Branislav Ondruš
spolu 63 výrokov
44
5
8
6
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
SMER-SD
Branislav Ondruš
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Narodil sa v Levoči na východnom Slovensku, gymnázium vyštudoval v Bratislave v roku 1991. Toho istého roku na Univerzite Komenského v Bratislave začal študovať odbor politológia. V roku 1996 absolvoval štúdijný pobyt univerzite Thames Valley v Londýne, kde nadväzoval na politológiu - zameranie na európske politické systémy. Popri štúdiu v Londýne pôsobil ako politický expert Rady Európy v Strasburgu. Po ukončení štúdia v Londýne začal pôsobiť ako moderator televíznych novín TV Markíza /1997/. V roku 1997 vstúpil do politickej strany SDL, pre ktorú zanechal lukratívne miesto moderátora úspešnej televízie. No sklamanie, že neuspel vo voľbách z politiky vystúpil. Od roku 2001 je moderátor televíznych novín TV JOJ. Braňo Ondruš znova vstúpil do politiky, triumfálnejšie. Od roku 2006 je poslancom za stranu Smer - SD.
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Tento týždeň bol zverejnený napríklad prepočet živnostenskej komory na človeka, ktorý ma celkové príjmy 10 000 eur ročne. To znamená, že necelých 1 000 ja neviem, niečo cez 800 mesačne. Ale to je všetko, čo ten živnostník vyfajtúruje hej. Tak jednoducho, zatiaĺ čo za minulý rok takýto človek mal celkovú daňovú a odvodovú povinnosť vyše 1 700 eur, za tento rok tá daňová odvodová povinnosť bude vyše 1 900 eur, tak za budúci rok tá jeho ďanová a odvodová povinnosť bude vyše 2 600 eur.
Branislav Ondruš
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Jediný konkrétny prepočet Slovenského živnostenského zväzu (nie komory) sme našli v relácii Téma dňa na TA3 zo začiatku apríla:
Peter Bielik, moderátor: "Pán prezident, to či sa koalícia dohodla alebo nie, to nechajme na chvíľu nabok pre politikov, poďme sa pozrieť na ten posledný návrh ako celok, to čo vzišlo zo včerajšej koaličnej rady. Premiérka tvrdí, že 80 percent živnostníkov, pre nich sa situácia zlepší, pretože sa im znížia minimálne odvody, súhlasíte s tým?"
Stanislav Čižmárik, prezident, Slovenský živnostenský zväz: "No nemôžeme s tým súhlasiť, pretože pokiaľ sme si to prepočítali, tak síce ona sa vyjadrila a v tom to aj je, že odvody sa znížia, ale zároveň pri prepočte všetkých dopadov sa vlastne zvýšia dane. Takže pokiaľ sme si to prepočítali, že pri príjme 12-tisíc za rok, taký priemerný alebo taký nízko zarábajúci živnostník, vlastne ten dopad je mínus 96 euro, čiže ďalšia stovka euro zaťaženia pre živnostníkov navyše. To je z tých 80-tisíc, o ktorých sa hovorí, že to sú tí, ktorí by mali mať to zlepšenie."
Podobne aj v článku HN zo 7. apríla:
"Živnostníkov to však neupokojilo. Naďalej tvrdia, že ich zmeny poškodia. 'Podľa našich prepočtov zaplatia živnostníci v priemere o 96 eur viac na daniach aj odvodoch,' povedal prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik."
V politike, 09. apríl 2011
Peter Bielik, moderátor: "Pán prezident, to či sa koalícia dohodla alebo nie, to nechajme na chvíľu nabok pre politikov, poďme sa pozrieť na ten posledný návrh ako celok, to čo vzišlo zo včerajšej koaličnej rady. Premiérka tvrdí, že 80 percent živnostníkov, pre nich sa situácia zlepší, pretože sa im znížia minimálne odvody, súhlasíte s tým?"
