Peter Kažimír
spolu 223 výrokov
145
28
22
28
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
SMER-SD
Peter Kažimír
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
1993 – 1995
asistent daňového poradcu, komerčnoprávna kancelária Schubert & partners
od 1995
člen Predstavenstva a riaditeľ spoločnosti VIVANT, a. s.
od 1997
predseda Dozornej rady a spolumajiteľ spoločnosti Sceptrum, a. s., Brno
od 1999
člen Predstavenstva a riaditeľ spoločnosti PARTA – GAS, a. s.
od 2000
štatutárny zástupca spoločnosti MATTI, v. o. s.
od 2001
člen správnej rady DDP Credit Suisse Life & Pensions
2006
zvolený za poslanca NR SR, Smer-SD
2006 - 2010
štátny tajomník, Ministerstvo financií SR
2010 -
poslanec NRSR za SMER-SD
(zdroj: www.osobnosti.sk)
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Vychádza to zo štatistík a máme na mysli momentálne plnenie hotovostného deficitu. Toho priebežného, ktorý sa vyhodnocuje každý mesiac. Po prvých 3 mesiacoch tohto roku ten deficit bol o 500 mil. € vyšší ako minulý rok. Naplnil sa vlastne celkový plánovaný deficit na úroveň okolo 30% a musím s veľkým znepokojením povedať, že naďalej aj v týchto dňoch sa prehlbuje a blíži sa k polovici plánovaného deficitu.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože štátny dlh po prvých troch mesiacoch tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol naozaj vyšší o 500,247 mil. eur a zároveň sa v sledovanom období celkový plánovaný deficit naplnil na 31,44%.
Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku (ku 30. marcu 2012, pozn.) dosahoval v tis. € výšku 1 155 458. Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. € 655 21. Teda štátny deficit je po prvých troch mesiacoch tohto roku v porovnaní s minulým rokom naozaj väčší o 500, 247 mil.€.
Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 pdf. bol plánovaný štátny deficit na tento rok 3 675 259 865 € a podľa údajov Ministerstva financií SR sa ku koncu marca naplnil na 31,44 %. Aj napriek malej odchýlke hodnotíme túto časť výroku ako pravdivú, pretože nijako nezlepšuje pozíciu politika.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku (ku 30. marcu 2012, pozn.) dosahoval v tis. € výšku 1 155 458. Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. € 655 21. Teda štátny deficit je po prvých troch mesiacoch tohto roku v porovnaní s minulým rokom naozaj väčší o 500, 247 mil.€.
Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 pdf. bol plánovaný štátny deficit na tento rok 3 675 259 865 € a podľa údajov Ministerstva financií SR sa ku koncu marca naplnil na 31,44 %. Aj napriek malej odchýlke hodnotíme túto časť výroku ako pravdivú, pretože nijako nezlepšuje pozíciu politika.
Je to priebežné plnenie, ale je rekordné (rekordne deficitné pozn.) z hľadiska histórie krajiny. (priebežné plnenie rozpočtu v tomto roku 2012 pozn.)
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tohtoročné priebežné plnenie štátneho rozpočtu je skutočne za sledované obdobie (údaje MF SR sú dostupné od roku 2005) rekordne deficitné.
Pre overenie výroku P. Kažimíra sme použili prehľad plnenia štátneho rozpočtu zverejneného na stránke Ministerstva financií SR. Porovnali sme údaje k poslednému marcovému dňu od roku 2005 do roku 2012.
