Martin Poliačik (SaS)

85 Pravda 5 Nepravda 3 Zavádzanie 6 Neoveriteľné

Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika

Výroky

Martin Poliačik

Dôležitý výrok V politike, 5. februára 2017:

„Od roku 2007 sme mali jeden jediný prípad, kedy bola žiadosť (o zaregistrovaní cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, pozn.) vyhodnotená ako špekulatívna, tam sa dokonca stalo, že bolo podozrenie z falšovania podpisov, ale už teraz paragraf 15 predmetného zákona umožňuje ministerstvu vyhodnotiť takúto žiadosť, ministerstvo má nakoniec posledné slovo, že či registruje cirkev alebo nie…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

V médiách sa objavil len jediný rozhovor s riaditeľom cirkevného odboru MK, Jánom Juranom, ktorý sa venoval hromadnému falšovaniu podpisov na účel registrácie cirkvi. Avšak po sprísnení Zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v roku 2007 už má registrujúci orgán (čiže Ministerstvo kultúry) právo na preskúmanie žiadosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa rozhovoru, ktorý týždenník Plus 7 dní publikoval v septembri 2016 sa v prípade falšovania podpisov jednalo o Spoločenstvo viery, ktoré predložilo 20-tisíc podpisov a čestných vyhlásení členov. Pri preskúmaní podpisov vysvitlo, že mnohí z údajných členov už dávno nežili alebo bývajú v zahraničí. Na túto organizáciu bol následne podaný podnet na políciu a prokuratúru za zneužitie osobných údajov.

Ako to poznamenal aj Poliačik, na základe § 15 zákona č. 308/1991 Zb. Ministerstvo kultúry (ako registrujúci orgán na základe § 10) vyhodnocuje žiadostí a vydáva rozhodnutie o schválení alebo odmietnutí registrácie cirkvi.

Presné paragrafové znenie je nasledovné: „Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov.“

Podľa aktuálne platnej legislatívy, účinnej od júla 2016 (§ 10 a 11), k registrácii cirkví a náboženských spoločností je nutný návrh na registráciu najmenej trojčlenného prípravného orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorého členmi musia byť plnoleté osoby a uvedenie osoby splnomocnenca, ktorý je oprávnený konať v ich mene. Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.

Martin Poliačik

Dôležitý výrok V politike, 5. februára 2017:

„3 417 933 je katolíkov podľa oficiálnych štatistík ministerstva…“

Martin Poliačik

Dôležitý výrok V politike, 1. mája 2016:

„… vaši europoslanci (strany SMER-SD, pozn.) schvaľovali kvóty v tom istom čase, keď proti nim váš premiér bojoval na domácej scéne.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie

Výroky o hlasovaniach o riešeniach migračnej krízy Demagog.sk overoval už viackrát, naposledy napríklad výrok Richarda Sulíka z 19. apríla 2016. O mechanizme prerozdelenia (takzvané kvóty) sa hlasovalo viackrát. Poslanci za SMER-SD hlasovali zdržaním sa, hlasovali proti aj v niektorých prípadoch hlasovali aj za. Nie je jasné, ku ktorému obdobiu Poliačik referuje, Fico a vláda SR sa však stabilne vyjadrujú proti zavedeniu mechanizmu. Výrok vzhľadom na rôzne hlasovania europoslancov hodnotíme ako zavádzajúci.

Poslednýkrát 12. apríla 2016 sa hlasovalo (str. 4-8) o nelegislatívnom uznesení, vypracované maltskou poslankyňou Robertou Metsolovou a talianskou poslankyňou Kashetu Kyengeovou, v ktorom sa riešila situácia v stredozemí a potreba holistického(celistvého) prístupu Európskej únie. Za návrh ako celok všetci štyria poslanci za SMER-SD hlasovali zdržaním sa.

V prípade septembrového hlasovania zo 17. septembra 2015, sa hlasovalo aj o jednotlivých článkoch tohto návrhu. Konkrétne prerozdeleniu 120 000 utečencov sa venuje článok 4 (.pdf,s.22), pričom sa hlasovalo o dvoch paragrafoch tohto článku samostatne. Všetci traja prítomní poslanci SMER-SD, Flašíková-Beňová, Maňka a Zala, hlasovali proti celkovému návrhu o kvótach, no v hlasovaniach o konkrétnych článkoch paragrafu 4 tohto návrhu hlasovali títo traja poslanci za návrh. Europoslankyňa Smolková nebola na hlasovaní prítomná.

Podľa stránok Európskeho parlamentu na hlasovaní zo dňa 9. septembra 2015 o dočasných opatreniach v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (legislatívne uznesenie) poslankyňa Monika Flašíková-Beňová sa zdržala hlasovania v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, kde sa kvóty spomínajú. V tomto bode sa hlasovania zdržali aj Smolková a Zala. Maňka hlasoval za.

