Robert Fico
spolu 694 výrokov
361
125
101
107
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
SMER-SD
Robert Fico
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Robert Fico sa narodil a vyrastal v robotníckej rodine v Topoľčanoch. Do šiestich rokov žil aj s rodinou v obci Hrušovany. Otec, Ľudovít Fico, pracoval ako robotník na vysokozdvižnom vozíku a matka, Emília Ficová, pracovala ako predavačka obuvi. Fico má brata Ladislava a sestru Luciu. S manželkou Svetlanou, ktorá je právnička a vysokoškolská pedagogička, sa stretol počas štúdií práva v Bratislave. Majú spolu jedného syna Michala.
Robert Fico absolvoval v roku 1986 Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul JUDr. V roku 1992 získal titul CSc. Od absolvovania školy až do roku 1995 pracoval na Právnickom inštitúte MS SR. V rokoch 1994-2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva. Robert Fico vstúpil v roku 1987 do Komunistickej strany Slovenska - KSS, ktorá mala spolu so sesterskou Komunistickou stranou Československa - KSČ ústavou garantované vedúce postavenie v spoločenskom a politickom živote vtedajšej Československej socialistickej republiky.
Za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za Stranu demokratickej ľavice, ktorá vznikla po novembri 1989 premenovaním vtedajšej KSS. Odvtedy bol až do roku 2006 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Postupne sa stal najpopulárnejším politikom SDĽ. Po voľbách, v ktorých SDĽ stratila veľkú časť podľa prieskumov očakávaných hlasov, z postu predsedu strany odstúpil Peter Weiss a za svojho nástupcu označil 31 ročného Roberta Fica. Avšak pár hodín pred začiatkom zjazdu Fico kandidatúru stiahol v prospech Ľubomíra Fogaša, bývalého kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo tak Fico urobil, nie je dodnes známe.
Po voľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády, alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať).
Po tom, ako sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ, zo strany odišiel a v decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico „vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny”.
V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004 a od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER - sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného uznania v podobe členstva v Strane európskych socialistov, ktoré však bolo v roku 2006 pozastavené z dôvodu utvorenia koalície s SNS.
SMER - sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila v parlamentných voľbách roku 2006 a stala sa hlavným činiteľom pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa stal novým predsedom vlády SR, v ktorej boli zastúpené tri strany: SMER-SD ako dominantná strana, SNS a ĽS-HZDS. Napriek výhre strany SMER-SD v parlamentných voľbách v roku 2010 sa strane nepodarilo zostaviť vládu a stala sa najsilnejším opozičným subjektom v Národnej rade SR.
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Predovšetkým sme čerpali z materiálu, ktorý sa nazýva Strategická vízia rozvoja Slovenska do roku 2030. Je to vízia, ktorá bola vypracovaná Slovenskou akadémiou vied a ďalšími veľmi múdrymi ľuďmi (o programovom vyhlásení novej vlády 2012 pozn.).
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti vypracovali odborníci zo Slovenskej akadémie vied v spolupráci s univerzitami. Tento dokument má niekoľko podobných bodov či riešení, na základe ktorých je možné predpokladať, že vláda Roberta Fica pri
zostavovaní programového vyhlásenia vychádzala zo spomínaného materiálu.
Materiál Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf) bol vypracovaný v rámci projektu Vízia a stratégia slovenskej spoločnosti schváleného vládou SR uz. č. 906 z 25. októbra 2006. Na jeho tvorbe sa podieľali pracovníci:
O 5 minút 12, 06. máj 2012
Materiál Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf) bol vypracovaný v rámci projektu Vízia a stratégia slovenskej spoločnosti schváleného vládou SR uz. č. 906 z 25. októbra 2006. Na jeho tvorbe sa podieľali pracovníci:
- Ekonomického ústavu SAV (gestorské pracovisko),
- Prognostického ústavu SAV,
- Ústavu politických vied SAV,
- Ústavu štátu a práva SAV,
- Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave,
- Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a ďalší experti.
Dokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti a Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 až 2016 spájajú tieto body:
- konsolidácia verejných financií - najmä zníženie deficitu pod 3% HDP do roku 2013,
- nezamestnanosť špecifických skupín obyvateľstva - potreba aktívnej politiky trhu práce,
- potreba inovácie a rastu založeného na znalostiach,
- zvyšovanie kvality vzdelávania,
- riešenie korupcie - zefektívnenie verejného obstarávania,
- verejné zdravotníctvo - dbanie na prevenciu,
- sociálna súdržnosť - zvyšovanie kvality života,
- efektívne využívanie štrukturálnych fondov,
- potreba sociálnej inklúzie Rómov.
