Juraj Miškov
spolu 8 výrokov
5
1
0
2
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
Juraj Miškov
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Vzdelanie:
1987 – 1991 Gymnázium Ivana Horvátha, Bratislava
1991 – 1994 Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Bratislava
1996 – 2001 Univerzita Komenského, Fakulta manažmentu, Bratislava, vysokoškolské postgraduálne – doktor filozofie - PhDr.
Zamestnanie:
1991 redaktor-elév, Slovenský rozhlas, Bratislava
1992 redaktor, Denník Smena, Bratislava
1992 – 1993konateľ, Randolph, Young & Moore, Bratislava
1993 – 1999konateľ, Burian, Miškov & Partners, Bratislava
2000 – 2009konateľ, generálny riaditeľ, MUW Saatchi & Saatchi, Bratislava
od r. 2010 podpredseda politickej strany Sloboda a Solidarita
zdroj: www.osobnosti.sk
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Voliči si prajú liberálnu stranu v slovenskom parlamente. To je vlastne dôvod, prečo je po prvýkrát liberálna strana dvakrát za sebou zvolená do slovenského parlamentu.
Juraj Miškov
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Strana SaS je pravicovo-liberálna strana a do slovenského parlamentu sa jej prvýkrát podarilo dostať v parlamentných voľbách 2010, kedy získala 12,14% a 22 kresiel v parlamente. Do parlamentu sa tejto strane podarilo dostať aj v týchto voľbách, kde získali 5,88% a 11 kresiel v parlamente.
V minulosti sa za liberálnu stranu zvykla vyhlasovať strana ANO predsedu Pavla Ruska, ktorá bola občas porovnávaná so Sulíkovou SaS. Táto strana pôsobila v parlamente počas jedného funkčného obdobia, v rokoch 2002 - 2006. Podobný osud postihol aj stranu SOP s predsedom Rudolfom Schusterom, ktorej ideologické zaradenie bolo ešte menej jasné ako v prípade ANO. Táto strana však v parlamente rovnako pôsobila iba jedno funkčné obdobie - a to v rokoch 1998 - 2002.
Juraj Miškov hovorí pravdu, keď tvrdí, že SaS je prvá liberálna strana na Slovensku, ktorá sa dostala do parlamentu po druhýkrát.
V politike, 11. marec 2012
V minulosti sa za liberálnu stranu zvykla vyhlasovať strana ANO predsedu Pavla Ruska, ktorá bola občas porovnávaná so Sulíkovou SaS. Táto strana pôsobila v parlamente počas jedného funkčného obdobia, v rokoch 2002 - 2006. Podobný osud postihol aj stranu SOP s predsedom Rudolfom Schusterom, ktorej ideologické zaradenie bolo ešte menej jasné ako v prípade ANO. Táto strana však v parlamente rovnako pôsobila iba jedno funkčné obdobie - a to v rokoch 1998 - 2002.
Juraj Miškov hovorí pravdu, keď tvrdí, že SaS je prvá liberálna strana na Slovensku, ktorá sa dostala do parlamentu po druhýkrát.
Ako už bolo spomínané niekoľkokrát, tak my sme v podstate tento anonymný materiál (spis Gorila pozn. )dostali k dispozícii už pred voľbami v roku 2010.
Juraj Miškov
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Túto skutočnosť viackrát potvrdil aj sám R. Sulík vo svojich vyhláseniach vo vzťahu ku kauze Gorila.
Potvrdzujú to aj slová novinára T. Nicholsona, ktorý sa touto kauzou zaoberá už dva roky. Ten pre SME povedal: "Viem, že Richard Sulík má Gorilu, dostal ju pred voľbami v roku 2010 od bývalého zástupcu riaditeľa kontrarozviedky."
Celý článok s ním si môžete prečítať TU.
O 5 minút 12, 15. január 2012
Potvrdzujú to aj slová novinára T. Nicholsona, ktorý sa touto kauzou zaoberá už dva roky. Ten pre SME povedal: "Viem, že Richard Sulík má Gorilu, dostal ju pred voľbami v roku 2010 od bývalého zástupcu riaditeľa kontrarozviedky."
