Jozef Kollár
spolu 179 výrokov
128
12
13
26
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
SaS
Jozef Kollár
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Narodil sa 6. augusta 1961 v Bratislave. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, a následne študoval vedeckú ašpiratúru v Ekonomickoom ústave SAV a absolvoval odborné stáže na University of Wisconsin a Oklahoma City University v USA. Zúčastnil sa tiež manažérskeho programu v Japonsku.
Pôsobil ako analytik makroekonomického plánovania v Slovenskej akadémii vied, bol riaditeľom odboru národohospodárskych a devízových analýz Štátnej banky Česko-Slovenskej, bol predsedom predstavenstva Ľudovej banky, a. s. – VOLKSBANK AG v Bratislave a v období 2008 - 2010 bol konateľom spoločnosti JK Advisory, s.r.o.
V súčasnosti je členom Správnej rady Vysokej školy múzických umení, supervízorom v Slovak Association for Knowledge Society a predseda Správnej rady Academic Ranking and Rating Association.
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
K tomuto zdravotníctvu chcem povedať, že holým nesporným faktom je, že v porovnaní s HDP sú výdavky na zdravotníctvo ako celý objem peňazí, ktorý ide do zdravotníctva, je najvyšší z celej V4.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že od roku 2007 do roku 2009 (kedy sú uvádzané posledné aktuálne dáta), Slovensko naozaj malo najvyššie výdavky na zdravotníctvo (ako podiel HDP) v rámci krajín Vyšehradskej štvorky.
Ako uvádza štatistika OECD (.xls) v rámci OECD Health Data 2011, v roku 2009 tvorili výdavky Slovenska na zdravotníctvo 9.1 % HDP, kým v Českej republike to bolo 8.2 % HDP, krajiny Maďarsko a Poľsko dávali na zdravotníctvo zhodne 7.4 % HDP.
Podľa údajov Eurostatu, boli taktiež výdavky Slovenska na zdravotníctvo najvyššie v rámci krajín V4 a to 9.11 % HDP, v Českej republike to bolo 8.24 % HDP. Tretie najvyššie výdavky malo Maďarsko ako 7.45 % HDP a v Poľsku to bolo 7.37 % HDP.
Aj v rokoch 2007 a 2008 boli výdavky na zdravotníctvo najvyššie na Slovensku. Predtým, od roku 1997 (odkedy sú dostupné prvé dáta zo Slovenska) do roku 2007, malo v rámci krajín V4 najvyššie výdavky na zdravotníctvo Maďarsko.
Tu chcem opäť pripomenúť, že to bola jedna z kľúčových podmienok strany Smer-SD pri podpore rozpočtu na tento rok, že sa vyčlení suma 50 mil. €, ktorá pôjde do kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá bude práve použitá v prípade, že tie zdroje nebudú tiecť zo zdravotných poisťovní.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Smer-SD skutočne dopomohol k schváleniu rozpočtu pre rok 2012. Urobil tak prostredníctvom vedomej neprítomnosti niektorých poslancov za Smer- SD v sále, čo malo za následok zníženie kvóra v pléne a následné hladké odhlasovanie návrhu koalíciou aj bez potrebných 76 poslancov.Podmienkou však bolo, aby sa 50 miliónov eur presunulo do kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, z ktorej sa v prípade potreby peniaze nasmerujú do zdravotníctva.
Výsledok hlasovania o štátnom rozpočte pre rok 2012: ako portál webnoviny.sk (SITA) uvádza, 7.decembra 2012, zo 133 poslancov v sále, 75 hlasovalo za návrh, 54 bolo proti a 4 sa zdržali hlasovania.Výrok je pravdivý.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Výsledok hlasovania o štátnom rozpočte pre rok 2012: ako portál webnoviny.sk (SITA) uvádza, 7.decembra 2012, zo 133 poslancov v sále, 75 hlasovalo za návrh, 54 bolo proti a 4 sa zdržali hlasovania.Výrok je pravdivý.
