Ján Počiatek
spolu 118 výrokov
74
10
15
19
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
SMER-SD
Ján Počiatek
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Ján Počiatek sa narodil 16. septembra 1970. Vyštudoval Fakultu elektrotechniky na STU a Fakultu národného hospodárstva na Ekonomickej unverzite v Bratislave. Okrem toho absolvoval veľké množstvo dodatočných vzdelávacích programov, napr. City University Bratislava on behalf of Open University London MBA program, Telenor Corporate University Oslo - Technical Risk Management of Industrial Enterprises, FBE/For Business Excellence - Total Quality Management, Project Management, Interational Management Program, KNO Slovakia - individual training on management style and communication, Stockholm School of Economics, kProgram for leaders of Large Corporations a ďalšie.
V rokoch 1995 - 1999 bol riaditeľom oddelenia projektov Telenor Slovakia Ltd., v rokoch 1999 - 2000 bol projektovým riaditeľom International Satellite Communication, Telenor Slovakia, s.r.o. a v rokoch 2000 - 2001 pôsobil ako obchodný riaditeľ a zástupca výkonneho riaditeľa Telenor Slovakia, s.r.o.
Od roku 1995 je akcionárom Harley Davidson Bratislava, a. s., od roku 2000
je spoluvlastníkom FoRest, s.r.o. a od roku 2001 je spoluvlastníkom FoodRest, s.r.o., od roku 2002 je členom Predstavenstva Bratislava Trade Center, a.s. a Business Park Bratislava, a.s.. Je tiež spolumajiteľom Rostik Restaurants, s.r.o. a LM Development, s.r.o..
V období 2006 - 2010 bol ministrom financií SR.
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
... keď sa ukazujú tieto štatistické údaje, kde už je nespochybniteľné, že za prvý kvartál roku 2011 klesli reálne mzdy o 0,4 % a pravdou je, že v histórii boli obdobia s vyššou infláciou, ale taktiež počas celej vlády Roberta Fica reálne mzdy stúpali.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok týkajúci sa rastu reálnej mzdy v období vlády R.Fica sme už overovali ( V politike 18.jún 2011).
(Zdroje: inflácia, reálne mzdy 2006-2009, reálna mzda 2010)
O 5 minút 12, 19. jún 2011
| Slovensko | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
| inflácia | 4,3 | 1,9 | 3,9 | 0,9 | 0,7 |
| rast reálnych miezd | 3,3 | 4,3 | 3,3 | 1,4 | 2,2 |
... a navyše, keď sa bavíme o tom, že súčasná vláda teda niečo šetrila, tak sa treba pozrieť na tie výdavky. Celkové výdavky štátneho rozpočtu k prvému šiesty boli 6,3 miliardy, minulý rok 6,3 miliardy, čiže takmer žiadny rozdiel ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Priebežné plnenie štátneho rozpočtu je zverejňované ministerstvom financií tu.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu - predstavovali 6 364 123 000 eur.
Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur.
Rozdiel činí 0,26 %.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu - predstavovali 6 364 123 000 eur.
Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur.
Rozdiel činí 0,26 %.
... a keď už aj bude hovoriť o tom, že treba odpočítať údržbu dlhu, európske peniaze alebo Sociálnu poisťovňu, treba sa pozrieť, kde v skutočnosti šetrili. Aj vám môžem vymenovať presne v ktorých sektoroch. Máme tu najmä zdravotníctvo, bývanie a výstavba, podpora cestovného ruchu, vysoké školstvo, veda a výskum, množstvo športov, množstvo ďalších a ďalších kde šetrili, ale nesprávnym spôsobom.
