Gabriela Matečná ()

Dôveru novej vláde premiéra Petra Pellegriniho vyslovilo 26. marca 2018 zo 144 prítomných 81 poslancov Národnej rady SR. Za programové vyhlásenie vlády hlasoval celý poslanecký klub strán SMER-SD (49 poslancov), SNS (15) a MOST-HÍD (14). Okrem troch koaličných strán podporili novú vládu aj traja nezaradení poslanci — Alena Baštíková, Rastislav Holúbek a Martina Šimkovičová. Proti programovému vyhláseniu vlády hlasovalo 61 poslancov. Dvaja poslanci sa hlasovania zdržali. Napriek odchýlky výrok hodnotíme ako pravdivý.  

Históriu vlád SR a prehľad jej členov môžeme nájsť na oficiálnej stránke vlády SR. Členkami vlády Slovenskej republiky od 13. 12. 1994 do 30. 10. 1998 boli Katarína Tóthová (podpredsedníčka vlády SR), Zdenka Kramplová (ministerka zahraničných vecí SR), Eva Slavkovska (ministerka školstva a vedy SR) a Oľga Keltošová (ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR). 

Na zriadení Pôdohospodárskej platobnej agentúry pracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od januára 2003 (.rtf, s. 20). Na konci roka 2003 bol prijatý zákon č. 473/2003 Z. z., na základe ktorého bola 1. decembra 2003 zriadená Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Určité funkcie mohla PPA začať vykonávať až od 1. júla 2004 po vstupe Slovenska do Európskej únie. Zriadenie PPA bolo jednou z podmienok pre čerpanie podpory z európskych fondov (.rtf, s. 20). Na administráciu a kontrolu prideľovaných dotácií PPA využíva tzv. register pôdnych blokov a ich dielov (LPIS), ktorý začal fungovať v polovici roku 2004. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V rámci príprav na vstup do EÚ prijalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR "Návrh ďalšieho postupu a organizačno-technických opatrení na zabezpečenie zriadenia a budovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry", v ktorom bol určený harmonogram úloh potrebných na zriadenie PPA.
Od 1. januára 2004 sa Intervenčná poľnohospodárska agentúra agentúra SAPARD a Sekcia pôdohospodárskej platobnej agentúry MP SR zlúčili a stali sa súčasťou PPA.

Podľa úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je v katastri nehnuteľností C v roku 2017 evidovaných 7,81 milióna parciel. Množstvo parciel typu E sa nepodarilo dohľadať a na otázku neodpovedalo ani Ministerstvo pôdohospodárstva, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Parcela registra C je parcela, ktorej hranice sú v teréne viditeľné a zobrazené na katastrálnej mape (čo je hlavný rozdiel oproti parcelám registra E). Register C pokrýva celé katastrálne územie, tj. každý pozemok je obsiahnutý v nejakej CKN parcele.

Parcela registra E (EKN parcela) je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné (na rozdiel od parciel registra C, ktorých hranice sú v teréne viditeľné). Je to často prípad malých rolí, ktoré začalo obhospodarovať jednotné roľnícke družstvo (v listinách uvádzané ako pozemky v užívaní socialistickej organizácie) a počas neskorších mapovaní sa zamerala len veľká roľa obhospodarovaná JRD. Tým pádom vznikla jedna veľká parcela registra C, definuje Kataster nehnuteľností.

Register pôdy sa skutočne vytváral za pomoci ortofotosnímok.V roku 2003 sa na Slovensku nachádzalo približne 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Posledná dostupná informácia z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo začiatku roku 2017 udáva rozlohu poľnohospodárskej plochy o výmere 2,38 milióna hektárov. Informácie o tom, koľko hektárov poľnohospodárskej pôdy sa v roku 2003 dostalo do nového registra nie je dostupná.

Podľa Národného strategického plánu (.pdf, s.13) rozvoja vidieka SR k 31.12.2003 predstavovala rozloha poľnohospodárskej pôdy skutočne 2,4 milióna hektárov.