V jednotlivých rokoch boli v danom období na štátnych účtoch zaznamenané nasledovné hodnoty (v tis. EUR okrem 2007):
2005 - prebytok
2006 - prebytok
2007 - schodok - 11 889 mil. Sk (31%)
2008 - prebytok
2009 - schodok - 204 646 (20,3%)
2010 - schodok - 983 464 (26,3%)
2011 - schodok - 655 211 (17,2%)
2012 - schodok - 1 155 458 (31,4%)
V zátvorke je uvedené naplnenie plánovaného deficitu na daný rok. Výrok teda považujeme za pravdivý, keďže v absolútnych aj relatívnych hodnotách je deficit v stanovenom dni rekordný. Treba však upozorniť, že hodnoty na štátnych účtoch kolíšu každý deň, preto môže dochádzať k zvýšeniu alebo zníženiu daných hodnôt zo dňa na deň.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Pre overenie výroku P. Kažimíra sme použili prehľad plnenia štátneho rozpočtu zverejneného na stránke Ministerstva financií SR. Porovnali sme údaje k poslednému marcovému dňu od roku 2005 do roku 2012.
V jednotlivých rokoch boli v danom období na štátnych účtoch zaznamenané nasledovné hodnoty (v tis. EUR okrem 2007):
2005 - prebytok
2006 - prebytok
2007 - schodok - 11 889 mil. Sk (31%)
2008 - prebytok
2009 - schodok - 204 646 (20,3%)
2010 - schodok - 983 464 (26,3%)
2011 - schodok - 655 211 (17,2%)
2012 - schodok - 1 155 458 (31,4%)
V zátvorke je uvedené naplnenie plánovaného deficitu na daný rok. Výrok teda považujeme za pravdivý, keďže v absolútnych aj relatívnych hodnotách je deficit v stanovenom dni rekordný. Treba však upozorniť, že hodnoty na štátnych účtoch kolíšu každý deň, preto môže dochádzať k zvýšeniu alebo zníženiu daných hodnôt zo dňa na deň.
Meškalo refinancovanie liekov, meškajú zmeny s ohľadom prerozdelenia financií pre zdravotné poisťovne.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že nedošlo ani k prerozdeleniu financií pre zdravotné poisťovne, ktoré sa malo uskutočniť do 31. decembra 2011, ani k referencovaniu cien liekov (čo zrejme Kažimír "refinancovaním" myslel), ktoré malo platiť od 1. apríla 2012.
Prerozdelenie financií pre zdravotné poisťovne
Ako uvádza správa z rokovania vlády SR, v rámci Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2011 – 2014, bolo prijaté rozhodnutie, na základe ktorého má dôjsť k zefektívneniu prerozdeľovania poistného pre zdravotné poisťovne. To má nastať pomocou pridania nového prediktora prerozdelenia – prerozdelenia podľa nákladovo a klinicky príbuzných skupín na základe chronického užívania liekov tzv. PCG (Pharmacy-based Cost Group). Tento prediktor pribudne k dnes používaným parametrom, ktoré ako uvádza HPI sú vek, pohlavie a od roku 2010 aj ekonomická aktivita poistencov.
Ministerstvo zdravotníctva SR malo vypracovať novelu zákona o zdravotnom poistení a vydať vyhlášku o prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie do 1. júna 2011. Vzhľadom na náročnosť vypracovania nového prerozdeľovacieho mechanizmu, požiadalo MZ SR o odklad plnenia tejto úlohy do 31. decembra 2013, ten však dostali len do 31. decembra 2011.
Podľa agentúrnej SITA zo 17. apríla 2012 nie je tento model PCG doposiaľ stále zavedený a len teraz sa rozhodlo o jeho definitívnom zavedení. Zákonná úprava by mala byť predložená R. Rašim.
Referencovanie cien liekov
Ako uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR, prijatím zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia došlo k zmene referencovania cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Tie majú byť na druhej najnižšej úrovni v Európskej únii. Agentúra SITA uvádza, že tieto ceny doteraz nemohli prekročiť priemer šiestich najnižších cien v rámci štátov únie.
Podľa MZ SR mali nové ceny platiť od 1. apríla 2012. Ako uvádza agentúra SITA, ministerka zdravotníctva Zvolenská, však 1. apríla 2012 vyhlásila, že referencovanie cien liekov sa odkladá.
Minulý rok tri najväčšie banky repatriovali svoje dividendy, poslali svojim matkám domov dividendy vo výške 185 miliónov eur.