Ján Počiatek
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Z informácií o štátnom rozpočte na rok 2011 (.pdf) vyplýva:1) verejné zdroje aj výdavky štátneho rozpočtu v zdravotníctve klesli (str. 45-46)2) zdroje na rozvoj bývania takisto klesli (str. 38)3) podpora cestovného ruchu sa zvýšila (str. 39)3) výdavky na verejné vysoké školstvo sa mierne zvýšili (str. 43), ale v roku 2012 majú opäť klesnúť4) výdavky na vedu a výskum sa zvýšili (str. 43), ale v roku 2012 sa majú výrazne znížiť5) výdavky na šport v roku 2011 klesli (str. 44) z dôvodu ukončenia financovania výstavby reprezentačného futbalového štadióna a zimného štadióna O. Nepelu.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Ja sa samozrejme nesmierne teším, že práce pribúda, ale je to spôsobené najmä tým, že sa opäť oživil zahraničný dopyt po výrobkoch, ktoré sa u nás produkujú, to je nespochybniteľné ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V dokumente Program stability (.pdf) sa píše nasledovné:
Oživenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal, podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP, a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné uzatváranie salda bilancie služieb však zapríčiní znižovanie deficitu platobnej bilancie.
Podľa analytika UniCredit Bank "zverejnené čísla o štruktúre rastu potvrdili naše očakávania, keď zahraničný dopyt prispel k rastu 3,5 p.b., kým príspevok domáceho dopytu k rastu bol nulový (domáci dopyt medziročne poklesol o 0,2%). Rast exportov o 15,8% prevýšil rast dovozov, ktorý bol 11,3% medziročne. V rámci domáceho dopytu rástla tvorba hrubého kapitálu (o 2,2% medziročne) kým spotreba domácností bola nižšia o 0,1% a spotreba verejnej správy o 2,5%. Potvrdzujú sa tak naše prognózy, že motorom rastu tohto roku bude najmä zahraničný dopyt, kým jedinou významnou pro-rastovou zložkou domáceho dopytu budú investície a tvorba zásob."
Podobné tvrdí i Národná banka: "Hlavným zdrojom ekonomického rastu by mal byť v roku 2011 aj naďalej čistý export," uviedol v utorok guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že domáci dopyt by mal k rastu ekonomiky prispievať len minimálne. Ako jediný negatívny faktor na rast ekonomiky by mala podľa guvernéra pôsobiť spotreba verejnej správy, a to v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení."
Podrobnejšie informácie si môžete prečítať napríklad aj v správe Slovenskej sporiteľne.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Oživenie dopytu v zahraničí, ktoré sa očakáva v nasledujúcich rokoch, bude mať výrazný vplyv na vonkajšiu bilanciu Slovenska. Reálny rast exportu by mal v roku 2011 dosiahnuť 8,1 % a v ďalších rokoch by mal postupne mierne zrýchľovať v súlade s vývojom rastu HDP najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Prognóza exportu zároveň zohľadňuje aj nové plánované investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW Up, AU Optronics). Pre slabší domáci dopyt bude rast importu zaostávať za rastom exportu, čo sa prejaví v zvyšovaní prebytku obchodnej bilancie. V roku 2011 by mal import rásť o 5,7 %, v ďalších rokoch by mal, podobne ako export, zrýchľovať. Obchodná bilancia tak dosiahne v roku 2011 prebytok na úrovni 0,8 % HDP, a ten by sa mal v nasledujúcich rokoch ďalej zväčšovať. Prebytok obchodnej bilancie však bude kompenzovaný deficitom bilancie sluţieb a výnosov, preto deficit platobnej bilancie dosiahne v roku 2011 2,2 % HDP. Postupné uzatváranie salda bilancie služieb však zapríčiní znižovanie deficitu platobnej bilancie.
Podľa analytika UniCredit Bank "zverejnené čísla o štruktúre rastu potvrdili naše očakávania, keď zahraničný dopyt prispel k rastu 3,5 p.b., kým príspevok domáceho dopytu k rastu bol nulový (domáci dopyt medziročne poklesol o 0,2%). Rast exportov o 15,8% prevýšil rast dovozov, ktorý bol 11,3% medziročne. V rámci domáceho dopytu rástla tvorba hrubého kapitálu (o 2,2% medziročne) kým spotreba domácností bola nižšia o 0,1% a spotreba verejnej správy o 2,5%. Potvrdzujú sa tak naše prognózy, že motorom rastu tohto roku bude najmä zahraničný dopyt, kým jedinou významnou pro-rastovou zložkou domáceho dopytu budú investície a tvorba zásob."