Ja s veľkým potešením prijímam hodnotenie sociálnych partnerov, ktorí hovoria, že osemdesiat percent svojich požiadaviek je zakomponovaných do programového vyhlásenia.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Podobne ako na TA3, aj tu výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podarilo sa nám nájsť tvrdenie iba od jedného z niekoľkých sociálnych partnerov
o tom, že minimálne 80 % jeho požiadaviek bolo v programe splnených.
Na portáli aktualne.sk sme našli reakcie predstaviteľov sociálnych partnerov, kde vyjadrili svoje postavenie voči programovému vyhláseniu vlády. Najviac slov chvály zaznelo od Konfederácie odborových zväzov (KOZ) - Miroslav Gazdík tvrdí, že podstatná časť z ich požiadaviek sa "svojim spôsobom do programového vyhlásenia vlády dostala." Podľa portálu topky.sk (1. máj 2012) dokonca: "Prezident KOZ Miroslav Gazdík zopakoval, že odborári vedia nájsť v Programovom vyhlásení vlády minimálne 80 percent svojich požiadaviek".
Zamestnávatelia majú na vec o niečo odlišný názor, keď najviac výhrad majú k vládnemu plánu novelizovania Zákonníka práce a žiadajú tiež pokračovanie úsporných opatrení. Niektorých však vláda svojimi konsolidačnými plánmi uspokojila.
Viac či menej obozretné a vyčkávajúce stanovisko zatiaľ k programovému vyhláseniu vlády zvolila Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Ako totiž pre Aktuálne.sk pripomenul hovorca slovenských biskupov Jozef Kováčik, programové vyhlásenie je pomerne obsiahlym i všeobecným dokumentom. "Sme radi, že v náznakoch sa v ňom objavujú i body, ktoré predložila KBS. Veríme, že ich konkrétna realizácia bude predmetom ďalších stretnutí a rokovaní s kompetentnými osobami," poznamenal Kováčik.
O 5 minút 12, 06. máj 2012
Na portáli aktualne.sk sme našli reakcie predstaviteľov sociálnych partnerov, kde vyjadrili svoje postavenie voči programovému vyhláseniu vlády. Najviac slov chvály zaznelo od Konfederácie odborových zväzov (KOZ) - Miroslav Gazdík tvrdí, že podstatná časť z ich požiadaviek sa "svojim spôsobom do programového vyhlásenia vlády dostala." Podľa portálu topky.sk (1. máj 2012) dokonca: "Prezident KOZ Miroslav Gazdík zopakoval, že odborári vedia nájsť v Programovom vyhlásení vlády minimálne 80 percent svojich požiadaviek".
Zamestnávatelia majú na vec o niečo odlišný názor, keď najviac výhrad majú k vládnemu plánu novelizovania Zákonníka práce a žiadajú tiež pokračovanie úsporných opatrení. Niektorých však vláda svojimi konsolidačnými plánmi uspokojila.
Viac či menej obozretné a vyčkávajúce stanovisko zatiaľ k programovému vyhláseniu vlády zvolila Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Ako totiž pre Aktuálne.sk pripomenul hovorca slovenských biskupov Jozef Kováčik, programové vyhlásenie je pomerne obsiahlym i všeobecným dokumentom. "Sme radi, že v náznakoch sa v ňom objavujú i body, ktoré predložila KBS. Veríme, že ich konkrétna realizácia bude predmetom ďalších stretnutí a rokovaní s kompetentnými osobami," poznamenal Kováčik.
Toto programové vyhlásenie vlády, ktoré je predložené, je aj kvalitatívne zaujímavé tým, že prešlo veľmi širokým dialógom so sociálnymi partnermi. Absolvovali sme sto rokovaní, so všetkými sociálnymi partnermi, dokonca sme rozšírili tento okruh a vznikol z toho dokument, na ktorom sme sa prakticky dohodli. Nechcem povedať, že na sto percent, ale sociálni partneri hovoria, že minimálne 80 % požiadaviek, ktoré chceli tam mať, tak tam jednoducho vidia.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predstavitelia súčasnej vlády sa síce skutočne stretávajú so sociálnymi partnermi, nepodarilo sa nám však zistiť presné číslo týchto stretnutí. Okrem toho sa nám podarilo nájsť tvrdenie iba od jedného z niekoľkých sociálnych partnerov o tom, že minimálne 80 % jeho požiadaviek bolo v programe splnených
Robert Fico ešte pred menovaním za predsedu vlády navrhol stretnutia so sociálnymi partnermi. Jedno z nich sa konalo koncom marca v roku 2012 v reštaurácií pri Bratislavskom hrade, kde sa Fico stretol s predstaviteľmi odborov, katolíckej a evanjelickej cirkvi, Asociáciou zamestnávateľov, Združením miest a obcí, Klubom 500 a bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Premiér Fico tvrdil, že: "by bolo by chybou nevyužiť potenciál, kapacitu a skúsenosti sociálnych partnerov a iných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku práve pri tvorbe vyhlásenia."
