Mikuláš Dzurinda
spolu 148 výrokov
85
12
9
42
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
SDKÚ-DS
Mikuláš Dzurinda
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku, okres Spišská Nová Ves. Vyštudoval Fakultu ekonomiky dopravy na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline (1974-1979). Tam v roku 1988 ukončil externú vedeckú ašpirantúru a získal titul kandidáta vied. V roku 1993 absolvoval šesťtýždňovú stáž na Inštitúte Adama Smitha a na Inštitúte ekonomických vzťahov v Londýne.
Pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline, kde od roku 1979 pôsobil v oblasti ekonomického výskumu. V rokoch 1988-1990 bol riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave. V rokoch 1991-1992 bol námestníkom ministra dopravy a spojov SR pre ekonomiku, od 16. marca do 13. decembra 1994 bol vo vláde Jozefa Moravčíka ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR.
Politicky sa začal M. Dzurinda angažovať v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako jeden z jeho zakladajúcich členov. Pri KDH zakladal klub a zväz dopravy. Od roku 1993 do júna 1998 bol podpredsedom hnutia pre ekonomiku. Po vzniku Slovenskej demokratickej koalície (SDK) bol od 1. októbra 1997 jej hovorcom a od 4. júla 1998 zastával funkciu predsedu. Začiatkom septembra 1999 (6. septembra 1999) oznámil M. Dzurinda svoj návrat do KDH a využil vtedy platný inštitút dvojitého členstva (SDK-KDH).
Dňa 17. januára 2000 avizoval verejnosti vznik nového politického subjektu - Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ). Dňa 14. februára 2000 vystúpil z KDH. Na ustanovujúcom kongrese SDKÚ dňa 18. novembra 2000 ho zvolili za predsedu SDKÚ. Vo vnútrostraníckych primárnych voľbách v SDKÚ začiatkom marca 2002 ho zvolili za volebného lídra SDKÚ. V roku 1992 zvolili Mikuláša Dzurindu za poslanca SNR, kde bol členom výboru pre rozpočet a financie.
V rokoch 1994-1998 bol (s výnimkou obdobia od marca do decembra 1994) poslancom a členom výboru pre financie, rozpočet a menu. Od 30. októbra 1998 do 14. októbra 2002 pôsobil M. Dzurinda vo funkcii predsedu vlády SR. Počas tohto obdobia bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR - od októbra 1998 do konca mája 1999 a od 3. do 31. júla 2000. V septembrových parlamentných voľbách 2002 získala SDKÚ druhé miesto a 15,09 percenta odovzdaných hlasov. Prezident SR Rudolf Schuster poveril predsedu SDKÚ 27. septembra 2002 zostavením novej vlády. Od roku 2010 je ministrom zahraničných vecí.
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Hoci ľudia dobre vidia, že za nás sme vyšetrovali, umožňovali sme zbierať informácie inštitúciám, ktoré sú zo zákona na to vzdialené. Že bola to politická strana Smer, ktorá mesiac po parlamentných voľbách stopla zisťovanie týchto informácií, zastavila vyšetrovanie a zamietla tento škandál pod koberec.
Mikuláš Dzurinda
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Krajský súd v Bratislave potvrdil pre Hospodárske noviny, že tajná služba 21. novembra 2005 požiadala o súhlas na odpočúvanie. Krajský súd taktiež potvrdil aj ďalšie čísla. Podľa Gorily vydali prvý súhlas s odpočúvaním 23. novembra 2005 pod číslom Ntt-3-D-287. Predsedníčka súdu Darina Kuchtová na základe infozákona potvrdila, že v ten deň vydali rozhodnutie pod takým číslom. Zákon jej však neumožňuje povedať obsah rozhodnutia, teda ani to, či išlo o súhlas s odpočúvaním. Gorila ďalej píše, že v januári 2006 mal súd dostať ďalšiu žiadosť o súhlas s odpočúvaním pod číslom 63/950-D-284-8/2006-S a v máji 2006 mal povolenie predĺžiť rozhodnutím s číslom Ntt-3-D-482/2006. Podľa denníka SME súd vo všetkých prípadoch potvrdil reálnosť čísel, ani v jednom prípade nekomentoval obsah dokumentov.
