Ján Figeľ
spolu 293 výrokov
186
35
18
54
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
KDH
Ján Figeľ
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Ing. Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 v Čaklove v okrese Vranov nad Topľou. V roku 1983 ukončil Technickú univerzitu v Košiciach v odbore výkonová elektronika. V tejto oblasti pracoval až do roku 1992 ako vývojový a výskumný pracovník ZPA Prešov. V tom čase už aktívne pôsobil v KDH, za ktoré sa stal v júni 1992 poslancom NR SR a členom výborov pre zahraničnú politiku a pre európsku integráciu. Je členom rozšíreného predsedníctva frakcie Európskej ľudovej strany - kresťanských demokratov (EPP/CD). V júni 1998 ho zvolili za podpredsedu parlamentnej frakcie EPP/CD. V roku 1994 bol zvolený za podpredsedu KDH pre zahraničnú politiku. Odborné vzdelanie pre túto oblasť si doplnil štúdiom na Georgtownskej univerzite vo Washingtone a na UFSIA v belgických Antverpách. V medzinárodnom meradle sa najvýraznejšie presadil od roku 1993 v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE), kde sa ako jediný reprezentant SR stal v roku 1995 podpredsedom výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a o dva roky neskôr predsedom podvýboru pre medzinárodné ekonomické vzťahy. Pôsobí v Monitorovacom výbore RE. Od roku 1997 je aj predsedom občianskeho združenia Centrum pre európsku politiku. Prednáša o medzinárodných vzťahoch na Trnavskej univerzite. V parlamentných voľbách ho zvolili za poslanca NR SR za SDK.
1998 - 2003 hlavný vyjednávač Slovenskej republiky pre rokovania o vstupe Slovenska do EÚ
2002 predstaviteľ vlády SR v Konvente o budúcnosti Európy
2002 - 2004 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR člen Výboru NR SR pre európsku integráciu
2002 - 2003 spolupredseda Stálej delegácie NR SR v Spoločnom parlamentom výbore EÚ-SR
2002 - 2003 predstaviteľ NR SR v Konvente o budúcnosti Európy
2003 - 2004 vedúci Stálej delegácie pozorovateľov NR SR v EP (Ústavnoprávny výbor EP)
2003 - 2004 člen Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj Stála delegácia NR SR v Parlamentom zhromaždení RE
2004 podpredseda Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj Stála delegácia NR SR v Parlamentom zhromaždení RE
01.05.2004 - 21.11.2004 člen Európskej komisie spoluzodpovedný za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti
22.11.2004 - 31.12.2006 člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť
01.01.2007 – 12.09.2009 člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež
2010- 1. podpredseda vlády, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, predseda KDH
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Lotyšsko vstupuje po novom roku, v budúcom roku do eurozóny.
Ján Figeľ
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Lotyšsko by sa malo stať členom eurozóny od 1. januára 2014. V súčasnosti však ešte prebieha prístupový proces pozostávajúci z dvoch konvergenčných správ, ktoré budú vyhodnotené v lete 2013. Inými slovami, členstvo Lotyšska nie je ešte isté a môže sa stať, že v prípade ak spravy nedopadnú podľa očakávania, sa vstup Lotyšska do eurozóny odloží. Podobný prípad sa stal v roku 2006, keď prístupový proces Litvy bol kvôli vysokej inflácii pozastavený. Výrok J. Figeľa hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Lotyšsko ešte musí prejsť posúdeniu pripravenosti na vstup do eurozóny.
Lotyšský parlament to odsúhlasil 31. januára 2013. Následne, 5. marca 2013 Lotyšská vláda oficiálne predložila žiadosť o posúdenie pripravenosti na vstup do eurozóny Európskej komisii a Európskej centrálnej banke. Lotyšsko 4. marca 2013 formálne prijalo, že od budúceho roka sa stane novým člen eurozóny. Lotyšský parlament schválil zmenu meny na euro 31. januára 2013.
V súčasnosti ešte prebieha formálny proces, ktorý pozostáva z dvoch konvergenčných správ, ktoré budú vyhodnotené v lete 2013. Lotyšský predseda vlády Valdis Dombrovskis vo februári 2013 povedal, že Lotyšsko už v tomto roku spĺňa Maastrichtské kritéria, takže lotyšská vláda neočakáva žiadne komplikácie.
Ak dopadnú obe konvergenčné správy podľa očakávania, Lotyšsko sa v roku 2014 stane 18. členom eurozóny.
Maastrichtské kritéria:
O 5 minút 12, 17. marec 2013
Lotyšský parlament to odsúhlasil 31. januára 2013. Následne, 5. marca 2013 Lotyšská vláda oficiálne predložila žiadosť o posúdenie pripravenosti na vstup do eurozóny Európskej komisii a Európskej centrálnej banke. Lotyšsko 4. marca 2013 formálne prijalo, že od budúceho roka sa stane novým člen eurozóny. Lotyšský parlament schválil zmenu meny na euro 31. januára 2013.
V súčasnosti ešte prebieha formálny proces, ktorý pozostáva z dvoch konvergenčných správ, ktoré budú vyhodnotené v lete 2013. Lotyšský predseda vlády Valdis Dombrovskis vo februári 2013 povedal, že Lotyšsko už v tomto roku spĺňa Maastrichtské kritéria, takže lotyšská vláda neočakáva žiadne komplikácie.
Ak dopadnú obe konvergenčné správy podľa očakávania, Lotyšsko sa v roku 2014 stane 18. členom eurozóny.
Maastrichtské kritéria:
- Miera inflácie môže prevyšovať úroveň troch krajín EÚ s najnižšou infláciou najviac o 1,5 percentuálnych bodov.
- Dlhodobá úroková miera môže byť maximálne o 2 percentuálne body vyššia než je táto miera v troch štátoch EÚ s najnižšou úrokovou mierou.
- Deficit štátneho rozpočtu smie dosahovať najviac 3 percentá HDP. Ak túto hladinu mierne prevyšuje, musí sa znižovať.
- Veľkosť verejného dlhu smie dosiahnuť najviac 60 % HDP. Ak je dlh vyšší, musí sa postupne tomuto limitu približovať.
Bol som pri schvaľovaní predchádzajúceho rozpočtového výhľadu na súčasných 7 rokov (2007-2013, pozn.). Trvalo to v podstate rok a pol, lebo Prodiho komisia končiaca v roku 2004 navrhovala základ a potom za Barrosovej komisie skoro rok trvalo, kým sa našiel kompromis.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Je pravdou, že už Prodi sa ako predseda EK v roku 2004 zaoberal rozpočtom EÚ. Po nástupe Barrosa trvalo približne rok kedy bola dosiahnutá konečná dohoda na rozpočte EÚ.
Bývalý predseda Európskej komisie Romano Prodi sa naozaj začal zaoberať zostavením rozpočtu na roky 2007-2013 od začiatku roku 2004, keď sa postavil proti navrhovanému zníženiu platieb členských štátov do rozpočtu EÚ. Kritika sa týkala predovšetkým čistých platcov. Návrh rozpočtového rámca EÚ na roky 2007-2013 bol predstavený v júli 2004.
José Manuel Barroso, ktorý vystriedal Prodiho v kresle predsedu Európskej komisie v novembri 2004. Finálna verzia rozpočtu na roky 2007-2013 bola schválená až v decembri 2005.
O 5 minút 12, 17. marec 2013
Bývalý predseda Európskej komisie Romano Prodi sa naozaj začal zaoberať zostavením rozpočtu na roky 2007-2013 od začiatku roku 2004, keď sa postavil proti navrhovanému zníženiu platieb členských štátov do rozpočtu EÚ. Kritika sa týkala predovšetkým čistých platcov. Návrh rozpočtového rámca EÚ na roky 2007-2013 bol predstavený v júli 2004.
José Manuel Barroso, ktorý vystriedal Prodiho v kresle predsedu Európskej komisie v novembri 2004. Finálna verzia rozpočtu na roky 2007-2013 bola schválená až v decembri 2005.
44 bolo podpísaných pod návrh na obžalobu prezidenta SR a 45 hlasovalo v tajnom záverečnom hlasovaní.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ján Figeľ uvádza správny počet poslancov podpísaných pod návrh na obžalobu prezidenta SR a taktiež počet hlasujúcich za tento návrh v tajnom hlasovaní.
V rámci parlamentnej tlače 383 je zverejnený celý zoznam podpisov (.pdf) pod návrh na obžalobu prezidenta SR. Z neho je zrejmé, že pod návrh sa podpísalo 44 poslancov.
Na stránke Národnej rady SR je hlasovanie označené ako tajné, to znamená, že NR SR neuvádza počet poslancov hlasujúcich za toto uznesenie. Informáciu však potvrdzujú viaceré médiá odvolávajúce sa na dve tlačové agentúry:
TASR 12. marca 2013: "Opozičný návrh na obžalobu totiž v tajnom hlasovaní podporilo len 45 poslancov, potrebných bolo 90 poslaneckých hlasov. Proti obžalobe sa vyslovilo 78 zákonodarcov piati sa zdržali. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 133 poslancov."
SITA 12. marca 2013: "Podanie obžaloby na Gašparoviča v tajných voľbách podporilo zo 133 prítomných poslancov 45 zákonodarcov."
O 5 minút 12, 17. marec 2013
V rámci parlamentnej tlače 383 je zverejnený celý zoznam podpisov (.pdf) pod návrh na obžalobu prezidenta SR. Z neho je zrejmé, že pod návrh sa podpísalo 44 poslancov.
Na stránke Národnej rady SR je hlasovanie označené ako tajné, to znamená, že NR SR neuvádza počet poslancov hlasujúcich za toto uznesenie. Informáciu však potvrdzujú viaceré médiá odvolávajúce sa na dve tlačové agentúry:
TASR 12. marca 2013: "Opozičný návrh na obžalobu totiž v tajnom hlasovaní podporilo len 45 poslancov, potrebných bolo 90 poslaneckých hlasov. Proti obžalobe sa vyslovilo 78 zákonodarcov piati sa zdržali. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 133 poslancov."
SITA 12. marca 2013: "Podanie obžaloby na Gašparoviča v tajných voľbách podporilo zo 133 prítomných poslancov 45 zákonodarcov."
Nemáme generálneho prokurátora už dva roky.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka skončil vo funkcii dňa 2. februára 2011, čo znamená že funkcia generálneho prokurátora je ku dňu 18. marca 2013 skutočne neobsadená približne dva roky. Generálnu prokuratúru dočasne vedie ako zastupujúci prokurátor Ladislav Tichý, ktorý je vo funkcii prvého námestníka generálneho prokurátora od roku 2005.
O 5 minút 12, 17. marec 2013
Do 4 miliárd eur ročne sa realizuje cez verejné obstarávanie.
Ján Figeľ
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Ján Figeľ neuvádza presný odhad, kedže v roku 2011 (posledné údaje) bol objem verejného obstarávania menej ako 3 mld. eur, v rokoch 2008-2010 to bolo viac ako 4 mld. eur. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý.
Kompletné informácie za rok 2012 na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) nie sú k dispozícii, podobne ako v roku 2012 bude správa verejného obstarávania za rok 2012 predložená na rokovanie vlády niekedy v období máj, jún 2013.
Štatistické vyhodnotenie procesu verejného obstarávania za rok 2011 bol predložený na rokovanie vlády 31. mája 2012.
Na základe informácie o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania za rok 2011, 2010 a 2009, uvádzame objem verejného obstarávania za roky 2008 - 2011:
O 5 minút 12, 17. marec 2013
Kompletné informácie za rok 2012 na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) nie sú k dispozícii, podobne ako v roku 2012 bude správa verejného obstarávania za rok 2012 predložená na rokovanie vlády niekedy v období máj, jún 2013.
Štatistické vyhodnotenie procesu verejného obstarávania za rok 2011 bol predložený na rokovanie vlády 31. mája 2012.