Ďalšie stretnutie sa konalo v apríli 2012, kedy Fico prijal predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska na ktorom sa zúčastnili aj minister financií SR Peter Kažimír a minister vnútra SR Robert Kaliňák.
Tohto zasadnutia sa takisto zúčastnil aj Ján Richter. Súčasťou iniciatívy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera je aj novelizovať Zákonník práce práve prostredníctvom dialógu so sociálnymi partnerov do konca roku 2012.
Čo sa týka kooperácie ostatných ministrov súčasnej vlády so sociálnymi partnermi patrí k nim aj Ján Počiatek. Ten konštatoval, že: "Považujem za potrebné vypočuť si názory všetkých zainteresovaných. Našim cieľom je, aby programové vyhlásenie vlády bolo vecou spoločenského konsenzu". Stretol sa tak so železničnými odborármi, ktorí vyjadrovali potrebu dokončiť revitalizáciu železničného sektora.
Minister Čaplovič sa takisto podieľal na spolupráci so sociálnymi partnermi. Tvrdil, že ich komunikácia bude fungovať na základe „štvorpartity“, a to zástupcovia odborov, zamestnávateľov, zriaďovateľov škôl a štátu. Minister povedal, že: „Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve,
Sociálni partneri predložili svoje návrhy, ktoré sa týkajú všetkých sfér verejného života, od finančnej politiky až po zmeny v justícii a zdravotníctve. Svoje požiadavky predložila napríklad aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, zástupcovia cirkvy, Jednota dôchodcov na Slovensku či Združenie miest a obcí Slovenska.
Na portáli aktualne.sk sme našli reakcie predstaviteľov sociálnych partnerov, kde vyjadrili svoje postavenie voči programovému vyhláseniu vlády. Najviac slov chvály zaznelo od Konfederácie odborových zväzov (KOZ) - Miroslav Gazdík tvrdí, že podstatná časť z ich požiadaviek sa "svojim spôsobom do programového vyhlásenia vlády" dostala. Podľa portálu topky.sk (1. máj 2012) dokonca: "Prezident KOZ Miroslav Gazdík zopakoval, že odborári vedia nájsť v Programovom vyhlásení vlády minimálne 80 percent svojich požiadaviek".
Zamestnávatelia majú na vec o niečo odlišný názor, keď najviac výhrad majú k vládnemu plánu novelizovania Zákonníku práce a žiadajú tiež pokračovanie úsporných opatrení. Niektorých však vláda svojimi konsolidačnými plánmi uspokojila.
Viac či menej obozretné a vyčkávajúce stanovisko zatiaľ k programovému vyhláseniu vlády zvolila Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Ako totiž pre Aktuálne.sk pripomenul hovorca slovenských biskupov Jozef Kováčik, programové vyhlásenie je pomerne obsiahlym i všeobecným dokumentom. "Sme radi, že v náznakoch sa v ňom objavujú i body, ktoré predložila KBS. Veríme, že ich konkrétna realizácia bude predmetom ďalších stretnutí a rokovaní s kompetentnými osobami," poznamenal Kováčik.
V politike, 06. máj 2012
Robert Fico ešte pred menovaním za predsedu vlády navrhol stretnutia so sociálnymi partnermi. Jedno z nich sa konalo koncom marca v roku 2012 v reštaurácií pri Bratislavskom hrade, kde sa Fico stretol s predstaviteľmi odborov, katolíckej a evanjelickej cirkvi, Asociáciou zamestnávateľov, Združením miest a obcí, Klubom 500 a bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Premiér Fico tvrdil, že: "by bolo by chybou nevyužiť potenciál, kapacitu a skúsenosti sociálnych partnerov a iných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku práve pri tvorbe vyhlásenia."
Ďalšie stretnutie sa konalo v apríli 2012, kedy Fico prijal predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska na ktorom sa zúčastnili aj minister financií SR Peter Kažimír a minister vnútra SR Robert Kaliňák.
Tohto zasadnutia sa takisto zúčastnil aj Ján Richter. Súčasťou iniciatívy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera je aj novelizovať Zákonník práce práve prostredníctvom dialógu so sociálnymi partnerov do konca roku 2012.
Čo sa týka kooperácie ostatných ministrov súčasnej vlády so sociálnymi partnermi patrí k nim aj Ján Počiatek. Ten konštatoval, že: "Považujem za potrebné vypočuť si názory všetkých zainteresovaných. Našim cieľom je, aby programové vyhlásenie vlády bolo vecou spoločenského konsenzu". Stretol sa tak so železničnými odborármi, ktorí vyjadrovali potrebu dokončiť revitalizáciu železničného sektora.
