Demagog.sk - Ľubomír Jahnátek

Ceny na Slovensku sa zvýšili najviac z celej Európskej únie a v oblasti potravín sme na druhom mieste. Pritom v 15 štátoch Európskej únie sa ceny tovarov znižujú a za celú Európsku úniu je pokles cien 0,4 %.

Ľubomír Jahnátek

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Hoci Ľ. Jahnátek neuvádza akú metodiku výpočtu, či medzimesačnú alebo medziročnú má na mysli, hodnotíme tento výrok na základe medzimesačnej štatistiky.
Na základe údajov Eurostatu (.pdf), je pravdou, že v rámci EÚ bola inflácia za január 2011 vo výške -0,4%. Jedná sa o porovnanie decembra 2010 a januára 2011. So všetkých krajín EÚ sme na prvom mieste (2,1%).

Ľ. Jahnátek sa mierne prepočítal pri krajinách kde klesala cenová úroveň. Jedná sa len o 14. krajín EÚ. (BE, DE, IE,EL, ES, FR, IT, CY, LU, MT, AT, NL, SI, SE)

Rozvedenú správu, ktorá by uvádzala aj infláciu pre jednotlivé krajiny v kategóriách (potraviny, oblečenie atď.), nemáme.

Pri medziročnom porovnaní tieto čísla neplatia. Tu je Slovensko až na 13. mieste (3,2%). Viac v správe Eurostatu (.pdf).

V politike, 06. marec 2011

My sme už vtedy upozorňovali vládu aj členov vládnej koalície v parlamente, že dopad (konsolidačného balíčka pozn.), ktorý bude na občana, dopad, ktorý bude na tvorbu HDP, dopad, ktorý bude na zvyšovanie verejných financií, jednoducho bude neúnosný a v konečnom dôsledku sa to premietne vo zvýšení cien, to nastalo.

Ľubomír Jahnátek

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Kažimír (23.septembra 2010) upozorňoval na konsolidačný balík slovami:

"Analýza upozorňuje, že pod vplyvom štruktúry konsolidačného balíka sa ekonomický rast budúci rok na Slovensku spomalí, bude nižší ako by mohol pôvodne byť, čo má pochopiteľne dopad aj na rast zamestnanosti. Zvýšenie dane a odvodov zníži disponibilné príjmy hlavne nízko a strednopríjmových skupín a zvýšenie spotreby a nepriamych daní spôsobí zdraženie tovarov, služieb a energií."

Počiatek sa vyjadril podobne:

"Myslíme si, že by bolo vhodné opäť sa zamyslieť nad týmto konsolidačným balíčkom, pretože prináša spomalenie rastu a neprináša tvorbu pracovných miest."

Na stránke SMER-SD sa nachádza vyjadrenie jeho predsedu Roberta Fica, že konsolidačný balíček v roku 2011 spôsobí "spomalenie hospodárskeho rastu, zvýši infláciu na trojnásobok oproti tomuto roku, prinesie nulový rast reálnych miezd a tak zastaví rast životnej úrovne v spoločnosti."

V politike, 06. marec 2011

V konečnom dôsledku, ten vysoký nárast cien sa udial práve na rozmedzí, kedy končili staré pravidlá, ktoré sme nastavili my ešte za vlády Roberta Fica, a kedy začali účinkovať nové pravidlá, ktoré nastavila vláda Ivety Radičovej, čiže práve v tom januári už sa to začína odzrkadľovať. Čiže práve v tom januári už sa to začína odzrkadľovať a tu si netreba nevšimnúť aj fakt, že napríklad zrušil sa zákon o obchodných reťazcoch.

Ľubomír Jahnátek

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Ľ. Jahnátek má pravdu. Korelácia medzi zavedením opatrení konsolidačného balíčka a januárovou infláciou existuje.

Zákon o obchodných reťazcoch však ešte zrušený nie je.