Peter Kažimír
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Údaje o repatriácii dividend za tento rok sa nám nepodarilo vyhľadať.
V minulom roku portál Tvnoviny.sk uviedol správu: "Tri najznámejšie banky Slovenská sporiteľňa, VÚB a Tatra banka zarobili vlani skoro 400 miliónov, až 150 miliónov dostanú akcionári z Rakúska, Talianska a Nemecka. Ich materské holdingy si to čoskoro odhlasujú na valných zhromaždeniach, návrh má už každá z bánk na stole." Správa je z 25. apríla 2011 a vzťahuje sa na dividendy za kalendárny rok 2010.
P. Kažimír údajmi o repatriácii dividendov argumentoval aj v októbri 2011 na schôdzi NR SR, kde tvrdil: Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
V minulom roku portál Tvnoviny.sk uviedol správu: "Tri najznámejšie banky Slovenská sporiteľňa, VÚB a Tatra banka zarobili vlani skoro 400 miliónov, až 150 miliónov dostanú akcionári z Rakúska, Talianska a Nemecka. Ich materské holdingy si to čoskoro odhlasujú na valných zhromaždeniach, návrh má už každá z bánk na stole." Správa je z 25. apríla 2011 a vzťahuje sa na dividendy za kalendárny rok 2010.
P. Kažimír údajmi o repatriácii dividendov argumentoval aj v októbri 2011 na schôdzi NR SR, kde tvrdil: Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur.
Momentálne ide o tisícky úradníkov, ktorí sa vzbúrili, viete si predstaviť, štátny úradník, ktorý je v zásade z princípu loajálny, sa podpíše meno, priezvisko, pod petíciu (ktorá sa týka problémov s informačným systémom na daňových úradoch)?
Peter Kažimír
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Denník Sme uvádza, že k 10. februáru 2012 podpísalo petíciu 140 úradníkov.
Článok Hospodárskych novín z 15. februára 2012 hovorí o "stovkách búriacich sa pracovníkov finančnej správy".
Hoci novšie informácie nehovoria o presnom čísle, v žiadnom zo zdrojov sa nehovorí o "tísíckach úradníkov". P. Kažimír počet nespokojných úradníkov podľa dostupných zdrojov značne zveličil, a tým pádom zavádzal.
V politike, 19. február 2012
Článok Hospodárskych novín z 15. februára 2012 hovorí o "stovkách búriacich sa pracovníkov finančnej správy".
Hoci novšie informácie nehovoria o presnom čísle, v žiadnom zo zdrojov sa nehovorí o "tísíckach úradníkov". P. Kažimír počet nespokojných úradníkov podľa dostupných zdrojov značne zveličil, a tým pádom zavádzal.
A ak hovoríme o tom celkovom obraze, tak odchádzajúce vedenie ministerstva financií sa pokúsilo záver svojho fungovania vysielať signály, ktoré bolo podľa mňa namaľované naružovo. Tá posledná správa bol o tom, že deficit by mohol skončiť na úrovni okolo 4,4%.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok je pravdivý. Hodnotíme, či odchádzajúce vedenie ministerstva odhadovalo deficit na úrovni 4,4%. Nehodnotíme ako reálne je tento deficit naplniteľný a teda či čísla "maľovalo na ružovo". To je úsudok P. Kažimíra.
Sme.sk (TASR) 15. marca 2012 hovorí o prognóze ministerstva financií „ Na základe novej prognózy by mal deficit verejných financií v tomto roku dosiahnuť 4,4 percenta namiesto pôvodne očakávaných 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), tvrdí rezort financií.“ to znamená, že rezort financií ešte v marci, niekoľko dní po voľbách, hovoril o čísle 4,4%.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Sme.sk (TASR) 15. marca 2012 hovorí o prognóze ministerstva financií „ Na základe novej prognózy by mal deficit verejných financií v tomto roku dosiahnuť 4,4 percenta namiesto pôvodne očakávaných 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), tvrdí rezort financií.“ to znamená, že rezort financií ešte v marci, niekoľko dní po voľbách, hovoril o čísle 4,4%.
