Demagog.sk > Politici > Pavol Paška

Pavol Paška

spolu 122 výrokov

72 19 14 17

Pravda Nepravda Zavádzanie Neoveriteľné

SMER-SD

Pavol Paška

Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika

Výroky

Ja sa vrátim do histórie roku 2006, keď som po prvýkrát kandidoval a bol zvolený (za predsedu NR SR pozn.), tak som dostal dokonca viac hlasov ako boli hlasy vtedajšej koalície. Myslím, že to bolo 98, alebo 99 hlasov.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Pavol Paška bol prvýkrát zvolený za predsedu NR SR 4. júla 2006 98 hlasmi zo 148 prítomných.

Koalícia SMER-HZDS-SNS vo volebnom období 2006-2010 disponovala 85 mandátmi. Za P. Pašku tak muselo zahlasovať prinajmenšom 13 opozičných poslancov.

Na telo, 01. apríl 2012

Možno by sme to spočítali možno 3,4,5 návrhov (návrhov zákona, ktoré boli predložené opozíciou v období 2006-2010, a ktoré boli následne schválené pozn.)

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas prvej Ficovej vlády (2006-2010 pozn.) sa schválili prinajmenšom tri opozičné návrhy zákonov, a to:

Prvý opozičný návrh zákona schválil parlament 9. februára 2007 a išlo o návrh opozičného poslanca M. Pada (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona bol však vrátený prezidentom do parlamentu, kde poslanci neprelomili prezidentovo veto a zákon sa tak neschválil.

Návrh poslancov NR SR J. Berényiho a L. Szigetiho, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa stal druhým opozičným návrhom zákona, ktorý sa počas Ficovej vlády schválil. Prezident tento zákon vrátil naspäť do parlamentu, kde poslanci prelomili jeho veto a zákon 17. februára 2009 vyšiel v zbierke zákonov.

Parlamentom 27. apríla 2010 prešiel aj návrh zákona opozičných poslancov M. Kuruca a J. Lišku (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, a stal sa tak tretím opozičným návrhom zákona, ktorý parlament počas Ficovej vlády schválil.

Na telo, 01. apríl 2012

Dovoľte, aby som tak trošku širšie sa k tej ústave vrátil a dotkol sa jej. Ja som mal aj v roku 2006 - 2010 ambíciu zostaviť nejaké širšie kolégium, vtedy sa to nazývalo Komisia pre ústavu, kde by sa riešili niektoré praktické otázky, okrem iného aj imunita, vtedy nedošlo k zhode medzi opozíciou a vtedajšou vládnou koalíciou.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Výrok hodnotíme ako pravdivý, napriek drobným nepresnostiam. Pavol Paška totiž skutočne inicioval vznik stálej komisie pri NR SR a vtedajšia opozícia skutočne fungovanie tejto komisie nepodporovala. Napriek tomu je potrebné pripomenúť, že naozaj komisia prestala fungovať až po tom, čo ju prestali podporovať aj vtedajší koaliční partneri SMERu - strany HZDS a SNS.
29. marca 2007 sa podarilo Pavlovi Paškovi zostaviť Stálu komisiu Národnej rady SR pre Ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Cieľom komisie malo byť vytvorenie priestoru „pre politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji ústavy, ústavných zákonov a rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom a ambíciou sústredenia poznatkov rozvoja v oblastiach spoločenského a ústavnoprávneho systému, zhromažďovania a systemizovania novelizačnej matérie.“ Rovnako je pravdou, že zhoda medzi koalíciou a opozíciou ohľadne zriadenia komisie chýbala od začiatku jeho snáh. Je však dôležité dodať, že aj keď sa opozícia na práci komisie nezúčastňovala, jej fungovanie stroskotalo na nezhode koaličných partnerov.
Z predkladacej správy(.pdf) k zriadeniu komisie vyplýva, že sa predsedom komisie mal stať predseda NR SR, teda Pavol Paška. Ďalšími členmi mali byť dvaja poslanci z každého poslaneckého klubu, odborní konzultanti („významné osobnosti z oblasti ústavného práva“) a zástupcovia, ktorých po jednom členovi navrhne prezident Slovenskej republiky, vláda, predseda Ústavného súdu a predseda Slovenskej akadémie vied.
Predstavitelia opozičných poslaneckých klubov sa voči Paškovmu návrhu negatívne vyjadrili už 30. januára 2007 na rokovaní poslaneckého grémia, kde Pašku informovali, že nepredložia návrhy svojich zástupcov do komisie. Napriek tomu návrh o zriadení Komisie pre Ústavu v hlasovaní poslancov zo dňa 29.marca 2007 prešiel. Zo 76 poslancov hlasovalo za 75. Išlo o poslancov Smeru, SNS a HZDS.
Na prvé zasadnutie Komisie predkladal Pavol Paška svoju novelu, ktorá chcela zrušiť poslaneckú imunitu, Na čo reagovalo ĽS-HZDS aj SNS 8. novembra 2007 stiahnutím svojich zástupcov z komisie. Anna Belousovová vtedy uviedla, že dôvodom stiahnutia zástupcov je, že Paška chce riešiť problematiku zúženia poslaneckej imunity bez súhlasu všetkých koaličných partnerov v komisii.

