Zsolt Simon
spolu 76 výrokov
39
11
8
18
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
MOST-HÍD
Zsolt Simon
Zsolt Simon sa narodil 26. augusta 1970 v Rimavskej Sobote. V roku 1993 absolvoval štúdium na Prevádzkovo ekonomickej fakulte Vysokej školy zemědělskej v Brne.
Po ukončení školy v rokoch 1993-1994 podnikal v poľnohospodárstve ako samostatne hospodáriaci roľník. V roku 1995 založil a stal sa konateľom spoločnosti AGROTRADE, s.r.o., ktorej predmetom činnosti sa stala poľnohospodárska prvovýroba. V roku 2000 prostredníctvom firmy AGROTRADE spol. s.r.o. Padarovce spoluzaložil firmu Agroobchod-družstvo so sídlom v Tornali.
Od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006 bol Zsolt Simon členom slovenskej vlády a ministrom pôdohospodárstva SR. Do funkcie ho nominovala ako svojho člena Strana maďarskej koalície (SMK).
Vo voľbách 2006 získal mandát poslanca NR SR za SMK. V roku 2009 z poslaneckého klubu SMK a aj z SMK vystúpil a v júli 2009 vstúpil do novovzniknutej politickej strany Most-Híd, ktorú po odchode z SMK založil Béla Bugár. Na ustanovujúcom sneme tejto vtedy mimoparlamentnej politickej strany 11. júla 2009 zvolili Zsolta Simona za jej podpredsedu.
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Toto je tá klasická grécka cesta. Ale musím povedať, že pán Hollande vo svojej predvolebnej kampani hovoril o tom, že zvýši minimálnu mzdu, príjme 60 tisíc nových učiteľov. To boli kroky, ktoré finančne ten štát nesmierne zaťažia a nezvýšia produktivitu práce krytú hodnotou. Práve z tohto dôvodu už ratingová agentúra Standard & Poor´s Francúzsku znížila najvyšší rating 3A, už ich nemá.
Zsolt Simon
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Simon hovorí, že to boli kroky, ktoré štát nesmierne zaťažia, a že S&P z toho dôvodu znížila Francúzsku ratingovú známku.
Už táto formulácia - spojenie boli a zaťažia, minulého a budúceho času
- nemá zmysel a naznačuje zavádzanie. Hollande kroky o ktorých Simon
tvrdí, že slúžili ako dôvody na zníženie známky, ešte nevykonal. Navyše ani opatrenia, ktoré menuje Zs. Simon neboli dôvodom na zníženie ratingu. Dôvodom boli viaceré príčiny tak vnútri Francúzska ako aj v Eurozóne.
François Hollande skutočne sľúbil zvyšovanie minimálnej mzdy v prípade hospodárskeho rastu krajiny, rovnako ako sa vyjadril, že v priebehu svojho funkčného obdobia zamestná v štátnom školstve 60 000 učiteľov (Sarkozy zrušil až 80 000 učiteľských miest, informuje liberation.fr).
Už 13. januára znížila ratingová agentúra Standard and Poor´s známky deviatim krajinám eurozóny: Francúzska, Španielska, Cypru, Malty, Talianska, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Slovenska.
S&P uvádzajú na svojej stránke, že podľa vyhlásenia politikov po samite 9. decembra 2011 ich nepresvedčili, že dosiahnuté dohody dokážu vyriešiť finančné problémy eurozóny. Podľa nich tieto politické dohody neposkytujú dostatočnú záruku, že dokážu obnoviť ekonomický rast únie a čeliť tlakom trhu. Veria, že síce problémy, ktorým musia v súčastnosti čeliť európske štáty dôsledkom nerovnováhy v konkurencie schopnosti medzi jadrom eurozóny a jej « perifériou ». S&P tvrdia, že spustenému reformnému procesu úsporných opatrení hrozí, že sa stane sebazničujúcim, pretože keď domáci dopyt klesá, vedie to k znižovaniu pracovných miest a tým pádom aj k oslabeniu národných daňových systémov.