Dofinancovanie zdravotníctva z pohľadu záväzkov, ktoré máme voči lekárom a zdravotným sestrám na základe platných a skladaných zákonov. To je číslo medzi 150-200 mil. €.
Peter Kažimír
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že odhady o sume potrebnej na zvýšenie platov lekárov a sestier sa líšia každým zdrojom.
V decembri 2011 sa prijala novela Zákoníka práce, na základe ktorej dôjde k zvýšeniu platov lekárov pracujúcich v nemocniciach. To má prebehnúť v dvoch fázach – k 1. januáru a k 1. júlu 2012. Ako uvádza SITA, k 1. januáru došlo k stúpnutiu mzdy u neatestovaného lekára na 1.05 – násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, čo je 807 eur, u atestovaného na 1.6 – násobok, čo je 1230 eur. V júli má dôjsť k zvýšeniu tejto mzdy o 5 percent, čim má byť plat neatestovaných lekárov 923 eur a atestovaných 1461 eur.
Taktiež, Národná rada SR s účinnosťou od apríla 2012 prijala nový Zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Ako uvádza SME, od 1. apríla sa mzda sestier bude na základe ich špecializácie a praxe pohybovať od 640 do 926 eur. Od 1. júla sa daná suma ešte zvýši o 5 percent.
Vo výške sumy, ktorá je potrebná na zvýšenie platov lekárov a sestier sa však názory z rôznych zdrojov rozchádzajú. Ako uvádza SITA, podľa bývalého ministra zdravotníctva Uhliarika, by na zvýšenie platov len zdravotných sestier malo ísť približne 120 mil. eur. Asociácia nemocníc Slovenska podľa Pravdy uviedla, že na zvýšenie platov všetkých lekárov aj sestier je potrebných 100 mil. eur, podľa SME, na vyššie platy pre lekárov a sestry, ktoré im zaručuje zákon, potrebujú poisťovne asi 117 mil. eur.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
V decembri 2011 sa prijala novela Zákoníka práce, na základe ktorej dôjde k zvýšeniu platov lekárov pracujúcich v nemocniciach. To má prebehnúť v dvoch fázach – k 1. januáru a k 1. júlu 2012. Ako uvádza SITA, k 1. januáru došlo k stúpnutiu mzdy u neatestovaného lekára na 1.05 – násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, čo je 807 eur, u atestovaného na 1.6 – násobok, čo je 1230 eur. V júli má dôjsť k zvýšeniu tejto mzdy o 5 percent, čim má byť plat neatestovaných lekárov 923 eur a atestovaných 1461 eur.
Taktiež, Národná rada SR s účinnosťou od apríla 2012 prijala nový Zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Ako uvádza SME, od 1. apríla sa mzda sestier bude na základe ich špecializácie a praxe pohybovať od 640 do 926 eur. Od 1. júla sa daná suma ešte zvýši o 5 percent.
Vo výške sumy, ktorá je potrebná na zvýšenie platov lekárov a sestier sa však názory z rôznych zdrojov rozchádzajú. Ako uvádza SITA, podľa bývalého ministra zdravotníctva Uhliarika, by na zvýšenie platov len zdravotných sestier malo ísť približne 120 mil. eur. Asociácia nemocníc Slovenska podľa Pravdy uviedla, že na zvýšenie platov všetkých lekárov aj sestier je potrebných 100 mil. eur, podľa SME, na vyššie platy pre lekárov a sestry, ktoré im zaručuje zákon, potrebujú poisťovne asi 117 mil. eur.
A dostávame ich strašne málo (štatistických údajov z Finančného riaditeľstva pozn.). Pre vašu informáciu, štát dodnes nemá evidenciu, 4 mesiace ideme naslepo vo veci výberu daní a ciel.
Peter Kažimír
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nám overiť či MF SR dostáva menej informácii od Finančnej správy ako by za normálnych okolností malo.