Podobné tvrdí i Národná banka: "Hlavným zdrojom ekonomického rastu by mal byť v roku 2011 aj naďalej čistý export," uviedol v utorok guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že domáci dopyt by mal k rastu ekonomiky prispievať len minimálne. Ako jediný negatívny faktor na rast ekonomiky by mala podľa guvernéra pôsobiť spotreba verejnej správy, a to v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení."
Podrobnejšie informácie si môžete prečítať napríklad aj v správe Slovenskej sporiteľne.
... ja som si pozeral hodnotenie Európskej komisie k programu stability a samotná komisia má pochybnosti o tom, že ako to s tou konsolidáciu verejných financií bude odhadujú iné deficity v budúcich rokoch a taktiež odhadujú aj iný dlh ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Európska komisia kritizuje vo svojom hodnotení (.pdf) najmä to, že SR si stanovila krátkodobé ciele, nevidí aspoň strednodobé snahy o konsolidáciu a udržanie verejných financií. Konsolidácia ja od roku 2012 založená najmä znižovaním výdavkov, rezervy vidí EK v oblasti príjmov z daní a tiež v systéme financovania dôchodkov. Komisia sa obáva, že SR bude škrtať aj výdavky, ktoré podporujú ekonomický rast, ako je vzdelávanie a dopravná infraštruktúra.
Európska komisia (.pdf) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh SR zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska (.pdf) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%.
Znižovanie deficitu verejných financií odhaduje SR a EK takisto rozdielne (str. 20):
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Európska komisia (.pdf) odhaduje, že v roku 2012 sa dlh SR zvýši na takmer 46,8%. Program stability a rastu Slovenska (.pdf) prognózuje dlh na úrovni 45,3%. Rozdiel medzi týmito odhadmi je 1,5%.
Znižovanie deficitu verejných financií odhaduje SR a EK takisto rozdielne (str. 20):
| EK | SR | |
| 2011 | -5,1 | -4,9 |
| 2012 | -4,6 | -3,8 |
| 2013 | -3,8 | -2,9 |
Odovzdávali sme krajinu s jńajvyšším hospodárskym rastom , vieme aký je dnes.
Ján Počiatek
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Tento výrok sme už overovali v relácii V politike z 12. februára 2012 a v relácii O päť minút dvanásť z 30. októbra 2011 (výrok Roberta Fica. pozn.). Podľa štatistických údajov Eurostatu predstavoval rast HDP Slovenska v roku 2010 4,2% a Slovensko sa tak umiestnilo na druhom mieste. Na prvé miesto sa však dostalo Švédsko, ktorého hospodársky rast predstavoval 5,6% HDP. Tretie miesto obsadilo Poľsko s rastom 3,9% HDP.
Na telo, 19. február 2012
Súčasná vláda už tvrdila, že kríza je za nami, teraz sa zase opäť hlásia k tomu, že kríza stále je aj práve z dôvodov, keď sa ukazujú tieto štatistické údaje ...
Ján Počiatek
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Portál dnes.sk z 18. júna 2011:
"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny.
Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín," vymenúva Radičová.
Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. "Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu," zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov."
To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo.
O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"Premiérka SR Iveta Radičová na dnešnom rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS konštatovala, že sa vláde SR za uplynulý rok podarilo zastaviť aj napriek kríze úpadok krajiny.
Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie, prioritami vlády na najbližšie obdobie bude zamestnanosť a nové pracovné miesta, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, zdravá ekonomika a podpora rodín," vymenúva Radičová.
Podľa nej zmena, ktorú strana ľuďom sľubovala počas predvolebnej kampane, sa stala realitou, so zmenou však prišla aj zodpovednosť. "Prevzali sme SR v ťaživej situácii, rozsiahla kríza ešte ani zďaleka nenaberá opačný proces. Prevzali sme našu krajinu s veľkým deficitom verejných financií, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvoma tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest. Prebrali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu," zdôraznila Radičová. Okrem dlhov však podľa nej každý rezort zdedil aj množstvo ďalších problémov."
To, že by sa súčasná vláda vyjadrovala o prekonaní krízy sa nám v mediálnych výstupoch dohľadať nepodarilo.