Na margo tohto diania pán nový minister pôdohospodárstva, pán Jahnátek, povedal, že si želá, aby takýto investor (Enel pozn.) čo najskôr opustil územie SR.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
J. Kollár interpretuje výrok korektne, považujeme ho za pravdivý.
Ľubomír Jahnátek na adresu ENEL-u (Smer-SD) pre HN v minulosti povedal: „Oni majú tú drzosť, aby žalovali štát? Veď za cenu jedného jadrového bloku dostali šesť jadrových blokov či vodné elektrárne. Bol by som najradšej, aby takýto strategický partner zo Slovenska odišiel.“
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Ľubomír Jahnátek na adresu ENEL-u (Smer-SD) pre HN v minulosti povedal: „Oni majú tú drzosť, aby žalovali štát? Veď za cenu jedného jadrového bloku dostali šesť jadrových blokov či vodné elektrárne. Bol by som najradšej, aby takýto strategický partner zo Slovenska odišiel.“
Úplne posledná veta k bankovej dani. Aj vyspelé krajiny používajú pán kolega výnos z bankovej dane, nie na konsolidáciu verejných financií, ale na nakŕmenie tak povedia zvláštneho mimoriadneho fondu, ktorý slúži na budúce systémové zmeny bankového sektora.
Jozef Kollár
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Výrok je zavádzajúci. J. Kollár si vybral 2 krajiny, v ktorých
banková daň smeruje do špeciálneho fondu, zamlčal ale, že v zvyšných 8
krajinách banková daň alebo jej časť (Cyprus) smeruje do štátneho
rozpočtu.
V súčasnosti sú špeciálne bankové odvody zavedené v desiatich krajinách Európskej únie. Štúdia Slovenskej bankovej asociácie (pdf.) uvádza, že sú to: Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko. Každá krajina používa iný spôsob jej výpočtu i rozdielnu daňovú sadzbu. Tá sa pohybuje v rozmedzí od 0,01% do 0,085%.
Iba v dvoch krajinách, Švédsku a Nemecku, sa všetky získané finančné prostriedky odvádzajú do špeciálneho fondu. Cyprus používa časť z nich na financovanie fondu a časť odvádza priamo do rozpočtu.
Väčšina štátov teda používa bankové odvody na konsolidáciu verejných financií.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
V súčasnosti sú špeciálne bankové odvody zavedené v desiatich krajinách Európskej únie. Štúdia Slovenskej bankovej asociácie (pdf.) uvádza, že sú to: Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko. Každá krajina používa iný spôsob jej výpočtu i rozdielnu daňovú sadzbu. Tá sa pohybuje v rozmedzí od 0,01% do 0,085%.
Iba v dvoch krajinách, Švédsku a Nemecku, sa všetky získané finančné prostriedky odvádzajú do špeciálneho fondu. Cyprus používa časť z nich na financovanie fondu a časť odvádza priamo do rozpočtu.
Väčšina štátov teda používa bankové odvody na konsolidáciu verejných financií.
Veľké korporácie budú mať dostatok možností, aby odliali tieto zisky do zahraničia a dokonca a to je údaj z Českej republiky, 18% upísaného základného imania českých firiem, pán redaktor, je zaparkovaných v daňových rajov.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Koncom roka 2011 Česká kapitálová informační agentura (ČEKIA) zaznamenala vzrastajúcu tendenciu v ovládaní základného kapitálu českých firiem z daňových rajov. ČTK (Finanční noviny) z 15. decembra 2011 uvádza: "objem registrovaného kapitálu tuzemských firem, který je ovládán z
daňových rájů, letos vzrostl o 41 miliard na 391,8 miliardy Kč. Z daňových rájů je tak kontrolováno již 17,7 procenta celkového registrovaného kapitálu českých firem."
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Ale banky urobia to, pán minister, čo urobili niekedy, keď sme tu mali prípad pádu Devín banky, kedy Fond ochrany vkladov násobne zvýšil poistenie za vklady a čo urobili banky? Presne o túto mieru znížili úroky vyplácané za vklady obyvateľstvu. Tzn., že tu už je nie len sada poplatkov, ale aj sada zníženia úročenia termínovaných vkladov obyvateľstva v bankách
Jozef Kollár
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Jednotlivé časti výroku Jozefa Kollára sú pravdivé, avšak nesúvisia spolu tak ako to hovorí J. Kollár. Preto ho hodnotíme ako zavádzajúci. Vyžaduje si to však analýzu a vysvetlenie.