Ministerstva hospodárstva SR navrhlo zrušiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch až od apríla 2011. Poslanci NR SR to odsúhlasili (druhého februára 2011, pozn.) a novelu posunuli do druhého čítania.

Podľa Eurostatu (.pdf) bola medzimesačná inflácia (december 2010 a januára 2011, pozn.) vo výške 2,1%.

Ku konsolidačnému balíčku
V materiáli IFP (.pdf) sa na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii).

Ako ostatné faktory pôsobiace na zvyšovanie cien v roku 2011 analýza uvádza zdražovanie ropy, zlú úrodu a posilňovanie dolára.

V politike, 06. marec 2011

Keď si zoberiete pekárenské výrobky, v pekárenských výrobkoch máte cenu komodity pšenice. Len 25 % (konečnej ceny pre zákazníka pozn.). 75 % je niekde inde, je to v doprave, v preprave, je to u spracovateľov pšenice, u pekárov, je to hlavne v obchodných reťazcoch a o tom vláda mlčí.

Ľubomír Jahnátek

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Približné údaje o podiele komoditnej pšenice na konečnej cene pekárenských výrobkov, ktoré údáva Ľ. Jahnátek sú korektné.

Ak si zoberieme cenu pšeničnej múky (v súčasnosti 246eur/t) vychádza nám na 0,8kg múky, ktorá je približne potrebná na výrobu 1kg chleba, cena 0,197 Eur. Ak sa cena 1kg chleba pohybuje v rozmedzí 0,8-1 Eur. Vychádza nám podiel pšeničnej múky na chlebe 19,7%-24,6%.

Údaje sú orientačné. Je možné, že podiel múky na niektorých chleboch môže byť znížený ako aj zvýšený. Takisto ceny chleba sa v iných regiónoch a obchodoch môžu pohybovať na vyššej úrovni.

V politike, 06. marec 2011

Vláda urobila len nepopulárne a tvrdé opatrenia voči prvovýrobcom, to znamená poľnohospodárom, zobrala im červenú naftu, zobrala im, dala im vyššiu DPHáčku, zrušila im predaj z dvora.

Ľubomír Jahnátek

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Ako uvádza sme.sk daňové zvýhodnenie LPG a červenej nafty s platnosťou od 1. januára 2011 bolo zrušené. Rovnako je od 1. januára 2011 zrušená aj znížená sadzba dane vo výške 6% na predaj z dvora a dočasne zvýšená základná sadzba DPH z 19% na 20%.

V politike, 06. marec 2011

V roku 2009, začiatkom toho roku udrela na nás tvrdou rukou hospodárska kríza. Štát mal čo robiť, vypadlo 40% daní, 40% daní vypadlo, jednoducho tá kasa sa vyprázdnila a teraz sa hľadali riešenia...

Ľubomír Jahnátek

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)

Podľa štatistickej správy (.pdf) o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2009 (strana 14, pozn.) celkové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2009 oproti roku 2008 klesli o 811,6 mil. Eur (o 7,1%) na 10 540,8 mil. Eur. V štruktúre dosiahnutých príjmov tvorili daňové príjmy 76,1%, granty a transfery 16% a nedaňové príjmy 7,9%. Medziročne bol nižší výber daňových príjmov o 998 mil. eur.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu za rok
2009 - 10 540,8 mil. eur. daňové príjmy tvorili 76,1%, čo je 8021 mil. eur.
2008 - 11 352,4 mil. eur. daňové príjmy tvorili 79,4%, čo je 9019 mil. eur

Medziročne bol nižší výber daňových príjmov o 998 mil. eur., čo je pokles cca o 11% oproti roku 2008.

V politike, 06. marec 2011

Keď si zoberiete len severných susedov Poľsko, tam máte zníženú DPHáčku práve na tieto potravinové produkty len na 3%, to znamená ujednotili sa miesta, čoho vy ste sa obávali keď to prenesie tam alebo onam, čiže Poľsko zaviedlo systém pokiaľ predávaš na tržniciach, máš len 3% DPH.