Webová stránka Finančného riaditeľstva SR uvádza v sekcii Štatistiky prehľady plnenia daňových a nedaňových príjmov štátneho rozpočtu SR, a to za každý mesiac v roku 2012. Súčasťou týchto prehľadov je aj výška vybraných daní a ciel.
Nevieme, či P. Kažimír hovorí o podrobnejších alebo obecnejších informáciách z FS SR.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Webová stránka Finančného riaditeľstva SR uvádza v sekcii Štatistiky prehľady plnenia daňových a nedaňových príjmov štátneho rozpočtu SR, a to za každý mesiac v roku 2012. Súčasťou týchto prehľadov je aj výška vybraných daní a ciel.
Nevieme, či P. Kažimír hovorí o podrobnejších alebo obecnejších informáciách z FS SR.
Niektoré nemocnice sa dostávajú do dlhov katastrofálnych, kde ich mzdové náklady sú vyše 100%.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Peter Kažimír
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že odhady
mzdových nákladov nemocníc sa líšia pri každom zdrojia nie sú známe informácie ktoré konkrétne nemocnice už presahujú svoje príjmy na to aby pokryli mzdy svojich pracovníkov.
Je pravda, že viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Peter Ottinger sa pre portál HN vyjadril, že „Na zvýšené platy lekárov a sestier potrebujú nemocnice od 85 do 105 percent príjmov, ktoré teraz majú.“, čo teda je vyše 100 %. Na druhej strane, podľa SITA, prezident ANS Marián Petko uvádza, že nemocnice na mzdy dávajú 85 % rozpočtov.
Predsedovia samosprávnych krajov pre SITA uvádzajú, že v trnavskom
kraji dosahujú mzdové a odvodové náklady okolo 80 % z príjmov nemocníc,
v banskobystrickom kraji je to 85 % až 90 %. Čo sa však týka mzdových nákladov
jednotlivých nemocníc, nepodarilo sa nám nájsť žiadnu nemocnicu, ktorej mzdové
náklady by už v súčastnosti prevyšovali 100 % rozpočtu.
A keby sa médiá viac venovali detailne výroku Ústavného súdu (týkajúci sa zákona o zákaze zisku zdr. poisťovní pozn.), tak on napáda len techniku, akou to bolo pripravené vtedy v roku 2007. Čiže nespochybňuje samotnú myšlienku, že zdravotné poisťovne, ktoré naozaj prijímajú z verejných zdrojov, tzn. zo zákona, prostriedky...Tzn., že sa nespochybňuje tento fakt.
Peter Kažimír
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že problém novely zákona o zákaze
zisku zdravotných poisťovní sa netýkal len techniky akou bola novela v
roku 2007 pripravená. Z rozhodnutia naopak vyplýva, že Ústavný súd
spochybnil aj samotnú myšlienku, že by zdravotné poisťovne nemali
prijímať z verejných zdrojov žiadne prostriedky. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.
Peter Kažimír hovorí o novele zákona z roku 2007, ktorá pochádzala z dielne bývalého šéfa rezortu zdravotníctva Ivana Valentoviča (Smer). Novela prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva. Novela bola napadnutá v roku 2008, kedy 49 vtedajších opozičných poslancov podalo na Ústavný súd námietku, v ktorej tvrdili, že novela zákona nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH). Výhrady mala aj Európska komisia.
Ústavný súd dňa 26. januára 2011 nakoniec rozhodol, že v návrhu zákona o zisku zdravotných poisťovní došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva týchto zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich možnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy vo sfére verejného zdravotného poistenia a došlo k ústavne neprípustnému zásahu do generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je tak princíp právnej istoty, ako aj princíp proporcionality. Nález Ústavného súdu je možné si prečítať TU.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Peter Kažimír hovorí o novele zákona z roku 2007, ktorá pochádzala z dielne bývalého šéfa rezortu zdravotníctva Ivana Valentoviča (Smer). Novela prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva. Novela bola napadnutá v roku 2008, kedy 49 vtedajších opozičných poslancov podalo na Ústavný súd námietku, v ktorej tvrdili, že novela zákona nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH). Výhrady mala aj Európska komisia.