V politike, 01. apríl 2012

Pán predseda, viete kto zadĺžil tých Grékov? 8 rokov pravicovej vlády.

Pavol Paška

Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)

Vývoj zadĺženosti Grécka (1980 - 2010):

rok	1980	´81	´82	´83	´84	´85	´86	´87	´88	´89	´90	´91	´92	´93	´94	´95
dlh (%HDP)	22,6	26,4	29,4	33,7	40,1	46,7	47,2	52,5	57,2	60,0	73,3	74,8	80,1	100,5	98,5	99,2

rok	´96	´97	´98	´99	´00	´01	´02	´03	´04	´05	´06	´07	´08	´09	´10	´11
dlh (%HDP)	101,6	98,7	96,6	102,5	103,4	103,7	101,2	97,3	98,8	100,3	106,1	105,1	110,3	126,8	142,0	152,3

Prehľad gréckych vlád (1981 - 2011):

rok	1981-85	1985-89	1989-89	1989-89	1989-90	1990-93	1993-96
vláda	PASOK	PASOK	ND+KKE	n/p	ND+PASOK+KKE	ND	PASOK

rok	1996-96	1996-00	2000-04	2004-07	2007-09	2009-10	2010-11	2011-11
vláda	PASOK	PASOK	PASOK	ND	ND	PASOK	PASOK	PASOK

Pavol Paška má pravdepodobne na mysli vládu pravicovej strany (ND - Nová Demokracia), v období 2004 - 2009. Počas tohto obdobia vzrástlo zadĺženie Grécka o 28,3%.
Z grafov je tiež vidno, že až na výnimky ( ´94;´97-´98; ´02-´03 a posledné roky extrémneho zadlžovania)sa Grécko zadlžovalo kontinuálne od 80. rokov bez ohľadu na politické strany pri moci. Vypichnutie jednej z vlád je preto veľmi zavádzajúce.

Na telo, 12. február 2012

My sme sa za pravicového zlepenca prepadli hlboho z hľadiska investičných príležitostí.

Pavol Paška

Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)