Súkromná Devín banka skrachovala 24. augusta 2001. Národná banka Slovenska na ňu uvalila nútenú správu po tom, čo sa plán ozdravenia banky, vypracovaný jej manažmentom, ukázal ako podvrh. Náhrady za nedostupné vklady sa začali vyplácať Slovenskou sporiteľňou a.s. 5. novembra 2001.
Fond ochrany vkladov (FOV) bol zriadený zákonom NR SR č. 118/1996 Z. z.(.pdf) Zo zákona je poverený zabezpečovaním a výkonom činností súvisiacich s ochranou vkladov fyzických osôb a zákonom vymedzených právnických osôb, uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk.
FOV skutočne násobne zvýšil poistenie za vklady v rámci legislatívy upravujúcej bankový dohľad Národnej banky Slovenska (NBS). Slovenskí vkladatelia mali do konca júna roku 2002 nárok na vyplatenie 30-násobku priemernej mesačnej mzdy z vkladov (370-tis. Sk), ktoré im insolventná banka nebola schopná vyplatiť. Podľa novej legislatívy upravujúcej bankové vklady sa od začiatku júla 2002 hranica zvýšila na 40-násobok ( 500-tis. Sk). Ťažiskové bankové zákony schválila Národná rada SR ešte v roku 2001. Úloha zákonov však bolo predovšetkým zosúladenie s požiadavkami EÚ, neboli teda reakciou na pád Devín banky.
V neposlednom rade, je pravdou, že 26. novembra 2002 skutočne banky (VÚB, Tatra banka aj Slovenská sporiteľna, pozn.) znížili úrokové sadzby pre vybrané vkladové produkty a reagovali tak na zníženie kľúčových úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska. Je však dôležité dodať, že NBS pôvodne neznížila úroky kvôli tomu, že FOV násobne zvýšil poistenie za vklady. Urobila tak, aby ako píše SME: "zabrzdila špekulatívnych obchodníkov, ktorí si obľúbili korunu preto, že bola úročená lepšie ako zahraničné meny". NBS preto rast kurzu slovenskej koruny zastavila znížením úrokových sadzieb, ktoré sa prejavili poklesom úročenia vkladov aj úverov v bankách.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
Súkromná Devín banka skrachovala 24. augusta 2001. Národná banka Slovenska na ňu uvalila nútenú správu po tom, čo sa plán ozdravenia banky, vypracovaný jej manažmentom, ukázal ako podvrh. Náhrady za nedostupné vklady sa začali vyplácať Slovenskou sporiteľňou a.s. 5. novembra 2001.
Fond ochrany vkladov (FOV) bol zriadený zákonom NR SR č. 118/1996 Z. z.(.pdf) Zo zákona je poverený zabezpečovaním a výkonom činností súvisiacich s ochranou vkladov fyzických osôb a zákonom vymedzených právnických osôb, uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk.
FOV skutočne násobne zvýšil poistenie za vklady v rámci legislatívy upravujúcej bankový dohľad Národnej banky Slovenska (NBS). Slovenskí vkladatelia mali do konca júna roku 2002 nárok na vyplatenie 30-násobku priemernej mesačnej mzdy z vkladov (370-tis. Sk), ktoré im insolventná banka nebola schopná vyplatiť. Podľa novej legislatívy upravujúcej bankové vklady sa od začiatku júla 2002 hranica zvýšila na 40-násobok ( 500-tis. Sk). Ťažiskové bankové zákony schválila Národná rada SR ešte v roku 2001. Úloha zákonov však bolo predovšetkým zosúladenie s požiadavkami EÚ, neboli teda reakciou na pád Devín banky.