O pretrvávajúcej kríze hovoril Mikuláš Dzurinda napríklad 13. mája 2009. Hospodárska kríza bola aj argumentom pri predstavení plánu SDKÚ na zníženie daní na 16% z októbra 2008.
Problémom je, že tá inflácia, o ktorej sa tu bavíme aj ten dopad toho balíčka bol kvantifikovaný na základe nejakých predpokladov. Vtedy predpokladalo ministerstvo financií, že inflácia bude iba 3,5 %, čiže tie výpočty bude treba prepočítať a ten dopad toho balíčka samotného môže byť ešte väčší ako pôvodne rátalo ministerstvo financií, ale nespochybniteľne tam vplyv je.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prognóza MF SR zo septembra 2010 odhadovala mieru inflácie CPI v roku 2011 na úrovni 3,7%. Harmonizovaná miera inflácie (HICP) mala dosiahnuť úroveň 3,5%. Prognóza z februára 2011 vychádza z rovnakej hodnoty inflácie podľa CPI.Fiškálne vládne opatrenia, ktoré rátajú z 0,9-percentným dopadom, vychádzajú z údajov odhadovanej výšky inflácie 3,5%. Aktuálna miera inflácie podľa posledných údajov Eurostat-u dosiahla v máji 2011 úroveň 4,2% (HICP).
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Keď si pozrieme aj vláda teraz sa chváli, že vymanila Slovensko z krízy a že naštartovala rast. Rast za prvý kvartál roku 2010 bol 4,7 %, rast za prvý kvartál roku 2011 je 3,5 %, čiže nespochybniteľne došlo k spomaleniu hospodárskeho rastu ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Rast HDP za prvý kvartál roku 2010 bol 4,7% (.pdf). V prvom štvrťroku 2011 dosiahol rast HDP výšku 3,5% (.pdf).
O 5 minút 12, 19. jún 2011
... dokonca harmonizovaná inflácia v máji už bola 4,2 % a tiež nie je úplne pravda, že sme len tak malinko vychýlení. Priemerná inflácia medziročná v eurozóne bola 2,7 %, čiže aj na medzimesačnej báze tá naša inflácia je vyššia ako inde ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat 16.júna 2011 (.pdf), priemerná medziročná inflácia v EÚ (medziročné porovnanie HICP) v mesiaci máj dosiahla 2,7%. Inflácia v rámci SR za mesiac máj je podľa Eurostat-u 4,2%.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
To je to, čo som hovoril. V tých dokumentoch, ktoré posielajú Európskej komisii, kde tieto lacné marketingové formulácie neuspejú sa napríklad konštatuje. Pri zohľadnení skutočnosti, že stimulačné opatrenia vo výške 0,4 % HDP v roku 2009 financované prostredníctvom realokácie výdavkov rozpočtu boli primeranou reakciou na plán hospodárskej obnovy Európy a že zhoršenie fiškálnej pozície v roku 2009 vyplynulo z voľného pôsobenia automatických stabilizátorov a toto je tá holá pravda.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Uvedený výrok je citovaný z Programu stability SR na roky 2011 až 2014 (časť I.4. Slovensko v procedúre nadmerného deficit).
O 5 minút 12, 19. jún 2011
My sme malá otvorená ekonomika, ktorá žije z exportu. Ten export sa (počas krízy, pozn.) prepadol.
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Analytik Volksbank Vladimír Vaňa pre TREND, 13.marca 2009 povedal:
"V januári zaznamenal slovenský export najväčší medziročný prepad v histórií Slovenskej republiky. Podľa Štatistického úradu dosiahol celkový vývoz 2,913 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 29,9 percenta. Objem mesačného exportu krajiny klesol na najnižšiu úroveň od februára 2006."
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"V januári zaznamenal slovenský export najväčší medziročný prepad v histórií Slovenskej republiky. Podľa Štatistického úradu dosiahol celkový vývoz 2,913 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 29,9 percenta. Objem mesačného exportu krajiny klesol na najnižšiu úroveň od februára 2006."
l. To, čo pán Mikloš hovorí, to drastické zníženie výdavkov, ktoré by sme mali podľa neho počas krízy robiť, ináč mimochodom oni vtedy navrhovali ako najlepšie opatrenie zníženie dane z príjmu, ktoré by malo viete aký dôsledok?