Ústavný súd dňa 26. januára 2011 nakoniec rozhodol, že v návrhu zákona o zisku zdravotných poisťovní došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva týchto zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich možnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy vo sfére verejného zdravotného poistenia a došlo k ústavne neprípustnému zásahu do generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je tak princíp právnej istoty, ako aj princíp proporcionality. Nález Ústavného súdu je možné si prečítať TU.
Ja pripomeniem legislatívu, už som ju tu spomínal, emisné dane. 80% sadzba dane bola uvalená.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Touto 80-percentnou emisnou daňou Peter Kažimír pravdepodobne myslí 80-percentnú daň na prebytočné emisné kvóty ako aj na ich držbu. Bola prijatá v rámci novely zákona o dani z príjmov koncom roka 2010.
Išlo o opatrenie vyvolávajúce nespokojnosť u vtedajšej opozície, ako i mnohých podnikov. Opozícia namietala protiústavnosťou takéhoto zákona. V prípade podnikov nemožno vylúčiť, že viaceré podniky majú nadbytok iba preto, že investovali do ekologizácie výroby a predajom povoleniek chceli len tieto investície vykryť – teda vlastne naplniť zámer celého systému emisných kvót, ktorým je znižovanie objemu vypúšťaných emisií, tvrdí Trend.sk.
Podľa vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, mnoho podnikov s povolenkami hospodárilo neefektívne a dostalo viac povoleniek ako v skutočností potrebujú, uviedol Euractiv.sk
Jednalo sa teda o zdanenie súčtu nespotrebovaných emisných kvót za príslušný kalendárny rok a prevedených kvót v jednotlivých mesiacoch, ktoré sa ohodnotia trhovou cenou.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Išlo o opatrenie vyvolávajúce nespokojnosť u vtedajšej opozície, ako i mnohých podnikov. Opozícia namietala protiústavnosťou takéhoto zákona. V prípade podnikov nemožno vylúčiť, že viaceré podniky majú nadbytok iba preto, že investovali do ekologizácie výroby a predajom povoleniek chceli len tieto investície vykryť – teda vlastne naplniť zámer celého systému emisných kvót, ktorým je znižovanie objemu vypúšťaných emisií, tvrdí Trend.sk.
Podľa vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, mnoho podnikov s povolenkami hospodárilo neefektívne a dostalo viac povoleniek ako v skutočností potrebujú, uviedol Euractiv.sk
Jednalo sa teda o zdanenie súčtu nespotrebovaných emisných kvót za príslušný kalendárny rok a prevedených kvót v jednotlivých mesiacoch, ktoré sa ohodnotia trhovou cenou.
Tak neudialo sa to ale v roku 2010, nebola zavedená daň, keď sme už ju chceli v podstate na jeseň, pamätáte si. Napriek tomu v januári 2011 sme všetci s úžasom zistili, že boli zvýšené poplatky o 15%, boli zvýšené úroky na hypotéky a podobné veci. To znamená, zvyšovanie. Ja len hovorím, že zvyšovanie poplatkov a zvyšovanie úrokov sa dialo bez ohľadu na to, či to banková daň bola alebo nebola.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V októbri 2011 vláda schválila návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu. Podľa tohto vyjadrenia mala byť banková daň zavedená začiatkom roka 2012. Pôvodný návrh hovoril o 0,2% sadzbe odvodu z vybraných pasív. Neskôr Ivan Mikloš spresnil, že výška tejto sadzby by mala byť 0,4%, čo by malo prispieť 80 mil. eur do štátneho rozpočtu.
V septembri roku 2011 strana SMER navrhovala sadzbu na úrovni 0,7% pričom výnos z tejto dane vyčíslila na 189 mil. eur. Na to ministerstvo financií, keď ešte presadzovala sadzbu 0,2%, uviedlo, že s návrhom nesúhlasí. Odôvodnenie bolo, že by to naručilo konkurenčné a podnikateľské prostredie.
Vo februári 2011 vyšla správa Slovenskej sporiteľne o zvyšovaní cien za služby, ktoré poskytuje. V jej prípade išlo naozaj o 15%.
Čo sa týkalo ostatných bánk tie mali takisto zmeny vo svojich sadzobníkov od 1. januára 2011ale je ťažké povedať o koľko percent v ich prípade zvyšovania išlo. Ich zoznam je dostupný TU.
Z faktov vyplýva, že banková daň bola schválená v októbri 2011 a platná od januára 2012, avšak navýšenie poplatkov v prípade Slovenskej sporiteľne, ktoré bolo najviditeľnejšie, prebehlo začiatkom roku 2011. Výrok považujeme za pravdivý.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
V septembri roku 2011 strana SMER navrhovala sadzbu na úrovni 0,7% pričom výnos z tejto dane vyčíslila na 189 mil. eur. Na to ministerstvo financií, keď ešte presadzovala sadzbu 0,2%, uviedlo, že s návrhom nesúhlasí. Odôvodnenie bolo, že by to naručilo konkurenčné a podnikateľské prostredie.
Vo februári 2011 vyšla správa Slovenskej sporiteľne o zvyšovaní cien za služby, ktoré poskytuje. V jej prípade išlo naozaj o 15%.
Čo sa týkalo ostatných bánk tie mali takisto zmeny vo svojich sadzobníkov od 1. januára 2011ale je ťažké povedať o koľko percent v ich prípade zvyšovania išlo. Ich zoznam je dostupný TU.
Z faktov vyplýva, že banková daň bola schválená v októbri 2011 a platná od januára 2012, avšak navýšenie poplatkov v prípade Slovenskej sporiteľne, ktoré bolo najviditeľnejšie, prebehlo začiatkom roku 2011. Výrok považujeme za pravdivý.
Predstavitelia SaS, Richard Sulík, 100 krát tvrdil, že stojí za Ivetou Radičovou, vyznali ste jej lásku až za hrob a tu sa proste z nejakej nahrávky dozvedáme o tom, že ste pripúšťali výmenu Ivety Radičovej za tu sediaceho Ivana Mikloša,
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Skutočnosť, že SaS a R. Sulík stáli za I. Radičovou vyplývaj aj z vyjadrenia R. Sulíka počas rozpravy v NR SR k návrhu na vyslovenie nedôvery I. Radičovej (13. september 2012) kde sa v prospech I. Radičovej vyjadril jednoznačne.
„SaS samozrejme stojí za Ivetou Radičovou, s Ivetou Radičovou sme išli do vlády a budeme vládnuť v tomto volebnom období len s ňou,“ vyhlásil Sulík.
Na rozdiel od tohto vyjadrenia, vo videozázname zo stretnutia R. Sulíka a M. Kočnera, R. Sulík uvádza, že by skôr podporil vládu na čele s I. Miklošom.
"Bol som oslovený pár mesiacov dozadu, povedzme dva, že čo by som povedal na takú alternatívu. Hovorím, že keby tam bol Mikloš, myslím, že lepšie by sa vládlo. Taká nová vláda bude musieť dostať podporu, teda či by dostala podporu od SaS. Som povedal samozrejme," hovorí R. Sulík na videozázname M.Kočnerovi.
Následne sa R. Sulík sťažuje M. Kočnerovi, že Radičová nemá vyhranené názory a často ich mení, hovorí o nej, že je "volatílna". Ako príklad spomenul rozhodovanie o zvýšení sadzby dane z pridanej dohody. "Behom jedného dňa zmenila päťkrát názor. Prvý názor mala, že zvýšiť, nezvýšiť, zvýšiť, ešte raz sa mi ju podarilo otočiť, nezvýšiť. A potom keď sme sa vrátili, zas to kádeháci zvrtli. "
O 5 minút 12, 26. február 2012
„SaS samozrejme stojí za Ivetou Radičovou, s Ivetou Radičovou sme išli do vlády a budeme vládnuť v tomto volebnom období len s ňou,“ vyhlásil Sulík.