Celý článok s ním si môžete prečítať TU.
Na druhej strane ďalším faktom je, že o spis sa začali zaujímať české policajné zložky a podľa internetového serveru českého týždenníka Euro mohla odvolaná šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková ovplyvniť niektoré plánované nákupy českej spoločnosti.
Juraj Miškov
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa portálu euro.cz
"Slovenská Gorila zasahuje do českého byznysu
Vedení fondu v čele s Bubeníkovou přinejmenším zbrzdilo vstup Energetického a průmyslového holdingu do plynárenského podniku SPP. Firma Daniela Křetínského chtěla koupit 49 % SPP od akcionářů E.on a Gaz de France. Podle ministra hospodářství Juraje Miškova ale fond odmítl EPH poskytnout během due diligence akcionářskou smlouvu SPP. Bez jejího prostudování nemohl EPH získat obraz o rozsahu svých budoucích pravomocí."
"Výše uvedené příklady mohou být jedním z důvodů, proč se o slovenskou Gorilu zajímají také české bezpečnostní orgány. „O případu jsme informováni a sledujeme ho. Z taktických důvodů však nebudeme poskytovat žádné bližší informace,“ sdělila týdeníku Euro mluvčí policejního prezidia Pavla Kopecká."
O 5 minút 12, 15. január 2012
"Slovenská Gorila zasahuje do českého byznysu
Vedení fondu v čele s Bubeníkovou přinejmenším zbrzdilo vstup Energetického a průmyslového holdingu do plynárenského podniku SPP. Firma Daniela Křetínského chtěla koupit 49 % SPP od akcionářů E.on a Gaz de France. Podle ministra hospodářství Juraje Miškova ale fond odmítl EPH poskytnout během due diligence akcionářskou smlouvu SPP. Bez jejího prostudování nemohl EPH získat obraz o rozsahu svých budoucích pravomocí."
"Výše uvedené příklady mohou být jedním z důvodů, proč se o slovenskou Gorilu zajímají také české bezpečnostní orgány. „O případu jsme informováni a sledujeme ho. Z taktických důvodů však nebudeme poskytovat žádné bližší informace,“ sdělila týdeníku Euro mluvčí policejního prezidia Pavla Kopecká."
A chcem povedať, že my sme namietali proti tejto (Anne Bubeníkovej do čela FNM pozn.) aj na základe materiálu, ktorý sme poznali dovtedy ako anonymný materiál a Ivan Mikloš sa postavil alebo SDKÚ sa postavilo za pani Annu Bubeníkovú a Ivan Mikloš povedal, že preberá politickú zodpovednosť za túto nomináciu.
Juraj Miškov
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
I. Mikloš vo svojom blogu O gorile, dôvere a o zodpovednosti píše:..."Keď sme Annu Bubeníkovú navrhli na pozíciu predsedu Výkonného výboru FNM, prišiel za mnou Richard Sulík a upozornil ma na „gorilu“. Žiadny text mi neukázal, len mi povedal, že má ísť o prepisy odpočúvania, ktoré ju majú kompromitovať a usvedčovať z korupcie. Sám však povedal, že je to také divoké, že sa mu to ani nechce veriť. Opýtal som sa na to samotnej Bubeníkovej, ktorá o týchto textoch vedela, poprela ich pravdivosť a informovala ma, že na základe „gorily“ bola viackrát vypovedať na polícii a že polícia vyšetrovanie ukončila bez podnetu na trestné stíhanie!"......"Aj na základe toho sme trvali na jej nominácii, SaS to akceptovala a minister Miškov predložil do vlády návrh na jej vymenovanie do funkcie šéfky FNM. SaS teda neuplatnila politické veto, ktoré by znamenalo, že by sme museli navrhnúť iného kandidáta..."
Je zrejmé, že R. Sulík bol za I. Miklošom a upozorňoval ho na skutočnosť, že p. Bubeníková sa nachádza v spisoch gorila. Keďže ide o osobný rozhovor medzi R. Sulíkom a I. Milkošom, nedokážeme však potvrdiť či I. Mikloš povedal, že za nomináciu preberá plnú zodpovednosť. Treba však dodať, že R. Sulík aj J. Miškov tvrdia, že práve prebratie politickej zodpovednosti I. Mikloša za A. Bubeníkovú bolo dôvodom prečo návrh mohol prejsť do vlády.
O 5 minút 12, 15. január 2012
Je zrejmé, že R. Sulík bol za I. Miklošom a upozorňoval ho na skutočnosť, že p. Bubeníková sa nachádza v spisoch gorila. Keďže ide o osobný rozhovor medzi R. Sulíkom a I. Milkošom, nedokážeme však potvrdiť či I. Mikloš povedal, že za nomináciu preberá plnú zodpovednosť. Treba však dodať, že R. Sulík aj J. Miškov tvrdia, že práve prebratie politickej zodpovednosti I. Mikloša za A. Bubeníkovú bolo dôvodom prečo návrh mohol prejsť do vlády.
My takisto máme vo svojom predvolebnom programe túto otázku riešenú. Reformu spravodajských služieb.
Juraj Miškov
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Sas ohlásila 13. januára 2012 nový volebný program. Tento materiál však nie je na stránke k dispozícií. Videokonferencia o reforme spravodajských služieb nehovorí a takisto o tom nehovorí ani 120 bodový volebný program strany SaS z roku 2010.
Výrok J. Miškova preto hodnotíme ako nepravdivý.
O 5 minút 12, 15. január 2012
Výrok J. Miškova preto hodnotíme ako nepravdivý.
Ja by som v prvom rade chcel povedať, že ona bola problémom (nominácia Anny Bubeníkovej do pozície šéfky Fondu národného majetku, pozn.), veď to bolo aj medializované. My sme na koaličnej rade vyjadrili námietku proti tejto nominácii, ale na základe prehlásenia pána ministra financií Ivana Mikloša, že preberá politickú zodpovednosť za túto nomináciu, tak som tu nomináciu predložil do vlády.
Juraj Miškov
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Zdroj: 15:33 | 8.1.2012 | TASR
Podľa aktuálne.centrum.sk "Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš v tejto súvislosti pripomenul, že SaS pri zostavovaní vlády v roku 2010 súhlasila s nomináciou Bubeníkovej na post šéfky FNM. "Dôkazom je, že pán Miškov predložil tento návrh na rokovanie vlády, zdôraznil minister financií."
Podľa tasr.sk "...SaS už v roku 2010 namietala proti nominácii Anny Bubeníkovej do čela FNM SR, ktorý spadá pod rezort Miškova, a to aj na základe anonymného materiálu. Bubeníková je totiž jedna z aktérok prepisov týchto údajných odposluchov SIS. Šéfkou FNM sa podľa Miškova stala po tom, čo za ňu politickú zodpovednosť prebral minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Pre mňa to bol dôvod na to, aby som materiál s tou nomináciou mohol predložiť do vlády," uviedol Miškov."
Ku samotným výhradám SaS voči Bubeníkovej z roku 2010 sa na svojom blogu vyjadril priamo Ivan Mikloš:
"Keď sme Annu Bubeníkovú navrhli na pozíciu predsedu Výkonného výboru FNM, prišiel za mnou Richard Sulík a upozornil ma na „gorilu“. Žiadny text mi neukázal, len mi povedal, že má ísť o prepisy odpočúvania, ktoré ju majú kompromitovať a usvedčovať z korupcie. Sám však povedal, že je to také divoké, že sa mu to ani nechce veriť. Opýtal som sa na to samotnej Bubeníkovej, ktorá o týchto textoch vedela, poprela ich pravdivosť a informovala ma, že na základe „gorily“ bola viackrát vypovedať na polícii a že polícia vyšetrovanie ukončila bez podnetu na trestné stíhanie.
Aj na základe toho sme trvali na jej nominácii, SaS to akceptovala a minister Miškov predložil do vlády návrh na jej vymenovanie do funkcie šéfky FNM. SaS teda neuplatnila politické veto, ktoré by znamenalo, že by sme museli navrhnúť iného kandidáta."