Stanislav Čižmárik, prezident, Slovenský živnostenský zväz: "No nemôžeme s tým súhlasiť, pretože pokiaľ sme si to prepočítali, tak síce ona sa vyjadrila a v tom to aj je, že odvody sa znížia, ale zároveň pri prepočte všetkých dopadov sa vlastne zvýšia dane. Takže pokiaľ sme si to prepočítali, že pri príjme 12-tisíc za rok, taký priemerný alebo taký nízko zarábajúci živnostník, vlastne ten dopad je mínus 96 euro, čiže ďalšia stovka euro zaťaženia pre živnostníkov navyše. To je z tých 80-tisíc, o ktorých sa hovorí, že to sú tí, ktorí by mali mať to zlepšenie."
Podobne aj v článku HN zo 7. apríla:
"Živnostníkov to však neupokojilo. Naďalej tvrdia, že ich zmeny poškodia. 'Podľa našich prepočtov zaplatia živnostníci v priemere o 96 eur viac na daniach aj odvodoch,' povedal prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik."
No viete, ja tu vidím kľúčový problém v tom, že toto je typický prístup súčasnej vládnej koalície. Robiť niečo, o čom pred voľbami absolútne mlčali. O čom sme nepočúvali. Niečo, čo je dokonca úplne v rozpore s predvolebnými sľubmi. Ja viem, že toto neboli slová pána ministra, takže ja to samozrejme rešpektujem. Ale pani premiérka jasne pred voľbami povedala. Nebudeme zvyšovať dane. Dnes máme na stole návrhy, alebo pravdepodobne máme na stole návrhy, ktoré celkom reálne dane budú zvyšovať.
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
O výrokoch Ivety Radičovej v predvolebných diskusiách si môžete prečítať napríklad v článku SME, napríklad aj volebný program SDKÚ hovorí o tom, že SDKÚ nebude zvyšovať daňové zaťaženie (časť 1.2.8). Ondruš v diskusii naráža konkrétne na dopad zmien daní a odvodov najmä na živnostníkov v súvislosti s paušálnymi výdavkami.
Ako sa uvádza napríklad v článku Pravdy:
"Problémom môže podľa nich (odborníkov, pozn.) byť najmä obmedzenie paušálnych výdavkov. Teraz si môžu podnikatelia bez zdokladovania znížiť základ dane o 40-percentné paušálne výdavky. Po novom tak budú môcť urobiť len do výšky 200-eur. Kým živnostník s hrubým ziskom 1000 eur si mohol doteraz cez paušálne výdavky odrátať 400 eur, po novom by mu táto suma mala klesnúť na polovicu. V praxi by tak mohol platiť vyššie odvody a dane ako v súčasnosti. Ak by sa chcel väčším poplatkom vyhnúť, musel by si začať viesť účtovníctvo a skutočné výdavky dokladovať cez faktúry."
V politike, 09. apríl 2011
Ako sa uvádza napríklad v článku Pravdy:
"Problémom môže podľa nich (odborníkov, pozn.) byť najmä obmedzenie paušálnych výdavkov. Teraz si môžu podnikatelia bez zdokladovania znížiť základ dane o 40-percentné paušálne výdavky. Po novom tak budú môcť urobiť len do výšky 200-eur. Kým živnostník s hrubým ziskom 1000 eur si mohol doteraz cez paušálne výdavky odrátať 400 eur, po novom by mu táto suma mala klesnúť na polovicu. V praxi by tak mohol platiť vyššie odvody a dane ako v súčasnosti. Ak by sa chcel väčším poplatkom vyhnúť, musel by si začať viesť účtovníctvo a skutočné výdavky dokladovať cez faktúry."
A pokiaľ hovoríme o tých paušalnych výdavkoch, v roku 2002 mala SDKÚ vo svojom volebnom programe napísané, že bude hľadať, ako ďalej možno rozširovať uplatnenie paušálnych výdavkov. Krátko na to paušálne výdavky dostali smrteľnú ranu.
Branislav Ondruš
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.doc) z roku 2002 sa píše:
„SDKÚ bude podporovať zjednodušenie daňového systému úpravou nejednoznačných paragrafov a rozšírením možnosti využiť paušálnu daň až do hodnoty povinnej registrácie pre DPH.“
Paušálna daň predstavovala obdobu paušálnych výdavkov, daň v roku 2003 a účinnosťou od roku 2004 zrušená, nahradili ju práve paušálne výdavky.
