Demagog.sk > Politici > Pavol Hrušovský

Pavol Hrušovský

spolu 91 výrokov

54 7 17 13

Pravda Nepravda Zavádzanie Neoveriteľné

KDH

Pavol Hrušovský

Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika

Výroky

Moderátorka: "Ako bude teda fungovať koalícia a opozícia. Určite si všetci na to spomínate, že návrhy zákonov opozičných neprechádzali ak si spomeniete na nejaký príklad, tak mi ho prosím vás povedzte. Spomeniete si na nejaký návrh zákona, nie pozmeňujúci návrh ale opozičný návrh zákona, ktorý by prišiel?" P. Hrušovský: "Zákon poriadkovej imunity."

Pavol Hrušovský

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)

Za prijatie návrhu zákona o priestupkovej imunite, ktorý zrušil priestupkovú imunitu poslancom, sudcom ale aj ďalším verejným činiteľom, hlasovalo 147 prítomných poslancov. Zákon bol týmto 3.februára prijatý naprieč politickým spektrom.Moderátorka sa P. Hrušovského pýtala na príklad opozičného návrhu zákona, ktorý parlament schválil s podporou koaličných strán. Zákon o priestupkovej imunite bol však vládnym návrhom. Schválený bol aj s pozmeňovacím návrhom poslankyne SMER-u Anny Vitekovej, ktorý zrušil priestupkovú imunitu aj prezidentovi, generálnemu prokurátorovi, prokurátorom, príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. P. Hrušovský teda uviedol zlý príklad - schválenie opozičného pozmeňovacieho návrhu koaličnými stranami (navyše mesiac pred voľbami), a nie opozičného poslaneckého návrhu zákona. Jeho výrok z tohto dôvodu označujeme ako nepravdivý.

Na telo, 01. apríl 2012

Zníženie počtu poslancov, na to je treba ústavnú väčšinu, na zmenu volebného systému obyčajný zákon.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Ústava SR uvádza presný počet poslancov NR SR. To znamená, že v prípade zmeny počtu poslancov je potrebná ústavná väčšina, resp. ústavný zákon. Volebný systém je definovaný v zákone č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady, preto v prípade zmeny počtu poslancov postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov resp. obyčajný zákon.
V Piatej hlave Ústavy SR Čl. 73 sa píše
Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.
V prípade akejkoľvek zmeny počtu poslancov NR SR, je teda potrebná zmena tohoto článku Ústavy SR.
Volebný systém nie je definovaný v Ústave SR. Volebný systém ako aj volebné právo definuje zákon č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na to, že ide o obyčajný zákon tak na zmenu volebného systému postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov inými slovami obyčajný zákon.

V politike, 01. apríl 2012

Usilujeme sa o to (pozn. - zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov) už niekoľko rokov, žiaľ, nenašli sme pochopenie u našich kolegov zo Smeru, ale je to politika, ktorá je trvalá.

Pavol Hrušovský

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)

Pri pohľade do volebných programov KDH z roku 2002, 2006 a 2010 sme našli zmienku o zúžení imunity iba v programe z roku 2006: "Budeme presadzovať sprísnenie ústavného zákona o konflikte záujmov a zúženie imunity ústavných činiteľov len na konanie súvisiace s výkonom verejnej funkcie."
Strana KDH sa vo svojom volebnom programe pre r. 2012 zaoberá aj zúžením imunity pre ústavných činiteľov. Pavol Hrušovský pre TASR dokonca vyhlásil, že zrušenie trestnoprávnej imunity bude ich prioritou.
Prvýkrát v rámci tohto volebného obdobia sa o zrušení trestno-právnej imunity poslancov hlasovalo 26. októbra 2010 kedy išlo o vládny návrh zákona.

Aj počas prvého pokusu zrušiť trestno-právnu imunitu poslancov bolo hlasovanie neúspešné. Za prijatie zákona hlasovalo 75 zo 136 prítomných poslancov. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU. Za jeho prijatie vtedy hlasovalo všetkých 15 poslancov KDH, poslanci Smeru hlasovali proti.
Naposledy sa v parlamente rozhodovalo o zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunite 2. júna 2011. Návrh na vydanie ústavného zákona pochádzal od poslancov I. Matoviča, E. Jurinovej, M. Fecka a J. Viskupiča. Zákon neprešiel, keďže za prijatie zákona hlasovalo iba 32 zo 138 prítomných poslancov. Hlasovanie si môžete pozrieť TU. Za zákon nehlasovali teda ani všetci členovia koalície. Zo 14 prítomných poslancov strany KDH za zákon zahlasovali iba 3 poslanci.