Podľa Ivana Mikloša súhlasil Juraj Miškov s nomináciou Bubeníkovej tým, že daný návrh predložil na rokovanie vlády (konkludentný súhlas). Juraj Miškov sa na druhej strane bráni a protiargumentuje, že daný návrh predložil až po tom, čo Ivan Mikloš prebral na seba politickú zodpovednosť za predloženú nomináciu. Vyhlásenia jednotlivých aktérov tohoto sporu sa zhodujú na okolnostiach nominácie Bubeníkovej, nie sme však schopný overiť, či Ivan Mikloš doslova uviedol, že za Bubeníkovú preberá plnú politickú zodpovednosť. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.
V politike, 15. január 2012
Podľa aktuálne.centrum.sk "Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš v tejto súvislosti pripomenul, že SaS pri zostavovaní vlády v roku 2010 súhlasila s nomináciou Bubeníkovej na post šéfky FNM. "Dôkazom je, že pán Miškov predložil tento návrh na rokovanie vlády, zdôraznil minister financií."
Podľa tasr.sk "...SaS už v roku 2010 namietala proti nominácii Anny Bubeníkovej do čela FNM SR, ktorý spadá pod rezort Miškova, a to aj na základe anonymného materiálu. Bubeníková je totiž jedna z aktérok prepisov týchto údajných odposluchov SIS. Šéfkou FNM sa podľa Miškova stala po tom, čo za ňu politickú zodpovednosť prebral minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Pre mňa to bol dôvod na to, aby som materiál s tou nomináciou mohol predložiť do vlády," uviedol Miškov."
Ku samotným výhradám SaS voči Bubeníkovej z roku 2010 sa na svojom blogu vyjadril priamo Ivan Mikloš:
"Keď sme Annu Bubeníkovú navrhli na pozíciu predsedu Výkonného výboru FNM, prišiel za mnou Richard Sulík a upozornil ma na „gorilu“. Žiadny text mi neukázal, len mi povedal, že má ísť o prepisy odpočúvania, ktoré ju majú kompromitovať a usvedčovať z korupcie. Sám však povedal, že je to také divoké, že sa mu to ani nechce veriť. Opýtal som sa na to samotnej Bubeníkovej, ktorá o týchto textoch vedela, poprela ich pravdivosť a informovala ma, že na základe „gorily“ bola viackrát vypovedať na polícii a že polícia vyšetrovanie ukončila bez podnetu na trestné stíhanie.
Aj na základe toho sme trvali na jej nominácii, SaS to akceptovala a minister Miškov predložil do vlády návrh na jej vymenovanie do funkcie šéfky FNM. SaS teda neuplatnila politické veto, ktoré by znamenalo, že by sme museli navrhnúť iného kandidáta."
Podľa Ivana Mikloša súhlasil Juraj Miškov s nomináciou Bubeníkovej tým, že daný návrh predložil na rokovanie vlády (konkludentný súhlas). Juraj Miškov sa na druhej strane bráni a protiargumentuje, že daný návrh predložil až po tom, čo Ivan Mikloš prebral na seba politickú zodpovednosť za predloženú nomináciu. Vyhlásenia jednotlivých aktérov tohoto sporu sa zhodujú na okolnostiach nominácie Bubeníkovej, nie sme však schopný overiť, či Ivan Mikloš doslova uviedol, že za Bubeníkovú preberá plnú politickú zodpovednosť. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.
Každopádne kroky, ktoré urobila pani Bubeníková v tejto konkrétnej veci môžu toto podozrenie zosilniť (podozrenie spolupráce Bubeníkovej s Pentou, pozn.). Pretože na jednej strane Fond národného majetku poskytol súhlas s Due diligence pre spomínaný holding a na druhej strane o nejaký čas nesúhlasila pani Bubeníková s poskytnutím akcionárskej zmluvy tomuto holdingu a dá sa to vykladať aj ako povedzme nepriateľský krok vôči tomuto hodlingu, keďže tam bol predchádzajúci súhlas s Due diligence, čiže s hľbkovým auditom.