O tom, kto bol "víťaz a porazený" z tejto zmeny si môžete prečítať napríklad v tomto článku, určite sa ale nejednalo o smrteľnú ranu paušálnym výdavkom (ktoré sa vtedy de facto len zaviedli).
V politike, 09. apríl 2011
„SDKÚ bude podporovať zjednodušenie daňového systému úpravou nejednoznačných paragrafov a rozšírením možnosti využiť paušálnu daň až do hodnoty povinnej registrácie pre DPH.“
Paušálna daň predstavovala obdobu paušálnych výdavkov, daň v roku 2003 a účinnosťou od roku 2004 zrušená, nahradili ju práve paušálne výdavky.
O tom, kto bol "víťaz a porazený" z tejto zmeny si môžete prečítať napríklad v tomto článku, určite sa ale nejednalo o smrteľnú ranu paušálnym výdavkom (ktoré sa vtedy de facto len zaviedli).
No a preto pokiaľ dnes vypočítavame, čo tento krok tejto zmeny odvodovej prinesie ako v plusovej rovine ľuďom, tak netreba zabúdať, že napríklad od začiatku roka bežní zamestnanci, opäť hovorme o tých ľuďoch, ktorí zarábajú povedzme 500 eur, alebo zarábajú tú priemernú mzdu, niekde 750 alebo cez 750 eur, tak tí ľudia tým, že sa opäť znížila tá odpočítateľná položka od januára, tak vlastne prišli o vyše sedem eur mesačne.
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Legislatívna zmena nadobudla činnosť 1.januára 2011 a zaviedla zníženie nezdaniteľnej časti základu dane (ide o tzv. zníženie odpočítateľnej položky).
Ako uvádza server zervan.sk (internetový ekonomický časopis):
„S účinnosťou od 1. januára 2011 nastávajú zmeny v zdanení fyzických osôb z titulu ukončenia niektorých dočasných ustanovení noviel zákona o dani z príjmov. (...)Ukončenie platnosti týchto prechodných ustanovení má priamy dôsledok na zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb o 7,38 eura mesačne pre priemerné príjmové skupiny (príjem, ktorý je v rozsahu limitov na výpočet dovodov a daní - približne medzi 400 a 1100 eur mesačne)."
V politike, 09. apríl 2011
Ako uvádza server zervan.sk (internetový ekonomický časopis):
„S účinnosťou od 1. januára 2011 nastávajú zmeny v zdanení fyzických osôb z titulu ukončenia niektorých dočasných ustanovení noviel zákona o dani z príjmov. (...)Ukončenie platnosti týchto prechodných ustanovení má priamy dôsledok na zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb o 7,38 eura mesačne pre priemerné príjmové skupiny (príjem, ktorý je v rozsahu limitov na výpočet dovodov a daní - približne medzi 400 a 1100 eur mesačne)."
Samozrejme, veď tu bol projekt Unitas, ktorý sme dotiahli takmer do záveru a vlastne v tom pláne bol presne tento rok, teraz mal byť ten projekt spúšťaný.
Branislav Ondruš
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Projekt Unitas bol schválený 7. mája 2008. Jedná sa o reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov. Projekt sa skladá z dvoch fáz: prvá fáza má názov UNITAS I. a jej súčasťou je reforma daňovej a colnej správy a druhá fáza UNITAS II. sa následne venuje zjednoteniu výberu daní, cla a poistných odvodov.
Zmeny v rámci prvej fázy mali prebehnúť do roku 2013, pričom nový model daňovej správy sa mal začať spúšťať (základné zákony mali mať od vtedy účinnosť) v roku 2012. Celkovo ale na úspešnú realizáciu projektu bolo naplánované prijatie čiastkových legislatívnych opatrení a projektov, ktoré prebiehali už od roku 2009. Podrobnejší harmonogram nájdete v Koncepcii reformy (.rtf, str. 85).
V politike, 09. apríl 2011
Zmeny v rámci prvej fázy mali prebehnúť do roku 2013, pričom nový model daňovej správy sa mal začať spúšťať (základné zákony mali mať od vtedy účinnosť) v roku 2012. Celkovo ale na úspešnú realizáciu projektu bolo naplánované prijatie čiastkových legislatívnych opatrení a projektov, ktoré prebiehali už od roku 2009. Podrobnejší harmonogram nájdete v Koncepcii reformy (.rtf, str. 85).
Keď si zoberiete za posledné dva mesiace sa v týchto návrhoch, čo sa týka zmien v odvodoch zmenilo takmer všetko. Jediné, čo zostalo zatiaľ nedotknuté, je to, čo povedal pán minister a označil to za svoju prioritu, a to super hrubá mzda. K tomu dúfam, že sa ešte vrátime.
Branislav Ondruš
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Zdroj Plus Jede Deňz dňa 7. augusta 2010 uvádza:
"Na výplatných páskach budeme mať superhrubú mzdu. Plánuje to minister práce Jozef Mihál a jeho projekt odobrila vo vládnom programe aj stredopravá koalícia."
TASR z dňa 9. januára 2011 píše:
"V prvom polroku 2011 sa podľa slov ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) pripravuje zavedenie tzv. superhrubej mzdy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť pravdepodobne od polovice tohto roka."
Návrh superhrubej mzdy sa nemenil.
Nepodarilo sa nám zistiť, či superhrubá mzda je naozaj jediný prvok, ktorý zostal bez zmeny.
V politike, 09. apríl 2011
"Na výplatných páskach budeme mať superhrubú mzdu. Plánuje to minister práce Jozef Mihál a jeho projekt odobrila vo vládnom programe aj stredopravá koalícia."
TASR z dňa 9. januára 2011 píše:
"V prvom polroku 2011 sa podľa slov ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) pripravuje zavedenie tzv. superhrubej mzdy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť pravdepodobne od polovice tohto roka."
Návrh superhrubej mzdy sa nemenil.
Nepodarilo sa nám zistiť, či superhrubá mzda je naozaj jediný prvok, ktorý zostal bez zmeny.
Čiže v skutočnosti je to tak, že podľa prepočtov, ktoré včera zverejnil slovenský ekonomický denník a vychádzal vlastne z toho vládneho materiálu, niečo cez 10 eur by na tom mali získať tí najmenej zarábajúci, asi o 20 centov viac by mali na to získať tí, ktorí zarábajú 1 500 do 2 000 eur a kdesi v strede okolo sedem eur by na tom mali získať alebo možno dokonca ešte menej tí, ktorí sú niekde v strede.
Branislav Ondruš
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Ekonomický denník, teda Hospodárske noviny zverejnili vo štvrtok odhad, v prepočtoch na mesiace to dáva nasledujúce (priemerné) čísla pre jednotlivé príjmové skupiny:
mesačný príjem do 402 eur: mesačne si polepšia o 18 eur
od 402 do 663 eur si pohoršia o 9,85 eur
od 663 do 1931 eur si pohoršia o 51,3 eur
od 1931 do 7808,5 si pohoršia o 148,8 eur
nad 7808,5 si pohoršia o 26,4 eur.
V politike, 09. apríl 2011
mesačný príjem do 402 eur: mesačne si polepšia o 18 eur
od 402 do 663 eur si pohoršia o 9,85 eur
od 663 do 1931 eur si pohoršia o 51,3 eur
od 1931 do 7808,5 si pohoršia o 148,8 eur
nad 7808,5 si pohoršia o 26,4 eur.
My sme vlastne o zmenách pokiaľ ide o odvody už začali hovoriť a vláda začala konať a vládna koalícia v parlamente už na konci minulého roka. Pretože už minulý rok boli prijaté rôzne zmeny v zákonoch, ktoré nejakým spôsobom menili alebo zvyšovali zaťaženie odvodmi a to aj sociálnymi odvodmi, pretože napríklad zaťažili odvodmi ľudí aj a niektoré ich príjmy, ktoré do teraz odvodmi zaťažené neboli.
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dve novely boli prijaté 2. decembra 2010 – jedna o zdravotnom poistení (.doc) a druhá o sociálnom poistení (.doc). Ako uvádza server spoločnosti Sodexo, týmito novelami sa „rušia viaceré odvodové výnimky.“
Vo vzťahu k týmto novelám hnonline.sk píše:
„V súčasnosti sú konateľ či spoločník s. r. o. zdaňovaní z príjmu zo závislej činnosti, to je ako zamestnanec. Neplatia však odvody na sociálne poistenie. Odvody na zdravotné poistenie platia len vtedy, ak maj nejakú odmenu. (...) Od januára bude ich príjem zaťažený aj sociálnymi odvodmi.“
V politike, 09. apríl 2011
Vo vzťahu k týmto novelám hnonline.sk píše:
„V súčasnosti sú konateľ či spoločník s. r. o. zdaňovaní z príjmu zo závislej činnosti, to je ako zamestnanec. Neplatia však odvody na sociálne poistenie. Odvody na zdravotné poistenie platia len vtedy, ak maj nejakú odmenu. (...) Od januára bude ich príjem zaťažený aj sociálnymi odvodmi.“
Po prvé, môže niekoho zamestnať takzvane na živnosť. Aké tam má náklady nepriame so zamestnancom? No žiadne? Nemusí mu platiť ani obedy, ani dovolenku, nemusí myslieť na žiadne odstupné, skrátka nič. A takýto zamestnanec na živnosť nemá absolútne žiadnu ochranu, ani tú najmenšiu. Nič.
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výhody a nevýhody práce na živnosť porovnal v roku 2007 (v tejto oblasti v Ondrušom uvádzaných parametroch sa odvtedy nič podstatné nezmenilo) napríklad web uspesne-podnikanie:
"Dlhodobo však tieto nižšie odvody živnostníka môžu znamenať aj nevýhodu – ak živnostník ochorie, dostane zo sociálnej poisťovne trikrát nižšie nemocenské, než keby bol zamestnancom.
Nízke odvody sa potom odrazia aj na dôchodku. Ak platíte nižšie odvody do sociálnej poisťovne než zamestnanec, budete dostávať nižší dôchodok, resp. si menej sporíte do 2. piliera. A niektorí živnostníci (napríklad slobodní umelci) nemusia platiť do sociálnej poisťovne žiadne odvody.
V prípade zamestnanca odvádza za neho do poisťovní ďalšie odvody zamestnávateľ. V prípade 20.000-cového platu sú náklady zamestnávateľa asi o tretinu vyššie.
Ako zamestnancovi zvykne firma k platu pridávať rôzne zamestnanecké výhody – mobil, služobné auto, notebook a pod. V prípade práce na živnosť sa v mnohých prípadoch bude od vás očakávať, že si tieto prostriedky zabezpečíte sami.
Ako živnostník nemáte právny nárok dovolenku, stravné lístky, príplatky za prácu nadčas a v noci. To všetko závisí len na dohode (zmluve) medzi vami a vašim obchodným partnerom.
Ako živnostník ručíte sa všetky svoje záväzky (napríklad spôsobenú škodu z nedbanlivosti) celým svojim majetkom – ste pripravený na toto riziko? Ako zamestnanec by ste náhradu škody hradili len do výšky trojnásobku priemerného zárobku.
Pri práci na živnosť nemáte takú právnu ochranu ako pri zamestnaneckom pomere – nemáte pracovnú dobu „od-do“, nie ste chránený výpovednou lehotou, nemáte tak veľkú ochranu pred neprimeranými pracovnými podmienkami."
V politike, 09. apríl 2011
"Dlhodobo však tieto nižšie odvody živnostníka môžu znamenať aj nevýhodu – ak živnostník ochorie, dostane zo sociálnej poisťovne trikrát nižšie nemocenské, než keby bol zamestnancom.
Nízke odvody sa potom odrazia aj na dôchodku. Ak platíte nižšie odvody do sociálnej poisťovne než zamestnanec, budete dostávať nižší dôchodok, resp. si menej sporíte do 2. piliera. A niektorí živnostníci (napríklad slobodní umelci) nemusia platiť do sociálnej poisťovne žiadne odvody.