Na základe informácie o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania za rok 2011, 2010 a 2009, uvádzame objem verejného obstarávania za roky 2008 - 2011:
| Rok | Hodnota verejného obstarávania v mil. euro |
| 2008 | 4 567,4 |
| 2009 | 7 113,9 |
| 2010 | 4 748,3 |
| 2011 | 2 864,1 |
Mňa včera skôr sklamalo, keď zaznel odkaz z Prešova, že oponentom bol Smer, ale nepriatelia boli v Koaličnej rade.
Ján Figeľ
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Uvedené slová sú interpretáciu delegátov kongresu SaS. Vzhľadom na to, že kongres nebol verejne prístupný pre média, nie je k dispozícií záznam prejavu R. Sulíka. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Denník Pravda uverejnil článok, ktorý uvádzal slová o "nepriateľoch na koaličnej rade", ktoré mal v prejave na kongrese povedať Richard Sulík. Tieto slová sú interpretáciu delegátov kongresu. Vzhľadom na to, že kongres nebol verejne prístupný, nie je k dispozícií záznam zo Sulíkovho prejavu.
Pravda, 16. marca 2013:
"SaS údajne podľa predsedu strany Richarda Sulíka dlho trvalo, kým zistila, že ich súper je Robert Fico, ale ich nepriatelia sedia na koaličnej rade. Sulík to podľa delegátov kongresu povedal vo svojom prejave na kongrese.
Podobnú interpretáciu prejavu R. Sulíka priniesla televízia JOJ a denník Nový Čas. Žiadne oficiálne stanovisko predsedníctva strany alebo aspoň vystúpenie niektorého z členov strany, ktorý by tieto slová potvrdil, nie je dispozícii.
O 5 minút 12, 17. marec 2013
Denník Pravda uverejnil článok, ktorý uvádzal slová o "nepriateľoch na koaličnej rade", ktoré mal v prejave na kongrese povedať Richard Sulík. Tieto slová sú interpretáciu delegátov kongresu. Vzhľadom na to, že kongres nebol verejne prístupný, nie je k dispozícií záznam zo Sulíkovho prejavu.
Pravda, 16. marca 2013:
"SaS údajne podľa predsedu strany Richarda Sulíka dlho trvalo, kým zistila, že ich súper je Robert Fico, ale ich nepriatelia sedia na koaličnej rade. Sulík to podľa delegátov kongresu povedal vo svojom prejave na kongrese.
Podobnú interpretáciu prejavu R. Sulíka priniesla televízia JOJ a denník Nový Čas. Žiadne oficiálne stanovisko predsedníctva strany alebo aspoň vystúpenie niektorého z členov strany, ktorý by tieto slová potvrdil, nie je dispozícii.
Jozef Čentéš bol podľa Ústavného súdu platne zvoleným kandidátom na post generálneho prokurátora.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali v minulosti už viackrát (O 5 minút 12 - 13. januára 2013; O 5 minút 12 - 20. januára 2013; O 5 minút 12 - 17. februára 2013; O 5 minút 12 - 24. februára 2013 a Na telo - 10. marca 2013).
Z rozhodnutia Ústavného súdu vo veci ústavnosti voľby generálneho prokurátora vyplýva, že J. Čentéš bol zvolený v súlade s Ústavou SR.
Rozhodnutie Ústavného súdu z 5. októbra 2011 potvrdzuje, že voľba generálneho prokurátora bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Skupina 35 poslancov NRSR a prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podali na Ústavný súd sťažnosť k preskúmaniu ústavnosti verejnej voľby. Inými slovami, zastupujúci generálny prokurátor žiadal o predbežné opatrenie, aby sa verejná voľba v parlamente nemohla konať. Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:
"Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011."
"Ústavný súd k spôsobu voľby (verejná alebo tajná) dotknutých verejných funkcionárov uzatvára, že obidve volebné formy sú de lega lata v súlade s ústavou."
SME (5. októbra 2011): "...kandidát koalície Jozef Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora"
O 5 minút 12, 17. marec 2013
Z rozhodnutia Ústavného súdu vo veci ústavnosti voľby generálneho prokurátora vyplýva, že J. Čentéš bol zvolený v súlade s Ústavou SR.
Rozhodnutie Ústavného súdu z 5. októbra 2011 potvrdzuje, že voľba generálneho prokurátora bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Skupina 35 poslancov NRSR a prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podali na Ústavný súd sťažnosť k preskúmaniu ústavnosti verejnej voľby. Inými slovami, zastupujúci generálny prokurátor žiadal o predbežné opatrenie, aby sa verejná voľba v parlamente nemohla konať. Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:
"Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011."
"Ústavný súd k spôsobu voľby (verejná alebo tajná) dotknutých verejných funkcionárov uzatvára, že obidve volebné formy sú de lega lata v súlade s ústavou."
SME (5. októbra 2011): "...kandidát koalície Jozef Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora"
Pričom Ústavný súd vo svojom náleze umožnil aj nevymenovanie, ale nie na báze svojvoľných argumentov.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali v rámci relácie (O5M12 12, 13.január 2013)
Je pravdou, že nález Ústavného súdu dáva prezidentovi SR právo kandidáta na generálneho prokurátora nevymenovať, no dôvody nevymenovania nesmú byť svojvoľné.
Sťažnosť vo veci vymenovania generálneho prokurátora podala na ÚS SR aj skupina poslancov NR SR v marci 2012. Ivan Gašparovič ako dôvod nevymenovania Jozefa Čentéša uvádzal jeho nedôveryhodnosť.
V sťažnosti skupiny poslancov NR SR rozhodol ÚS SR v októbri 2012 s tým, že prezident SR má právo zvoleného kandidáta nevymenovať:
"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje.
Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."
O 5 minút 12, 17. marec 2013
Je pravdou, že nález Ústavného súdu dáva prezidentovi SR právo kandidáta na generálneho prokurátora nevymenovať, no dôvody nevymenovania nesmú byť svojvoľné.
Sťažnosť vo veci vymenovania generálneho prokurátora podala na ÚS SR aj skupina poslancov NR SR v marci 2012. Ivan Gašparovič ako dôvod nevymenovania Jozefa Čentéša uvádzal jeho nedôveryhodnosť.