Juraj Miškov
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Reakcia ministra hospodárstva SR J. Miškova na list A. Bubeníkovej uvádza v rámci obvinenia č.1 (str. 2) nasledujúce:
Fond národného majetku najskôr rozhodol o sprístupnení všetkých dokumentov SPP v rozsahu due dilligence pre EPH (Energetický a průmyslový holding), ktorý sa uchádzal o časť akcií zahraničného akcionára v SPP. Malo ísť o list A. Bubeníkovej a konkrétne o splnomocnenie pre hlasovanie na valnom zhromaždení zo dňa 10. 5. 2011, číslo 4479/2011. Toto splnomocnenie sme nedokázali získať.
Následne minister hospodárstva odsúhlasil sprístupnenie akcionárske zmluvy pre EPH, kedže výkonný výbor odsúhlasil due dilligence. Právna analýza vypracovaná pre MH SR hovorí (sprístupnený úryvok):
..."Domnievame sa, že ak Slovenská republika prejavila vôľu umožniť EPH uskutočniť due dilligence v SPP, bolo by nelogické nesprístupniť EPH aj Akcionársku zmluvu"...Túto právnu analýzu v celom znení nemáme k dispozícii.
Fond národného majetku následne rozhodol o nesprístupnení akcionárskej zmluvy SPP pre EPH, čo Ministerstvo hospodárstva vzalo na vedomie, upozornilo Annu Bubeníkovú na nelogickosť tohto kroku.
Tento sled udalostí nikto nespochybnil a Miškovov výrok (o udalostiach a krokoch Bubeníkovej) hodnotíme ako pravdivý.
Problematická je interpretácia týchto udalostí a zdôvodnenie krokov jednotlivých aktérov.
Zatiaľ čo Miškov hovorí o "zosilujúcom podozrení" Bubeníkovej zo spolupráce s Pentou, Ivan Mikloš udalosť interpretuje odlišne.
"A. Bubeníková hájila záujmy FNM a štátu, teda verejný záujem, minister Miškov presadzoval iné záujmy. Tvrdím to s plnou vážnosťou, pretože som bol o týchto problémoch priebežne informovaný, rovnako ako premiérka Iveta Radičová. Ide prinajmenšom o štyri závažné prípady: predaj akcií SPP, rozčlenenie SPP (unbundling), ukončenie privatizácie Slovenských elektrární a predaj Nováckych chemických závodov.
Zahraniční akcionári SPP (EON a Gas de France prostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý znamená zároveň manažérsku kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Rokujú o predaji svojho podielu v prospech českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ich pôvodný zámer bol taký, že by predali EPH 50% akcií SGH a s tým aj manažérsku kontrolu nad SPP. Tým by vlastne EPH získal kontrolu nad SPP cez vlastníctvo de facto 24,5% akcií SPP. Miškov a ministerstvo hospodárstva tlačili na FNM a Bubeníkovú, aby FNM súhlasil s poskytnutím všetkej potrebnej dokumentácie tomuto záujemcovi, aby sa transakcia mohla uskutočnisť čo najskôr. Bubeníková, aj po konzultácii so mnou, trvala na tom, že najskôr musí byť o tejto transakcii informovaná vláda, ktorá musí posúdiť celkové ekonomické, bezpečnostné a iné riziká takéhoto predaja a takéhoto ovládnutia SPP novým akcionárom. Štát je stále 51-percentným akcionárom a teda takáto transakcia bez vedomia vlády a bez posúdenia vládou je neprijateľná.
Druhý spor nastal v súvislosti s rozčlenením SPP na tranzit a distribúciu, spolu s odčlenením príslušných aktív, teda majetku. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť do konca minulého roka a ministerstvo hospodárstva aj Miškov osobne tlačili na to, aby sa tak stalo. Stále však existujú dve prekážky. Tou prvou, menšou, je, že stále ešte nemáme schválenú príslušnú legislatívu, pretože Miškovovo ministerstvo pripravilo zákon neskoro a v parlamente bude schválený najskôr vo februári. Ešte väčším problémom však je, že zo strany SPP a ministerstva bol tento Miškovom presadzovaný unbundling pripravený tak, že oslaboval postavenie štátu voči aktívam v hodnote asi 2,5 mld. eur. Práve toto je totiž hodnota majetku, ktorý prejde po unbundlingu z materského SPP na dcérsku firmu Eustream a podľa FNM a jeho zástupcov v dozornej rade SPP je problém v tom, že vplyv štátu v tejto akciovke je slabší, ako je dnes jeho vplyv priamo v SPP. Rezort hospodárstva a Miškov osobne napriek výhradám dozornej rady tlačili na to, aby k rozčleneniu SPP za týchto podmienok došlo ešte do konca minulého roka.