Výhľad na vývoj ratingu vo Francúzsku je negatívny a S&P ďalej uvádza, že hrozí šanca 1 z 3, že sa rating Francúzska ešte môže v nasledujúcich rokoch zhoršiť. Zs. Simon preto zavádza ak tvrdí, že určité opatrenia F. Hollanda môžu za zníženie ratingu, rovnako tak zavádza ak menuje príčinou zníženia ratingu nízku produktivitu práce.
O 5 minút 12, 13. máj 2012
François Hollande skutočne sľúbil zvyšovanie minimálnej mzdy v prípade hospodárskeho rastu krajiny, rovnako ako sa vyjadril, že v priebehu svojho funkčného obdobia zamestná v štátnom školstve 60 000 učiteľov (Sarkozy zrušil až 80 000 učiteľských miest, informuje liberation.fr).
Už 13. januára znížila ratingová agentúra Standard and Poor´s známky deviatim krajinám eurozóny: Francúzska, Španielska, Cypru, Malty, Talianska, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Slovenska.
S&P uvádzajú na svojej stránke, že podľa vyhlásenia politikov po samite 9. decembra 2011 ich nepresvedčili, že dosiahnuté dohody dokážu vyriešiť finančné problémy eurozóny. Podľa nich tieto politické dohody neposkytujú dostatočnú záruku, že dokážu obnoviť ekonomický rast únie a čeliť tlakom trhu. Veria, že síce problémy, ktorým musia v súčastnosti čeliť európske štáty dôsledkom nerovnováhy v konkurencie schopnosti medzi jadrom eurozóny a jej « perifériou ». S&P tvrdia, že spustenému reformnému procesu úsporných opatrení hrozí, že sa stane sebazničujúcim, pretože keď domáci dopyt klesá, vedie to k znižovaniu pracovných miest a tým pádom aj k oslabeniu národných daňových systémov.
Výhľad na vývoj ratingu vo Francúzsku je negatívny a S&P ďalej uvádza, že hrozí šanca 1 z 3, že sa rating Francúzska ešte môže v nasledujúcich rokoch zhoršiť. Zs. Simon preto zavádza ak tvrdí, že určité opatrenia F. Hollanda môžu za zníženie ratingu, rovnako tak zavádza ak menuje príčinou zníženia ratingu nízku produktivitu práce.
Ale vláda Roberta Fica v januári požiadala prostredníctvom svojich ľudí na ministerstve pôdohospodárstva o túto možnosť. Brusel toto odsúhlasil. Slovenská republika túto možnosť nedostala len tak od seba, pre nič za nič. Na základe požiadavky z obdobia Ficovej vlády z januára 2010 a z mája 2010.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SME.sk: O zapojenie sa do programu žiadal za Ficovej vlády Vladimír Chovan (HZDS). "Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov," povedal." Jedná sa o 45 000 ton obilia, ktoré by malo byť k dispozícii na rok 2011.
Nie je však známe, kedy o to predošlá vláda presne požiadala. Súčasné vedenie rezortu pôdohospodárstva tvrdí, že "o zapojenie sa do programu potravinovej pomoci požiadalo bývalé vedenie sekcie poľnohospodárstva ministerstva pôdohospodárstva v januári 2010. List máme k dispozícii na ministerstve." Tento list však médiám nie je k dispozícii.
Ako nás upozornil čitateľ, z listu citoval Simon v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy, kde uviedol, že list bol zaslaný 20.januára 2010. List si vzápätí vyžiadal od Simona Becík a znenie listu tak ako ho interpretoval Simon nedementoval. Vzhľadom k tomu, môžeme považovať informáciu o existencii toho listu v takom znení za relevantnú informáciu.
Doplnené dňa 14.3.2010
Navyše ako nás upozornil Juraj Kadáš z komunikačného odboru Ministerstva pôdohospodárstva, list bol k dispozícií médiám. Ministerstvo ho poskytlo redakcii SME a rovnako televíziám TA3 a TV Markíza. List je možné priamo vidieť v článku na sme.sk a rovnako v reportáži T. Mattyassovského z TV Markíza. Za upozornenia ďakujeme.