Žiadne údaje merajúce "investičné príležitosti" sa nám nepodarilo dohľadať. Pre ilustráciu uvádzame rebríčky sledujúce vývoj podnikateľského prostredia.
Vývoj podnikateľského prostredia a slobody podnikania na Slovensku môžeme sledovať vo viacerých renomovaných medzinárodných rebríčkoch ale aj hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS).
Hodnotenie Svetového ekonomického fóra - The Global Competitiveness Report 2011-2012 (.pdf)Slovensko medziročne kleslo v hodnotení konkurencieschopnosti o deväť priečok na celkové 69. miesto z celkovo hodnotených 142 krajín. Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového prieskumu názorov manažérov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2011. Inými slovami údaje s prieskumu sú z roku 2011. Hodnotenie odráža stav ekonomiky k aprílu 2011.
Správa Svetovej banky pre Slovensko - Doing Business 2012 (.pdf)Slovensko medziročne kleslo o päť priečok na 48. miesto z 183 hodnotených krajín. Svetová banka hodnotí jednoduchosť podnikania a priaznivosť prostredia pre rozbeh a prevádzku firmy. Údaje v tejto správe zodpovedajú 1. júnu 2011 (okrem indikátora platenia daní, ktorý vychádza z údajov z obdobia január-december 2010).
Hodnotenie Heritage Foundation - Index ekonomickej slobody 2012 (.pdf)Aj v tomto hodnotení Slovensko medziročne prepadlo, a to o 14 priečok na 51. pozíciu. Index ekonomickej slobody analyzuje ekonomickú otvorenosť, efektívnosť regulácie, uplatňovanie zákona a konkurencieschopnosť krajín. Autori hodnotenia vychádzajú z údajov zahrňujúce obdobie druhej polovice roku 2010 a prvej polovice roku 2011. V hodnotení sú teda aj údaje z roku 2011.
Hodnotenie podnikateľského prostredia (PAS) - Index IPP (7. novembra 2011)"Podnikateľské prostredie na Slovensku sa aj v štvrtom štvrťroku 2011 zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 87,0 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 2,43 %. Pociťované zhoršenie sa viaže najmä k udalostiam spojeným s pádom vlády a následným zastavením prijímania reformných zákonov." Index je tvorený na základe pravidelných pocitových prieskumov medzi manažérmi. Pri výpočte IPP bol základným obdobím na výpočet 1. júl 2011. Inými slovami pri výpočte tohoto indexu sa vychádzalo z údajov z roku 2011.
V prípade ak by Pavol Paška mal na mysli podnikateľské rebríčky by sme jeho výrok uznali ako pravdivý. Vo všetkých renomovaných rebríčkoch sa Slovensko prepadlo. Či sa jedná o hlboký prepad necháme na hodnotení čitateľa.

O 5 minút 12, 12. február 2012

Pán kolega, viete, je taký konzervatívny politológ, volá sa Sartori a ten nám z pohľadu analýz parlamentov hovorí o dvoch takých zásadných postojoch, ktoré formujú potom aj dôstojnosť napríklad. Jedna je autorita a druhé je autoritárstvo. Autorita je taký spôsob vedenia, kedy síce uplatňujete mocenské nástroje ale svojim prirodzeným prístupom a schopnosťou komunikovať utvárate čosi, čomu sa hovorí dôstojnosť, a atmosféra. A to druhé je autoritárstvo, kedy nielen používate, ale aj zneužívate mocenské nástroje a vedie to potom k situáciám, o ktorých ste hovorili. To je politologická analýza. Ešte raz pán Sartori sa volá. A je to veľmi významný konzervatívny politológ.

Pavol Paška

Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)

Nakoľko nemáme k dispozícii presné znenie Sartoriho tvrdení, označujeme tento výrok za neoveriteľný. Výklad teórie o autorite a autoritárstve je možné nájsť v Sartoriho diele Teória demokracie (slovenské vydanie Bratislava: Archa 1993)

Na telo, 01. apríl 2012

My sme ponúkli veľmi neobvykle až dve miesta podpredsedov Národnej rady, doteraz vždy opozícia bez ohľadu na to, akými počtami disponovala v Národnej rade mala len jeden podpredsednícky post,

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Po voľbách z 10. marca, sa v súčasnosti stále formuje obsadenie kľúčových postov v novej administratíve. R. Fico ponúkol dva podpredsednícke posty v NR SR zástupcom opozície. Je pravdou, že v histórii podpredsedníctva v parlamente ide o unikát.

V roku 1998 sa vládu podarilo vytvoriť štvorkoalícii SDK, SDĽ, SMK a SOP. Post podpredsedu parlamentu ponúkli koaličné strany len jednému opozičnému poslancovi - Mariánovi Andelovi zo SNS.

V roku 2002 išlo opäť o širokú koalíciu štyroch strán na čele s SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Podpredsedovia boli rovnako zo spomínanych strán okrem jednej výnimky - Viliama Vetešku z HZDS.