V neposlednom rade, je pravdou, že 26. novembra 2002 skutočne banky (VÚB, Tatra banka aj Slovenská sporiteľna, pozn.) znížili úrokové sadzby pre vybrané vkladové produkty a reagovali tak na zníženie kľúčových úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska. Je však dôležité dodať, že NBS pôvodne neznížila úroky kvôli tomu, že FOV násobne zvýšil poistenie za vklady. Urobila tak, aby ako píše SME: "zabrzdila špekulatívnych obchodníkov, ktorí si obľúbili korunu preto, že bola úročená lepšie ako zahraničné meny". NBS preto rast kurzu slovenskej koruny zastavila znížením úrokových sadzieb, ktoré sa prejavili poklesom úročenia vkladov aj úverov v bankách.
A ešte druhá poznámka, aby som dokončil, vy veľmi dobre viete, že s výnimkou možno dvoch malých, menej trhovo významných bánk na Slovensku, všetky ostatné banky na Slovensku sú súčasťou, keď nie stredoeurópskeho koncernu, nadnárodného, tak celoeurópskeho nadnárodného koncernu.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Portál SME uvádza päť najväčších bánk za prvý polrok 2011 v tomto poradí:
1.Slovenská sporiteľňa - Erste bank group
2.VÚB - Intesa SanPaulo
3.Tatra banka - Raiffeisen Bank International
4.ČSOB - KBC Belgicko
5.UniCredit - Unicredit Group
Je pravdou, že z 15 bánk na Slovensku 11 patrí európskym a americkým finančným skupinám, v prípade Záručnej a rozvojovej banky je 100% akcionárom Ministerstvo financií Slovenskej republiky, hlavným akcionárom Poštovej banky je Istrokapital SE, Prima banku Slovensko (bývalá Dexia) a Privatbanku vlastní Penta Investments.
Ponúkame prehľad slovenských bánk a ich materských spoločností, ako sú uvedené na internetových stránkach jednotlivých bánk.
Československá obchodná banka, a.s. - KBC
ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. - KBC Belgicko
EXIMBANKA SR - Exportno-importná banka - Eximbank USA
OTP Banka Slovensko, a. s. - OTP Bank Nyrt. Maďarsko
Poštová banka, a.s. - Istrokapital SE
Prima banka Slovensko, a. s. - Dexia po novom; Penta investments
Privatbanka, a. s. - Penta investments
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. - Slovenská štátna sporiteľňa, š. p. ú. - v súčasnosti pôsobí pod názvom Slovenská sporiteľňa, a. s. , nemecká Bausparkasse Schwäbisch Hall AG a rakúska Raiffeisen Bausparkassen Managementservice und Beteiligungsges.m.b.H. - v súčasnosti pôsobí pod názvom Raiffeisen Bausparkassen Holding GmbH.
Slovenská sporiteľňa, a. s. - Erste bank group
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. - 100% Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Tatra banka, a. s. - Raiffeisen Bank International
UniCredit Bank Slovakia, a. s. - Unicredit Group
VOLKSBANK Slovensko, a. s. - rakúska spoločnosť Volksbank International AG (VBI). 100 % akcionárom VBI je ruská Sberbank
Všeobecná úverová banka, a. s. - Intesa San Paulo
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. - Wüstenrot
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
1.Slovenská sporiteľňa - Erste bank group
2.VÚB - Intesa SanPaulo
3.Tatra banka - Raiffeisen Bank International
4.ČSOB - KBC Belgicko
5.UniCredit - Unicredit Group
Je pravdou, že z 15 bánk na Slovensku 11 patrí európskym a americkým finančným skupinám, v prípade Záručnej a rozvojovej banky je 100% akcionárom Ministerstvo financií Slovenskej republiky, hlavným akcionárom Poštovej banky je Istrokapital SE, Prima banku Slovensko (bývalá Dexia) a Privatbanku vlastní Penta Investments.
Ponúkame prehľad slovenských bánk a ich materských spoločností, ako sú uvedené na internetových stránkach jednotlivých bánk.