Podľa medializovaných informácii mala SIS povolenie odpočúvať byt do novembra 2006. Po voľbách v roku 2006 a zmene na poste SIS 27. júla 2006 nový riaditeľ SIS Jozef Magala údajne zastavil odpočúvanie 4. augusta 2006. S touto informáciou však prišiel samotný Mikuláš Dzurinda a nepodarilo sa nám nájsť žiadny dôveryhodný zdroj, ktorý by túto informáciu potvrdzoval. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
V politike, 26. február 2012
Podľa medializovaných informácii mala SIS povolenie odpočúvať byt do novembra 2006. Po voľbách v roku 2006 a zmene na poste SIS 27. júla 2006 nový riaditeľ SIS Jozef Magala údajne zastavil odpočúvanie 4. augusta 2006. S touto informáciou však prišiel samotný Mikuláš Dzurinda a nepodarilo sa nám nájsť žiadny dôveryhodný zdroj, ktorý by túto informáciu potvrdzoval. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Za ktorej vlády sme prijímali najvýznamnejšie protikorupčné opatrenia, boli to moje dve vlády, a vláda pani Radičovej. Počas vlád SDKÚ-DS, počas mojej prvej vlády sme prijali národný program boja proti korupcii, a odvtedy sme prijali asi 30 tých najvýznamnejších zákonov, ktoré priestor pre korupciu zužujú.
Aj počas vlády Ivety Radičovej bolo prijatých niekoľko zákonov, ktoré boli určené na boj proti korupcii. Podľa Transparency International k takýmto zákonom patria:
Novela zákona o sudcoch a prísediacichPovinné zverejňovanie zmlúv na interneteďalšia novela o sudcoch a prísediacich,novelu verejného obstarávania zavádzajúca elektronické aukciezmeny v procese prideľovania eurofondov.
Transparency International uvádza aj ďalšie zákony, ktoré prispeli k boju proti korupcii, a to:
Novela zákona o majetku obcí,Novela zákona o Súdnej rade,Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR,Novela zákona o vysokých školách.
Podľa správy o korupcii a protikorupčnej politiky na Slovensku je evidentné, že vlády Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej boli v porovnaní s ostatnými vládami výrazne aktívnejšie v protikorupčnej politike. Dokazuje to napr. to, ako často sa venujú problému korupciu v programových vyhláseniach vlády a následne aj konkrétne iniciatívy ich vlád. Podľa tohto materiálu ostatné slovenské vlády neprišli so žiadnymi vlastnými významnými iniciatívami na potlačenie korupcie.
Výrok Mikuláša Dzurindu považujeme za pravdivý. Počas jeho prvej vlády bol skutočne prijatý Národný program boja proti korupcii a nasledovalo minimálne 19 protikorupčných legislatívnych úprav. To, či sa jedná o "najvýznamnejšie" protikorupčné opatrenia a zákony považujeme za politické vyjadrenie, ktoré nehodnotíme.
V politike, 26. február 2012
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)Prvá Dzurindova vláda (1998 - 2002 pozn.) si podľa Open Society Institute (Monitorovanie prístupového procesu do EÚ: korupcia a protikorupčná politika. pozn.) stanovila za jednu zo svojich hlavných priorít boj proti korupcii a 21. júna 2000 uznesením vlády SR schválila Národný program boja proti korupcii. Táto správa ďalej uvádza, že počas tejto vlády boli urobené veľmi dôležité kroky v boji proti korupcii, a to:
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám,
Novela Zákona o rozpočtových pravidlách
Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
Novela Zákona o verejnom obstarávaní
Parlament schválil nové pravidlá financovania politických strán,
Slovensko ratifikovalo Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii,
Slovensko ratifikovalo Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,
Zákon štátnej službe,
Zákon o verejnej službe,
Nový Súdny kódex
Ustanovenie ombudsmana.