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy vybudoval počas rokov 2002-2003 na základe poverenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka register poľnohospodárskych pôdnych blokov. Vytvorenie tohto registra predstavovalo základný predpoklad na to, aby slovenskí farmári mohli čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej komisie. Register LPIS(Land Parcel Identification System) bol vybudovaný na základe digitálnych ortofotomáp, ktoré nemôžu byť staršie ako päť rokov a tiež referenčnej parcely, prostredníctvom ktorej prebieha celá administrácia a kontrola danej žiadosti (.pdf, s.7). Databáza je udržiavaná v aktuálnom stave, aby mohla odrážať čo najvernejšiu realitu.

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydal vo svojej štatistickej ročenke o pôdnom fonde v SR správu, že k 1.januáru 2017 bola rozloha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku 2 385 328 milióna hektárov.

Jedná sa o najčerstvejšie sumárne údaje katastra o pôdnom fonde, ktoré sú na webstránke úradu dostupné v čase overovania výroku. Či došlo k zmenšeniu výmery poľnohospodárskej pôdy počas roka 2017 zatiaľ nie je možné overiť.

Niektoré zdroje ako napríklad Hospodárske noviny či Webnoviny vo svojich článkoch uvádzajú, že na Slovensku sa koncom roka 2017 nachádzalo 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Nie je však jednoznačné, či pojednávajú o poľnohospodárskej pôde uznanej na výkon poľnohospodárskej činnosti.

Je pravdou, že každý členský štát Európskej únie je povinný skontrolovať aspoň 5% žiadateľov o agrodotácie. Presný údaj o tom, koľko žiadateľov o dotácie je kontrolovaných na Slovensku nie je dostupný ani na stránkach Ministerstva pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka ani na stránke Slovenskej pôdohospodárskej agentúry (PPA). PPA uvádza, že každá žiadosť prechádza niekoľko stupňovou administratívnou kontrolou, no tento fakt nie je možné jednoznačne overiť. Vzhľadom k tomu, že vo výroku sa nachádzajú aj nedohľadateľné fakty, označujeme ho ako neoveriteľný.

Urobiť kontrolu tisíciek príjemcov európskych platieb naraz na mieste nie je podľa riaditeľky odboru rizikovej analýzy, L. Vágnerovej, možné. Pri takzvaných priamych podporách by napríklad muselo byť skontrolovaných až 16 tisíc žiadateľov. Európska komisia požaduje, aby takýmto spôsobom kontroly bolo overených minimálne 5 percent príjemcov priamych podpôr. Na takúto kontrolu nesmie byť väčšina žiadateľov (75-80 %) vybraných náhodne. Ich výber je uskutočnený na základe predchádzajúcej rizikovej analýzy. Riziková vzorka bola spočiatku vyberaná odhadom expertov, a teda na základe subjektívneho odhadu expertných pracovníkov agentúry, čo sa neskôr ukázalo ako nedostatočne efektívne z hľadiska splnenia požiadaviek Európskej komisie. Táto metóda bola preto neskôr nahradená viacrozmernou štatistickou analýzou dát.

Kontroly žiadateľov priamych platieb sa uskutočňujú na základe pravidiel krížového plnenia, ktoré sú platné od 1. januára 2009. Jedná sa o súbor požiadaviek a noriem životného prostredia, zmeny klímy, dobrého poľnohospodárskeho stavu pôdy, verejného zdravie a zdravia zvierat a rastlín, a tiež dobrých životných podmienok pre chované zvieratá.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uvádza, že žiadatelia o priame platby musia plniť všeobecné podmienky oprávnenosti a tak isto aj konkrétne podmienky na jednotlivé platby. Na Slovensku vykonáva kontrolu podmienok krížového plnenia PPA a ňou poverené organizácie ako Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Porušenie podmienok môže viesť ku kráteniu priamych platieb vo výške 3% až 5% pričom opakované nedodržiavanie podmienok môže viesť až k 15% kráteniu.

Podľa PPA sú na overenie podmienok oprávnenosti a overenia pravidiel krížového plnenia na žiadostiach vykonávané niekoľko stupňové administratívne kontroly.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na svojej stránke nemá zverejnené informácie o počte žiadateľov o agrodotácie za rok 2017 a ani o počte vykonaných kontrol. Či Slovenská republika kontroluje 10% žiadateľov preto nemožno overiť.

Webová stránka Slovenskej pôdohospodárskej agentúry ponúka možnosť vyhľadať si konkrétnu podanú žiadosť v prípade, že záujemca o túto informáciu pozná konkrétne údaje. Otvorené štatistické údaje sa na stránke nenachádzajú.

Analytické prístupy pomáhajú Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) pri hľadaní neoprávnených žiadateľov o eurodotácie. PPA kontroluje územia žiadateľov o dotácie prostredníctvom GPS zariadení a taktiež prostredníctvom diaľkového prieskumu Zeme za využitia satelitných snímkov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

PPA používa analytiku na kontrolovanie miest a aj pri výbere plôch, ktoré sú snímané prostredníctvom satelitov. Najčastejšie sa veľkosť plochy, ktorú žiadateľ deklaruje v žiadosti o podporu, kontroluje priamo na mieste, kde sa plocha meria prostredníctvom GPS prístrojov. Druhý spôsob, ktorý sa na kontrolu využíva, je tzv. diaľkový prieskum zeme (DPZ) v prípade, keď si agentúra objedná zhotovenie satelitných snímkov.

Podľa projektu Geodata Store býva diaľkový prieskum považovaný za najobjektívnejšiu a najrýchlejšiu metódu kontroly poľnohospodárskych dotácii na základe obhospodarovanej plochy. Komisia Európskej únie členské štáty podporuje vo využívaní takejto formy overovania informácii. Kontrola poľnohospodárskych dotácii sa realizuje vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy ako delegovaná činnosť PPA. Kvôli rozpočtu sa však takéto kontroly uskutočňujú len v limitovanom rozsahu. Z tohto dôvodu je potrebné, aby tieto okná, a teda oblasti určené pre diaľkový prieskum Zeme v rámci ktorých budú plochy zaznamenané, pokrývali čo najviac plôch rizikových žiadateľov.

Podľa L.Vágnerovej, riaditeľky odboru rizikovej analýzy PPA, je Slovensko jednou z mála krajín, ktorá robí výber okien pre diaľkový prieskum Zeme na základe analytiky.

Odbor rizikovej analýzy PPA využíva štatistickú analýzu aj pri odhaľovaní interných chýb a tiež súvislostí medzi systematickými a zrejmými chybami. V budúcnosti by agentúra chcela pomocou využitia sofistikovanejšej metódy viacrozmernej štatistickej analýzy predpovedať rizikovosť vzoriek.

Podľa Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy sa od roku 2004 do roku 2009 veľkosť satelitných okien zväčša pohybovala vo veľkosti 20 x 20 kilometrov (.pdf, s.10).

V súčasnosti nie sú dostupné informácie o konkrétnej veľkosti satelitných okien, no je možné, že ich veľkosť môže variovať podľa potreby konkrétnej analýzy.

Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch dňa 27. marca 2018 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci možného subvenčného podvodu s agrodotáciami. Trestné oznámenie Kožuch podal na základe článku Denníka N, ktorý upozornil na to, že kvôli dotáciám sa podvádza s poliami a pozemkami, pričom do podvodov bola zapojená aj firma bývalej okresnej šéfky SMER-u SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa spomínaného článku firma Gard (v súčasnosti premenovaná na Agro Porúbka), za ktorou stojí bývalá okresná šéfka strany SMER SD Ľubica Rošková, poberala dotácie na pozemky, ktoré nevlastní ani neobhospodaruje. Dotácie dostala firma aj na pozemok s asfaltovým parkoviskom. Za rok si takto firma mohla prilepšiť o 40 000 eur.