Minister Čaplovič sa takisto podieľal na spolupráci so sociálnymi partnermi. Tvrdil, že ich komunikácia bude fungovať na základe „štvorpartity“, a to zástupcovia odborov, zamestnávateľov, zriaďovateľov škôl a štátu. Minister povedal, že: „Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve,
Sociálni partneri predložili svoje návrhy, ktoré sa týkajú všetkých sfér verejného života, od finančnej politiky až po zmeny v justícii a zdravotníctve. Svoje požiadavky predložila napríklad aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, zástupcovia cirkvy, Jednota dôchodcov na Slovensku či Združenie miest a obcí Slovenska.
Na portáli aktualne.sk sme našli reakcie predstaviteľov sociálnych partnerov, kde vyjadrili svoje postavenie voči programovému vyhláseniu vlády. Najviac slov chvály zaznelo od Konfederácie odborových zväzov (KOZ) - Miroslav Gazdík tvrdí, že podstatná časť z ich požiadaviek sa "svojim spôsobom do programového vyhlásenia vlády" dostala. Podľa portálu topky.sk (1. máj 2012) dokonca: "Prezident KOZ Miroslav Gazdík zopakoval, že odborári vedia nájsť v Programovom vyhlásení vlády minimálne 80 percent svojich požiadaviek".
Zamestnávatelia majú na vec o niečo odlišný názor, keď najviac výhrad majú k vládnemu plánu novelizovania Zákonníku práce a žiadajú tiež pokračovanie úsporných opatrení. Niektorých však vláda svojimi konsolidačnými plánmi uspokojila.
Viac či menej obozretné a vyčkávajúce stanovisko zatiaľ k programovému vyhláseniu vlády zvolila Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Ako totiž pre Aktuálne.sk pripomenul hovorca slovenských biskupov Jozef Kováčik, programové vyhlásenie je pomerne obsiahlym i všeobecným dokumentom. "Sme radi, že v náznakoch sa v ňom objavujú i body, ktoré predložila KBS. Veríme, že ich konkrétna realizácia bude predmetom ďalších stretnutí a rokovaní s kompetentnými osobami," poznamenal Kováčik.
Tak teraz mi napríklad pán podpredseda Národnej rady vyčíta, že programové vyhlásenie vlády nie je 5 %, to znamená, výška odvodov, alebo poistenia, ktoré štát platí za svojich poistencov v prípade zdravotného poistenia. Pán podpredseda, veď vy ste to znížili späť na 4 %. My sme boli pri 5 %. Vy ste to znížili na 4 %.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výška odvodov poistného za poistencov
štátu počas vlády R. Fica bola presne 5 % len štyri mesiace roku 2007. V roku 2010, keď došlo k výmene vlády, bola sadzba na úrovni 4.78 %.
Za vlády I. Radičovej, v roku 2011, klesla táto sadzba na 4.32 % a v
roku 2012 na 4 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože percentuálna výška odvodov za Ficovej vlády sa skutočne blíížila k 5 % a po zmene vlád klesala.
Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov.
Podľa SITA, v roku 2006, za druhej Dzurindovej vlády, bola sadzba poistného 4 %. V júni 2006 sa konali parlamentné voľby a premiérom sa stal R. Fico. Výška odvodov sa následne pohybovala takto:
2006 - 4%
2007 - od januára do apríla 5%, následne po zvyšok roka 4%, v ročnom priemere 4,33%
2008 - 4,5%
2009 - 4,9%
2010 - 4,78%
V politike, 06. máj 2012
Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov.
Podľa SITA, v roku 2006, za druhej Dzurindovej vlády, bola sadzba poistného 4 %. V júni 2006 sa konali parlamentné voľby a premiérom sa stal R. Fico. Výška odvodov sa následne pohybovala takto:
2006 - 4%
2007 - od januára do apríla 5%, následne po zvyšok roka 4%, v ročnom priemere 4,33%
2008 - 4,5%
2009 - 4,9%
2010 - 4,78%
V júni 2010 došlo k zmene vlády a premiérkou sa
stala I. Radičová. Nová vláda na rok 2011 odsúhlasila výšku sadzby poistného na
4.32 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Na rok 2012, ako ďalej uvádza SITA, bola schválená sadzba poistného na úrovni 4 %.
V Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012, sa neuvádza, akú sadzbu poistného za poistencov štátu plánuje nová vláda R. Fica na ďalšie roky.
Rešpektujem to, čo povedal bývalý minister financií pán Mikloš v parlamente pred 2 dňami. Veľmi jasne povedal, že celoplošné opatrenia sa minuli, čiže o to to máme horšie, a bez zvyšovania daní to nepôjde. To povedal veľmi jasne bývalý minister financií.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ivan Mikloš skutočne v parlamente povedal, že bez zvyšovania daní to nepôjde. Rovnako povedal, že celoplošné škrty už ďalej nie sú možné a bude nutné pristúpiť k štrukturálnym riešeniam. Robert Fico sa svojou interpretáciou nevzďaľuje tomuto významu, jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 tvrdil:
"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane.Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie."
