József Berényi (SMK)

„…mal som 40 % v druhom kole (vo voľbách VÚC 2013, pozn.) (…).“

József Berényi

„…cesty prvej triedy v niektorých okresoch sú v oveľa horšom stave, ako cesty druhej a tretej triedy. Napríklad v (v okrese, pozn.) Dunajskej Strede (…).“

Nepravda

Podľa dokumentu Slovenskej správy ciest Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy (stav ciest k júnu 2017) sa nachádza na území TTSK skoro 268 km cesty I. triedy, z toho 13,1% úseku je označené za havarijný. Najviac havarijných a nevyhovujúcich úsekov ciest I. triedy(.pdf, s. 12) je v okrese Skalica (49,66%), Senica (47,59%) a Dunajská Streda (38,09%). V niektorých okresoch Berényiho tvrdenie platí (napríklad spomenutý okres Dunajská Streda alebo Trnava), avšak nie je až taký veľký rozdiel v pomere nevyhovujúcich alebo havarijných úsekov k celkovej siete ciest I. alebo II. a III. triedy. V niektorých okresoch, naopak, jeho tvrdenie vôbec neplatí. Je to napríklad okres Piešťany či Galanta. Berényiho výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Na území TTSK sa nachádza celkom 268 kilometrov cesty I. triedy, ďalších 527 kilometrov cesty II. triedy a 1065 kilometrov III. triedy (.pdf, s. 29). Demagog.SK porovnával pomer nevyhovujúcich alebo havarijných úsekov k celkovej siete ciest I., II. a III. triedy. Úseky sú klasifikované Slovenskou správou ciest do piatich kategórií (stav veľmi dobrý, dobrý, vyhovujúci, nevyhovujúci a havarijný).

V spomenutom okrese Dunajská Streda je až 38,09 % ciest I. triedy v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Nevyhovujúce alebo havarijné úseky tvoria 28,64 % ciest II. a 23,54 % ciest III. triedy. Skutočne sú tak cesty I. triedy v tomto okrese v horšom stave, ale rozdiel nie je až taký významný.

V okrese Galanta je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave 22,1 % ciest I. triedy, 23,71 % ciest II. a 18,02 % ciest III. triedy, čiže cesty I. triedy sú o niečo v lepšom stave.

V okrese Hlohovec je podiel úsekov s nevyhovujúcim alebo havarijným stavom 19,91 % u ciest I. triedy, 8,81 % u ciest II. a 14,75 % u ciest III. triedy. V okrese Piešťany je len 0,29 % ciest I. triedy v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave, u ciest II. triedy je podiel týchto úsekov 2,34 % a u ciest III. triedy 10,56 %, čiže Berényiho výrok neplatí ani v tomto okrese. V okresoch Senica a Skalica je skoro polovica ciest I. triedy v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave, je to 47,59 % a 49,66 %. V trošku lepšom stave sú cesty II. a III. triedy v Senici, 30,79 % a 25,09 %. V Skalici naopak až 57,10 % ciest II. triedy a 20,91 % ciest III. triedy je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Berényiho tvrdenie by platilo pre trnavský okres, tam 14,05 % ciest I. triedy je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave oproti 7,13 % ciest II. a 4,22 % ciest III. triedy.

Ako o tom písal aj regionálny portál denníka SME: "Trnavský samosprávny kraj v tomto volebnom období obnovil 80 kilometrov ciest II. a III. triedy za 23,2 milióna eur. Kraj má vo vlastníctve 1 584 kilometrov ciest, ich opravu a údržbu zabezpečuje rozpočtová organizácia Správa a údržba ciest."

József Berényi

„…poslanci z Galanty, Dunajskej Stredy, napriek tomu, že nemáme z toho priamy úžitok, ale hlasovali sme vždy za finančnú pomoc pre toto letisko.“

Nepravda

V zastupiteľstve TTSK v súčasnom volebnom období sa hlasovalo o pohľadávkach piešťanského letiska raz, a to 22. apríla 2015. Návrh v prospech letiska bol schválený, pričom štyria poslanci z Galanty a Dunajskej Stredy neboli na hlasovaní prítomní a jeden poslanec z Dunajskej Stredy sa hlasovania zdržal. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Akcie piešťanského letiska vlastní TTSK (59,31 %), štát cez Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (20,65 %) a samotné mesto Piešťany (20,04 %). Jeho majetok má hodnotu vyše 22 miliónov eur. Na informačnom portáli TASR, bolo 21. novembra 2016 uverejnené, že "z dlžnej sumy 1,8 milióna eur predstavuje vyše 600.000 eur dlh predstavenstvu a dozornej rade na nevyplatených odmenách, 500.000 eur je záväzok za daň z nehnuteľnosti mestu Piešťany od roku 2010."

Na desiatom zasadnutí TTSK, 22. apríla 2015, bolo jedným z bodov aj rokovanie o budúcnosti piešťanského letiska. „Návrh na postúpenie pohľadávky spoločnosti SMS TTSK s.r.o., Starohájska 10, 917 01 Trnava voči dlžníkovi – spoločnosť Letisko Piešťany, a.s., Žilinská cesta 597/81, 921 01 Piešťany na Trnavský samosprávny kraj a jej vklad do základného imania spoločnosti Letisko Piešťany, a.s.“ (str.13, .pdf)

Ako sa aj ďalej v zápisnici píše, v podstate išlo o prevod pohľadávky spoločnosti SMS TTSK s.r.o. vo výške 1 459 213,84 € na Trnavský samosprávny kraj za odplatu vo výške 1 €. Dôvodom tohto prevodu bolo oddlženie spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., a to spôsobom kapitalizácie pohľadávky. To znamená, že akcionár — TTSK nestratí svoju pohľadávku voči spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., "ale jej kapitalizáciou dôjde k navýšeniu jeho majetkovej účasti a posilneniu vplyvu na rozhodovacích právach akcionára."

Na stránke Trnavského samosprávneho kraja nájdeme výsledky hlasovaní na jednotlivých zasadnutiach. Zasadnutie z 22. apríla 2015 je jediné v tomto volebnom období, počas ktorého poslanci hlasovali o živote a budúcnosti piešťanského letiska, pričom hlasovanie dopadlo nasledovne (str.15, .pdf). Návrh na postúpenie pohľadávky spoločnosti SMS TTSK s.r.o. voči dlžníkovi – spoločnosť Letisko Piešťany, a.s., na Trnavský samosprávny kraj a jej vklad do základného imania spoločnosti Letisko Piešťany, a.s. bol schválený. 32 poslancov hlasovalo v prospech návrhu a dvaja sa zdržali. (Výpis hlasovania, bod 8, .pdf)

V zastupiteľstve TTSK zasadá osem poslancov za obvod Dunajská Streda a sedem poslancov za obvod Galanta. Na hlasovaní o piešťanskom letisku z apríla 2015 ale boli štyria z týchto poslancov neprítomní — Nagy, Kvarda, Gál a Érsek (neskoršie nahradený Lászlóm Miklósom). Poslanec László Bacsó, zvolený za okres Dunajská Streda z SMK, sa ako jediný z prítomných poslancov za Dunajskú Stredu resp. Galantu zdržal hlasovania. Ostatní prítomní za návrh zahlasovali.

József Berényi

„…zobrali na seba (Svet zdravia, pozn.), že 8 miliónov idú investovať v prvých piatich rokoch. Už 7 miliónov investovali teraz, teda od prebratia nemocnice.“

Neoveriteľné

V roku 2015 kúpila spoločnosť Svet zdravia (zo skupiny Penta Investments) nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede. Výrok kandidáta Józsefa Berényiho sa zameriava na nemocnicu v Galante. Pri kúpe sa skutočne zaviazali k investíciam vo výške 8,7 milióna eur v najbližších piatich rokoch (2015 – 2020). Údaj o doteraz preinvestovaných siedmich miliónoch eur však nie je oficiálne zverejnený, preto sa nám túto informáciu nepodarilo vyhodnotiť. Najaktuálnejšia informácia o preinvestovaní 3,5 milióna eur pochádza z konca roku 2016.

Výrok kandidáta na post predsedu TTSK Józsefa Berényiho preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Mgr. József Berényi je podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), v nastávajúcich voľbách kandiduje na post predsedu TTSK.

Spoločnosť Svet Zdravia prevádzkuje sieť 17 regionálnych nemocníc na území Slovenska. Patrí do skupiny Penta Investments.

V júli 2015 portál etrend.sk v článku informoval o kúpe nemocníc v Galante a v Dunajskej Strede. "Obe nemocnice doteraz patrili Trnavskému samosprávnemu kraju. … Prioritou pre Sveta zdravia bude podľa jej vyhlásenia okamžite riešiť problémy s finančnou zadlženosťou, s dlhodobou podinvestovanosťou a z toho vyplývajúcim zlým technickým stavom medicínskej techniky a budov nadobudnutých nemocníc. V priebehu nasledujúcich piatich rokov ich plánujú kapitálovo posilniť v celkovom rozsahu 20,4 milióna eur." (Vydavateľstvo TREND Holding vlastní spoločnosť News and Media Holding patriaca k finančnej skupine Penta.)

Ako informovala na svojich stránkach spoločnosť Svet zdravia: "Celková výška záväzkov po splatnosti oboch nemocníc je 9,2 milióna eur (Galanta: 1,9 milióna eur a Dunajská Streda: 7,3 milióna eur). Okrem zvládnutia tejto zložitej ekonomickej situácie Svet zdravia pripravuje prvú etapu investícií do medicínskej techniky, budov a do informačných technológií v objeme 4,8 milióna eur (GA: 3 milióny eur a DS: 1,8 milióna eur)."

Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia, na stránkach spoločnosti spresnil: "Dôkazom, že k tejto úlohe pristupujeme zodpovedne, je garantovaná výška kapitálových investícií podľa kúpnej zmluvy počas najbližších piatich rokov v objeme 20,4 milióna eur (Dunajská Streda: 11,7 a Galanta: 8,7)."

V rokoch 2015 – 2020 sú teda v nemocnici v Galante skutočne plánované investície asi vo výške 8,7 milióna eur.
Informácie v médiách z obdobia rokov 2015 – 2016 nasvedčujú tomu, že nemocnica skutočne navýšila svoj rozpočet, či už na rekonštrukciu a vybavenie rádiologického oddelenia (podľa článku mynitra.sme.sk za viac ako jeden milión eur), obnovenie pracoviska jednodňovej očnej chirurgie alebo napríklad rekonštrukciu výťahov v budove nemocnice.
József Berényi v diskusii spomína, že niekoľko dní pred nakrúcaním diskusie prebehla zo strany TTSK kontrola splnenia záväzkov v nemocnici v Galante. Údaj o preinvestovaných 7 miliónoch teda môže pochádzať z tejto kontroly. Oficiálne zverejnené údaje, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie alebo opisovali aktuálny stav investícií, nie sú zverejnené ani na stránke spoločnosti Svet zdravia, Penta Investments, ani na webových stránkach TTSK. Nevieme preto jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť túto informáciu.
Podľa citácie generálneho riaditeľa siete Ľuboša Lopatku v článku na portáli svetzdravia.com, preinvestovala spoločnosť v galantskej nemocnici v roku 2016 3,5 milióna eur.

József Berényi

„Na území Slovenska nie sú migranti, respektíve je ich málo. Práve v Gabčíkove a Humennom.“

Zavádzanie

V Gabčíkove sa nachádzajú migranti, ktorí sú zároveň utečencami a ktorí čakajú na dokončenie azylového procesu v Rakúsku. V Hummennom sa nachádza 149 asýrskych kresťanov, ktorí už získali azyl a v rámci humanitárneho transferu je tu momentálne dočasne umiestnených taktiež 58 občanov Eritrei. Utečenci a žiadatelia o azyl však nie sú jediní migranti na území Slovenska, patria sem aj občania iných štátov ktorí tu žijú, pracujú či študujú. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo v Slovenskej republike za rok 2015 84 787 cudzincov s povolením na pobyt. Taktiež môžeme medzi migrantov rátať osoby, ktoré získali slovenské štátne občianstvo, no pochádzajú z inej krajiny. Výrok vzhľadom na zamieňanie pojmov migrant a utečenec hodnotíme ako zavádzajúci.

Status utečenca definovala Dohoda o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokol týkajúci sa právneho postavenie utečencov z roku 1967. Osoba, ktorej môže byť udelený status utečenca: „sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobe bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť.“(pdf. č. 2–3)

Migrant je podľa UNESCO "každá osoba, ktorá žije dočasne alebo permanentne v krajine v ktorej sa nenarodila".

Na základe štatistiky Ministerstva vnútra za celú históriu Slovenska bolo evidovaných 58 328 žiadostí o azyl. Udelených azylov bolo len 802. Za rok 2015 a bolo udelených len 8 azylov. V roku 2016 bolo zatiaľ udelených 149 azylov pre už spomínaných asýrskych kresťanov.

Za rok 2015 bolo na Slovensku zamestnaných 25 537 cudzincov. Z toho 6 109 bolo štátnych príslušníkov z krajín Mimo EÚ. Slovensko má z krajín EÚ šiesty najnižší podiel cudzincov, rozhodne sa však nedá povedať, že by boli len v Humennom a Gabčíkove.

József Berényi

„My sme spustili proti povinným kvótam aj podpisovú akciu, 80 000 hlasov a už možno aj viac.“

József Berényi

„(…) kým rast HDP je taktiež teda jednoznačný, ale taktiež je jasný pokles hrubého národného príjmu.“

József Berényi

„…ja pochádzam z regiónu, kde je jeden investor, ktorý má daňové úľavy na jeden rok zhruba 400 miliónov eur.“

József Berényi

„V roku (19)91, po revolúcii, nás bolo najviac (členov maďarskej menšiny, pozn.) a dnes je nás najmenej v porovnaní s rokom 1961, takže je tu veľký úbytok.“

József Berényi

Iné, 27. februára 2016:

„Momentálne sú sociálne dávky v niektorých oblastiach na takej úrovni, že nie je veľký rozdiel medzi platmi a sociálnymi dávkami.“

Zavádzanie