Na telo, 27. február 2011
Nie je však známe, kedy o to predošlá vláda presne požiadala. Súčasné vedenie rezortu pôdohospodárstva tvrdí, že "o zapojenie sa do programu potravinovej pomoci požiadalo bývalé vedenie sekcie poľnohospodárstva ministerstva pôdohospodárstva v januári 2010. List máme k dispozícii na ministerstve." Tento list však médiám nie je k dispozícii.
Ako nás upozornil čitateľ, z listu citoval Simon v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy, kde uviedol, že list bol zaslaný 20.januára 2010. List si vzápätí vyžiadal od Simona Becík a znenie listu tak ako ho interpretoval Simon nedementoval. Vzhľadom k tomu, môžeme považovať informáciu o existencii toho listu v takom znení za relevantnú informáciu.
Doplnené dňa 14.3.2010
Navyše ako nás upozornil Juraj Kadáš z komunikačného odboru Ministerstva pôdohospodárstva, list bol k dispozícií médiám. Ministerstvo ho poskytlo redakcii SME a rovnako televíziám TA3 a TV Markíza. List je možné priamo vidieť v článku na sme.sk a rovnako v reportáži T. Mattyassovského z TV Markíza. Za upozornenia ďakujeme.
V Európskej únii túto pomoc môže využiť v tomto roku 20 krajín, 20 krajín o to požiadalo.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Europa.eu: "Riadiaci výbor pre jednotnú organizáciu spoločného trhu hlasoval o plánoch potravinovej pomoci predložených členskými štátmi v rámci Programu pomoci pre osoby v núdzi na rok 2011. Počas roku 2011 bude program využívať 20 členských štátov..."
Na telo, 27. február 2011
Nebude to vláda, ktorá to bude rozdávať, ale budú to charitatívne organizácie, ktoré najskôr musia zložiť 150 eurovú kauciu za každú jednu tonu a keď to spravia správne, potom si to môžu odrátať naspäť.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Poziadavka.sk: "Výrobky budú prostredníctvom charitatívnych organizácií distribuované najodkázanejším osobám v rámci Programu dodávok potravín pre najodkázanejšie osoby v roku 2011. Súčasťou ponuky je dodanie výrobkov do skladov charitatívnych organizácií."
Poziadavka.sk: "Podľa nariadenia Komisie č. 807/2010 v platnom znení úspešný uchádzač pri uzavretí zmluvy musí zložiť zábezpeku vo výške 150,00 Eur /1 tonu obilia, ktorá bude uvoľnená po dodaní tovaru na miesto určenia."
Na telo, 27. február 2011
Poziadavka.sk: "Podľa nariadenia Komisie č. 807/2010 v platnom znení úspešný uchádzač pri uzavretí zmluvy musí zložiť zábezpeku vo výške 150,00 Eur /1 tonu obilia, ktorá bude uvoľnená po dodaní tovaru na miesto určenia."
Dovoľte, aby som ukázal jeden graf. Týka sa to deficitu agropotravinárskych komodít a dovozu. Pokiaľ sa pozrieme, ja som to znázornil, pretože nechcem nikoho zavádzať. V časoch 2002 až 2006 som bol ministrom pôdohospodárstva a môžete sa pozrieť, ako sa vyvíjal a potom v ostávajúcej časti za rok 2010 ako sa vyvíja. Kým v roku 2006 zahraničnoobchodná bilancia bola na úrovni 495 miliónov eur mínus, tak v roku 2010 to už je 996.
Zsolt Simon
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až november 2010 pasívne v objeme -913,2 mil. eur.
TASR informuje, že konečné výsledky za minulý rok ešte SPPK nemá k dispozícii. Je možné očakávať, že boli ešte horšie ako v roku 2009, keď úroveň dovozov prevýšila vývozy o 950 miliónov eur a bola historicky najvyššia v ére samostatnej SR.
TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA AGROPOTRAVINÁRSKEHO ZAHRANIČNÉHO OBCHODU SLOVENSKA
sekcia tabuľky alebo aj colná štatistika agropotravinárskeho zahraničného obchodu.
2002 - mínus 616 mil. eur.
2003 - mínus 499 mil. eur
2004 - mínus 298 mil. eur.
2005 - mínus 714 mil. eur.
2006 - mínus 643 mil. eur.
Hoci Z. Simon má pravdu, že počas jeho obdobia nebol deficit tak vysoký ako v súčasnosti, nesprávne hovorí, že v roku 2006 bol deficit 495 mil. eur. Ako uvádzame vyššie, je to 643 mil. eur. Zavádzajúce tiež je uvádzať saldo v absolútnych číslach, keďže od roku 2006 narástol aj objem vyvezených a dovezených potravín. Je logické, že pomerne k tomu narástol aj deficit. Kým v roku 2006 tvoril deficit približne 28,5% (pomer deficitu ku dovezeným potravinám) v roku 2010 je to len o málo viacej, 31,2%.
Na telo, 27. február 2011
TASR informuje, že konečné výsledky za minulý rok ešte SPPK nemá k dispozícii. Je možné očakávať, že boli ešte horšie ako v roku 2009, keď úroveň dovozov prevýšila vývozy o 950 miliónov eur a bola historicky najvyššia v ére samostatnej SR.
TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA AGROPOTRAVINÁRSKEHO ZAHRANIČNÉHO OBCHODU SLOVENSKA
sekcia tabuľky alebo aj colná štatistika agropotravinárskeho zahraničného obchodu.
2002 - mínus 616 mil. eur.
2003 - mínus 499 mil. eur
2004 - mínus 298 mil. eur.
2005 - mínus 714 mil. eur.
2006 - mínus 643 mil. eur.
Hoci Z. Simon má pravdu, že počas jeho obdobia nebol deficit tak vysoký ako v súčasnosti, nesprávne hovorí, že v roku 2006 bol deficit 495 mil. eur. Ako uvádzame vyššie, je to 643 mil. eur. Zavádzajúce tiež je uvádzať saldo v absolútnych číslach, keďže od roku 2006 narástol aj objem vyvezených a dovezených potravín. Je logické, že pomerne k tomu narástol aj deficit. Kým v roku 2006 tvoril deficit približne 28,5% (pomer deficitu ku dovezeným potravinám) v roku 2010 je to len o málo viacej, 31,2%.
Jeden hlas v českom parlamente, jeden hlas rozhodoval o tom, či vládna koalícia je alebo nie je, viac ako dva roky.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok Zsolta Simona je pravdivý. Pravdepodobne má na mysli druhú vládu Mirka Topolánka, ktorá mala počas svojho vládnutia (dva roky a štyri mesiace) zastúpenie v parlamente v podobe 100 koaličných poslancov, teda presnú polovicu zo všetkých poslaneckých kresiel. Na odvolanie vlády by podľa Zákona o jednacím řádu Poslanecké sněmovny bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda jeden hlas zo strany koaličných poslancov mohol naozaj spôsobiť pád vlády.
Druhá vláda Mirka Topolánka bola podľa internetovej stránky českej vlády zložená zo strán ODS, KDU-ČSL a SZ, ktorej vládne obdobie trvalo od 9. 1. 2007 do 8. 5. 2009.
Volby.cz: Táto vláda mala v Poslaneckej snemovni Parlamentu Českej republiky 100 z 200 poslancov, čo nie je kvalifikovanou väčšinou. Dôveru jej "pomohli získať" dvaja opoziční poslanci (Pohanka, Melčák, pozn.), ktorí podľa stránky Rozhlas.cz pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Podľa ČTK (Pravda.sk) títo opoziční poslanci "sľúbili vládu pri hlasovaní o dôvere tolerovať, ale nezaviazali sa k podpore jej ďalších krokov".
O 5 minút 12, 13. máj 2012
Druhá vláda Mirka Topolánka bola podľa internetovej stránky českej vlády zložená zo strán ODS, KDU-ČSL a SZ, ktorej vládne obdobie trvalo od 9. 1. 2007 do 8. 5. 2009.