Po prevalení tejto kauzy skontrolovala PPA "v informačnom systéme všetky priame platby spoločnosti Agro Porúbka a identifikovala konkrétne plochy". Pri kontrole sa zistilo, že Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) vážne pochybil pri aktualizácii registra poľnohospodárskych produkčných plôch LPIS. Ako ornú pôdu tak napríklad klasifikoval aj parkovisko, na ktoré bola poskytnutá dotácia. Práve digitálny systém LPIS slúži ako mapový podklad pre prideľovanie dotácií. Následne Gabriela Matečná odvolala riadiacich zamestnancov VÚPOP zodpovedných za správu LPIS. Zároveň presunula celý odbor diaľkového prieskumu Zeme a geoinformatiky pod PPA.

Matečná kauzu označila za "vysoko cielený a sofistikovaný subvenčný podvod", o ktorom "niekto musel vedieť". Firma Agro Porúbka mala mať podľa Matečnej kontaktnú osobu, ktorá jej poskytovala citlivé informácie o podávaní žiadostí o agrodotácie.

Podľa Denníka N informácie nemuseli uniknúť iba z VÚPOP. V článku upozorňuje na to, že najväčším množstvom informácií o žiadostiach a dotáciách disponuje práve PPA.

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) na Slovensku plní v rámci verejného záujmu MPaRV SR a štátnej správy tieto odborné činnosti:

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) je zodpovedný za správu digitálneho registra poľnohospodárskych produkčných plôch LPIS, na základe ktorého sa poskytujú agrodotácie. LPIS sa aktualizuje v rámci cyklickej aktualizácie každé tri roky na základe aktuálnych ortofotomáp (.pdf, s. 9). Podľa Výročnej správy VÚPOP z roku 2013, sa v roku 2013 uskutočnila "cyklická aktualizácia na digitálnych ortofotomapách nalietaných v roku 2011" (.pdf, s. 32). Ako uvádza Výročná správa Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra za rok 2016, prebehla v roku 2016 cyklická aktualizácia na digitálnych ortofotomapách nasnímaných v roku 2015 (.pdf, s. 21). To, že "VÚPOP zlyhal pri aktualizácií plôch nad ortofotomapami a verifikoval v systéme LPIS aj plochy, ktoré tam nemali byť", sa zistilo až v marci 2018 po prevalení kauzy s agrodotáciami. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý.  

Podľa článku Denníka N poberala firma Agro Porúbka bývalej okresnej šéfky strany SMER-SD dotácie určené na ornú pôdu a trávnaté plochy aj na pozemky, ktoré pod tieto kategórie nespadajú — napríklad asfaltové parkovisko alebo ovocný sad. Po tomto zistení nariadila Matečná kontrolu spomínaných pozemkov, pri ktorej sa zistilo, že VÚPOP pozemky chybne identifikovala ako ornú pôdu. Následne boli odvolaní riadiaci zamestnanci VÚPOP zodpovední za správu systému LPIS.

Odvolaní zamestnanci sa proti obvineniam bránia.Odvolaný riaditeľ VÚPOP Miroslav Kromka tvrdí, že za výber kontrolných zón je zodpovedná Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA). Pre denník Pravda Kromka ďalej uvádza, že "medializované parkovisko v Lekárovciach sa podľa neho v kontrolovanej lokalite spolu s ďalšími plochami spoločnosti Agro Porúbka nachádzalo. No na kontrolu cez diaľkový prieskum zeme vybraté nebolo". Viacerí pracovníci VÚPOP takisto upozornili PPA ešte vo februári 2018 na pravdepodobné zneužívanie dotácií na čo PPA zareagovalo negatívne.
 
Ďalším problémom je, ako uvádza Pravda, že pracovníci VÚPOP pri trojročných kontrolných cykloch nemusia zachytiť zmeny na monitorovanom území.