Výrok Pavla Hrušovského hodnotíme ako nepravdivý. Zrušenie trestnoprávnej imunity nie je je dlhodobou prioritou strany KDH, nakoľko sa v ich predchádzajúcich programoch nikdy explcitne takýto bod neobjavil. V tomto volebnom období dokonca raz samotní poslanci KDH hlasovali proti takémuto návrhu.

V politike, 05. marec 2012

My sme išli v tomto volebnom období od maximálneho riešenia, od maximalistického riešenia, prepáčte, pani redaktorka, že sme dvakrát navrhli ústavný zákon o zrušení trestno-právnej imunity. Dvakrát neprešiel preto, lebo potreboval ústavnú väčšinu, kde koalícia vtedy nedisponovala ústavnou väčšinou.

Pavol Hrušovský

Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)

Naposledy sa v parlamente rozhodovalo o zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunite 2. júna 2011. Návrh na vydanie ústavného zákona pochádzal od poslancov I. Matoviča, E. Jurinovej, M. Fecka a J. Viskupiča. Zákon neprešiel, keďže za prijatie zákona hlasovalo iba 32 zo 138 prítomných poslancov. Hlasovanie si môžete pozrieť TU. Za zákon nehlasovali teda ani všetci členovia koalície.

Prvýkrát v rámci tohto volebného obdobia sa o zrušení trestno-právnej imunity poslancov hlasovalo 26. októbra 2010 kedy išlo o vládny návrh zákona.

Aj počas prvého pokusu zrušiť trestno-právnu imunitu poslancov bolo hlasovanie neúspešné. Za prijatie zákona hlasovalo 75 zo 136 prítomných poslancov. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU.

V politike, 29. január 2012

Myslím že niektorá z Transparency International, myslím, že to zverejnila, naši poslanci hlasovali v najväčšom počte za prijímanie všetkých protikorupčných opatrení.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Na základe porovnania hodnotenia predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente Transparency International Slovensko zostavila za minulé volebné obdobie v apríli 2010 rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža snahu cez legislatívne hlasovanie zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti.Najlepšie hodnotenými boli poslanec Pavol Frešo (SDKÚ), Július Brocka a Daniel Lipšic (obaja KDH). Naopak v priemere najhoršie hlasovali Marián Haľko, Jozef Halecký a Tibor Cabaj (všetci HZDS). V hodnotení poslaneckých klubov skončilo najlepšie KDH a najhoršie HZDS.
Zdroj: Transparency International Slovensko

V politike, 29. január 2012

Ako druhá najsilnejšia politická strana po parlamentných voľbých sme si uplatnili nárok na dva parlamentné výbory. Z deviatich, ktoré vládna koalícia, respektíve vládna strana ponúkla opozícii. Neurobili sme nič iné, len to, čo podľa istého rešpektovania politických pravidiel stranám patrí.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

To, či má strana KDH nárok na dva parlamentné výbory, sme sa snažili overiť prostredníctvom jednoduchého matematického výpočtu. Počet opozičných parlamentných kresiel (67) sme vydelili počtom kresiel, ktoré získalo KDH vo voľbách (16). Následne nám vznikol podiel (24%), ktorý sme dali do pomeru s číslom 9 (ako počtom parlamentných výborov, vyčlenených pre opozíciu). Na základe výsledku tohto pomeru (2,16) môžeme skonštatovať, že strana KDH má vďaka voličskej podpore nárok na dva parlamentné výbory.

Tento výpočet zohľadňuje výhradne posty predsedov výborov a neodráža iné politické konvencie, ktoré môžu do celkového pomerného výpočtu na funkcie zahŕňať aj iné posty (napr. podpredsedov NR SR). V takomto prípade to však už záleží na politickej dohode, aké spektrum postov do výpočtu zahrnú. Technicky hovorí P. Hrušovský pravdu ak sa bavíme len o kreslách predsedov výborov.