V prípade zamestnanca odvádza za neho do poisťovní ďalšie odvody zamestnávateľ. V prípade 20.000-cového platu sú náklady zamestnávateľa asi o tretinu vyššie.
Ako zamestnancovi zvykne firma k platu pridávať rôzne zamestnanecké výhody – mobil, služobné auto, notebook a pod. V prípade práce na živnosť sa v mnohých prípadoch bude od vás očakávať, že si tieto prostriedky zabezpečíte sami.
Ako živnostník nemáte právny nárok dovolenku, stravné lístky, príplatky za prácu nadčas a v noci. To všetko závisí len na dohode (zmluve) medzi vami a vašim obchodným partnerom.
Ako živnostník ručíte sa všetky svoje záväzky (napríklad spôsobenú škodu z nedbanlivosti) celým svojim majetkom – ste pripravený na toto riziko? Ako zamestnanec by ste náhradu škody hradili len do výšky trojnásobku priemerného zárobku.
Pri práci na živnosť nemáte takú právnu ochranu ako pri zamestnaneckom pomere – nemáte pracovnú dobu „od-do“, nie ste chránený výpovednou lehotou, nemáte tak veľkú ochranu pred neprimeranými pracovnými podmienkami."
Ďalej dohody. Pri dohodách je to síce podľa zákonníka práce, ale tam napríklad je výpovedná lehota 15 dní, bez akéhokoľvek ďalšieho nároku.
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zákonník práce (.pdf), § 228 ods. 2:
"Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená."
V politike, 09. apríl 2011
"Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená."
Ďalej zákonník práce umožňuje pracovať na dobu určitú. Zamestnanec odpracuje povedzme dohodnutých deväť mesiacov alebo 12 mesiacov a odchádza bez akýchkoľvek nárokov, to znamená zase z pohľadu ukončenia takéhoto pracovného pomeru nulová záťaž pre zamestnávateľa.
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Paragraf 48 Zákonníka práce stanovuje podmienky tzv. pracovného pomeru na určitú dobu. Takýto pracovný pomer končí uplynutím dohodnutej doby (§59 odstavec 2 a §71). V tomto prípade neplatí ani ochranná lehota ani neexistuje nárok na odstupné.
Bližšie si k práci na určitú dobu môžete prečítať napr. tu.
V politike, 09. apríl 2011
Bližšie si k práci na určitú dobu môžete prečítať napr. tu.
No, viete, čo je zaujímavé na tej otázke, o ktorej ste teraz hovorili? Že pýtali sa ľudí na názor (v prieskume agentúry Focus ohľadom zásluhovosti v návrhu novely zákonníka práce, pozn.), či súhlasia s tým, aby nejakí ľudia mal väčšie výhody a ľudia na to, tí respondenti v tom prieskume na to odpovedali samozrejme súhlasíme.
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výsledky prieskumu agentúry Focus (týkajúci sa zmien v Zákonníku práce) pre HN okrem iného uvádzajú:
"Focus sa viac ako tisícky ľudí pýtal na ich postoj k ohlasovaným zmenám v pracovnej legislatíve. Najsilnejší, až 68-percentný súhlas, vyjadrujú Slováci s tým, aby 'Zákonník práce viac ochraňoval menej zarábajúcich ako dobre zarábajúcich.'"
V politike, 09. apríl 2011
"Focus sa viac ako tisícky ľudí pýtal na ich postoj k ohlasovaným zmenám v pracovnej legislatíve. Najsilnejší, až 68-percentný súhlas, vyjadrujú Slováci s tým, aby 'Zákonník práce viac ochraňoval menej zarábajúcich ako dobre zarábajúcich.'"
Ale ja si dovolím len zacitovať prezidenta holandskej obchodnej komory na Slovensku, ktorý na margo práve zákonníka práce povedal: "Každá legislatívna zmena ovplyvňujúca podnikanie vytvára ďalšie náklady na zavádzanie týchto pravidiel do praxe. Sme zasypaní množstvom návrhov rôznych legislatívnych zmien, ktoré prezentujú médiá a dávajú investorom pocit neistoty."