Dôkazom toho, že v oboch týchto prípadoch konal minister Miškov v rozpore s verejným záujmom je okrem korešpondencie a zápisov aj hlasovanie nominantov štátu v orgánoch SPP. Nominanti jeho ministerstva v predstavenstve SPP hlasovali napríklad za urýchlené schválenie rozčlenenia, kým nominanti FNM v dozornej rade boli proti."
V politike, 15. január 2012
Fond národného majetku najskôr rozhodol o sprístupnení všetkých dokumentov SPP v rozsahu due dilligence pre EPH (Energetický a průmyslový holding), ktorý sa uchádzal o časť akcií zahraničného akcionára v SPP. Malo ísť o list A. Bubeníkovej a konkrétne o splnomocnenie pre hlasovanie na valnom zhromaždení zo dňa 10. 5. 2011, číslo 4479/2011. Toto splnomocnenie sme nedokázali získať.
Následne minister hospodárstva odsúhlasil sprístupnenie akcionárske zmluvy pre EPH, kedže výkonný výbor odsúhlasil due dilligence. Právna analýza vypracovaná pre MH SR hovorí (sprístupnený úryvok):
..."Domnievame sa, že ak Slovenská republika prejavila vôľu umožniť EPH uskutočniť due dilligence v SPP, bolo by nelogické nesprístupniť EPH aj Akcionársku zmluvu"...Túto právnu analýzu v celom znení nemáme k dispozícii.
Fond národného majetku následne rozhodol o nesprístupnení akcionárskej zmluvy SPP pre EPH, čo Ministerstvo hospodárstva vzalo na vedomie, upozornilo Annu Bubeníkovú na nelogickosť tohto kroku.
Tento sled udalostí nikto nespochybnil a Miškovov výrok (o udalostiach a krokoch Bubeníkovej) hodnotíme ako pravdivý.
Problematická je interpretácia týchto udalostí a zdôvodnenie krokov jednotlivých aktérov.
Zatiaľ čo Miškov hovorí o "zosilujúcom podozrení" Bubeníkovej zo spolupráce s Pentou, Ivan Mikloš udalosť interpretuje odlišne.
"A. Bubeníková hájila záujmy FNM a štátu, teda verejný záujem, minister Miškov presadzoval iné záujmy. Tvrdím to s plnou vážnosťou, pretože som bol o týchto problémoch priebežne informovaný, rovnako ako premiérka Iveta Radičová. Ide prinajmenšom o štyri závažné prípady: predaj akcií SPP, rozčlenenie SPP (unbundling), ukončenie privatizácie Slovenských elektrární a predaj Nováckych chemických závodov.
Zahraniční akcionári SPP (EON a Gas de France prostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý znamená zároveň manažérsku kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Rokujú o predaji svojho podielu v prospech českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ich pôvodný zámer bol taký, že by predali EPH 50% akcií SGH a s tým aj manažérsku kontrolu nad SPP. Tým by vlastne EPH získal kontrolu nad SPP cez vlastníctvo de facto 24,5% akcií SPP. Miškov a ministerstvo hospodárstva tlačili na FNM a Bubeníkovú, aby FNM súhlasil s poskytnutím všetkej potrebnej dokumentácie tomuto záujemcovi, aby sa transakcia mohla uskutočnisť čo najskôr. Bubeníková, aj po konzultácii so mnou, trvala na tom, že najskôr musí byť o tejto transakcii informovaná vláda, ktorá musí posúdiť celkové ekonomické, bezpečnostné a iné riziká takéhoto predaja a takéhoto ovládnutia SPP novým akcionárom. Štát je stále 51-percentným akcionárom a teda takáto transakcia bez vedomia vlády a bez posúdenia vládou je neprijateľná.