29. apríla 2015 hlasovali poslanci Európskeho parlamentu o Správe z mimoriadneho stretnutia Európskej rady. 4 poslanci zo SMER-SD hlasovali za túto správu, ktorá vyzývala Európsku komisiu, aby nariadila záväzné kvóty pre členské štáty EÚ. Následne Európska komisia navrhla prerozdelenie 20 000 utečencov.

Hlasovania zo septembra 2015 roku prebiehali paralelne s vyhláseniami Roberta Fica o žalobe na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach, schválenému väčšinou ministrov vnútra. Fico 23. septembra vyhlásil, že "Kvóty sú iracionálne a skončia sa blamážou. Sme suverénna krajina a odmietame diktát väčšiny v takej citlivej téme,“ a tiež, že "Vláda nebude implementovať schválený právne záväzný akt, ktorý odhlasovali ministri vnútra a podá voči nemu žalobu. Na to máme právo.“

Postoj premiéra Fica a SR bol aj pred prvým hlasovaním v apríli 2015 odmietavý. Proti povinnému prerozdeľovaniu sa vyslovil aj v máji 2015.

Martin Poliačik

Dôležitý výrok V politike, 1. mája 2016:

„Farage tam nie je (v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov, pozn.).“

Martin Poliačik

Dôležitý výrok V politike, 1. mája 2016:

„…keď si pozrieme dlhodobú štatistiku napríklad pána Kaliňáka na portáli Demagog.SK, tak vidíme, že v schopnosti produkovať pravdivé výroky moc dobrý nie je. Stále má väčšinu pravdivých, ale už len enem enem.“

Martin Poliačik

V politike, 5. februára 2017:

„…keď sa pozrieme na súčasné počty v cirkvách, tak z tých súčasných, ktoré máme registrované, iba 5 alebo 4, podľa toho, že pri pravoslávnej cirkvi ktoré čísla berieme, sú také, ktoré sú tesne pod 50, sú také, čo sú tesne nad 50, ale 4 alebo 5 cirkví by spĺňali tieto podmienky…“

Martin Poliačik

V politike, 5. februára 2017:

„Na Slovensku máme podľa čísel, ktoré sú prístupné, okolo 2000 moslimov.“

Martin Poliačik

V politike, 5. februára 2017:

„Máme tu skupinu cirkví, ktoré sa stihli zmestiť do toho prvého zákona, kde niektoré z nich majú 256 členov a sú registrované.“

Martin Poliačik

V politike, 5. februára 2017:

„Taliani, Holanďania, Nemci registráciu (cirkví a náboženských spoločností, pozn.) nemajú vôbec, majú asignačné dane…“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie

Poliačik si za príklady zvolil tri krajiny, v ktorých je cirkev odlúčená od štátu a teda nedostáva od štátu finančné prostriedky. Na druhej strane, v každej z nich má cirkev vyriešené financovanie iným spôsobom. V Taliansku, ako hovorí Poliačik, existuje asignačná daň. Nemecko má zavedenú cirkevnú daň a v Holandsku je financovanie cirkvi zabezpečené regionálne z darov. Taktiež s registráciou cirkví to nie je celkom tak, ako tvrdí Poliačik. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.

"Asignácia dane je právo daňovníka poukázať určitú časť ním zaplatenej dane z príjmov na osobitné účely." Asignačné dane sú spojené aj s odlukou cirkvi od štátu, kedy by na cirkev už neprispieval štát, ako tomu je napríklad dnes na Slovensku, ale prispievali by samotní veriaci časťou z odvedenej dane (ako napríklad dnes môžu poukázať 2% občianskym združeniam podľa vlastného uváženia).

Niektoré krajiny už takúto daň majú a štát neprispieva cirkvi nič. Asignačná daň je zavedená napríklad v Taliansku, Španielsku či Maďarsku. V Nemecku je zasa systém trochu iný a existuje tu špeciálna cirkevná daň, ktorá je samostatnou daňou oddelenou od daní odvádzaných štátu. Holandsko je podľa denníka Die Welt osobitným prípadom, keďže neexistuje cirkevná daň, ani asignačná daň, ale náboženské spoločnosti sú financované regionálne z darov.

Pokiaľ ide o registráciu cirkví a náboženských spoločností, tak v Nemecku sa cirkvi nemajú povinnosť registrácie. ale robia tak, aby boli oslobodené od dane. Väčšinou sa organizujú vo forme spolkov, na založenie stačí sedem členov. V Taliansku je možné založiť si akúkoľvek skupinu s náboženskými cieľmi bez toho, aby bolo treba žiadať o povolenie či registráciu. V Holandsku nejestvujú žiadne osobitné požiadavky – cirkevné organizácie fungujú v podobe právnických osôb.