Volby.cz: Táto vláda mala v Poslaneckej snemovni Parlamentu Českej republiky 100 z 200 poslancov, čo nie je kvalifikovanou väčšinou. Dôveru jej "pomohli získať" dvaja opoziční poslanci (Pohanka, Melčák, pozn.), ktorí podľa stránky Rozhlas.cz pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Podľa ČTK (Pravda.sk) títo opoziční poslanci "sľúbili vládu pri hlasovaní o dôvere tolerovať, ale nezaviazali sa k podpore jej ďalších krokov".
| Politická strana | Počet mandátov |
| ODS | 81 |
| ČSSD | 74 |
| SZ | 6 |
| KSČM | 26 |
| KDU-ČSL | 13 |
| Spolu | 200 |
Ja si pamätám presne z toho do istého obdobia, ktoré hovoríte vy. Vtedy bolo nebohý, poslanec pán Komlósy, a práve zhodou okolností politická scéna SMER asi dva týždne blokovala nástup náhradníka.
Zsolt Simon
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Je pravdou, že po smrti Z Komlósa sa vymenovanie jeho náhradníka P. Keszegha preťahovalo v dôsledku toho, že NR SR nebola uznášania schopná. To bolo spôsobné na jednej strane neschopnosťou vládnej koalície zabezpečiť si väčšinu v NR SR, ale aj obštrukciou opozície na čele so SMER-SD. Tento stav trval deväť dní a nie dva týždne, ako tvrdí Z. Simon. Vzhľadom na to, že za obštrukciu vo vymenovaní nebola zodpovedná len strana SMER, hodnotíme ho ako zavádzajúci.
Po smrti Z. Komlósa sa vymenovanie jeho náhradníka skutočne preťahovalo kvôli tomu, že NR SR nebola uznášania schopná. P. Hrušovský, vtedajší predseda parlamentu zvolal 47. schôdzu 12. septembra 2005, ktorej jedným z bodov bolo aj vymenovanie náhradníka za Z. Komlósa. Na 47. schôdzi NR SR sa však neprezentoval dostatočný počet poslancov a tak NR SR nebola uznášania schopná. Podľa informácií TASR opozícia plánovala blokovanie pléna po letných zmenách vo vládnej koalícií (odchod časti poslancov vládnej koalície). Predseda Smeru Fico v tom čase konštatoval, že parlament je zablokovaný pre neschopnosť koalície zabezpečiť v NR SR väčšinu.
Predseda parlamentu P. Hrušovský tak zvolal 48. schôdzu NR SR na 13. septembra 2005. NR SR však ani tento raz nebola uznášania schopná. Svoju prítomnosť potvrdilo 56 poslancov z koaličných strán SDKÚ, SMK a KDH, deviati členovia poslaneckého klubu ANO okolo Ľubomíra Lintnera, Bohumil Hanzel zo Smeru a nezávislí poslanci Ján Gabriel, Herman Arvay, Alexej Ivanko, Ladislav Polka a Miroslav Abelovský.
Až následná opakovaná 49. schôdza 21. septembra 2005 bola uznášania schopná a bol vymenovaný náhradník P. Keszegh za Z. Komlósa. Stav kedy nebol parlament uznášania schopný (od 12. do 21. septembra 2005) teda trval deväť dní a nie dva týždne ako tvrdí Z. Simon.
O 5 minút 12, 13. máj 2012
Po smrti Z. Komlósa sa vymenovanie jeho náhradníka skutočne preťahovalo kvôli tomu, že NR SR nebola uznášania schopná. P. Hrušovský, vtedajší predseda parlamentu zvolal 47. schôdzu 12. septembra 2005, ktorej jedným z bodov bolo aj vymenovanie náhradníka za Z. Komlósa. Na 47. schôdzi NR SR sa však neprezentoval dostatočný počet poslancov a tak NR SR nebola uznášania schopná. Podľa informácií TASR opozícia plánovala blokovanie pléna po letných zmenách vo vládnej koalícií (odchod časti poslancov vládnej koalície). Predseda Smeru Fico v tom čase konštatoval, že parlament je zablokovaný pre neschopnosť koalície zabezpečiť v NR SR väčšinu.