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
K novele zákonníka práce sa začiatkom apríla vyjadril Emile Roest, prezident Holandskej obchodnej komory takto:
"Vítame zmeny v legislatíve, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a sociálne zabezpečenie našich zamestnancov. Všeobecne, našou preferenciou je stabilné prostredie, v ktorom prebiehajú len nevyhnutné legislatívne zmeny. Každá legislatívna zmena ovplyvňujúca podnikanie vytvára ďalšie náklady na zavádzanie týchto pravidiel do praxe. Sme zasypaní množstvom návrhov rôznych legislatívnych zmien, ktoré prezentujú médiá a dávajú investorom pocit neistoty."
V politike, 09. apríl 2011
"Vítame zmeny v legislatíve, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a sociálne zabezpečenie našich zamestnancov. Všeobecne, našou preferenciou je stabilné prostredie, v ktorom prebiehajú len nevyhnutné legislatívne zmeny. Každá legislatívna zmena ovplyvňujúca podnikanie vytvára ďalšie náklady na zavádzanie týchto pravidiel do praxe. Sme zasypaní množstvom návrhov rôznych legislatívnych zmien, ktoré prezentujú médiá a dávajú investorom pocit neistoty."
Jedným z nich by mohol byť napríklad vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike po tom, čo bola prijatá podobná alebo podobne zameraná novela Zákonníka práce, keď bol ministrom práce pán Kaník. Celé mesiace, celý vyše roka tam vývoj nezamestnanosti potom, po tejto novele bol negatívny, vlastne nezamestnanosť stúpala.
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Novela Zákonníka práce vedená ministrom Kaníkom bola účinná od 1. júla 2003. Podľa údajov Štatistického úradu bola miera nezamestnanosti v 2. a 3. kvartáli roku 2003 17,0%; v 3. kvartáli 2004 17,5% a v 1. kvartáli 2005 tiež 17,5%.Treba ale dodať, že od 2. kvartálu roku 2005 miera nezamestnanosti klesla na 16,2 % a klesala ďalej.
O 5 minút 12, 13. marec 2011
Pozrite sa, ja som priniesol môžem ukázať takúto mapku, na ktorej vidieť vývoj nezamestnanosti v jednotlivých krajinách Európskej únie po spustení krízy až teda do februára minulého roka a tie tmavé krajiny, pozrite sa, napríklad Írsko alebo tu sú Pobaltské krajiny. Tie tmavé krajiny to sú tie, kde bol najväčší nárast nezamestnanosti.
* údaj nie je k dispozícii
** ide o rozdiel medzi rokmi 2007 a 2009
O 5 minút 12, 13. marec 2011
Branislav Ondruš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)B. Ondruš nakrátko ukazuje mapku krajín EÚ, z ktorej ale nie je presne zjavné o čo ide. Výrok preto hodnotíme na základe komentára B. Ondruša k tejto mapke t.j. vývoj nezamestnanosti v Írsku a Pobaltských krajinách. Z databázy Eurostatu sme preto vybrali krajiny, kde bol nárast nezamestnanosti v ostatných rokoch najprudší.
Vývoj nezamestnanosti vo vybraných štátoch EU v %:
| 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | Rozdiel medzi rokmi 2007 a 2010 | |
| Estónsko | 4,7 | 5,5 | 13,8 | 16,9 | 12,2 |
| Litva | 4,3 | 5,8 | 13,7 | 17,8 | 13,5 |
| Lotyšsko | 6,0 | 7,5 | 17,1 | * | 11,1 ** |
| Írsko | 4,6 | 6,3 | 11,9 | 13,5 | 8,9 |
| Španielsko | 8,3 | 11,3 | 18,0 | 20,1 | 11,8 |
| Slovensko | 11,1 |
9,5 | 12,0 | 14,5 | 3,4 |
| EÚ 27 | 7,2 | 7,0 | 8,9 | 9,6 | 2,4 |
* údaj nie je k dispozícii
** ide o rozdiel medzi rokmi 2007 a 2009