Na rovnakom rokovaní sa ďalej Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne:
"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie."
V politike, 06. máj 2012
Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 tvrdil:
"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane.Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie."
Na rovnakom rokovaní sa ďalej Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne:
"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie."
To bolo prvýkrát v histórii čo dostali sociálni partneri možnosť (podieľať sa na programovom vyhlásení pozn.) a my sme na báze asi sto bilaterálnych rokovaní rokovali.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Viacero slovenských médií uvádza, že na vytváraní programového vyhlásenia terajšej vlády R.Fica sa podieľali i sociálni partneri. (Pravda, Nové správy, Aktuality.sk)
Nepodarilo som nám však zistiť, či i iné programové vyhlásenia boli vytvorené s pomocou sociálnych partnerov, preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.
O 5 minút 12, 06. máj 2012
Nepodarilo som nám však zistiť, či i iné programové vyhlásenia boli vytvorené s pomocou sociálnych partnerov, preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.
Že nehovoríme do vetra potvrdzuje naše rozhodnutie predložiť európskej komisii návrh na vyčlenenie sumy takmer deväť miliárd starých slovenských korún alebo dvesto sedemdesiat miliónov euro, ktoré chceme cez rôzne projekty ponúknuť malým a stredným podnikateľom, aby mohli vytvárať pracovné miesta najmä pre mladých nezamestnaných ľudí.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Hospodárske noviny informovali o zámere vlády presunúť finančné prostriedky, ktoré neboli vyčerpané z eurofondov na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest pre mladých ľudí. R. Fico o tom už informoval predsedu Európskej komisie Barrosa.
TA3 uvádza, že takýmto spôsobom by malo byť realokovaných 270 mil. EUR. Takýto krok musí byť schválený Európskou komisiou. Podľa komisára pre regionálnu politiku J. Hahna, by Komisia mohla dať súhlas ešte pred začiatkom leta (video 1:20)
O 5 minút 12, 06. máj 2012
TA3 uvádza, že takýmto spôsobom by malo byť realokovaných 270 mil. EUR. Takýto krok musí byť schválený Európskou komisiou. Podľa komisára pre regionálnu politiku J. Hahna, by Komisia mohla dať súhlas ešte pred začiatkom leta (video 1:20)
My sme predsa dali dve oficiálne ponuky na spoluprácu do vlády, tak KDH ako aj Most-Híd mali možnosť byť súčasťou vlády.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nevieme overiť, ktorým stranám dal R. Fico oficiálnu ponuku na vytvorenie koalície. TASR a denník Sme (15. marca 2012) hovoria len, že všetky strany vytvorenie koalície odmietli:
"Robert Fico dnes po rokovaní s pravicovými stranami oznámil, že žiadna z nich neprijala ponuku rokovať o spoločnom vládnutí."
Topky.sk (8. marca 2012) špekulovali o možnom zostavení vlády SMER - Most-Híd - KDH podľa zákulisných informácií, ale ešte pred uskutočnením volieb.
O 5 minút 12, 06. máj 2012
"Robert Fico dnes po rokovaní s pravicovými stranami oznámil, že žiadna z nich neprijala ponuku rokovať o spoločnom vládnutí."
Topky.sk (8. marca 2012) špekulovali o možnom zostavení vlády SMER - Most-Híd - KDH podľa zákulisných informácií, ale ešte pred uskutočnením volieb.
My sme vám odovzdali vládu (v roku 2010 pozn.) s najvyšším hospodárskym rastom európskej únii , a deficit a dlh boli na priemernej úrovni Európskej únie.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Prvú časť výroku: "My sme vám odovzdali vládu (v roku 2010 pozn.) s najvyšším hospodárskym rastom európskej únii," sme v minulosti už niekoľkokrát overovali (Na Telo, 26. októbra 2011).
R. Fico sa nepoučil a opäť v prípade hospodárskeho rastu nehovorí pravdu.V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fica odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 %, (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín.
Druhú časť výroku: "deficit a dlh boli na priemernej úrovni Európskej únie," sme taktiež overovali už v minulosti. Výrok o priemernom deficite sme overovali v Na Telo, 26. októbra 2011.
Deficit SR bol za rok 2009 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,7%. V oboch rokoch bol však priemerný deficit EÚ nižší.
V roku 2009 bol priemerný deficit krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 6,9 % HDP. To znamená, že R. Fico si prispôsobil deficit o 1,1%. Eurozóna mala deficit dokonca ešte nižší a to na úrovni 6,4%.