Aj počas vlády Ivety Radičovej bolo prijatých niekoľko zákonov, ktoré boli určené na boj proti korupcii. Podľa Transparency International k takýmto zákonom patria:
Novela zákona o sudcoch a prísediacichPovinné zverejňovanie zmlúv na interneteďalšia novela o sudcoch a prísediacich,novelu verejného obstarávania zavádzajúca elektronické aukciezmeny v procese prideľovania eurofondov.
Transparency International uvádza aj ďalšie zákony, ktoré prispeli k boju proti korupcii, a to:
Novela zákona o majetku obcí,Novela zákona o Súdnej rade,Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR,Novela zákona o vysokých školách.
Podľa správy o korupcii a protikorupčnej politiky na Slovensku je evidentné, že vlády Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej boli v porovnaní s ostatnými vládami výrazne aktívnejšie v protikorupčnej politike. Dokazuje to napr. to, ako často sa venujú problému korupciu v programových vyhláseniach vlády a následne aj konkrétne iniciatívy ich vlád. Podľa tohto materiálu ostatné slovenské vlády neprišli so žiadnymi vlastnými významnými iniciatívami na potlačenie korupcie.
Výrok Mikuláša Dzurindu považujeme za pravdivý. Počas jeho prvej vlády bol skutočne prijatý Národný program boja proti korupcii a nasledovalo minimálne 19 protikorupčných legislatívnych úprav. To, či sa jedná o "najvýznamnejšie" protikorupčné opatrenia a zákony považujeme za politické vyjadrenie, ktoré nehodnotíme.
No ale tak sa o tom porozprávajme pravdivo. A tá pravda hovorí, že k tomu poklesu došlo rozhodujúcim spôsobom, a preto, že sme zmrazili mzdy vo verejnom sektore.
Mikuláš Dzurinda
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Inštitút finančnej politiky MF SR vypracoval správu Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy (.pdf).
V danom dokumente sa píše:
Prognóza nominálnej mzdy zostáva prakticky nezmenená a to v dôsledku pôsobenia protichodných vplyvov. Na jednej strane bude negatívne na mzdy pôsobiť fiškálna reštrikcia a rast zamestnanosti, ktorý ťahá priemernú mzdu smerom nadol, keďže novoprijatí zamestnanci majú spravidla nižšiu mzdu. Na strane druhej vyššia očakávaná inflácia bude z dôvodu indexácie pôsobiť na rast miezd. Kvôli prudkému nárastu zamestnanosti znižujeme „štatistický“ rast nominálnej mzdy o 0,2 p.b., nakoľko novoprijatí zamestnanci budú znižovať mzdový priemer. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku tak dosiahne 796 eur, čo je o 27 eur viac ako v roku 2010. V roku 2012 by sa nominálna mzda mala zvyšovať rýchlejším tempom napriek zmrazeniu miezd v štátnej správe. Vzhľadom na vyššiu infláciu by mala v roku 2011 reálna mzda klesnúť o 0,6%. V nasledujúcich rokoch by však už mala rásť v priemere o 2,6% ročne. (str. 3)
M. Dzurinda tu zavádza, pretože tvrdí, že k poklesu reálnej mzdy došlo zmrazením platov v štátnej správe. Zmrazenie platov síce analýza spomína, ale v súvislosti s rastom nominálnych miezd. Analýza naopak určuje pokles reálnych miezd ako dôsledok vyššieho rastu inflácie.
O 5 minút 12, 30. október 2011
V danom dokumente sa píše:
Prognóza nominálnej mzdy zostáva prakticky nezmenená a to v dôsledku pôsobenia protichodných vplyvov. Na jednej strane bude negatívne na mzdy pôsobiť fiškálna reštrikcia a rast zamestnanosti, ktorý ťahá priemernú mzdu smerom nadol, keďže novoprijatí zamestnanci majú spravidla nižšiu mzdu. Na strane druhej vyššia očakávaná inflácia bude z dôvodu indexácie pôsobiť na rast miezd. Kvôli prudkému nárastu zamestnanosti znižujeme „štatistický“ rast nominálnej mzdy o 0,2 p.b., nakoľko novoprijatí zamestnanci budú znižovať mzdový priemer. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku tak dosiahne 796 eur, čo je o 27 eur viac ako v roku 2010. V roku 2012 by sa nominálna mzda mala zvyšovať rýchlejším tempom napriek zmrazeniu miezd v štátnej správe. Vzhľadom na vyššiu infláciu by mala v roku 2011 reálna mzda klesnúť o 0,6%. V nasledujúcich rokoch by však už mala rásť v priemere o 2,6% ročne. (str. 3)
M. Dzurinda tu zavádza, pretože tvrdí, že k poklesu reálnej mzdy došlo zmrazením platov v štátnej správe. Zmrazenie platov síce analýza spomína, ale v súvislosti s rastom nominálnych miezd. Analýza naopak určuje pokles reálnych miezd ako dôsledok vyššieho rastu inflácie.