Predseda parlamentu P. Hrušovský tak zvolal 48. schôdzu NR SR na 13. septembra 2005. NR SR však ani tento raz nebola uznášania schopná. Svoju prítomnosť potvrdilo 56 poslancov z koaličných strán SDKÚ, SMK a KDH, deviati členovia poslaneckého klubu ANO okolo Ľubomíra Lintnera, Bohumil Hanzel zo Smeru a nezávislí poslanci Ján Gabriel, Herman Arvay, Alexej Ivanko, Ladislav Polka a Miroslav Abelovský.
Až následná opakovaná 49. schôdza 21. septembra 2005 bola uznášania schopná a bol vymenovaný náhradník P. Keszegh za Z. Komlósa. Stav kedy nebol parlament uznášania schopný (od 12. do 21. septembra 2005) teda trval deväť dní a nie dva týždne ako tvrdí Z. Simon.
Pozrite sa priestupková imunita na konci minulého volebné obdobia sa zrušila, bolo to teraz nedávno.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Priestupková imunita bola na základe prijatia návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky J. Kollára, J. Mikuša, P. Hrušovského a L. Solymosa , zrušená poslancom, sudcom, ale i prezidentovi SR, prokurátorom, príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, 3.februára 2012.
V parlamente nastala v tejto otázke hlboká zhoda. Za zrušenie hlasovalo všetkých 147 prítomných poslancov. Neprítomní boli dvaja poslanci z klubu SNS a jeden z KDH.
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
O 5 minút 12, 13. máj 2012
V parlamente nastala v tejto otázke hlboká zhoda. Za zrušenie hlasovalo všetkých 147 prítomných poslancov. Neprítomní boli dvaja poslanci z klubu SNS a jeden z KDH.
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
V každom prípade treba povedať, že pokiaľ sa pozrieme na vývoj počtu obyvateľov národnostných menšín na Slovensku, tak je evidentné, že dochádza hlavne u maďarskej menšiny k poklesu.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Štatistický úrad SR na základe sčítania obyvateľstva, domov a bytov z rokov 1991, 2001, 2011 uvádza, že počet obyvateľov maďarskej národnosti (.pdf) bol nasledovný:
1991- 567 296, čo bolo 10,8%
2001-520 528, čo bolo 9,7%
2011-458 467, čo bolo 8,5%
Úbytok maďarskej menšiny je najväčší ak berieme do úvahy absolútne hodnoty (cca 110 tisíc), v relatívnych hodnotách niektoré menšiny zaznamenali väčší pokles napr česká alebo ukrajinská (42% resp.45%).
Výrok hodnotíme ako pravdivý ak berieme do úvahy absolútne hodnoty.
O 5 minút 12, 13. máj 2012
1991- 567 296, čo bolo 10,8%
2001-520 528, čo bolo 9,7%
2011-458 467, čo bolo 8,5%
Úbytok maďarskej menšiny je najväčší ak berieme do úvahy absolútne hodnoty (cca 110 tisíc), v relatívnych hodnotách niektoré menšiny zaznamenali väčší pokles napr česká alebo ukrajinská (42% resp.45%).
Výrok hodnotíme ako pravdivý ak berieme do úvahy absolútne hodnoty.
V oblasti školstva je tam napísané (v prog. vyhlásení vlády, pozn.), že v oblasti rozvoja národnostného školstva vláda podporí kvalitné vzdelávanie v materinskom jazyku a úspešné zvládnutie úradného jazyka.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zsolt Simon v tomto prípade takmer presne cituje programové vyhlásenie vlády (.pdf), kde sa hovorí (s. 45 pdf): "V oblasti rozvoja národnostného školstva vláda podporí kvalitné vzdelávanie v materinskom jazyku a úspešné zvládnutie úradného jazyka ako dôležitého predpokladu modernej, integrujúcej sa občianskej spoločnosti."