Martin Poliačik

V politike, 5. februára 2017:

„Z tejto dohody (Vatikánska zmluva, pozn.) vyplývajú pre Slovenskú republiku iba povinnosti, kdež to povinnosti na druhej strane nie sú žiadne. Nie je v nej klauzula, ktorá by umožňovala odstúpenie od nej.“

Martin Poliačik

V politike, 5. februára 2017:

„… napríklad štátne sviatky na Slovensku, aj keby ste chceli zrušiť cirkevný štátny sviatok, tak nemôžete, lebo ho máte jednoducho zabetónovaný vo Vatikánskej zmluve.“

Martin Poliačik

V politike, 5. februára 2017:

„… na Slovensku máme takmer najväčšie percento na výchovu dieťaťa, 17 % z rozpočtu rodiny ide na výchovu detí, v čom sme na popredných miestach v Európe…“

Martin Poliačik

V politike, 1. mája 2016:

„… predvolebnú rétoriku premiéra Fica alebo pána ministra Kaliňáka, ako rozprávali o tom, že budú monitorovať každého moslima…“

Martin Poliačik

V politike, 1. mája 2016:

„Pán Kaliňák mal pozapínané majáky na autách po celom Slovensku, ktoré stáli na parkoviskách len tak, len na vytváranie atmosféry strachu.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie

V minulom volebnom období pri prerokovaní tzv. protiteroristického balíčka zákonov odznel podobný prípad v prejave Ľubomíra Galka, spolustranníka Martina Poliačika. O policajných hliadkach so zapnutými majákmi informovali aj médiá na hraničných priechodoch Bratislava-Berg a Rusovce-Rajka. Nehodnotíme pritom, či takéto nariadenie malo za cieľ vyvolať strach v občanoch Slovenska. Keďže ide o konkrétne prípady a nič nepotvrdzuje, že taký postup polície bol celoslovenský fenomén, výrok hodnotíme ako neoveriteľný

Ľubomír Galko v rozprave k prijatiu protiteroristických zákonov 1. decembra 2015 sa vyjadril takto:
"Ja vám teraz poviem jednu príhodu, lebo už sa toho dosť veľa tu narozprávalo o tom, že SMER zneužíva vôbec tie smutné udalosti, ktoré sa udiali vo svete na šírenie paniky a strachu medzi obyvateľstvom, že to zneužíva na svoj politický marketing. Počúvajte ma dobre, čo sa udialo. Minister Kaliňák vyslal úlohový list na jednotlivé okresné riaditeľstvá Policajného zboru s príkazom, určite ste si všimli, že sú zosilnené hliadky, je viacej policajtov v uliciach aj na nejakých rizikových miestach, aby policajti všade, kde sa to dá urobiť, používali majáky a húkačky. Ja som známy tým, že na jednej strane sa vždy zastanem policajtov aj vojakov, aj hasičov, aj akýchkoľvek colníkov, všetkých príslušníkov ozbrojených zborov, keď sa im krivdí, keď sa im ubližuje, na druhej strane nemám problém ich kritizovať, keď si kritiku podľa môjho názoru zaslúžia. Minister Kaliňák tých policajtov tak zmagoril, že keď som bol v sobotu nakupovať s manželkou v jednom nemenovanom supermarkete, tak na parkovisku stálo policajné auto a malo pustený maják, prosím pekne. Tam sa nič nedialo, hej. Len oni tam boli kvôli tomu, že to je jedno z miest, kde je, aj u nás v Stupave, väčšia koncentrácia ľudí. A oni si ten jeho úlohový list vyložili tak, že ešte aj na tom parkovisku mali pustený maják. Akože to je hotové kocúrkovo. Úplne robíte z tých policajtov debilov a robíte z nich pakov takto. Ja som teda chcel ísť za nimi, ale nakoniec som im to nešiel povedať, aby ten maják vypli, lebo manželka ma prehovorila, aby som to nerobil, aby som ich tam priamo na mieste neponižoval. Ale ponižujete ich vy, dámy a páni, tou hystériou, ktorú robíte, a tým nezmyselným marketingom, ktorý ste dohnali až do takýchto absurdít. Predstavte si malý supermarket, parkovisko a tam stojí policajné auto, ktoré má pustený maják, a vonku pri ňom stoja dvaja policajti."

Zmeny zákonov, ktoré majú posilniť právomoci tajných služieb alebo zjednodušiť bratie podozrivých z teroristických činov do väzby boli pripravené po tragických teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015. Zákony vyžadovali aj zmenu ústavy, celý proces prebehol v skrátenom legislatívnom konaní. Napriek tomu, že väčšina opozičných poslancov aj osobností kritizovali opatrenia, poslanci za Most-Híd hlasovali spolu so Smerom-SD za zmenu ústavy. Prezident Andrej Kiska zákony nepodpísal a vrátil ich do parlamentu. Poslanci za Smer ešte na poslednej schôdzi pred Vianocami stihli druhýkrát schváliť zákony a tým prelomiť veto prezidenta.