Občania, ktorí sa pozerajú na televíziu, si môžu kliknúť veľmi rýchlo na Googli na Štatistický úrad a zistia, že počet nezamestnaných na Slovensku, keď si odovzdávalo vládu, bol 388 000. O rok 356 000. O 32 000 menej.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa Štatistického úradu bolo v 2. kvartáli roku 2010 (v období zmeny vlády) na Slovensku 388,3 tisíc nezamestnaných. V 2. kvartáli tohto roku je to 356,5 tisíc, čo znamená pokles o 31,8 tisíc.
O 5 minút 12, 30. október 2011
A keď si kliknú na Štatistický úrad na ďalšiu stránku, tak zistia, že počet pracujúcich v hospodárstve Slovenskej republiky oproti obdobiu, keď si nám odovzdával vládu, narástol o 43 100.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Počet pracujúcich v hospodárstve SR:
2.kvartál 2010: 2312,5 tis.
2.kvartál 2011: 2355,6 tis.
Nárast: 43,1 tis.
O 5 minút 12, 30. október 2011
2.kvartál 2010: 2312,5 tis.
2.kvartál 2011: 2355,6 tis.
Nárast: 43,1 tis.
Keď sa pozrieme na výsledky parlamentných volieb, vidíme, že sa do gréckeho parlamentu dostali tri nové politické strany, pričom je jedna z nich minimálne zjavne hovorí sa v samotnom Grécku, neofašistická. Na druhom mieste skončil človek, ktorý hovorí o tom, že to Európa nemyslí s pravidlami vážne.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Do gréckeho parlamentu sa po ostatných voľbách dostali nasledovné politické strany (na základe Guardian.co.uk):
ND - 18,85%
Syriza - 16,85%
Pasok - 13,18%
Nezávislí Gréci - 10, 60%
KKE - 8, 48%
Chryssi Avgi - 6,97%
Dimar - 6,11%
Medzi nové strany patrí aj strana Zlatý úsvit (Chryssi Avgi). Portál Euractiv.com ju hodnotí ako extrému pravicu, s neonacistickou a anti-emigračnou agendou, obrátenou proti Medzinárodnému menovému fondu. Výraz "neofašistická", ktorý použil Mikuláš Dzurinda je možné v danom zmysle chápať ako označenie tejto strany.
Zjednotená radikálna ľavica (SYRIZA) je pravdepodobne druhá strana, ktorú Dzurinda spomínal. Je to silne ľavicová strana, ktorej líder Alexis Tsipras je bývalým členom komunistickej strany KKE. Ich charakter je podľa intepretácie bbc.co.uk:
"Jadrom akéhokoľvek ich programu je dosiahnutie dlžníkom vedenej čiastočnej platobnej neschopnosti, čo znamená pozastavenie platieb úrokov zostávajúceho dlhu a odmietnutie podmienok finančnej výpomoci trojky (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka)."
Keďže sú názorovo proti podmienkam Európskej únie potrebných na obdržanie finančnej pomoci, zhoduje sa to s hodnotením Mikuláša Dzurindu.
Treťou novou stranou v gréckom parlamente je strana Nezávislí Gréci, založená vo februári 2012.
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože z uvedeného vyplýva, že interpretácia, ktorú použil Mikuláš Dzurinda zodpovedá charakteru spomínaných politických strán.