V sťažnosti skupiny poslancov NR SR rozhodol ÚS SR v októbri 2012 s tým, že prezident SR má právo zvoleného kandidáta nevymenovať:
"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje.
Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."
On (prezident Gašparovič, pozn.) to nerešpektoval (Ústavný súd, pozn.) ani pri zbavení mandátu jedného z poslancov v parlamente, keď bol predsedom parlamentu, ani pri nástupe náhradníka Emila Spišáka.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vo veci vzdania sa mandátu poslanca NR SR Františka Gauliedera rozhodoval Ústavný súd 23. júla 1997. Na základe rozhodnutia mal poslanec František Gaulieder vykonávať ďalej mandát poslanca NR SR, a teda nemal byť nahradený iným poslancom. NR SR ho však nahradila J. Belanom a stav po rozhodnutí Ústavného súdu nenapravila.
V druhom prípade, kedy sa rozhodovalo o náhradníkovi za zosnulého poslanca za SNS B. Kunca, konala NR SR taktiež v rozpore Ústavou SR. Ústavný súd rozhodol, že v NR SR mal zosnulého poslanca nahradiť náhradník E. Spišák. Keďže však NR SR ako náhradu vybrala L. Hrušku, porušila tým ústavné právo E. Spišáka na prístup k voleným a iným funkciám, a teda konala protiústavne. Stav po rozhodnutí Ústavného súdu nenapravila.
Vzhľadom na to Ivan Gašparovič bol v rokoch 1994- 1998 predsedom NR SR a mal teda významný vplyv na dianie v NR SR, výrok J. Figeľa hodnotíme ako pravdivý,
MANDÁT FRANTIŠKA GAULIEDERA
5. novembra 1996 vystúpil F. Gaulieder z poslaneckého klubu HZDS.
21. novembra 1996 bol F. Gaulieder vylúčený z HZDS.
3. decembra 1996 obdržal preseda NR SR I. Gašparovič list, ktorým sa poslanec František Gaulieder vzdáva mandátu poslanca. Denník SME píše: "Rozhodne 149 poslancov. S ničím to nie je v rozpore" - vyhlásil predseda NR. I. Gašparovič, ktorý oznámil, že dostal list F. Gauliedera, ktorým sa vzdáva svojho poslaneckého mandátu, a že ho spolu s ďalším listom odovzdá Mandátovému a imunitnému výboru."
4. decembra 1996 poslanec Gaulieder reagoval na list slovami: ""List je podvrhom, neposlal som ho, a ani nenapísal. Predsedovi parlamentu som napísal 3. decembra list, v ktorom píšem, že sa poslaneckého mandátu nevzdám, a rovnako tu, v NR SR, vyhlasujem, že tak neurobím do konca volebného obdobia." (...) Po niekoľkohodinovej diskusii v neskorých večerných hodinách NR SR 77 hlasmi odňala mandát F. Gauliederovi a rozhodla, že na jeho miesto nastúpi poslanec Ján Belan (HZDS)."
12. decembra 37 poslancov NR SR "z KDH, DÚ, Spoločnej voľby a MK podalo návrh na začatie konania o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení mandátu poslanca J. Belana, ktorý nastúpil na miesto poslanca Františka Gauliedera."
17. decembra 1996 sa František Gaulieder obrátil na Ústavný súd.
V rozhodnutí ústavného súdu z 23. júla 1997 sa píše (PDF.):
"1. Ústavný súd SR zisťuje, že uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996 boli porušené ústavné práva navrhovateľa F. G. (Františka Gauliedera- pozn. red.), uvedené v ustanoveniach čl. 30, čl. 12 ods. 1 druhej vety, čl. 16 ods. 1 a čl. 81 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky v spojení s ustanoveniami čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 73 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.
2. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996 sa zrušuje.
3. Ing. F. G., bytom G., zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vo
voľbách, vykonaných 30. 9. až 1. 10. 1994, je naďalej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky."
Vtedajší poslanec za HZDS D. Macuška pre rádio TWIST vtedy povedal:
"Všetky ostatné rozhodnutia ÚS sme vždy rešpektovali, ale toto rozhodnutie ÚS nie je explicitne také, ktoré by navrhovalo nejaké riešenie. Tam sa necháva na úvahu jednotlivých poslancov a celkovo pléna NR SR. Ja si myslím, že nijakým spôsobom ústavu neporušíme. Ostatné skutočnosti vyjdú najavo pravdepodobne na schôdzi NR SR."
J. Belan nahradil na poste poslanca NR SR F. Gauliedera pred rozhodnutím ÚS. NR SR na rozhodnutie Ústavného súdu nijako nereagovala, čo sa dá považovať za nenapravenie stavu. Predseda parlamentu Ivan Gašparovič (kompetencie predsedu NR SR) po náleze ÚS nekonal.
NÁHRADNÍK ZOSNULÉHO POSLANCA B. KUNCA
12. decembra 1996 zomrel poslanec NR SR Bartolomej Kunc (SNS)
28. decembra 1996 sa listom I. Gašparovičovi svojho práva nastúpiť domáha E. Spišák (SNS).
4. februára 1997 priznal imunitný a mandátový výbor nástupníctvo L. Hruškovi na návrh SNS.
5. februára 1997 L. Hruška zložil poslanecký sľub. Denník SME v chronológii udalosť opisuje takto: "Poliak (predseda imunitného a mandátového výboru NR SR za stranu ZRS- pozn. demagog.sk) pritom upozornil, že Spišák sa svojho práva získaného vo voľbách nevzdal, naopak, písomne sa oň uchádza. Zdôraznil, že ani od ďalších dvoch kandidátov SNS, ktorí získali dostatok preferenčných hlasov, nedostal list, v ktorom by sa vzdali svojich práv. Predseda SNS Slota tvrdil, že ďalší dvaja náhradníci "akceptovali" rozhodnutie predsedníctva Ústrednej rady SNS o nominácii Hrušku. Po tom, ako 73 poslancov HZDS-SNS-ZRS schválilo uznesenie NR SR č. 580 o nastúpení Hrušku, Gašparovič Hrušku vyzval dostaviť sa do sály, aby zložil poslanecký sľub. Opozícia tento akt bojkotovala."