Na telo, 01. apríl 2012

Bol jeden návrh dokonca ústavného zákona, ktorý sme spolu (koalícia aj opozícia pozn.) prijali a to bol o dlhovej brzde.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Je pravdou, že spomínaný zákon o dlhovej brzde bol prijatý po vzájomnej dohode koalície a opozície a hlasovali za neho všetci prítomní poslanci (jeden sa zdržal). Pavol Hrušovský hovorí pravdu.
Experti koalície aj opozície 4. októbra 2011 predstavili návrh ústavného zákona o dlhovej brzde (zákon o rozpočtovej zodpovednosti). Na zákone pracoval výbor Národnej rady SR pre financie a rozpočet, v ktorom má zastúpenia koalícia aj opozícia.
SITA 4. októbra 2011:
"Hovoríme o zákone, ktorý by si zaslúžil podporu všetkých 150 členov parlamentu, konštatoval P. Kažimír"
Hlasovanie o dlhovej brzde prebehlo 8. decembra 2012 a za tento zákon hlasovalo 146 zo 147 prítomných poslancov. Zdržala sa poslankyňa Anna Belousovová.

Na telo, 01. apríl 2012

My sme sa pokúšali o dohodu a jediné, čo strana SaS pri opozičných politických rokovaniach kategoricky požadovala od všetkých, aj od Kresťanskodemokratického hnutia bolo výbor pre hospodárstvo. (odpoveď na otázku moderátorky: "Posledná informácia teda od SaS bola, že vám poslali prasiatko, aby ste si na ňom pochutili a nechali vám teda hospodársky výbor, či teda ste si dali z toho prasaťa, čo vám poslali?")

Pavol Hrušovský

Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)

Zo správ o priebehu opozičných jednaní sa skutočne zdá, že SaS požadovala iba post, ktorý spomína Pavol Hrušovský. Napriek tomu nevieme určiť, či strana nepožadovala aj ďalšie posty počas jednaní, prípadne do akej miery sa jednalo o kategorický požiadavok. Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.

Ako informuje agentúra SITA, od parlamentných volieb ktoré sa konali 10. marca 2012, prebehli tri rokovania opozičných strán (KDH, OĽaNZ, Most-Híd, SDKÚ-DS, SaS) a to 16. marca, 20. marca, a 27. marca. Cieľom týchto stretnutí bolo rokovanie o personálnom obsadení predsedníckych miest deviatich parlamentných výborov, ktoré boli opozícii ponúknuté (z celkového počtu 19).

O post predsedu parlamentného výboru pre hospodárstvo mali záujem strany KDH (navrhovali Jána Hudackého) a SaS (navrhovali Juraja Miškova). Ku vzájomnej dohode však nedospeli ani na poslednom z menovaných rokovaní. Strana SaS následne 30. marca zvolala tlačovú besedu o výsledku opozičných rokovaní, kde Juraj Miškov oznámil, že na tento post kandidovať nebude. Daniel Krajcer doplnil, že „SaS si nebude nárokovať žiaden z výborov Národnej rady“.

Na záver tlačovej besedy sa Daniel Krajcer vyjadril, že“ KDH stále nemá dosť , a to aj napriek tomu, že získalo respektíve získa najsilnejšie pozície“ (výbor na kontrolu činnosti SIS a výbor pre hospodárstvo). Jozef Kollár doplnil, že v rámci zachovania dobrých vzťahov v opozícii, SaS posiela do centrálny KDH pečené prasa v nádeji, že ich to nasýti a že vzťahy v opozícii budú naďalej dobré.

V politike, 01. apríl 2012

Nechápem takýmto detinským urazeným postojom strany SaS, ktorá bez toho, že by bola skôr oznámila svoje rozhodnutie predsedom opozičných politických strán, tak verejne na tlačovej konferencii odkázala, že končí s opozičnou spoluprácou, minimálne v oblasti tejto personálnej politiky.

Pavol Hrušovský

Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)

Pavol Hrušovský v tomto výroku zavádza, pretože nesprávne interpretuje vyjadrenie SaS. Strana SaS nikdy nepovedala, že končí opozičnú spoluprácu, naopak tvrdí, že je to KDH, ktorá sa nedokázala dohodnúť s ostatnými opozičnými stranami.