Ľubomír Jahnátek

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)

Podľa článku z roku 2009 Poľsko malo dve zvýhodnené sadzby na úrovni 3 a 7 percent, pričom štandardnou bola 22-percentná.

Súčasná štandardná DPH v Poľsku je však od januára 2011 na úrovni 23 percent. Znížené sadzby DPH na potraviny, knihy a noviny a ďalšie služby sú na úrovni 8 a 5 percent.

V politike, 06. marec 2011

Ja, keď som nastúpil na ministerstvo hospodárstva, ja som urobil dva strategické materiály, ktoré boli najpálčivejšie a od ktorých sa odvíjala celá ekonomika alebo hospodárstvo ďalej. To bola za prvé stratégia energetickej bezpečnosti, to bol veľmi dôležitý materiál, aby sme vôbec vedeli ako do roku 2030 budeme vychádzať s energiami ako takými, nielen elektrickou, plynom, ale aj jadrom, obnoviteľnými zdrojmi, prenosovými a distribučnými sústavami.

Ľubomír Jahnátek

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)

Stratégia energetickej bezpečnosti SR bola prijatá počas funkčného obdobia Ľ. Jahnátka. Na jej príprave sa začalo robiť už v roku 2007. V roku 2008 bol návrh Stratégie prijatý Vládou SR. Stratégie je plánovaná až do roku 2030.

Druhý strategický materiál Ľ. Jahnátek v zápale zabudol vymenovať, preto nevieme ktorý mal na mysli. Ďalšie strategické dokumenty "Energetická politika SR" a "Surovinová politika SR", ktoré uvádza MH SR na svojej stránke, boli naposledy prijaté ešte počas druhej Dzurindovej vlády.

V politike, 06. marec 2011

Po privatizácii energetických blokov či to boli elektrárne, distribučné sústavy a či to boli plynárne došlo v niektorých prípadoch až k 400 % nárastu cien, čiže toto je prvý dôvod, prečo sú u nás tak vysoké ceny.

Ľubomír Jahnátek

Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)

Opäť nevieme, ktoré ceny má eximinister na mysli, koncové alebo výrobné ceny. Navyše sa k tomu pridáva fakt, že hovorí o plynárňach, elektrárňach avšak nakoniec svoj výrok zužuje len na "niektoré prípady". Takéto široké spektrum cien navyše v rôznych časových obdobiach, v obmedzenom čase nedokážeme overiť.

V politike, 06. marec 2011

Pokiaľ si zoberiete vývoj cien od roku 2002, kedy tento najhorší krok vlády Mikuláša Dzurindu začal pôsobiť a tá ambícia Mikloša, všetko štátne len predať, vtedy sa prvýkrát objavilo vo veľkej miere, porovnajte si tento vývoj cien (el. energie pozn.), zistíte, že ten enormný nárast bol v rokoch 2002 až 2006.

Ľubomír Jahnátek

Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)

Eurostat (.pdf) Ceny elektriny pre domácnosti k 1. 1. (EUR/100 kWh):
2004 - 12,18
2005 - 13,38
2006 - 14,48

Ceny elektriny pre výrobcov k 1. 1. (EUR/100 kWh):
2004 - 6,83
2005 - 7,03
2006 - 7,73

"Na Slovensku vzrástli ceny energií v rámci spotrebiteľských cien (HICP) najvýraznejšie v rokoch 2003 (medziročne o 23,5 %) a 2004 (medziročne 15,3 %), čo súviselo s liberalizáciou cien energií a odstraňovaním krížových dotácií .V ďalších dvoch rokoch sa ich medziročný rast zmierňoval (o 8,5 % v roku 2005 a o 14,9 % v roku 2006)..."

V databáze Eurostatu nie sú k dispozícií čísla za rok 2002 a 2003. Z tohto dôvodu nemôžme porovnať údajný "enormný" nárast.

V politike, 06. marec 2011