O 5 minút 12, 13. máj 2012
Je treba povedať, že vláda deklaruje v programovom vyhlásení vlády, že zriadi Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý. V piatej kapitole (Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra) Programového vyhlásenia vlády SR z mája 2012, v časti Postavenie menšín (s.51 pdf) – trvalá súčasť modernej slovenskej spoločnosti sa uvádza, že „Vláda zriadi Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť so zodpovedajúcimi koordinačnými a rozhodovacími právomocami.“
O 5 minút 12, 13. máj 2012
Ale musím povedať, že pán Hollande vo svojej predvolebnej kampani hovoril o tom, že zvýši minimálnu mzdu, príjme 60 tisíc nových učiteľov.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
François Hollande povedal, že by chcel prispôsobiť minimálnu mzdu hospodárskemu rastu krajiny v relácii Parole directe televízie TF1 18. apríla. "To znamená, že akonáhle bude stúpať hospodársky rast, budeme každoročne upravovať hodnotu minimálnej mzdy v závislosti od tohto rastu." Svoju predstavu má prerokovať na stretnutí so sociálnymi partnermi koncom júna.
Hollande naozaj sľúbil vytvorenie 60 000 miest v štátnom školstve, postupne počas svojho päťročného pôsobenia v prezidentskej funkcii. To znamená vytvorenie ročne 12 000 miest pre učiteľov, prednostne v základných a materských školách, informuje denník La Croix na internete. "Už v novom školskom roku, ktorý začne v septembri 2012 by sa podľa neho malo násť 1000 nových učiteľských miest. " informuje agentúra Reuters, internetový portál rádia FranceInter.
O 5 minút 12, 13. máj 2012
Hollande naozaj sľúbil vytvorenie 60 000 miest v štátnom školstve, postupne počas svojho päťročného pôsobenia v prezidentskej funkcii. To znamená vytvorenie ročne 12 000 miest pre učiteľov, prednostne v základných a materských školách, informuje denník La Croix na internete. "Už v novom školskom roku, ktorý začne v septembri 2012 by sa podľa neho malo násť 1000 nových učiteľských miest. " informuje agentúra Reuters, internetový portál rádia FranceInter.
To čo mňa v tejto chvíli znepokojuje je skutočnosť, že nové vedenie Francúzska hovorí o tom, že chce otvoriť fiškálnu zmluvu. Fiškálna zmluva vrámci EÚ bola schválená z 25 členskými krajinami.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Francois Hollande vo svojom volebnom programe uvádza zámer otvoriť fiškálnu zmluvu EÚ, preto bola jej ratifikácia v súčasnej podobe po zvolení Hollanda zastavená. Fiškálnu zmluvu už schválilo 25 členských krajín EÚ. Výrok Zsolta Simona preto hodnotíme ako pravdivý.
Ratifikácia fiškálnej zmluvy sa podľa denníka Sme 3 dni po zvolení Francoisa Hollanda zastavila:
Zmluvu „v stave, v akom sa teraz nachádza“, ratifikovať nebudeme, povedal Hollandov hovorca Pierre Moscovici.
Nový prezident Francúzska, socialista Francois Hollande, chce podľa svojho volebného programu otvoriť fiškálnu zmluvu Európskej únie, informuje o tom týždenník Trend (čerpajúc z francúzskeho denníka Le Monde). Žiada, aby sa do nej dostali aj opatrenia na podporu hospodárskeho rastu a taktiež by mala štáty tlačiť k vyrovnaným rozpočtom.
Fiškálnu zmluvu schválilo podľa agentúr SITA a TASR (Sme.sk) 25 členských krajín EÚ. Odmietla ju iba Veľká Británia a Česká republika.
O 5 minút 12, 13. máj 2012
Ratifikácia fiškálnej zmluvy sa podľa denníka Sme 3 dni po zvolení Francoisa Hollanda zastavila:
Zmluvu „v stave, v akom sa teraz nachádza“, ratifikovať nebudeme, povedal Hollandov hovorca Pierre Moscovici.
