Pavol Abrhan

Daňové systémy jednotlivých krajín EÚ sú rozdielne. Napriek tomu má EÚ snahu na základe jednotnej metodiky porovnávať výšku daní členských štátov. Tomuto bol venovaný aj publikácia Vývoj daňových systémov v EU (.pdf). (Taxation trends in the European Union - Data for the EU Member States, Iceland and Norway)

Napr. výška celkového daňového zaťaženia ako percento z HDP bola v Maďarsku za rok 2009 na úrovni 39,5% HDP, čo predstavuje vrámci porovnávaných krajín deviate miesto. Publikácia zatiaľ neuvádza celkové daňové zaťaženie za rok 2010, avšak pri určitých druhoch daní sú už spracované aj tieto údaje.

Je pravda, že pri niektorých druhoch daní patrí Maďarsko k špičke v EÚ (napr. v celkovej výške nepriamych daní patrí Maďarsku tretia priečka), ale celkovo sa nedá vyvodiť záver, že Maďarsko zvyšuje dane tak, že bude mať najvyššie daňové zaťaženie, resp. spôsob porovnávania rôznych daňových systémov a jeho metodika sú natoľko komplikované, že aktuálne údaje nie sú momentálne k dispozícií.

Pavol Abrhan by mal pravdu, ak by uviedol, že Maďarsko bude mať najvyššiu sadzbu DPH v rámci EÚ. Minulý týžden maďarská vláda predložila návrh o zvýšení sadzby DPH na 27% a stane sa tak krajinou s najvyššou sadzbou tejto dane. (nasleduje Švédsko a Dánsko so základnou sadzbou 25%)

Žiaľ nepodarilo sa nám dohľadať vyjadrenia politikov z KDH, ktoré by potvrdzovali slová poslanca P. Abrhana.

Naopak, na stránke KDH si je možné prečítať názory predsedu strany J. Figeľa z obdobia, kedy NR SR schválila  protiopatrenie voči maďarskému zákonu.

SITA 18. máj 2010:

Kresťanskodemokratické hnutie vyzýva Maďarskú republiku, aby sa zdržala jednostranných krokov a tak, ako ju zaväzujú medzinárodné zmluvy, bilaterálne rokovala so Slovenskom. Ak Budapešť prijme navrhovaný zákon o dvojakom občianstve bez konzultácie s našou vládou, Kresťanskodemokratické hnutie bude iniciovať preventívne opatrenia. "Vidíme ich v legislatívnej zmene zákona o štátnom občianstve, tie by smerovali k strate takto nadobudnutého zdvojeného štátneho občianstva občana Slovenskej republiky," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii predseda KDH Ján Figeľ.

Kresťanskí demokrati považujú postup Maďarska za jednostranný premyslený krok, ktorý je brzdou na ceste dobrého priateľstva a je proti duchu spoločnej Európy. "V 21. storočí schvaľovať novelu zákona o štátnom občianstve na zákone z roku 1879 skôr pripomína revizionizmus a je krok späť," vyhlásil Figeľ. Po nástupe Fideszu sa podľa neho krajiny vracajú k témam, ktoré ich rozdeľovali pred ôsmimi rokmi. "Je mi ľúto, že nová vláda v Maďarskej republike takto otvára agendu aj medzi Slovenskom a Maďarskom, zvyšuje to nedôveru, nedorozumenia," poznamenal Figeľ. Štátne občianstvo bez podmienky trvalého pobytu tak, ako je definované v pripravovanom maďarskom návrhu, je v Európskej únii bezprecedentné.

Poukazovanie na iné ako štandardné formy dvojakého občianstva podľa Figeľa neobstoja. Slovensko uznáva dvojaké občianstvo za presných zákonných podmienok. Ako odpoveď na rozdelenia kontinentu z minulosti vníma Figeľ európsku integráciu. "V jej rámci máme všetci štátne občianstvo, národné občianstvo a spoločné európske, teda istým spôsobom už všetci máme dvojité občianstvo, a toto je ďalšia forma, ktorá nie je v duchu vytvárania spoločnej jednotnej Európy," dodal Figeľ.

Kresťanskodemokratické hnutie podporilo právnu normu reagujúcu na schválený zákon o dvojakom maďarskom občianstve.

Novela dopĺňa nový spôsob straty občianstva. Doteraz mohli ľudia o občianstvo prísť prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť, po novom možno občianstvo stratiť aj „nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle“. Postup sa nebude vzťahovať na prípady, ak občan Slovenskej republiky nadobudne cudzie štátneho občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva, alebo ak dieťa získa občianstvo cudzieho štátu narodením. Ten, kto stratil štátne občianstvo, bude podľa novely povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. Ak by tak neurobil, dopustí sa priestupku a dostane pokutu 3 319 eur.

Novela upravuje aj výkon verejných funkcií, ktoré sú viazané na štátne občianstvo SR. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky zaniká pracovnoprávny pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky

Poslanec D. Lipšic počas rozpravy k tomuto zákon povedal:

"Vyjadrím sa aj k samotnému obsahu zákona, ktorý považujem za súladný s ústavou."

Faktom tiež zostáva, že všetci prítomní poslanci KDH hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve.