrebný.
Daniel Krajcer
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa Vyhlásenia hláv štátov Európskej Únie z 9. decembra 2011, ktoré komunikuje novú fiškálnu dohodu, ktorá sa stáva súčasťou tzv. trvalého eurovalu "zmluva (o vzniku trvalého eurovalu - pozn.) nadobudne platnosť vo chvíli, keď ju ratifikujú členské štáty, ktorých spoločný podiel na kapitálových záväzkoch predstavuje 90 %.
Podiel Slovenska na trvalom eurovale je po znížení 0,82% jeho celkového kapitálového objemu.
Daniel Krajcer má pravdu v tom, že súhlas Slovenska už dnes nie je potrebný pre prijatie trvalého eurovalu. Napriek tomu, že cituje nesprávne číslo, považujeme jeho výrok za pravdivý, nakoľko tento rozdiel nijako neovplyvňuje jeho výpovednú hodnotu.
V politike, 26. február 2012
Podiel Slovenska na trvalom eurovale je po znížení 0,82% jeho celkového kapitálového objemu.
Daniel Krajcer má pravdu v tom, že súhlas Slovenska už dnes nie je potrebný pre prijatie trvalého eurovalu. Napriek tomu, že cituje nesprávne číslo, považujeme jeho výrok za pravdivý, nakoľko tento rozdiel nijako neovplyvňuje jeho výpovednú hodnotu.
Ale 15. 7. 2010 schválila vláda Slovenskej republiky vyhlásenie, z ktorého si dovolím odcitovať 3 body. Súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu, to je prvá vec. Poskytuje sa takáto pomoc len vtedy, ak krajina spravila všetko čo bolo v jej vlastných silách a slovenská vláda nepodporí predĺženie 3-ročného obdobia, na ktoré EFSF je schválený. Toto sú rámce, ktoré schválila vláda vo svojom vyhlásení 15. 7. Inými slovami chcem povedať, že SAS názor nemení, napriek tomu sme kritizovaní.
Daniel Krajcer
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Tlačový a informačný odbor vlády SR informoval prostredníctvom webu premierka.sk:
"Vo štvrtok 15. júla 2010 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR uskutoční mimoriadna schôdza vlády SR.
Materiály:
Návrh schválenia majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji a návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji
Vyššie uvedená stránka obsahuje viac ako 34-minútový videozáznam z rokovania vlády, prostredníctvom ktorého prezentujú verejnosti výsledky Predsedníčka vlády Iveta Radičová a Podpredseda vlády a Minister financií Ivan Mikloš (SDKU-DS).
Slová Ivana Mikloša v 9.min. 30. s. až 10. min. 30. s. potvrdzujú pravdivosť výroku Daniela Krajcera.
V súvislostí s rokovaním vláda vydala tiež nasledovné oficiálne vyhlásenie:
Na telo, 02. október 2011
"Vo štvrtok 15. júla 2010 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR uskutoční mimoriadna schôdza vlády SR.
Materiály:
Návrh schválenia majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji a návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji
Vyššie uvedená stránka obsahuje viac ako 34-minútový videozáznam z rokovania vlády, prostredníctvom ktorého prezentujú verejnosti výsledky Predsedníčka vlády Iveta Radičová a Podpredseda vlády a Minister financií Ivan Mikloš (SDKU-DS).
Slová Ivana Mikloša v 9.min. 30. s. až 10. min. 30. s. potvrdzujú pravdivosť výroku Daniela Krajcera.
V súvislostí s rokovaním vláda vydala tiež nasledovné oficiálne vyhlásenie:
Vyhlásenie vlády Slovenskej republiky
Slovenská vláda schváli reálne využívanie EFSF na pomoc konkrétnej krajine s finančnými problémami len v prípade, ak:
A. Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
B. Európska komisia aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách na zabezpečenie schopnosti refinancovať sa riadne na finančnom trhu.
C. Bude návratná finančná výpomoc krajinám v problémoch poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu.
Slovenská vláda nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je EFSF schválený.
Slovensko je najchudobnejšou krajinou eurozóny. Máme najnižšie priemerné platy. Nižšie dokonca ako v Estónsku.
Daniel Krajcer
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Slovensko má podľa najnovších štatistík (2011) aktuálnych k roku 2006 skutočne najnižšie platy v eurozóne, nižšie od nás má potom v EU ešte Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko a Litva, tie však nie sú súčasťou eurozóny.
Trochu problematická však zostáva implikácia, ktorú Daniel Krajcer použil, teda že výška priemerného platu je správnym ukazovateľom pre určovanie bohatstva krajiny. Zvyčajne je týmto ukazovateľom kúpna sila HDP prepočítaná na obyvateľa. Podľa tohto ukazovateľa je na tom však Slovensko o niečo lepšie ako Estónsko, a teda by nebolo najchudobnejšou krajinou v eurozóne.
Na telo, 02. október 2011
Trochu problematická však zostáva implikácia, ktorú Daniel Krajcer použil, teda že výška priemerného platu je správnym ukazovateľom pre určovanie bohatstva krajiny. Zvyčajne je týmto ukazovateľom kúpna sila HDP prepočítaná na obyvateľa. Podľa tohto ukazovateľa je na tom však Slovensko o niečo lepšie ako Estónsko, a teda by nebolo najchudobnejšou krajinou v eurozóne.