Československá obchodná banka, a.s. - KBC
ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. - KBC Belgicko
EXIMBANKA SR - Exportno-importná banka - Eximbank USA
OTP Banka Slovensko, a. s. - OTP Bank Nyrt. Maďarsko
Poštová banka, a.s. - Istrokapital SE
Prima banka Slovensko, a. s. - Dexia po novom; Penta investments
Privatbanka, a. s. - Penta investments
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. - Slovenská štátna sporiteľňa, š. p. ú. - v súčasnosti pôsobí pod názvom Slovenská sporiteľňa, a. s. , nemecká Bausparkasse Schwäbisch Hall AG a rakúska Raiffeisen Bausparkassen Managementservice und Beteiligungsges.m.b.H. - v súčasnosti pôsobí pod názvom Raiffeisen Bausparkassen Holding GmbH.
Slovenská sporiteľňa, a. s. - Erste bank group
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. - 100% Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Tatra banka, a. s. - Raiffeisen Bank International
UniCredit Bank Slovakia, a. s. - Unicredit Group
VOLKSBANK Slovensko, a. s. - rakúska spoločnosť Volksbank International AG (VBI). 100 % akcionárom VBI je ruská Sberbank
Všeobecná úverová banka, a. s. - Intesa San Paulo
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. - Wüstenrot
Áno, je pravdou, že aj vláda Ivety Radičovej nakoniec zaviedla tú bankovú daň, najprv vo výške 0,2%, potom 0,4%.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Poslanci NR SR 20. októbra 2011 schválili bankovú daň 144 hlasmi. Nový bankový odvod vo výške 0,4 % prešiel v zrýchlenom legislatívnom konaní, za návrh zákona hlasovali poslanci vtedajšej opozície aj koalície, proti len traja členovia OKS. Ivan Mikloš pôvodne navrhoval nižšiu daň a to na úrovni 0,2%.
SMER sa naopak snažil presadiť ešte vyšší - 0,7 percentný bankový odvod, dva návrhy zákona z ich dielne predtým poslanci parlamentu nepodporili. Robert Fico vtedy v reakcii na schválenie bankovej dane bez akceptovania návrhov Smeru pre Pravdu uviedol, že ak sa po parlamentných voľbách dostanú do vlády, vrátia sa k tomuto zákonu a budú sa snažiť svoje návrhy presadiť.
O 5 minút 12, 15. apríl 2012
SMER sa naopak snažil presadiť ešte vyšší - 0,7 percentný bankový odvod, dva návrhy zákona z ich dielne predtým poslanci parlamentu nepodporili. Robert Fico vtedy v reakcii na schválenie bankovej dane bez akceptovania návrhov Smeru pre Pravdu uviedol, že ak sa po parlamentných voľbách dostanú do vlády, vrátia sa k tomuto zákonu a budú sa snažiť svoje návrhy presadiť.
Keď si len divák naozaj toto všetko zosumarizuje, že najprv tu boli nejaké prepisy sms-iek medzi Mariánom Kočnerom a Richardom Sulíkom, potom v druhej fáze tu boli prepisy telefonických rozhovorov, teraz sú najnovšie video nahrávky (v kauze Sasanka pozn.)
Jozef Kollár
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
SMS komunikácia ako aj video nahrávky dokazujúce stretnutie R. Sulíka s M. Kočnerom v jeho byte na internete zverejnené boli. Kompletné prepisy ako aj video záznamy môžete nájsť TU. K zverejneniu SMS komunikácie prišlo 26. januára 2012 a video záznamov 22.februára 2012.
V spojení s kauzou Sasanka však neboli zverejnené žiadne prepisy telefonických rozhovorov.
O 5 minút 12, 26. február 2012
V spojení s kauzou Sasanka však neboli zverejnené žiadne prepisy telefonických rozhovorov.
Pretože hneď, ako sa tá prvá Sasanka prevalila, niekedy nad ránom, keď po internete začali kolovať prepisy sms-iek, tak v ten deň ráno, o 9. hodine sa postavil Richard Sulík na tlačovej konferencii pred médiá, pred kamery a nemal najmenší problém priznať, že Mariána Kočnera pozná,
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dokument Sasanka sa dostal na verejnosť v noci zo štvrtka 26. januára na piatok 27.januára. 27. januára SaS usporiadala tlačovú besedu, na ktorej R.Sulík povedal:"Stretávam
sa s množstvom ľudí, a áno poznám pána Kočnera niekoľko rokov.