Nový prezident Francúzska, socialista Francois Hollande, chce podľa svojho volebného programu otvoriť fiškálnu zmluvu Európskej únie, informuje o tom týždenník Trend (čerpajúc z francúzskeho denníka Le Monde). Žiada, aby sa do nej dostali aj opatrenia na podporu hospodárskeho rastu a taktiež by mala štáty tlačiť k vyrovnaným rozpočtom.
Fiškálnu zmluvu schválilo podľa agentúr SITA a TASR (Sme.sk) 25 členských krajín EÚ. Odmietla ju iba Veľká Británia a Česká republika.
Chce ísť (súčasná vláda, pozn.) podporou veľkých investícií a veľkých aktivít, vyplýva to aj z programového vyhlásenia vlády, ktoré nám predložili...Chcú výstavbu diaľníc prostredníctvom PPP projektov, teda partnerských projektov dostavať komplex Rásochy, na ktoré malo ísť 500 miliónov.
Zsolt Simon
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, obidve skutočnosti, ktoré uvádza Zs. Simon sú pravdivé.
V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa nachádza aj zámer výstavby diaľnic pomocou PPP.
s. 24: Využije overené formy výstavby diaľnic formou PPP projektov."
Webnoviny (SITA) včera (13. mája 2012) napísali, že Ministerstvo zdravotníctva stojí za dostavbou nemocničného komplexu Rázsochy v Bratislave. Aktualne.sk informovalo 27.11.2009 o audite, ktorý uvádza Ministerstvo zdravotníctva v materiáli o návrhu riešenia dostavby nemocnice a ktorý odhadoval, že dobudovanie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy bude stáť 480 miliónov eur bez DPH.
Sumu, ktorú uvádza Z.Simon, spomína opozícia, SME: "Slovenské zdravotníctvo sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, v nemocniciach máme obrovský modernizačný dlh, investície tam chýbajú ako soľ. V tejto chvíli chce Ficova vláda vyhodiť z okna 500 miliónov eur,“ povedal poslanec za SDKÚ Viliam Novotný.
O 5 minút 12, 13. máj 2012
V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa nachádza aj zámer výstavby diaľnic pomocou PPP.
s. 24: Využije overené formy výstavby diaľnic formou PPP projektov."
Webnoviny (SITA) včera (13. mája 2012) napísali, že Ministerstvo zdravotníctva stojí za dostavbou nemocničného komplexu Rázsochy v Bratislave. Aktualne.sk informovalo 27.11.2009 o audite, ktorý uvádza Ministerstvo zdravotníctva v materiáli o návrhu riešenia dostavby nemocnice a ktorý odhadoval, že dobudovanie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy bude stáť 480 miliónov eur bez DPH.
Sumu, ktorú uvádza Z.Simon, spomína opozícia, SME: "Slovenské zdravotníctvo sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, v nemocniciach máme obrovský modernizačný dlh, investície tam chýbajú ako soľ. V tejto chvíli chce Ficova vláda vyhodiť z okna 500 miliónov eur,“ povedal poslanec za SDKÚ Viliam Novotný.
Pretože je tam napísané (v prog. vyhlásení vlády, pozn.), že chcú zrealizovať širokorozchodnú železnicu z Košíc až do Bratislavy, do Viedne.
Zsolt Simon
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
V programovom vyhlásení sa výstavba širokorozchodnej trate spomína, avšak nie je napísané, že sa zrealizuje, ale len, že sa podporí, v prípade ekonomickej realizovateľnosti. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa nachádza zámer vlády pokračovať v PPP projektoch a tiež vybudovať železnicu Košice-Viedeň.
s. 11: "Vláda podporí projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne za predpokladu jeho ekonomickej realizovateľnosti.
O 5 minút 12, 13. máj 2012
V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa nachádza zámer vlády pokračovať v PPP projektoch a tiež vybudovať železnicu Košice-Viedeň.
s. 11: "Vláda podporí projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne za predpokladu jeho ekonomickej realizovateľnosti.