Rok 2006 priniesol zmenu vo forme vlády Róberta Fica, ktorý vytvoril koalíciu zo stranami SNS a HZDS. Jediným opozičným podpredsedom v tomto období sa stal Milan Hort z SDKÚ.

Po parlamentných voľbách v roku 2010, boli podpredsedami parlamentu B. Bugár, M. Hort, P. Hrušovský a R. Fico.

Nepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj, ktorý by mapoval podpredsedov parlamentu po voľbách 1994. Tento údaj nefiguruje ani na oficiálnej stránke NR SR. Vzhľadom na rozsah zistených informácií však hodnotíme výrok Pavla Pašku za pravdivý.

Na telo, 01. apríl 2012

Samozrejme ak sme dostali tak vysokú dôveru od voličov, ktorá tu ešte nikdy nebola a nesieme politickú zodpovednosť za spravovanie Slovenska, pravdepodobne nemožno očakávať, aby sme odstupovali od nášho sociálno-demokratického videnia.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

V posledných parlamentných voľbách z 10. marca 2012 strana Smer získala 44,41 % odovzdaných hlasov. Predstavovalo to 1 134 280 voličov, ktorí jej prejavili dôveru a vynieslo jej to 83 mandátov v Národnej rade. V histórii slovenských volieb ide skutočne o najvyššie percento dôvery, ktoré nejaká strana vo voľbách dostala.
Pre ilustráciu uvádzame výsledky volieb na Slovensku od roku 1993 (podľa Štatistického úradu):
- v roku 1994 išlo o stranu HZDS s 34,96 % a 61 mandátov v NRSR.- v roku 1998 - HZDS s 27,00 % a 43 mandárov v NRSR.- v roku 2002 - HZDS s 19,50 % a 36 mandátov v NRSR.- v roku 2006 vyhrala strana Smer s 29,14 % a 50 mandátov v NRSR.- v roku 2010 - Smer s 34,79 % a 62 mandárov v NRSR.

V politike, 01. apríl 2012

Aj po tom roku 89 sa hľadali modely demokracie a volebného systému, tuším to bol holandský politológ, ktorý sa volal Lijphart, ktorý je aj dodnes veľmi známy, a ktorý doporučil proporcionálny systém práve kvôli tomu, že tento má oveľa širšiu reprezentatívnosť.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Výrok P.Pašku je pravdivý. Lijphart po roku ´89 odporúčal postkomunistickým štátom inklinovať ku konsociačnej demokracii, pre ktorú je charakteristický proporcionálny volebný systém.

Arend Lijphart, významný holandský politológ (odborník v oblasti komparatívnej politológie), venoval veľkú časť svojho diela štúdiu demokracie a volebným systémom. Lijphart rozlišuje dva druhy demokracie - tzv. konsociačnú demokraciu a väčšinovú (westminsterskú) demokraciu. Túto koncepciu rozoberá aj vo viacerých svojich dielach - Democracy in Plural Societies, Patterns of Democracy, The Politics of Accomodation.

Lijphart sa zaoberal aj otázkou novovznikajúcich demokracií v strednej Európe. V zanikajúcich, štátoch ako Československo, videl veľké protirečenia, tzv. cleaveges (jazykové, náboženské, etnické). Napriek daným podmienkam však Lijphart videl východisko pre vznik a fungovanie demokracie aj v takejto situácii (prakticky po dvoch totalitných režimoch). Riešením malo byť vytvorenie tzv.konsociačného typu demokracie. Pre tento typ demokracie je typický proporcionálny volebný systém, ako aj zachovanie znaku proporcionality pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke. Ďalšími znakmi je tvorba tzv.veľkej koalície, menšinové veto, ako aj právo menšiny rozhodovať o otázkach, ktorá sa týkajú výlučne jej. Štiepiacemu sa Československu odporučil model konsociačnej demokracie, ktorý podľa neho už raz v dejinách Československa fungoval, a to v období medzivojnovej republiky. Tento názor môžeme nájsť v diele Thinking about Democracy.