Na telo, 14. máj 2012
ND - 18,85%
Syriza - 16,85%
Pasok - 13,18%
Nezávislí Gréci - 10, 60%
KKE - 8, 48%
Chryssi Avgi - 6,97%
Dimar - 6,11%
Zjednotená radikálna ľavica (SYRIZA) je pravdepodobne druhá strana, ktorú Dzurinda spomínal. Je to silne ľavicová strana, ktorej líder Alexis Tsipras je bývalým členom komunistickej strany KKE. Ich charakter je podľa intepretácie bbc.co.uk:
"Jadrom akéhokoľvek ich programu je dosiahnutie dlžníkom vedenej čiastočnej platobnej neschopnosti, čo znamená pozastavenie platieb úrokov zostávajúceho dlhu a odmietnutie podmienok finančnej výpomoci trojky (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka)."
Keďže sú názorovo proti podmienkam Európskej únie potrebných na obdržanie finančnej pomoci, zhoduje sa to s hodnotením Mikuláša Dzurindu.
Treťou novou stranou v gréckom parlamente je strana Nezávislí Gréci, založená vo februári 2012.
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože z uvedeného vyplýva, že interpretácia, ktorú použil Mikuláš Dzurinda zodpovedá charakteru spomínaných politických strán.
Tak ako to nešlo bez potu v Slovenskej republike. Spomenieme si na prelomové roky medzi tisícročiami 1998-2002. Ja sa nehanbím povedať ani pripomenúť, že za dva roky poklesli reálne mzdy o 8%.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V rokoch 1999 až 2000 na Slovensku poklesla reálna mzda o 7,9%. Výrok napriek miernej odchýlke hodnotíme ako pravdivý.
Podľa správy I.Mikloša Slovensko: príbeh reforiem (pdf.) (str.19, pozn.) došlo na Slovensku v priebehu dvoch rokov 1999 - 2000 k poklesu reálnych miezd o 7,9%. Tempo reálnej mzdy v roku 1998 predstavovalo 2,7%, v roku 1999 to bolo -3,1% a v roku 2000 -4,9%. Kumulovaný pokles predstavoval 7,9%.
Údaje uvádzané I. Miklošom potvrdzuje aj správa Hospodárskych novín (20. marca 2001) vychádzajúca z údajov ŠÚ SR.
Na telo, 14. máj 2012
Podľa správy I.Mikloša Slovensko: príbeh reforiem (pdf.) (str.19, pozn.) došlo na Slovensku v priebehu dvoch rokov 1999 - 2000 k poklesu reálnych miezd o 7,9%. Tempo reálnej mzdy v roku 1998 predstavovalo 2,7%, v roku 1999 to bolo -3,1% a v roku 2000 -4,9%. Kumulovaný pokles predstavoval 7,9%.
Údaje uvádzané I. Miklošom potvrdzuje aj správa Hospodárskych novín (20. marca 2001) vychádzajúca z údajov ŠÚ SR.
Dnes je svet tak previazaný, zoberte si, že Japonci nedávno rozhodli, že dajú 60 miliárd na záchranu eura.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Japonsko a Čína vo februári potvrdili, že poskytnú finančnú pomoc pri riešení krízy Eurozóny cez Medzinárodný menový fond (MMF).Podľa agentúry Reuters v apríli 2012 Japonsko sľúbilo poskytnúť MMF 60 miliárd Eur vo forme pôžičky, a stalo sa tak prvou krajinou mimo Európske únie, ktorá sa zaviazala poskytnúť peniaze na riešenie dlhovej krízy v eurozóne.
Tieto správy potvrdzuje aj japonská tlač.
Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako pravdivý.
Na telo, 14. máj 2012
Tieto správy potvrdzuje aj japonská tlač.
Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako pravdivý.
Veď my sme odmietli pôžičku Grécku, keď sme nikoho iného neblokovali.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože 11. augusta 2010 NRSR odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku.