Tlačová beseda strany SaS sa uskutočnila dňa 30. marca 2012, kde Juraj Miškov oznámil, že nebude kandidovať na post predsedu parlamentného výboru pre hospodárstvo. Tým prenechal predsedníctvo strane KDH a jej nominantovi Jánovi Hudackému.

Tlačovej besedy sa zúčastnil aj Daniel Krajcer, ktorý po prejave Miškova dodal, že "SaS si nebude nárokovať žiaden z výborov Národnej rady". Krajcer následne vyhlásil, že "SaS je strana, ktorá vždy dodržiavala a aj vždy dodržiavať bude dohody, ktoré sa uskutočnili. A takisto aj v tomto prípade podporíme všetko to, na čom sa opozícia dokázala na tých troch rokovaniach dohodnúť.

Ako uvádza agentúra SITA, na personálnom obsadení tohto postu sa strany SaS a KDH nevedeli dohodnúť počas troch opozičných rokovaní, kedy posledné stretnutie sa uskutočnilo 27. marca. Podľa vyjadrenia SaS sa na personálnych otázkach dohodli všetky strany okrem KDH, SaS následne vo vyjadrení hovorí, že bude podporovať všetko, na čom sa opozícia dohodne.

V politike, 01. apríl 2012

Podľa toho, čo je mne známe, tak polícia po nástupe ministra Lipšica sa začala zaoberať týmto prípadom (pozn. - Gorilou), ale naozaj vecne hodnotiť situáciu a zaujímať postoj mi neprináleží.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Po voľbách v roku 2010 sa spis Gorila opäť začal vyšetrovať. Polícia sa napríklad ozvala Tomovi Nicholsonovi, ktorý im spis už v minulosti odovzdal a požiadala ho o ďalšiu kópiu spisu.
Podľa medializovaných informácii však vyšetrovanie zastavila Vojenská a Generálna prokuratúra.
Polícia sa skutočne po nástupe Lipšica začala zaoberať udalosťami okolo Gorily. Výrok Pavla Hrušovského považujeme za pravdivý.

V politike, 05. marec 2012

Audítori, ktorí každý rok robia výročnú finančnú správu o hospodárení politických strán s peniazmi, ktoré dostávajú ako príspevok od štátu, sú žrebovaní a táto audítorská správa je predmetom rokovania finančného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Z § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach vyplýva
politickým stranám a politických hnutiam povinnosť každoročne predkladať NR SR do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Strana ju musí predložiť v písomnej aj elektronickej forme. Ako vyplýva zo zákona, Výročné správy strán zverejní Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej povereného orgánu najneskôr do 31. júla kalendárneho roka.
Výročná správa o.i. obsahuje aj účtovnú závierku za účtovné obdobie overenú audítorom. Audítor je určený žrebom zo zoznamu audítorov Slovenskou komorou audítorov.Predložená Výročná správa spolu s účtovnou závierkou podlieha kontrole NR SR a jej poverenému orgánu, ktorým je Výbor NR SR pre financie a rozpočet.Tento výbor má podľa zákona taktiež právomoc pozastaviť vyplatenie príspevku na činnosť a príspevku na mandát v prípade, že strana alebo hnutie správu nepredloží, alebo neodstráni zistené nedostatky (TI a Ústav verejnej politiky).
Finančné správy politických strán a hnutí za rok 2010 nájdete tu.

V politike, 05. marec 2012

Pripravujeme ústavnú sťažnosť, ktorou sa obrátime na Ústavný súd a opýtame sa či rozhodnutia NR SR sú alebo nie sú pre prezidenta SR v tejto konkrétnej personálnej otázke záväzné alebo nie.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Podanie na Ústavný súd SR vo veci nevymenovania zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša KDH pripravuje. Informovala o tom SITA z 9. februára 2012:
""Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslav Procházka (KDH) začal s prípravou návrhu na výklad Ústavy SR Ústavným súdom SR pre nevymenovanie zákonne zvoleného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Jozefa Čentéša prezidentom SR Ivanom Gašparovičom," informoval hovorca KDH Matej Kováč. "

O 5 minút 12, 12. február 2012

Táto sága priestupkovej imunity je tu len v tomto volebnom období. Vždy doteraz aj v minulých volebných obdobiach sme sa viacej zaoberali trestno-právnou imunitou.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Tzv. sága priestupkovej imunity sa začala už v roku 2005 po havárií J. Cupera. Už vtedy sa polemizovalo, že poslanci nárok na priestupkovú imunitu nemajú. Pravda, ale je, že vtedy sa nedostalo jej zrušenie do parlamentu. Prvýkrát sa tak deje práve teraz, kedy parlament rokuje o jej zrušení.