V politike, 01. apríl 2012

Viete čo, je to kompetencia pána budúceho premiéra Roberta Fica, nielen preto, že dostal poverenie od pána prezidenta, aby zostavil vládu, ale aj preto, že stanovy Smeru-SD určujú presne hierarchiu a kompetencie v týchto aktoch. (odpoveď na otázku moderátorky, či Ján Valko má byť šéfom SIS, pozn.)

Pavol Paška

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)

Robert Fico ako predseda víťaznej strany SMER zostavuje budúcu vládu na základe poverenia od prezidenta. Nie je však pravdou, že stanovy strany SMER mu dávajú jednoznačnú kompetenciu rozhodovať o personálnych otázkach. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
15. marca 2012 prezident SR Ivan Gašparovič poveril Roberta Fica ako predsedu víťaznej strany zostavením vlády SR. Vláda bude menovaná počas prestávky ustanovujúcej schôdzi parlamentu 4. apríla 2012. Prezident uviedol, že: „hneď po zasadnutí parlamentu bude vymenovaná nová vláda".
Na stránke politickej strany SMER-SD je možné si prečítať stanovy strany, ktoré sú rozdelené do šiestich hláv. Tretia hlava hovorí o organizačnej štruktúre strany, jej orgánoch a spôsoboch ich ustanovení. Článok 12 Predsedníctvo strany odsek 6 hovorí, že do pôsobnosti predsedníctva patrí najmä:" c) schvaľovať na návrh predsedu strany vznik tieňovej vlády, resp. ministerského klubu, pričom na návrh predsedu strany volí a odvoláva predsedu tieňovej vlády alebo ministerského klubu a jednotlivých členov tieňovej vlády". Takisto článok 13 hovorí, že do pôsobnosti predsedu okrem iného patrí aj: "c) predkladať personálne návrhy, ktoré patria do schvaľovacej pôsobnosti predsedníctva"
Stanovy strany SMER nehovoria o personálnych právomociach predsedníctva v prípade kreovania novej vlády. Rovnako je podľa nich právomocou predsedu iba predložiť návrh predsedníctvu, ktoré ho musí schváliť.

V politike, 01. apríl 2012

Ten programový zámer, ktorý sme už neraz deklarovali je aj status quo v oblasti menšín a veľmi úzka spolupráca, komunikácia s predstaviteľmi a nielen maďarskej menšiny na Slovensku

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Dňa 15. marca 2012 sa konalo rokovanie šiestich politických subjektov (SMER-SD, KDH, OĽaNZ, Most-Híd, SDKÚ-DS, SaS), ktoré sa po parlamentných voľbách 10. marca dostali do parlamentu. Ako uvádza správa TASR, na tomto stretnutí sa predseda strany Smer-SD Robert Fico k otázke postavenia menšín vyjadril, že "Smer nechce meniť status quo. Zhoda je, že musíme zmeniť zákon o štátnom občianstve, aby občania Slovenska neprichádzali o svoje občianstvo."

Strana Smer-SD spoluprácu s národnostnými menšinami deklaruje aj v Programovom zameraní strany Smer – sociálna demokracia na volebné obdobie 2012-2016 (.doc), kde uvádza, že sa zameria na „Starostlivý prístup k problematike národnostných menšín. Vláda bude tejto problematike venovať osobitnú pozornosť.“

V politike, 01. apríl 2012

Trestnoprávna imunita a jej zrušenie alebo výrazné obmedzenie je niečím, na čom sa dohodol ten okrúhly stôl nás a opozície.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Ako uvádza denník Pravda, žiadna z parlamentných strán počas rokovaní za okrúhlym stolom neprejavila odmietavý postoj voči zrušeniu trestnoprávnej imunity poslancov. Opozičné strany vyjadrili podporu návrhu, pochádzajúceho z dielne SMER-u, aj napriek tomu, že ide skôr o obmedzenie trestnoprávnej imunity ako o jej úplné zrušenie. Na základe tohto návrhu Národnej Rade síce zaniká právo rozhodnúť o začatí trestného stíhania poslanca, avšak naďalej môže rozhodovať o zadržaní poslanca a taktiež jeho vzatím do vyšetrovacej väzby.