Národná rada SR 11.augusta 2010 v treťom čítaní odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku, kedy z 84 prítomných poslancov hlasovalo 69 proti, 13 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 boli za a 66 poslancov bolo neprítomných. TASR uvádza, že výška pomoci pre Grécko mala predstavovať v nasledujúcich troch rokoch 816 miliónov eur. Podľa TASR Európska komisia skritizovala Slovensko zato, že odmietlo poskytnúť bilaterálnu pôžičku Grécku, a tak porušilo princípy solidarity. Slovensko ostatné krajiny v poskytnutí pôžičky neblokovalo.
Na telo, 14. máj 2012
Národná rada SR 11.augusta 2010 v treťom čítaní odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku, kedy z 84 prítomných poslancov hlasovalo 69 proti, 13 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 boli za a 66 poslancov bolo neprítomných. TASR uvádza, že výška pomoci pre Grécko mala predstavovať v nasledujúcich troch rokoch 816 miliónov eur. Podľa TASR Európska komisia skritizovala Slovensko zato, že odmietlo poskytnúť bilaterálnu pôžičku Grécku, a tak porušilo princípy solidarity. Slovensko ostatné krajiny v poskytnutí pôžičky neblokovalo.
Dnes už sa môžme nádejať omnoho viac ako včera, že to prežijeme. Že to medzinárodný finančný systém zvládne. Včera som si všimol výrok nemeckého ministra financií Wolfganga Schoebleho ale aj nemeckej banky Duetsche Bank, ktorá je veľmi zaangažovaná napríklad v Grécku, a tie výroky boli prvý krát v tom slova zmysle, že bude to najhoršie pre Grécko, pre nás to dobré nebude, ale vieme si s tým poradiť.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nemecký minister financií sa vyjadril v podobnom duchu ako to interpretuje M. Dzurinda. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
11. mája 2012 Euobserver.com píše: "Nemecký minister financií Wolfgang Schauble povedal, že eurozóna by prežila, ak by ju Grécko opustilo, pretože štruktúry jednotnej meny sú robustnejšie ako pred dvomi rokmi."
Na telo, 14. máj 2012
11. mája 2012 Euobserver.com píše: "Nemecký minister financií Wolfgang Schauble povedal, že eurozóna by prežila, ak by ju Grécko opustilo, pretože štruktúry jednotnej meny sú robustnejšie ako pred dvomi rokmi."
Len kľúč je v tom, že keď čítam predvolebné sľuby prezidenta Hollanda no tak tam vidím napríklad ilúziu, že sa dá hospodársky rast v týchto časoch dosiahnuť povedzme tlačením európskych obligácií.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
François Hollande oznámil 25. apríla na tlačovej konferencii, že v prípade jeho víťazstva 6.mája, pošle svoje štyri návrhy ako zvýšiť hospodársky rast všetkým šéfom krajín EÚ vo forme memoranda. Medzi návrhmi na zvýšenie hospodárského rastu je v tomto texte citované aj vytvorenie tzv. eurobondov (európskych obligácií) na financovanie projektov v infraštruktúre, nie na zdieľanie dlhov.
Na telo, 14. máj 2012
Prezident Klaus pred rokmi povedal, že reformy také aké boli na Slovensku môžu vydržať iba akurát Slováci.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Václav Klaus to povedal trochu inak.
Bolo to vyjadrenie pre Večerník Praha z 11.februára 2004:
Otázka:"Jak posuzujete reformy na Slovensku?"
VK: "Jako liberální národohospodář musím říci, že odpovídají mé pozici víc než údajné reformy u nás. Na druhé straně však skutečnost, že všechna tato opatření byla prosazena tak rychle a hladce, svědčí podle mne o tom, že má politická situace na Slovensku ještě mělké kořeny. Nedovedu si představit, že by tak dramatická reforma prošla v Německu, Francii, Itálii anebo i v Česku tak rychle a bez velkých diskusí. V pluralistické společnosti to takto snadno nejde. Fakt, že to na Slovensku tak jednoduše šlo, je pro mě znamením, že se jednalo o skok vpřed, který nemá podporu společnosti."
Na telo, 14. máj 2012
Bolo to vyjadrenie pre Večerník Praha z 11.februára 2004:
Otázka:"Jak posuzujete reformy na Slovensku?"