Na rozdiel od tohto vyjadrenia, vo videozázname zo stretnutia R. Sulíka a M. Kočnera, R. Sulík uvádza, že by skôr podporil vládu na čele s I. Miklošom.
"Bol som oslovený pár mesiacov dozadu, povedzme dva, že čo by som povedal na takú alternatívu. Hovorím, že keby tam bol Mikloš, myslím, že lepšie by sa vládlo. Taká nová vláda bude musieť dostať podporu, teda či by dostala podporu od SaS. Som povedal samozrejme," hovorí R. Sulík na videozázname M.Kočnerovi.
Následne sa R. Sulík sťažuje M. Kočnerovi, že Radičová nemá vyhranené názory a často ich mení, hovorí o nej, že je "volatílna". Ako príklad spomenul rozhodovanie o zvýšení sadzby dane z pridanej dohody. "Behom jedného dňa zmenila päťkrát názor. Prvý názor mala, že zvýšiť, nezvýšiť, zvýšiť, ešte raz sa mi ju podarilo otočiť, nezvýšiť. A potom keď sme sa vrátili, zas to kádeháci zvrtli. "
Ale vy (vláda a Ivan Mikloš pozn.) máte za sebou 18 mesiacov úplne reálnej politiky s reálnymi výsledkami v oblasti životnej úrovne, poklesu reálnych miezd.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Budeme vychádzať z údajov Štatistického úradu SR o Priemerná mesačnej mzde v hospodárstve SR za roky 2010 a 2011. Za rok 2011 sú dostupné údaje len po tretí kvartál 2011. Index zobrazuje nárast/pokles oproti tomu istému obdobiu minulého roku (100).
Z údajov je zrejmé, že v Q2 roku 2011 bola reálna mzda o 0,9% nižšia ako v tom istom období minulého roku (kedy skončila vláda R. Fica). Prepad reálnych miezd nasledoval aj v Q3 2011, čo naznačuje, že reálne mzdy na začiatku volebného obdobia I. Radičovej sa prepadli v porovnaní s dostupnými dátami z konca obdobia a výrok je teda pravdivý.
O 5 minút 12, 26. február 2012
| index reálnych miezd | |
| Q1 2010 | 101,6 |
| Q2 2010 | 102,4 |
| 1. polrok 2010 | 102,0 |
| Q3 2010 | 102,6 |
| Q4 2010 | 102,7 |
| Q1 2011 | 99,6 |
| Q2 2011 | 99,1 |
| Q3 2011 | 98,6 |
Z údajov je zrejmé, že v Q2 roku 2011 bola reálna mzda o 0,9% nižšia ako v tom istom období minulého roku (kedy skončila vláda R. Fica). Prepad reálnych miezd nasledoval aj v Q3 2011, čo naznačuje, že reálne mzdy na začiatku volebného obdobia I. Radičovej sa prepadli v porovnaní s dostupnými dátami z konca obdobia a výrok je teda pravdivý.
My vnímame tú situáciu na Finančnej správe naďalej ako kritickú a k včerajšiemu dňu (25.2.2012 pozn.) podľa našich informácií 22 tisíc slovenských firiem nemalo vysporiadané nároky z hľadiska odpočtu DPH a vyše 4 tisíc zahraničných firiem z hľadiska medzinárodných záväzkov. Niektoré z nich sú už aj po lehote splatnosti.
Peter Kažimír
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nám zistiť koľko slovenských firiem nemalo ku 25. februáru 2012 vysporiadané nároky z hľadiska odpočtu DPH, a ani koľko zahraničných firiem z hľadiska medzinárodných záväzkov.
O 5 minút 12, 26. február 2012