V tomto volebnom sa v NR SR už dvakrát (2.6. 2011,26.10.2010) neúspešne hlasovalo o zrušení trestno-právnej imunity poslancov.

V predchádzajúcom volebnom období bola rovnako snaha zrušiť imunitu poslancov. V zásade sa však nerozlišovalo medzi zrušením priestupkovej alebo trestno-právnej imunity, podstatou bolo obmedziť imunitu poslancov ako celku iba na výroky a hlasovanie v parlamente. K pokusom zrušiť poslaneckú imunitu patria návrhy D. Lipšica v rokoch 2004 a 2007, ktoré boli neúspešné.

V politike, 29. január 2012

Pani redaktorka, otvorte si náš volebný program, je to tam (poslanecká imunita pozn.)

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

V 35 stranovom volebnom programe strany KDH sa inštitút poslaneckej imunity spomína iba v jednej vete (str.24).

"Budeme presadzovať sprísnenie ústavného zákona o konflikte záujmov a zúženie imunity ústavných činiteľov len na konanie súvisiace s výkonom verejnej funkcie."

V politike, 29. január 2012

To bola forma uznesenia (odsúdenie Mečiarových amnestií navrhnutých Smerom-SD pozn.), ktorú ponúkali. Malo to len deklaratórnu povahu a charakter, z ktorej deklaratórnej povahy a charakteru pre nikoho nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti. Je to len konštatovanie, že sa to stalo, treba to odsúdiť.

Pavol Hrušovský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Už niekoľkokrát prebehli v parlamente pokusy o zrušenie tzv.Mečiarových amnestií, naposledy v polovici minulého roku. Ústavný zákon, ktorý by zrušil amnestie však vyžaduje prijatie 90 poslaneckými hlasmi. SMER ako opozičná strana však v súvislosti s odmietnutím Mečiarových amnestií presadzuje iba ich morálne odsúdenie bez právnych následkov.
R.Fico pre HN 22.júna 2011:"Bola by to veľká vec, keby Národná rada prijala naprieč celým politickým spektrom ústavný zákon, ktorým by sa odsúdili amnestie. Museli by byť odtiaľ ale odstránené ustanovenia s právnymi dôsledkami."V septembri 2011 SMER navrhol vlastný návrh ústavného zákona, ktorý by len deklaroval odsúdenie amnestií. Tento návrh vylučoval právne dôsledky.
Aktuálne.sk, 19.september 2011:R.Fico: "My (SMER-SD) v morálnej rovine amnestie absolútne odmietame, ale z hľadiska práva nevidíme priestor na ich zrušenie, ako to navrhuje KDH. Je tu nejaká možnosť dohodnúť sa na texte, ktorý by mohol byť schválený v podobe ústavného zákona odsudzujúceho amnestie, avšak bez právnych následkov."
Tvnoviny.sk, 19.september 2011:Smer-SD vidí cestu len vo schválení ústavného zákona, ktorý by ich odsúdil ako jedno z najvážnejších porušení alebo zneužití práv, ktoré mal k dispozícii konkrétny politik. Táto právna norma by však nemala právne následky. Návrh takéhoto ústavného zákona vypracovali pre Smer-SD právnici.
Fico je presvedčený, že zrušenie amnestií nikdy na Slovensku z hľadiska právnych dôsledkov nenastane. "Smer nikdy nezahlasuje za ústavný zákon, ktorý by v praxi znamenal zrušenie amnestií. Za deklaratórny odsudzujúci zákon sme pripravení zahlasovať," povedal Fico.

V politike, 29. január 2012

1 2 3 4...8 Nasledujúca strana »