V ďalšom náleze Ústavného súdu zo 7. januára 1998 sa hovorí o porušení práva náhradníka Emila Spišáka. ÚS konštatuje (pdf), že:
"1. Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia č. 530 z 5. februára
1997 porušila právo Mgr. E. S. na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené čl. 30 ods. 4 v spojenÌ s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky."
A ďalej v rozhodnutí sa píše:
"Mgr. E. S. sa v roku 1994 zúčastnil volieb do Národnej rady Slovenskej republiky ako kandidát Slovenskej národnej strany (ďalej len SNS) vo Východoslovenskom volebnom kraji a vo voľbách získal 2 809 prednostných hlasov, t. j. 12,76992 % na celkovom počte hlasov SNS vo Východoslovenskom kraji, čím sa umiestnil na 2. mieste za B. K. Dňa 12. decembra 1996 zomrel poslanec národnej rady B. K., čím došlo k uprázdneniu mandátu v priebehu volebného obdobia a podľa 48ods. 2 zákona o voľbách mal na uprázdnený mandát nastúpiť ako náhradník Mgr. E. S."
Z uvedeného vyplýva, že predseda NR SR Ivan Gašparovič, neuznal ústavný nárok E. Spišáka a nevzal do úvahy list E. Spišáka, ktorým sa domáhal svojho práva. Taktiež nekonal po rozhodnutí Ústavného súdy SR. Na uvoľnené miesto nakoniec nastúpil Ladislav Hruška a tento stav nebol revidovaný ani po vynesení rozhodnutia Ústavného súdu SR.
O 5 minút 12, 17. marec 2013
V druhom prípade, kedy sa rozhodovalo o náhradníkovi za zosnulého poslanca za SNS B. Kunca, konala NR SR taktiež v rozpore Ústavou SR. Ústavný súd rozhodol, že v NR SR mal zosnulého poslanca nahradiť náhradník E. Spišák. Keďže však NR SR ako náhradu vybrala L. Hrušku, porušila tým ústavné právo E. Spišáka na prístup k voleným a iným funkciám, a teda konala protiústavne. Stav po rozhodnutí Ústavného súdu nenapravila.
Vzhľadom na to Ivan Gašparovič bol v rokoch 1994- 1998 predsedom NR SR a mal teda významný vplyv na dianie v NR SR, výrok J. Figeľa hodnotíme ako pravdivý,
MANDÁT FRANTIŠKA GAULIEDERA
5. novembra 1996 vystúpil F. Gaulieder z poslaneckého klubu HZDS.
21. novembra 1996 bol F. Gaulieder vylúčený z HZDS.
3. decembra 1996 obdržal preseda NR SR I. Gašparovič list, ktorým sa poslanec František Gaulieder vzdáva mandátu poslanca. Denník SME píše: "Rozhodne 149 poslancov. S ničím to nie je v rozpore" - vyhlásil predseda NR. I. Gašparovič, ktorý oznámil, že dostal list F. Gauliedera, ktorým sa vzdáva svojho poslaneckého mandátu, a že ho spolu s ďalším listom odovzdá Mandátovému a imunitnému výboru."
4. decembra 1996 poslanec Gaulieder reagoval na list slovami: ""List je podvrhom, neposlal som ho, a ani nenapísal. Predsedovi parlamentu som napísal 3. decembra list, v ktorom píšem, že sa poslaneckého mandátu nevzdám, a rovnako tu, v NR SR, vyhlasujem, že tak neurobím do konca volebného obdobia." (...) Po niekoľkohodinovej diskusii v neskorých večerných hodinách NR SR 77 hlasmi odňala mandát F. Gauliederovi a rozhodla, že na jeho miesto nastúpi poslanec Ján Belan (HZDS)."
12. decembra 37 poslancov NR SR "z KDH, DÚ, Spoločnej voľby a MK podalo návrh na začatie konania o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení mandátu poslanca J. Belana, ktorý nastúpil na miesto poslanca Františka Gauliedera."
17. decembra 1996 sa František Gaulieder obrátil na Ústavný súd.
V rozhodnutí ústavného súdu z 23. júla 1997 sa píše (PDF.):
"1. Ústavný súd SR zisťuje, že uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996 boli porušené ústavné práva navrhovateľa F. G. (Františka Gauliedera- pozn. red.), uvedené v ustanoveniach čl. 30, čl. 12 ods. 1 druhej vety, čl. 16 ods. 1 a čl. 81 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky v spojení s ustanoveniami čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 73 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.
2. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996 sa zrušuje.
3. Ing. F. G., bytom G., zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vo
voľbách, vykonaných 30. 9. až 1. 10. 1994, je naďalej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky."
Vtedajší poslanec za HZDS D. Macuška pre rádio TWIST vtedy povedal:
"Všetky ostatné rozhodnutia ÚS sme vždy rešpektovali, ale toto rozhodnutie ÚS nie je explicitne také, ktoré by navrhovalo nejaké riešenie. Tam sa necháva na úvahu jednotlivých poslancov a celkovo pléna NR SR. Ja si myslím, že nijakým spôsobom ústavu neporušíme. Ostatné skutočnosti vyjdú najavo pravdepodobne na schôdzi NR SR."
J. Belan nahradil na poste poslanca NR SR F. Gauliedera pred rozhodnutím ÚS. NR SR na rozhodnutie Ústavného súdu nijako nereagovala, čo sa dá považovať za nenapravenie stavu. Predseda parlamentu Ivan Gašparovič (kompetencie predsedu NR SR) po náleze ÚS nekonal.
NÁHRADNÍK ZOSNULÉHO POSLANCA B. KUNCA
12. decembra 1996 zomrel poslanec NR SR Bartolomej Kunc (SNS)
28. decembra 1996 sa listom I. Gašparovičovi svojho práva nastúpiť domáha E. Spišák (SNS).