Ešte v októbri 2015 upozornili na to médiá, že pri hraničných priechodoch s Rakúskom (Bratislava- Berg) a s Maďarskom (Rusovce- Rajka) stoja policajné autá so zapnutými majákmi. Tieto opatrenia hovorkyňa policajného prezídia Denisa Balghová zdôvodnila pre DenníkN takto: "Opatrenia súvisia s vývojom nelegálnej migrácie a migračnej vlny, ktorá z Maďarska viedla a vedie aj územím SR. Policajný zbor neustále monitoruje bezpečnostnú situáciu a vývoj nelegálnej migrácie a v prípade potreby je pripravený prijať adekvátne opatrenia".

Martin Poliačik

V politike, 1. mája 2016:

„… zdržanlivosť na strane vládnych poslancov, lebo do diskusie (v parlamente o programovom vyhlásení vlády, pozn.) sa takmer nezapojili,“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Do rozpravy o programovom vyhlásení vlády, ktorá trvala od 18. apríla do 26. apríla, sa zapájala koalícia a koaliční poslanci v oveľa menšej miere, ako opoziční poslanci. Vystúpenie (nie iba faktickú poznámku) mali 8 poslanci z koaličných strán. Počtom ich prevýšili aj samostatne poslanci SaS, ktorých vystúpilo 21, či samostatne poslanci OĽaNO, ktorých vystúpilo 19. Pred plénum nevystúpili dokonca ani všetci ministri vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Diskusia k vládnemu programu v pléne národnej rady trvala od 18. apríla do 26. apríla 2016, rokovalo sa o vyhlásení vlády ako o štvrtom programovom bode druhej schôdze Národnej rady. Programové vyhlásenie predkladal podpredseda vlády Peter Pellegrini, kto zastupoval Roberta Fica, kto z dôvodu zdravotných problémov sa nemohol zúčastniť rokovania.Po predkladaní programového vyhlásenia mali všetky parlamentné výbory rokovania, rozprava o programovom vyhlásení vlády pokračovala 19. apríla. V rozprave k programovému vyhláseniu za koalíciu nevystúpili ani všetci ministri. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST-HÍD) vystúpila v pléne dvakrát, 21. aj 26. apríla, podobne aj minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Prvý prejav za koalíciu v rozprave mal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) 19. apríla, neskoršie vystúpil aj minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), minister obrany Peter Gajdoš (SNS), ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS). Ako posledný v rozprave vystúpil minister vnútra Robert Kaliňák s hodinovým prejavom.

V rozprave nevystúpil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer- SD), minister dopravy Roman Brecely (nominant Sieť), minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), minster sociálnych vecí Ján Richter (Smer- SD), ani minister životného prostredia László Sólymos (Most- HÍD).

Okrem ministrov za koalíciu v rozprave vystúpil už skutočne málo poslancov, vystupovali predsedovia menších koaličných strán, Andrej Danko (SNS), Béla Bugár (Most- HÍD) a Radoslav Prochádza (Sieť) a poslanci Dušan Jarjabek (Smer-SD), Anton Hrnko (SNS), Edita Pfundtner (Most- Híd), Alena Bašistová (Sieť) a Jozef Burian (Smer- SD). Dokonca aj Miroslav Číž prispel k diskusii len s faktickými poznámkami, spolu s ďalšími koaličními poslancami Janou Vaľovou, Oľgou Nachtmannovou, Ľubomírom Petrákom, Jurajom Blanárom, Ľubošom Blahom, Dušanom Muňkom a Jaroslavom Paškom.

Oproti tomu všetkých 21 poslancov za klub SaS a všetkých 19 poslancov za klub OĽaNO-NOVA mali príspevky do rozpravy. Za klub Sme rodina vystúpil v rozprave Boris Kollár, Peter Pčolinský, Milan Krajniak, Petra Krištúfková, Adriana Pčolinská aj Peter Marček. Nezaradení poslanci Zsolt Simon, Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík sa v rozprave tiež vyjadrili k programovému vyhláseniu. Za klub ĽSNS vystúpil len Marian Kotleba, ďalší jeho poslanci sa zapájali do diskusie v rámci faktických poznámok.

Rokovanie o programovom vyhlásení bolo ukončené 26. apríla, vtedy došlo k hlasovaniu o dôvere vlády. Všetci poslanci Smeru hlasovali za podporu programového vyhlásenia vlády, takisto hlasovali za aj poslanci za Most-Híd a SNS, až na jedného neprítomného poslanca. Šiesti poslanci za Sieť, ktorí nemajú poslanecký klub v parlamente, tiež hlasovali za vyhlásenie vlády.

1 2 3 4…9 Nasledujúca strana »