V roku 2010 bol priemerný deficit krajín EÚ 6,6%. To je opäť nižší deficit ako náš o 1,1%. Deficit krajín eurozóny dosiahol v roku 2010 úroveň 6,3%.
Z daných údajov vyplýva, že výrok R. Fica je nepravdivý, pretože či už v roku 2009 alebo 2010 bol deficit SR vyšší o 1,1% ako bol deficit krajín EÚ.
Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. V oboch prípadoch bol priemerný dlh krajín Európskej únie podstatne vyšší ako dlh SR.
V roku 2009 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 74,8 % HDP. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39,3 % HDP vyšší ako dlh SR.
V roku 2010 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 80 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39 % HDP vyšší ako dlh SR.
Z oficiálnych údajov je zrejmé, že tak v roku 2009 ako aj v roku 2010, bol dlh SR v priemere o 39 % nižší ako bol priemer Európskej únie.
O 5 minút 12, 06. máj 2012
R. Fico sa nepoučil a opäť v prípade hospodárskeho rastu nehovorí pravdu.V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fica odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 %, (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín.
Druhú časť výroku: "deficit a dlh boli na priemernej úrovni Európskej únie," sme taktiež overovali už v minulosti. Výrok o priemernom deficite sme overovali v Na Telo, 26. októbra 2011.
Deficit SR bol za rok 2009 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,7%. V oboch rokoch bol však priemerný deficit EÚ nižší.
V roku 2009 bol priemerný deficit krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 6,9 % HDP. To znamená, že R. Fico si prispôsobil deficit o 1,1%. Eurozóna mala deficit dokonca ešte nižší a to na úrovni 6,4%.
V roku 2010 bol priemerný deficit krajín EÚ 6,6%. To je opäť nižší deficit ako náš o 1,1%. Deficit krajín eurozóny dosiahol v roku 2010 úroveň 6,3%.
Z daných údajov vyplýva, že výrok R. Fica je nepravdivý, pretože či už v roku 2009 alebo 2010 bol deficit SR vyšší o 1,1% ako bol deficit krajín EÚ.
Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. V oboch prípadoch bol priemerný dlh krajín Európskej únie podstatne vyšší ako dlh SR.
V roku 2009 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 74,8 % HDP. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39,3 % HDP vyšší ako dlh SR.
V roku 2010 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 80 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39 % HDP vyšší ako dlh SR.
Z oficiálnych údajov je zrejmé, že tak v roku 2009 ako aj v roku 2010, bol dlh SR v priemere o 39 % nižší ako bol priemer Európskej únie.
My sme platili za svojich poistencov ako štát takmer 5%, 4,75%, 4,80%. Vy ste znížili tento podiel na 4%, čiže vy ste ešte znižovali tú kvalitu zdravotníctva.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Počas funkčného obdobia vlády R. Fica boli sadzby za poistencov štátu do zdravotnej poisťovne nasledujúce:
2006 - 4%
2007 - od januára do apríla 5%, následne po zvyšok roka 4%, čiže v priemere 4,33%
2008 - 4,5%
2009 - 4,9%
2010 - 4,78%
Po nástupe vlády I.Radičovej sadzba na rok 2011 stanovená na 4,32% a od roku 2012 na 4%.
Je pravda, že počas vlády I.Radičovej došlo k zníženiu sadzby za poistencov štátu na 4%.
O 5 minút 12, 06. máj 2012
2006 - 4%
2007 - od januára do apríla 5%, následne po zvyšok roka 4%, čiže v priemere 4,33%
2008 - 4,5%
2009 - 4,9%
2010 - 4,78%
Po nástupe vlády I.Radičovej sadzba na rok 2011 stanovená na 4,32% a od roku 2012 na 4%.
Je pravda, že počas vlády I.Radičovej došlo k zníženiu sadzby za poistencov štátu na 4%.
Bol tak dôležitou stavbou pre Slovensko, že významnou mierou prispel k hospodárskemu rastu ( v roku 2011, PPP projekt Nitra-Zvolen pozn).
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Mieru, akou projekt PPP Nitra - Zvolen prispel k hospodárskemu rastu Slovenska v r. 2011 sa nám nepodarilo zistiť.