Skontaktoval nás Ján Počiatek, som mu robil poradcu a pán Kočner vtedy
kandidoval na primátora Bratislavy. To bol na jeseň roku 2006.
Niekoľkokrát som sa s pánom Kočnerom stretol, pretože bol pre mňa
zdrojom informácií z prostredia politiky. Vyše roka sme sa však už
nevideli. O mojich stretnutiach s pánom Kočnerom som informoval pani
premiérku Ivetu Radičovú."
O 5 minút 12, 26. február 2012
...nemal najmenší problém priznať (Richard Sulík pozn.), že Mariána Kočnera pozná, že ich zoznámil v roku 2008 pán Počiatek, vtedajší minister financií a všetko priznáva, aj to, že sa s ním stretával.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa TASR Richard Sulík priznal, že Kočnera pozná, ale nie je to jeho kamarát a už sa s ním nestretáva. Taktiež uviedol, že s Kočnerom ho zoznámil Ján Počiatek zo Smeru v roku 2006. Takto to tvrdí R. Sulík a táto časť výroku je pravdivá.
Je potrebné dodať, že faktická časť výroku, že Sulík sa spoznal s Kočnerom cez Počiatka overiteľná nie je. Jednotlivý aktéri sa k tomu vyjadrujú nasledovne.
Počiatek tvrdí, že si na to nepamätá, potvrdil však, že sa s Kočnerom pozná: „Málo sa stretávame, občas na Donovaloch, keďže má hotel. Donovaly sú malé.“
Na tlačovej konferencii, ktorú zvolal samotný M. Kočner 28. februára 2012 sa k tomu ako spoznal R. Sulíka vyjadril nasledovne (cca od 7:30min. záznamu Ta3):
Pán Sulík tvrdí, že ho požiadal pán Počiatek, že ho dokonca niekoľkokrát žiadal, aby sa so mnou stretol. Opäť musím povedať, že ja si to takto nepamätám....Nepamätám si samozrejme už dnes, pretože je to skoro 5 rokov kto mi dal číslo na Richarda Sulíka. Proste od niekadiaľ som ho mal. Zavolal som mu. Predstavil som sa mu. Povedal kto som, čo som a požiadal som ho o stretnutie. Uskutočnili sa, myslím, 2 alebo 3 stretnutia, bolo to pred voľbami na primátora kedy som kandidoval na primátora mesta Bratislavy.
Keďže J. Kollár interpretuje slová R. Sulíka hodnotíme výrok ako pravdivý, aj napriek tomu, že podstata slov R. Sulíka je neoveriteľná.
O 5 minút 12, 26. február 2012
Je potrebné dodať, že faktická časť výroku, že Sulík sa spoznal s Kočnerom cez Počiatka overiteľná nie je. Jednotlivý aktéri sa k tomu vyjadrujú nasledovne.
Počiatek tvrdí, že si na to nepamätá, potvrdil však, že sa s Kočnerom pozná: „Málo sa stretávame, občas na Donovaloch, keďže má hotel. Donovaly sú malé.“
Na tlačovej konferencii, ktorú zvolal samotný M. Kočner 28. februára 2012 sa k tomu ako spoznal R. Sulíka vyjadril nasledovne (cca od 7:30min. záznamu Ta3):
Pán Sulík tvrdí, že ho požiadal pán Počiatek, že ho dokonca niekoľkokrát žiadal, aby sa so mnou stretol. Opäť musím povedať, že ja si to takto nepamätám....Nepamätám si samozrejme už dnes, pretože je to skoro 5 rokov kto mi dal číslo na Richarda Sulíka. Proste od niekadiaľ som ho mal. Zavolal som mu. Predstavil som sa mu. Povedal kto som, čo som a požiadal som ho o stretnutie. Uskutočnili sa, myslím, 2 alebo 3 stretnutia, bolo to pred voľbami na primátora kedy som kandidoval na primátora mesta Bratislavy.
Keďže J. Kollár interpretuje slová R. Sulíka hodnotíme výrok ako pravdivý, aj napriek tomu, že podstata slov R. Sulíka je neoveriteľná.
Richard Sulík je skutočne čestným človekom. Pretože ani v prepisoch sms-iek, ani v prepisoch telefonických rozhovoroch, ale ani v tých spomínaných video záznamoch, nenájdete jednu vec, ktorá by zakladala nejakú trestnoprávnu zodpovednosť. Že by Richard Sulík bol býval ponúkal niečo Mariánovi Kočnerovi a aby bol prijímal niečo od Mariána Kočnera,
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V spise Sasanke sa o finančnej odmene a ani o korupcii v spojení s R. Sulíkom nehovorí. Podstatou tejto kauzy je komunikácia R. Sulíka a M. Kočnera v čase od 8. septembra 2010 do 5. decembra 2010. R. Sulík sa snažil tiež zistiť tzv. zradcov, ktorí mali hlasovať v rozpore s dohodou v koalícii o kandidátovi GP a možným korumpovaním niektorých iných poslancov.
Ako uvádza denník Pravda spis Sasanka obsahuje prepisy esemesiek Richarda Sulíka s podnikateľom Kočnerom, ktoré sa týkajú najmä vtedy prebiehajúcej voľby generálneho prokurátora. Richard Sulík poskytoval počas tejto komunikácie Kočnerovi mená jednotlivých kandidátov na post generálneho prokurátora a taktiež Kočnera informoval o výsledku voľby generálneho prokurátora.
Z uvedeného teda vyplýva, že v prepisoch SMS a vo videozáznamoch sa nenachádzajú veci, ktoré by súviseli s korupciou R. Sulíka. Nakoľko niečo zo Sasanky zakladá trestnoprávnu zodpovednosť je na posúdení relevantných orgánov. Nehodnotíme ani súd J. Kollára, že R. Sulík je "čestný človek".
O 5 minút 12, 26. február 2012
Ako uvádza denník Pravda spis Sasanka obsahuje prepisy esemesiek Richarda Sulíka s podnikateľom Kočnerom, ktoré sa týkajú najmä vtedy prebiehajúcej voľby generálneho prokurátora. Richard Sulík poskytoval počas tejto komunikácie Kočnerovi mená jednotlivých kandidátov na post generálneho prokurátora a taktiež Kočnera informoval o výsledku voľby generálneho prokurátora.
Z uvedeného teda vyplýva, že v prepisoch SMS a vo videozáznamoch sa nenachádzajú veci, ktoré by súviseli s korupciou R. Sulíka. Nakoľko niečo zo Sasanky zakladá trestnoprávnu zodpovednosť je na posúdení relevantných orgánov. Nehodnotíme ani súd J. Kollára, že R. Sulík je "čestný človek".
Váš predseda Robert Fico, ktorý ako jediný z aktívnych politikov na Slovensku mal byť v spomínanom byte na Vazovovej sa do dnešného dňa jednoznačne nevyjadril v odpovedi na otázku, boli ste alebo neboli ste s pánom Haščákom v byte na Vazovovej. Do dnešného dňa sme sa nedozvedeli odpoveď.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Róbert Fico doteraz na otázku či v konšpiračnom byte bol alebo nie
neodpovedal. Otázka mu bola už viackrát položená aj v politických
reláciách. Odpoveď na túto otázku však bola vždy rovnaká, resp. žiadna.
"Ja sa tejto téme nevyhýbam. Ak by sa potvrdilo, že niečo na tomto spise je pravdivé, tak si prečítajte, čo sú tam popísané za hrôzostrašné veci, ale čo to má spoločné so Smerom? Do tohto nás nezaťahujte."
Podľa dokumentu Gorila R. Fico osobne navštívil konšpiračný byt na Vazovovej ulici, kde sa mal stretnúť so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a po príchode si mal vypýtať na pitie Colu.