4. februára 1997 priznal imunitný a mandátový výbor nástupníctvo L. Hruškovi na návrh SNS.
5. februára 1997 L. Hruška zložil poslanecký sľub. Denník SME v chronológii udalosť opisuje takto: "Poliak (predseda imunitného a mandátového výboru NR SR za stranu ZRS- pozn. demagog.sk) pritom upozornil, že Spišák sa svojho práva získaného vo voľbách nevzdal, naopak, písomne sa oň uchádza. Zdôraznil, že ani od ďalších dvoch kandidátov SNS, ktorí získali dostatok preferenčných hlasov, nedostal list, v ktorom by sa vzdali svojich práv. Predseda SNS Slota tvrdil, že ďalší dvaja náhradníci "akceptovali" rozhodnutie predsedníctva Ústrednej rady SNS o nominácii Hrušku. Po tom, ako 73 poslancov HZDS-SNS-ZRS schválilo uznesenie NR SR č. 580 o nastúpení Hrušku, Gašparovič Hrušku vyzval dostaviť sa do sály, aby zložil poslanecký sľub. Opozícia tento akt bojkotovala."
V ďalšom náleze Ústavného súdu zo 7. januára 1998 sa hovorí o porušení práva náhradníka Emila Spišáka. ÚS konštatuje (pdf), že:
"1. Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia č. 530 z 5. februára
1997 porušila právo Mgr. E. S. na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené čl. 30 ods. 4 v spojenÌ s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky."
A ďalej v rozhodnutí sa píše:
"Mgr. E. S. sa v roku 1994 zúčastnil volieb do Národnej rady Slovenskej republiky ako kandidát Slovenskej národnej strany (ďalej len SNS) vo Východoslovenskom volebnom kraji a vo voľbách získal 2 809 prednostných hlasov, t. j. 12,76992 % na celkovom počte hlasov SNS vo Východoslovenskom kraji, čím sa umiestnil na 2. mieste za B. K. Dňa 12. decembra 1996 zomrel poslanec národnej rady B. K., čím došlo k uprázdneniu mandátu v priebehu volebného obdobia a podľa 48ods. 2 zákona o voľbách mal na uprázdnený mandát nastúpiť ako náhradník Mgr. E. S."
Z uvedeného vyplýva, že predseda NR SR Ivan Gašparovič, neuznal ústavný nárok E. Spišáka a nevzal do úvahy list E. Spišáka, ktorým sa domáhal svojho práva. Taktiež nekonal po rozhodnutí Ústavného súdy SR. Na uvoľnené miesto nakoniec nastúpil Ladislav Hruška a tento stav nebol revidovaný ani po vynesení rozhodnutia Ústavného súdu SR.
KDH navrhlo paragraf do zákona o prokuratúre, ktorý neumožňuje obnovu alebo teda dva mandáty po sebe generálnemu prokurátorovi.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Novelu zákona predložila ako vládny návrh zákona I. Radičová, no je pravdou, že návrh neumožnenia generálnemu prokurátorovi obnovu, resp. dva mandáty, malo iniciovať na koaličnej rade KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
V návrhu novely zákona o prokuratúre, ktorý prešiel tretím čítaním (2. júna 2011), no bol vrátený prezidentom SR na opätovné prerokovanie.
"5. V § 7 ods. 2 posledná veta znie: „Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora"."
Návrh bol označený ako vládny návrh z dielne ministerstva spravodlivosti. Prekladateľom tohto návrhu zákona bola predsedníčka vlády I. Radičová (viď. obal návrhu).
Toto opatrenie však dlhodobo avizovali práve poslanci KDH. Už v decembri 2010 to navrhol na koaličnej rade samotný J. Figeľ.
Pravda, 20. decembra 2010:
"Nový generálny prokurátor by už nemal mať možnosť kandidovať aj na ďalšie funkčné obdobie. Prihovárajú sa za to viacerí politici koalície, ale predovšetkým KDH. Argumentom za obmedzený mandát je slobodnejší výkon funkcie. „Do budúcnosti by tým eliminovali akékoľvek pokušenia, že by niekto mohol byť ďalej vo funkcii, keby mal kamarátov či podporu a aby to nedajbože zohľadňoval pri rozhodovaní o kauzách,“ hovorí predseda KDH Ján Figeľ, ktorý už nápad predniesol aj na Koaličnej rade."
V rovnakom duchu sa o 9 dní neskôr vyjadril predseda KDH aj pre TASR 29. decembra 2012:"Ak by bolo zo zákona možné zvoliť generálneho prokurátora len na jedno sedemročné funkčné obdobie, odpadli by podľa neho problémy podobné tým z jesene 2010, keď koalícii pravidelne chýbalo v tajnej voľbe niekoľko hlasov. "Tieto pokušenia by sa eliminovali. Jednoducho by bol jeden mandát a dosť," povedal Figeľ. Každý generálny prokurátor by si na konci volebného obdobia "dokončil svoju robotu" a uvoľnil priestor iným kandidátom. "Sedem rokov prekrýva predsa v tomto prípade už tretiu vládu," pripomenul Figeľ, podľa ktorého je v prípade takejto významnej funkcie štrnásť rokov už príliš veľa."
O 5 minút 12, 17. marec 2013
V návrhu novely zákona o prokuratúre, ktorý prešiel tretím čítaním (2. júna 2011), no bol vrátený prezidentom SR na opätovné prerokovanie.
"5. V § 7 ods. 2 posledná veta znie: „Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora"."
Návrh bol označený ako vládny návrh z dielne ministerstva spravodlivosti. Prekladateľom tohto návrhu zákona bola predsedníčka vlády I. Radičová (viď. obal návrhu).
Toto opatrenie však dlhodobo avizovali práve poslanci KDH. Už v decembri 2010 to navrhol na koaličnej rade samotný J. Figeľ.
Pravda, 20. decembra 2010:
"Nový generálny prokurátor by už nemal mať možnosť kandidovať aj na ďalšie funkčné obdobie. Prihovárajú sa za to viacerí politici koalície, ale predovšetkým KDH. Argumentom za obmedzený mandát je slobodnejší výkon funkcie. „Do budúcnosti by tým eliminovali akékoľvek pokušenia, že by niekto mohol byť ďalej vo funkcii, keby mal kamarátov či podporu a aby to nedajbože zohľadňoval pri rozhodovaní o kauzách,“ hovorí predseda KDH Ján Figeľ, ktorý už nápad predniesol aj na Koaličnej rade."
V rovnakom duchu sa o 9 dní neskôr vyjadril predseda KDH aj pre TASR 29. decembra 2012:"Ak by bolo zo zákona možné zvoliť generálneho prokurátora len na jedno sedemročné funkčné obdobie, odpadli by podľa neho problémy podobné tým z jesene 2010, keď koalícii pravidelne chýbalo v tajnej voľbe niekoľko hlasov. "Tieto pokušenia by sa eliminovali. Jednoducho by bol jeden mandát a dosť," povedal Figeľ. Každý generálny prokurátor by si na konci volebného obdobia "dokončil svoju robotu" a uvoľnil priestor iným kandidátom. "Sedem rokov prekrýva predsa v tomto prípade už tretiu vládu," pripomenul Figeľ, podľa ktorého je v prípade takejto významnej funkcie štrnásť rokov už príliš veľa."
Teda rok od februára minulého roku nie je prevolený šéf, predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Od februára 2005 uplynulo zákonných 7 rokov vo februári roku 2012. Ján Figeľ tak správne uvádza, že vo februári 2013 uplynul rok, odkedy nie je zvolený nový predseda NKÚ
Ján Jasovský na čele Úradu pre verejné obstarávanie od februára 2005.
Podľa § 8 odseku 3 Zákona o NKÚ:
"(3) funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov."
V § 8 odseku 5 sa píše:
"(5) predseda ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu."
.
O 5 minút 12, 17. marec 2013
Ján Jasovský na čele Úradu pre verejné obstarávanie od februára 2005.
Podľa § 8 odseku 3 Zákona o NKÚ:
"(3) funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov."
V § 8 odseku 5 sa píše:
"(5) predseda ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu."
.
O tých projektoch na cestách prvej triedy sme nielen že komunikovali, ale veľmi konkrétne diskutovali priamo na Národnom monitorovacom výbore. Vtedy v decembri v Košiciach za rok 2011.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Záznam z VIII. zasadnutia Monitorovaceho výboru pre Operačnný program Doprava 2007-2010 potvrdzuje výrok J. Figeľa. Prezentovanie a diskusia s Národným monitorovacím výborom prebehla 15.-16. decembra 2011 v hoteli Yasmin v Košiciach. Na tomto zasadnutí prebehla diskusia a prezentovanie projektov ciest 1. triedy, ako aj informácia o prealokovaní zdrojov z rýchlostných ciest do výstavby a modernizácie ciest 1. triedy.
V politike, 24. február 2013
My sme zaviedli obmedzenia tam, kde kamióny zneužívali sieť na prechádzanie druhou alebo treťou triedou.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Za pôsobenia J. Figeľa došlo k obmedzeniu na cestách 2. a 3. triedy pre nákladné automobily nad 12 ton, na tých úsekoch kde dochádzalo k obchádzaniu mýta. Toto riešenie bolo kompromisom rokovaní Česmadu a Ministerstva dopravy.
Ministerstvo dopravy za pôsobenia J. Figeľa pôvodne uvažovalo o plošnom zákaze nákladných automobilom nad 12 ton na cestách 2. a 3. triedy. Zámer zakázať túto dopravu bol súčasťou návrhu (.doc, "podateľňa") zákona Ministerstva vnútra SR podaného do podateľne NR SR 29. apríla 2011. Po nesúhlase a následnom rokovaní Česmadu a Ministerstva dopravy sa obe strany dohodli, na len čiastočnom zákaze prejazdu nákladných automobilom nad 12 ton, na tých úsekoch ciest druhej a tretej triedy, kde podľa Ministerstva dopravy dochádzalo k obchádzaniu mýta.
Novela Zákona o cestnej premávke bola schválená 8. júla 2011.
Súčasná vláda R. Fica opäť uvažuje nad úplným zákazom nákladných automobilov nad 12 ton na cestách 2. a 3. triedy.
V politike, 24. február 2013
Ministerstvo dopravy za pôsobenia J. Figeľa pôvodne uvažovalo o plošnom zákaze nákladných automobilom nad 12 ton na cestách 2. a 3. triedy. Zámer zakázať túto dopravu bol súčasťou návrhu (.doc, "podateľňa") zákona Ministerstva vnútra SR podaného do podateľne NR SR 29. apríla 2011. Po nesúhlase a následnom rokovaní Česmadu a Ministerstva dopravy sa obe strany dohodli, na len čiastočnom zákaze prejazdu nákladných automobilom nad 12 ton, na tých úsekoch ciest druhej a tretej triedy, kde podľa Ministerstva dopravy dochádzalo k obchádzaniu mýta.
Novela Zákona o cestnej premávke bola schválená 8. júla 2011.
Súčasná vláda R. Fica opäť uvažuje nad úplným zákazom nákladných automobilov nad 12 ton na cestách 2. a 3. triedy.
Poslal (riadiaci orgán žiadosť o preplatenie 5,4 milióna euro diaľnicu pri PB), ale opakujem, ide o platby, o zmeny zmluvy, dodatky, ktoré boli súčasťou diela za Ľubomíra Vážneho.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Je pravdou, že takmer 5,4 milióna eur, ktoré EK vyhodnotila ako neoprávnené výdavky sú platby navyše, ktoré sú súčasťou diela D1 Sverepec- Vrtižer, ktoré sa budovalo aj odovzdalo za ministrovania Ľ. Vážneho.