Na PPP projekt Nitra-Zvolen (rýchlostná cesta R1/Pribina) bolo podľa oficiálnej webovej stránky projektu Pribina preinvestovaných 1,2 miliardy eur. Podľa portálu ASB je projekt PPP na výstavbu a prevádzku rýchlostnej cesty R1 prvým svojho druhu a svojím rozsahom rieši v súčasnosti najväčšie investičné dielo cestnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
O 5 minút 12, 06. máj 2012
Na PPP projekt Nitra-Zvolen (rýchlostná cesta R1/Pribina) bolo podľa oficiálnej webovej stránky projektu Pribina preinvestovaných 1,2 miliardy eur. Podľa portálu ASB je projekt PPP na výstavbu a prevádzku rýchlostnej cesty R1 prvým svojho druhu a svojím rozsahom rieši v súčasnosti najväčšie investičné dielo cestnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Slovensko dnes dováža elektrickú energiu a nebude dovážať potom čo sa postaví tretí a štvrtý blok atómovej elektrárne v Mochovciach... Keď sme boli vo vláde časový harmonogram perfektne fungoval a tretí blok má byť rozoznávaní v roku 2014, štvrtý tuším 2013 roku 2014, ako je možné , že za dvadsať mesiacov urobili ročný sklz. No lebo sa o to nestarali, ale keď ide o veľké, obrovské verejné investície takéhoto typu ako sú Mochovce. Vláda musí permanentne na každodennej báze sledovať ako sa takáto investícia vyvíja.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Dostavba tretieho a štvrtého boloku atómovej elektrárne v Mochovciach sa skutočne omeškáva oproti plánu. Pôvodne plánovali slovenské elektrárne uviesť tretí mochovecký
blok do prevádzky na konci roka 2012 a štvrtý o osem mesiacov neskôr. Šéf majoritného podielu Enel Fulvio Conti sa vyjadril:
Tretí blok bude uvedený do komerčnej prevádzky na konci roku 2013. A štvrtý v strede roku 2014. Je to niekoľkomesačný sklz spôsobený viacerými faktormi, ako sú stavebné práce, ako aj potreba vykonania stress testov, ktoré mimochodom dopadli výborne.
K príčinám sklzu sa nevedel vyjadriť bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kristián Takáč za SaS:
Dôvody meškania zatiaľ nepoznám. Tento týždeň máme stretnutie s najvyššími predstaviteľmi elektrární, kde nám majú vysvetliť, či existuje oneskorenie, a ak áno, aké opatrenia prijmú aby meškanie bolo čo najmenšie.
Šéf Slovenských elektrární Paolo Ruzzini ako dôvody omeškania uvádzal nové bezpečnostné štandardy, ktoré je potrebné dodržiavať:
Bezpečnosť a bezpečné technológie a postupy sa stále viac zdokonaľujú a my vynakladáme maximálne úsilie na to, aby sme držali krok s posledným vývojom. Investičný program odzrkadľuje tento vývoj vo všetkých našich elektrárňach.
Dôvody omeškania, o ktorých tvrdil Fulvio Conti nepotrvdila šéfka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková, ktorý testy vykonával:
Je to stanovisko Enelu, ku ktorému sa nebudem vyjadrovať.
Potvrdilo sa teda, že omeškanie, o ktorom Róbert Fico hovoril je približne jeden rok, keďže pôvodne sa plánovalo otvorenie na koniec roka 2012 a rok 2013 a terajšie predpovede napovedajú, že sa tak uskutoční až 2013 a 2014. Nevieme však overiť, či za toto oneskorenie môže zanedbávanie výstavby vládou, alebo objektívne príčiny uvedené vyššie.
O 5 minút 12, 06. máj 2012
Tretí blok bude uvedený do komerčnej prevádzky na konci roku 2013. A štvrtý v strede roku 2014. Je to niekoľkomesačný sklz spôsobený viacerými faktormi, ako sú stavebné práce, ako aj potreba vykonania stress testov, ktoré mimochodom dopadli výborne.
K príčinám sklzu sa nevedel vyjadriť bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kristián Takáč za SaS:
Dôvody meškania zatiaľ nepoznám. Tento týždeň máme stretnutie s najvyššími predstaviteľmi elektrární, kde nám majú vysvetliť, či existuje oneskorenie, a ak áno, aké opatrenia prijmú aby meškanie bolo čo najmenšie.
Šéf Slovenských elektrární Paolo Ruzzini ako dôvody omeškania uvádzal nové bezpečnostné štandardy, ktoré je potrebné dodržiavať:
Bezpečnosť a bezpečné technológie a postupy sa stále viac zdokonaľujú a my vynakladáme maximálne úsilie na to, aby sme držali krok s posledným vývojom. Investičný program odzrkadľuje tento vývoj vo všetkých našich elektrárňach.
Dôvody omeškania, o ktorých tvrdil Fulvio Conti nepotrvdila šéfka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková, ktorý testy vykonával:
Je to stanovisko Enelu, ku ktorému sa nebudem vyjadrovať.
Potvrdilo sa teda, že omeškanie, o ktorom Róbert Fico hovoril je približne jeden rok, keďže pôvodne sa plánovalo otvorenie na koniec roka 2012 a rok 2013 a terajšie predpovede napovedajú, že sa tak uskutoční až 2013 a 2014. Nevieme však overiť, či za toto oneskorenie môže zanedbávanie výstavby vládou, alebo objektívne príčiny uvedené vyššie.