VK: "Jako liberální národohospodář musím říci, že odpovídají mé pozici víc než údajné reformy u nás. Na druhé straně však skutečnost, že všechna tato opatření byla prosazena tak rychle a hladce, svědčí podle mne o tom, že má politická situace na Slovensku ještě mělké kořeny. Nedovedu si představit, že by tak dramatická reforma prošla v Německu, Francii, Itálii anebo i v Česku tak rychle a bez velkých diskusí. V pluralistické společnosti to takto snadno nejde. Fakt, že to na Slovensku tak jednoduše šlo, je pro mě znamením, že se jednalo o skok vpřed, který nemá podporu společnosti."
Moderátorka: "Čo sa vám vidí také realistickejšie, a možno ešte vás poprosím, viete si vôbec predstaviť realizovať úvahu 70% zdanenia príjmov nad milión eur? " M. Dzurinda: "75%". (o návrhu tzv. milionárskej dani nového francúzskeho prezidenta F. Hollanda pozn.)
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa týždenníka Trend (6. mája 2012, čerpajúceho z francúzskeho denníka Le Monde) uvádza Francois Hollande vo svojom volebnom programe návrh zaviesť 75 % percentnú sadzbu pre príjmy nad milión eur ročne.
Francúzsky ekonomický denník La Tribune (27. februára 2012) udáva rovnakú hodnotu zamýšľanej dane t.j. 75%.
Mikuláš Dzurinda uvádza správne číslo, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Na telo, 14. máj 2012
Francúzsky ekonomický denník La Tribune (27. februára 2012) udáva rovnakú hodnotu zamýšľanej dane t.j. 75%.
Mikuláš Dzurinda uvádza správne číslo, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Akurát desatinový (má byť rast HDP tento rok, pozn.) oproti roku 2007 a preto ani my by sme nemali zaspať na vavrínoch. Desatinový oproti roku 2007 ...
Mikuláš Dzurinda
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Mikuláš Dzurinda nesprávne uvádza, že očakávaný rast HDP v roku 2012 bude predstavovať len desatinu oproti rastu z roku 2007.
V roku 2007 malo Slovensko podľa databázy Eurostat historicky najvyšší ekonomický rast 10,5 % HDP.
Na rok 2012 má Slovensko prognózovaný rast 1,8 % HDP, čo nie je desatina oproti rastu HDP v roku 2007. Prognózovaný rast na rok 2012 predstavuje približne 17 % rastu HDP oproti roku 2007.
Na telo, 14. máj 2012
V roku 2007 malo Slovensko podľa databázy Eurostat historicky najvyšší ekonomický rast 10,5 % HDP.
Na rok 2012 má Slovensko prognózovaný rast 1,8 % HDP, čo nie je desatina oproti rastu HDP v roku 2007. Prognózovaný rast na rok 2012 predstavuje približne 17 % rastu HDP oproti roku 2007.
Ja som v septembri na Ukrajine bol, 70 minút som rokoval priamo s pánom prezidentom Janukovyčom.
Mikuláš Dzurinda
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa tlačovej správy Ministerstva zahraničných vecí SR, sa bývalý minister zahraničných vecí M. Dzurinda na svojej dvojdňovej pracovnej návšteve Ukrajiny v septembri 2011 stretol i s ukrajinským prezidentom Janukovyčom.
Ministerstvo uvádza, že rozhovor sa týkal predovšetkým aktuálneho vývoja vnútropolitickej situácie, kde šéf slovenskej diplomacie vyjadril znepokojenie v súvislosti s vývojom kauzy Júlie Tymošekovej a stavom opozície.
Výrok hodnotíme ako pravdivý, i keď sa nám konkrétnu dĺžku stretnutia nepodarilo overiť.
Na telo, 14. máj 2012
Ministerstvo uvádza, že rozhovor sa týkal predovšetkým aktuálneho vývoja vnútropolitickej situácie, kde šéf slovenskej diplomacie vyjadril znepokojenie v súvislosti s vývojom kauzy Júlie Tymošekovej a stavom opozície.
Výrok hodnotíme ako pravdivý, i keď sa nám konkrétnu dĺžku stretnutia nepodarilo overiť.