Na tlačovej konferencii z 24. januára 2012 sa R. Fico vyjadril nasledovne: " Ak by aj bolo pravdou, čo je napísané v údajnom spise SIS Gorila, tak pitie Coly nie je trestným činom."
O 5 minút 12, 26. február 2012
"Ja sa tejto téme nevyhýbam. Ak by sa potvrdilo, že niečo na tomto spise je pravdivé, tak si prečítajte, čo sú tam popísané za hrôzostrašné veci, ale čo to má spoločné so Smerom? Do tohto nás nezaťahujte."
Podľa dokumentu Gorila R. Fico osobne navštívil konšpiračný byt na Vazovovej ulici, kde sa mal stretnúť so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a po príchode si mal vypýtať na pitie Colu.
Na tlačovej konferencii z 24. januára 2012 sa R. Fico vyjadril nasledovne: " Ak by aj bolo pravdou, čo je napísané v údajnom spise SIS Gorila, tak pitie Coly nie je trestným činom."
Chcem povedať ako predseda klubu Slobody a solidarity, že v noci, keď bola myslím 12 alebo 14 hodín odvolávaná Iveta Radičová z postu premiérky, a ten návrh na odvolanie ste predložili vy, pán kolega, Smer-sociálna demokracia, tak každý, kto si pustí zo záznamu vystúpenia poslancov SaS v rozprave k odvolávaniu Ivety Radičovej, tak mu musí byť nad slnko jasné, že klub SaS do poslednej nohy, do posledného poslanca podporoval Ivetu Radičovú a nakoniec v raňajších hodinách, vy ste niekedy ráno o pol ôsmej, keď konečne po celonočnej rozprave prišlo k hlasovaniu, všetci naši poslanci zahlasovali proti návrhu na odvolanie Ivety Radičovej.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na podnet opozičného Smeru a za podpory poslancov zo SNS bola 13. septembra zvolaná 23. schôdza, kde sa mala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) zodpovedať poslancom Národnej rady SR. Opozičným poslancom sa jej na mimoriadnej schôdzi nakoniec nepodarilo vysloviť nedôveru. Za návrh Smeru-SD a SNS hlasovalo 69 poslancov zo 147 prítomných, na vyslovenie nedôvery bolo pritom potrebných aspoň 76 hlasov.Podľa TASR, ktorá mapovala priebeh 12 hodinového odvolávania Ivety Radičovej, sa v diskusii k návrhu na odvolanie šéfky kabinetu Richard Sulík vyjadril, že strana Sloboda a solidarita stojí za premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS) a vládnuť bude len s ňou. Pripustil, že vládna koalícia čelí mnohým problémom, no snaží sa ich riešiť a na rozdiel od bývalej vlády Roberta Fica (Smer-SD) sa usiluje konať otvorene. Práve väčšia transparentnosť je podľa Sulíka zásluhou aj premiérky Radičovej. "Iveta Radičová vniesla novú politickú kultúru minimálne v oblasti transparentnosti a slušnosti. Tento primát jej nezoberiete," odkázal Radičovej kritikom zo Smeru-SD. Z hlasovania poslancov 23. schôdze za stranu SaS rovnako vyplýva, že ani jeden zo vtedajších poslancov strany nepodporil návrh na vyslovenie nedôvery premiérke. Výrok Jozefa Kollára preto hodnotíme za pravdivý.
O 5 minút 12, 26. február 2012
Iveta Radičová jasne povedala, že ak bude zvolený za generálneho prokurátora pán Trnka, tak podáva demisiou a pán Trnka nebol zvolený rozdielom jedného, jediného hlasu.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 zo 7. novembra 2011 (výrok R. Sulíka, pozn.). Iveta Radičová možnosť podania demisie potvrdila napríklad pre sme.sk:„Je to pre mňa také principiálne, že budem zvažovať ďalšie svoje pôsobenie," povedala Radičová. Na otázku, či by zložila premiérsku funkciu, odvetila: „Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne."
O 5 minút 12, 26. február 2012