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa informácií z portálu Sme.sk a agentúry SITA navrhovalo SDKÚ-DS v roku 2008 a 2009 ako jedno z protikrízových opatrení aj zníženie sadzby dane z príjmu z 19 na 16%, tiež zvýšenie odpočítateľnej položky na 18 000 SK a zrýchlenie procesu vrátenia DPH.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
Sami konštatujú voči Európskej komisii aj samotná Európska komisia konštatuje, že tá reakcia na krízu zo strany vlády bola primeraná.
Ján Počiatek
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ján Počiatek s týmto vyjadrením mediálne vystúpil už viackrát. Demagog.sk overoval podobný výrok v relácii V politike, 28.marec 2010:
"Vďaka týmto opatreniam sme aj podľa všetkých relevalentných inštitúcií boli hodnotení ako, ako reakcia vlády na krízu ako adekvátna a zmysluplná. Všetky relevalentné inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond."
Ani pre súčasný výrok sme nenašli žiadne relevatné vyjadrenia, ktoré by ho potvrdzovali.
Hospodárske noviny, 24.júna 2009: "Slovensko dalo na protikrízové opatrenia takmer najmenej peňazí v Európskej únii. Podľa správy Európskej komisie o vývoji verejných financií bol fiškálny stimul u nás vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, kým priemer únie bol 11-krát vyšší."
Počiatek pre aktualne.sk, 21.10.2009: "Garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som spomenul, zo strany Európskej komisie (EK) na rok 2009 ani nebude. Je to adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období,"
MF SR, 11.novembra 2009: Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. (odkaz na príslušné relevantné medzinárodné organizácie bohužiaľ nebol k dispozícii)
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"Vďaka týmto opatreniam sme aj podľa všetkých relevalentných inštitúcií boli hodnotení ako, ako reakcia vlády na krízu ako adekvátna a zmysluplná. Všetky relevalentné inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond."
Ani pre súčasný výrok sme nenašli žiadne relevatné vyjadrenia, ktoré by ho potvrdzovali.
Hospodárske noviny, 24.júna 2009: "Slovensko dalo na protikrízové opatrenia takmer najmenej peňazí v Európskej únii. Podľa správy Európskej komisie o vývoji verejných financií bol fiškálny stimul u nás vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, kým priemer únie bol 11-krát vyšší."
Počiatek pre aktualne.sk, 21.10.2009: "Garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som spomenul, zo strany Európskej komisie (EK) na rok 2009 ani nebude. Je to adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období,"
MF SR, 11.novembra 2009: Relevantné medzinárodné organizácie označili fiškálnu politiku vlády v roku 2009 ako primeranú reakciu na okolnosti. (odkaz na príslušné relevantné medzinárodné organizácie bohužiaľ nebol k dispozícii)
... lebo stále, vy ste tvrdili, že zastaviť zadlžovanie a ten dlh narastá ... čiže namiesto znižovania dlhu vidíme, keď na konci roku bol dlh 27 miliárd eur, tak v roku 2014 bude 39,6 miliardy, to je nárast o 47 % a to len v prípade najoptimistickejšieho scenára, ktorý majú napísaný v programe stability ...
Ján Počiatek
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Napríklad komentár na finweb.sk z 20. júna 2011:
"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur."
12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.
O 5 minút 12, 19. jún 2011
"V roku 2010 dlh dosiahol 27 miliárd eur a v porovnaní s rokom 2006 sa zvýšil o 10,2 miliárd. Výrazne sa zhoršila schopnosť splácať tento dlh, nakoľko prevýšil daňové príjmy 2,6-násobne, pokým v roku 2006 to bolo len 1,8-násobne. Čo vzbudzuje obavy je predpokladaný vývoj, ktorý je zakomponovaný v tohtoročnom rozpočte a vo východiskách rozpočtu na rok 2012. V roku 2012 rozpočet uvažuje s dlhom 34 miliárd eur a v roku 2014 až 39,6 miliárd eur."
12,6 miliardový rozdiel predstavuje 46,66% nárast.