Koľko bolo čísiel faktických v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej, viete? Dve. Dve konkrétne čísla boli v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Faktických čísel je v Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej podstatne viac ako iba dve, o ktorých hovorí Robert Fico. Konkrétne sme spolu s časovými údajmi napočítali až 21 faktických čísel. Robert Fico hovorí nepravdu.
Robert Fico v tomto prípade opakuje svoj výrok, ktorý zaznel už na rokovaní NR SR 3. mája 2012. Robert Fico vtedy tvrdil, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej sa nachádzali iba dve konkrétne čísla: "Jeden je, že zvýšite daňový bonus o 100 % na každé dieťa do 6 rokov, čo ste samozrejme neurobili asi a znížite z toho možné navýšenia dane z pozemkov z dvadsaťnásobku na päťnásobok ročnej najnižšej sadzby dane."
Pre príklad môžeme uviesť ďalšie 4 faktické čísla v Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej:
"Zásadným cieľom vlády SR je zníženie deficitu
verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu." (str.7)
"Vláda SR zároveň vykoná inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac
než štvrtinu." (str.10)
"(Vláda SR).. Určí priority a postup pri ich odstraňovaní a legislatívne garantuje 10 % príjmu Environmentálneho fondu na odstránenie starých záťaží." (str. 22)
"Vláda SR navrhne novelu zákona, ktorou sa dvojpercentná dodatočná daň zmení na dobrovoľné príspevky..." (str. 37)
V politike, 06. máj 2012
Robert Fico v tomto prípade opakuje svoj výrok, ktorý zaznel už na rokovaní NR SR 3. mája 2012. Robert Fico vtedy tvrdil, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej sa nachádzali iba dve konkrétne čísla: "Jeden je, že zvýšite daňový bonus o 100 % na každé dieťa do 6 rokov, čo ste samozrejme neurobili asi a znížite z toho možné navýšenia dane z pozemkov z dvadsaťnásobku na päťnásobok ročnej najnižšej sadzby dane."
Pre príklad môžeme uviesť ďalšie 4 faktické čísla v Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej:
"Zásadným cieľom vlády SR je zníženie deficitu
verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu." (str.7)
"Vláda SR zároveň vykoná inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac
než štvrtinu." (str.10)
"(Vláda SR).. Určí priority a postup pri ich odstraňovaní a legislatívne garantuje 10 % príjmu Environmentálneho fondu na odstránenie starých záťaží." (str. 22)
"Vláda SR navrhne novelu zákona, ktorou sa dvojpercentná dodatočná daň zmení na dobrovoľné príspevky..." (str. 37)
Je dôležité povedať, že Smer prvýkrát v histórii ponúkol sociálnym partnerom spoluprácu na príprave programového vyhlásenia vlády a že títo sociálni partneri ho neatakujú tento program.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Viacero slovenských médií uvádza, že na vytváraní programového
vyhlásenia terajšej vlády R. Fica sa podieľali i sociálni partneri. (Pravda, Nové správy)
Minimálne od volieb v roku 2002 sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o tom, že by sa na príprave vládneho programu podieľali aj sociálni partneri. Pravdivosť výroku teda nevieme posúdiť.
V politike, 06. máj 2012
Minimálne od volieb v roku 2002 sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o tom, že by sa na príprave vládneho programu podieľali aj sociálni partneri. Pravdivosť výroku teda nevieme posúdiť.
pán Mikloš, bývalý minister financií v parlamente povedal 2 vety, s ktorými musím súhlasiť. Prvá veta:"Bez zvyšovania daní sa nedajú ozdravovať verejné financie." A druhá veta:"Celoplošné riešenia sme my už vyčerpali a táto vláda, teda vláda Róbert Fica už ich nemá k dispozícií."
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 skutočne vystúpil s faktickou poznámkou, kde tvrdil:
"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane.Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie."
Prvú časť výroku Roberta Fica je možné pokladať za pravdivú. Ivan Mikloš však pripomína, že je rozdiel medzi tým, ktoré konkrétne dane sa zvýšia, prípadne či sa zruší rovná daň.
Na rokovaní 4.5. 2012 sa poslanec Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne:
"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie."
Aj druhú časť výroku Roberta Fica teda môžme pokladať za pravdivú.
O 5 minút 12, 06. máj 2012
"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane.Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie."
Prvú časť výroku Roberta Fica je možné pokladať za pravdivú. Ivan Mikloš však pripomína, že je rozdiel medzi tým, ktoré konkrétne dane sa zvýšia, prípadne či sa zruší rovná daň.
Na rokovaní 4.5. 2012 sa poslanec Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne:
"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie."
Aj druhú časť výroku Roberta Fica teda môžme pokladať za pravdivú.