V politike, 01. apríl 2012

My nechceme ísť cestou ako vláda Ivety Radičovej, ktorá si do programového vyhlásenia napriek tomu, že disponovala len 79 poslancami, dala niekoľko zásadných ústavných zmien.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Vláda Ivety Radičovej mala vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2010 - 2014 (.pdf) viacero návrhov ústavných zákonov či návrhov na zmenu existujúcich ústavných zákonov. Jedná sa o tieto návrhy:

1. Zmeny ústavného zákona o konflikte záujmov;
2. Príprava ústavného zákona, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998;
3. Predloženie ústavného zákona o fiskálnom pravidle pre hrubý verejný dlh;
4. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. rozpoctová ústava);
5. Návrh ústavného zákona na ochranu 2. piliera;
6. Posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona

V politike, 01. apríl 2012

Ale ale ľudia ktorí či už sú to z prokuratúry alebo z polície ktorí vyšetrovali tieto takzvané prepisy (Gorila pozn.) a bolo ich niekoľko častokrát spochybnili do akej miery je objektívny alebo nie je objektívny.

Pavol Paška

Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)

Objektívnosť alebo pravdivosť spisu Gorila spochybnil námestník generálnej prokuratúry D. Trnka. Pre televíziu Markíza 23. decembra 2011 povedal: "Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby." Následne D. Trnka zriadil vyšetrovací tím, ktorý mal Gorilu prešetriť.

Hovorkyňa policajného prezídia Jana Pôbišová pre Aktuálne.sk (21. decembra 2011) povedala, že vyšetrovanie Úradu boja proti korupcii nepotvrdil pravdivosť dokumentov:"Polícia už podobné dokumenty a obsah, aj z prostredia médií, preverovala." Ako zdôraznila, trestným konaním, ktoré viedol Úrad boja proti korupcii k potvrdeniu autenticity dokumentov nedošlo. "Následne vyšetrovanie s kompletnou dokumentáciou v júli prevzal priamo prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava. V septembri nás vyrozumel, že vo veci vydal meritórne rozhodnutie. Obsah rozhodnutia nepoznáme."
Naopak bývalý šéf Úradu boja proti korupcii J. Šátek považuje ITP Gorila za pravdivú:"Z tejto ukážky z dokumentu Gorila, ktorú môžem potvrdiť ako pravdivú, i na základe mojich ďalších skúseností z tých čias, sa dá len konštatovať, že stretnutia v konšpiračnom byte a obsah rozhovorov medzi zúčastnenými osobami v kauze Gorila sú s najvyššou mierou pravdepodobnosti pravdivé. Vylučujem sfalšovanie týchto dokumentov, respektíve ich podstatných častí. Témy, postupnosť i obsah jednotlivých rozhovorov sú zjavne odrazom ich skutočného priebehu."
Bývalý šéf oddelenia osobitých činností J. Rejda Úradu boja proti korupcii v rozhovore pre TA3 (31. januára 2012) tiež označil spis Gorila ako reálny.

Výrok P. Pašku hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nie všetci ľudia, ktorí s vyšetrovaním a kauzou priamo súviseli označili prepisy za neobjektívne.

Na telo, 12. február 2012

Ja som sa stretol (s J. Haščákom zo spoločnosti Penta pozn.) tak ako to on potvrdil niekedy v roku 2004, ja som vtedy pôsobil ako tieňový minister zdravotníctva.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

J. Haščák v rozhovore pre SME 14. marca 2008 na otázku či rokoval s P. Paškom odpovedal:
„Niekoľkokrát. Prvýkrát v roku 2004, keď bol (P. Paška, pozn.) tieňový minister zdravotníctva ešte v opozícii, naposledy ako s predsedom parlamentu."
Podľa vyjadrenia J. Haščáka bolo rokovaní s P. Paškom niekoľko a prvýkrát práve v roku 2004.

Na telo, 12. február 2012

1 2 3 4...11 Nasledujúca strana »