Druhý spor nastal v súvislosti s rozčlenením SPP na tranzit a distribúciu, spolu s odčlenením príslušných aktív, teda majetku. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť do konca minulého roka a ministerstvo hospodárstva aj Miškov osobne tlačili na to, aby sa tak stalo. Stále však existujú dve prekážky. Tou prvou, menšou, je, že stále ešte nemáme schválenú príslušnú legislatívu, pretože Miškovovo ministerstvo pripravilo zákon neskoro a v parlamente bude schválený najskôr vo februári. Ešte väčším problémom však je, že zo strany SPP a ministerstva bol tento Miškovom presadzovaný unbundling pripravený tak, že oslaboval postavenie štátu voči aktívam v hodnote asi 2,5 mld. eur. Práve toto je totiž hodnota majetku, ktorý prejde po unbundlingu z materského SPP na dcérsku firmu Eustream a podľa FNM a jeho zástupcov v dozornej rade SPP je problém v tom, že vplyv štátu v tejto akciovke je slabší, ako je dnes jeho vplyv priamo v SPP. Rezort hospodárstva a Miškov osobne napriek výhradám dozornej rady tlačili na to, aby k rozčleneniu SPP za týchto podmienok došlo ešte do konca minulého roka.
Dôkazom toho, že v oboch týchto prípadoch konal minister Miškov v rozpore s verejným záujmom je okrem korešpondencie a zápisov aj hlasovanie nominantov štátu v orgánoch SPP. Nominanti jeho ministerstva v predstavenstve SPP hlasovali napríklad za urýchlené schválenie rozčlenenia, kým nominanti FNM v dozornej rade boli proti."
Tu išiel predávať zahraničný akcionár 49 % akcií v SPP, ktoré sprivatizoval v roku 2001, sprivatizovala ich vláda Mikuláša Dzurindu, pani Bubeníková bola vtedy vo fonde, pripravovala tuto privatizačnú zmluvu, to znamená, že ide o balík akcií, ktoré predala zahraničný akcionár inému zahraničnému akcionárovi.
Juraj Miškov
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zahraničný akcionár (EON a Gaz de France
rostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) vlastniaci 49 % akcií SPP mal záujem predať časť svojich akcií českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ministerstvo malo podľa slov ministra Miškova vypracovať analýzu týkajúce sa tohoto plánovaného predaja. Právna analýza nie je k dispozícii. K dispozícií je však stanovisko MH SR na obvinenia p. Bubeníkovej.
Pri privatizácii SPP v rokoch 2000 až 2002 išlo o predaj 49 % akcií zahraničnému akcionárovi (EON a Gaz de France). Privatizáciu vykonala vláda Mikuláša Dzurindu. V tom čase bola pani Bubeníková vo Fonde národného majetku na pozícií riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára, členka výkonného výboru. Okram zodpovednosti za výkon práv akcionára v 127 spoločnostiach, v ktorých mal fond majetkovú účasť, bola jej náplňou práce zastupovanie fondu v komisiách a pracovných skupinách na medzirezortnej úrovni. Z toho možno vyvodiť záver, že spolupracovala na privatizačnej zmluve SPP.
V politike, 15. január 2012
Pri privatizácii SPP v rokoch 2000 až 2002 išlo o predaj 49 % akcií zahraničnému akcionárovi (EON a Gaz de France). Privatizáciu vykonala vláda Mikuláša Dzurindu. V tom čase bola pani Bubeníková vo Fonde národného majetku na pozícií riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára, členka výkonného výboru. Okram zodpovednosti za výkon práv akcionára v 127 spoločnostiach, v ktorých mal fond majetkovú účasť, bola jej náplňou práce zastupovanie fondu v komisiách a pracovných skupinách na medzirezortnej úrovni. Z toho možno vyvodiť záver, že spolupracovala na privatizačnej zmluve SPP.