Tlačová správa Ministerstva dopravy, 20. februára 2013:
"Európska komisia oznámila ministerstvu dopravy prerušenie uhrádzania priebežných žiadostí o platbu listom v piatok 15. februára. Dôvodom sú výsledky národného auditu č. A441 z roku 2012. Ten zistil závažné nedostatky pri overovaní oprávneností výdavkov v roku 2011, počas ministrovania Jána Figeľa. Audit zistil, že Riadiaci orgán schvaľoval neoprávnené výdavky prijímateľom eurofondov. Preplatené neoprávnené výdavky národný audit vyčíslil na 5 410 283 eur. Ide o dvanásť faktúr, ktoré boli riadiacemu orgánu predložené v priebehu augusta až novembra 2010. Neoprávnené výdavky sa týkali najmä projektu D1 Sverepec- Vrtižer (vo výške 5,32 mil. eur)."
Oba úseky diaľnice Sverepec - Vritižer sa začali stavať za 1. vlády R. Fica a boli dané do užívania koncom mája 2010, teda ešte za vlády R. Fica a ministrovania Ľ. Vážneho. Vláda I. Radičovej nastúpila až v júli 2010.
Sverepec - Vrtižer, I. úsek:Zmluvný začiatok výstavby: 07/2008
Zmluvné ukončenie výstavby: 10/2010Stavba úseku diaľnice D1 bola odovzdaná do užívania dňa 31.05.2010.
Sverepec - Vrtižer, II. úsek:
Zmluvný začiatok výstavby: 01/2008
Zmluvné ukončenie výstavby: 07/2010
Stavba úseku diaľnice D1 bola odovzdaná do užívania dňa 31.05.2010.
V politike, 24. február 2013
Tlačová správa Ministerstva dopravy, 20. februára 2013:
"Európska komisia oznámila ministerstvu dopravy prerušenie uhrádzania priebežných žiadostí o platbu listom v piatok 15. februára. Dôvodom sú výsledky národného auditu č. A441 z roku 2012. Ten zistil závažné nedostatky pri overovaní oprávneností výdavkov v roku 2011, počas ministrovania Jána Figeľa. Audit zistil, že Riadiaci orgán schvaľoval neoprávnené výdavky prijímateľom eurofondov. Preplatené neoprávnené výdavky národný audit vyčíslil na 5 410 283 eur. Ide o dvanásť faktúr, ktoré boli riadiacemu orgánu predložené v priebehu augusta až novembra 2010. Neoprávnené výdavky sa týkali najmä projektu D1 Sverepec- Vrtižer (vo výške 5,32 mil. eur)."
Oba úseky diaľnice Sverepec - Vritižer sa začali stavať za 1. vlády R. Fica a boli dané do užívania koncom mája 2010, teda ešte za vlády R. Fica a ministrovania Ľ. Vážneho. Vláda I. Radičovej nastúpila až v júli 2010.
Sverepec - Vrtižer, I. úsek:Zmluvný začiatok výstavby: 07/2008
Zmluvné ukončenie výstavby: 10/2010Stavba úseku diaľnice D1 bola odovzdaná do užívania dňa 31.05.2010.
Sverepec - Vrtižer, II. úsek:
Zmluvný začiatok výstavby: 01/2008
Zmluvné ukončenie výstavby: 07/2010
Stavba úseku diaľnice D1 bola odovzdaná do užívania dňa 31.05.2010.
Viete, koľko by sme splácali za PPP? Vyše 600 miliónov ročne. Iba za tie tri balíky by sme platili ročne 30 rokov túto sumu.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali už v minulosti (V politike, 6. marca 2012).
Ešte v marci roku 2009 prišiel konzultant Svetovej banky Juraj Mesík s výpočtom, že diaľnice formou troch balíkov PPP projektu vyjdú Slovensko na približne 18 miliárd eur. Slovensko malo po dobu 30 rokov ročne platiť súkromným investorom 600 miliónov eur, spolu by to teda vyšlo na už spomínaných približne 18 miliárd eur.
"Za prvý balík PPP - úseky diaľnice D1 Dubná Skala - Jablonov a úsek Fričovce - Svinia by mal štát zaplatiť osem miliárd eur. Na výstavbu rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami spolu s obchvatom Banskej Bystrice, si vypýtalo konzorcium Vinci Cocessions-ABN Amro Highway za výstavbu a údržbu 1,5 miliardy eur. Štát mu však za 30 rokov zaplatí až 3,46 miliardy eur. Mesík odhaduje, že víťaz na výstavbu tretieho balíka PPP, čiže za posledných 29 kilometrov D1, by si mohol vypýtať zhruba tri miliardy. Pri 230-percentnom zvýšení by tak za 30 rokov štát zaplatil sedem miliárd eur. Pri 230-percentnom zvýšení by tak za 30 rokov štát zaplatil sedem miliárd eur. Spolu za tri balíky PPP je to teda zhruba 18 miliárd eur."
V politike, 24. február 2013
Ešte v marci roku 2009 prišiel konzultant Svetovej banky Juraj Mesík s výpočtom, že diaľnice formou troch balíkov PPP projektu vyjdú Slovensko na približne 18 miliárd eur. Slovensko malo po dobu 30 rokov ročne platiť súkromným investorom 600 miliónov eur, spolu by to teda vyšlo na už spomínaných približne 18 miliárd eur.
"Za prvý balík PPP - úseky diaľnice D1 Dubná Skala - Jablonov a úsek Fričovce - Svinia by mal štát zaplatiť osem miliárd eur. Na výstavbu rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami spolu s obchvatom Banskej Bystrice, si vypýtalo konzorcium Vinci Cocessions-ABN Amro Highway za výstavbu a údržbu 1,5 miliardy eur. Štát mu však za 30 rokov zaplatí až 3,46 miliardy eur. Mesík odhaduje, že víťaz na výstavbu tretieho balíka PPP, čiže za posledných 29 kilometrov D1, by si mohol vypýtať zhruba tri miliardy. Pri 230-percentnom zvýšení by tak za 30 rokov štát zaplatil sedem miliárd eur. Pri 230-percentnom zvýšení by tak za 30 rokov štát zaplatil sedem miliárd eur. Spolu za tri balíky PPP je to teda zhruba 18 miliárd eur."
