Jozef Mikuš
spolu 18 výrokov
11
3
2
2
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
SDKÚ-DS
Jozef Mikuš
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
nar. 18.05. 1960
SVŠTU Bratislava, strojnícka fakulta
ženatý, manželka Ľudmila
3 deti, Marek, Jozef, 5-ročná dcéra Andrejka
1984 až 1993 technológ WUSAM a.s. Zvolen
1994 až 1998 riaditeľ OP-TIM, s.r.o. Krupina
1998 až 2002 viceprimátor mesta Zvolen
od roku 2002 poslanec NR SR
člen Výboru pre financie, rozpočet a menu,
člen Mandátového a imunitného výboru NR SR
člen SDKÚ, predseda Ústrednej rady
1990 až 2002 poslanec MsZ vo Zvolene
1998 až 2002 viceprimátor mesta Zvolen
od roku 2004 poslanec VÚC
angličtina, ruština
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Najprv to bolo, nebudeme robiť agendu koalícii, potom to bolo nerokovali s nami, potom to bolo počkáme na referendum, potom to bolo šikanovanie najnovšie. (v súvislosti s imunitou, pozn.)
Jozef Mikuš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Mikuš uviedol pravdivo tieto vyhlásenia bývalého premiéra Fica, aj keď v nesprávnom poradí.
O 5 minút 12, 10. október 2010
- 29. júla 2010 povedal Fico ohľadom imunity a referenda: "Nechápem, prečo sa nemá počkať na názor ľudí. Mali by sa zamyslieť a zvážiť, či je to správny postup".
- Fico s Radičovou 29. júla o imunite bezvýsledne rokovali a neskôr, 6. októbra 2010, sa Fico rokovania odmietol zúčastniť. Odôvodnil to slovami: "Premiérka nedodržiava elementárne dohody".
- „My predsa nebudeme dávať vládnej koalícii novú zbraň, aby nás naháňali, prenasledovali, trestne stíhali a zatvárali,“ Týmito slovami zdôvodnil Róbert Fico 6. októbra 2010 nesúhlas s koaličnou podobou návrhu na zúženie imunity.
- "Rozhodli sme sa, že nebudeme Radičovej asistovať pri tejto hre. Nebudeme jej pomáhať pri prezentácii," uviedol Fico pre agentúru SITA a aktualne.sk 9. októbra 2010.
Po tých neúspešných voľbách generálneho prokurátora v tajnej voľbe koalícia pristúpila k zmene voľby na voľbu verejnú. Ten zákon bol prelomený, teda prelomené veto pána prezidenta na ostatnej schôdzi.
Jozef Mikuš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prezident vrátil zákon z 5. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
17. mája NR SR opätovne schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.
O 5 minút 12, 05. jún 2011
17. mája NR SR opätovne schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.
Sami poslanci Smeru kritizovali, že dlho sme bez prokurátora, čo nie je dobré pre stav justície a tak ďalej.
Jozef Mikuš
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
SME 27. januára 2011 píše:
"Predseda Smeru Robert Fico pred časom vyhlásil, že Sulík hrubo porušuje zákon a Ústavu SR, ak neorganizuje tajnú voľbu, lebo mandát generálnemu prokurátorovi končí až začiatkom februára. Smer-SD už začiatkom januára avizoval, že plánuje podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, ktorej jediným bodom mala byť tajná voľba generálneho prokurátora."
Konkrétne vyjadrenie, kde by Smer-SD kritizoval, že GP je dlho bez generálneho prokurátora a škodí to justícií, sme nenašli.
O 5 minút 12, 05. jún 2011
"Predseda Smeru Robert Fico pred časom vyhlásil, že Sulík hrubo porušuje zákon a Ústavu SR, ak neorganizuje tajnú voľbu, lebo mandát generálnemu prokurátorovi končí až začiatkom februára. Smer-SD už začiatkom januára avizoval, že plánuje podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, ktorej jediným bodom mala byť tajná voľba generálneho prokurátora."
Konkrétne vyjadrenie, kde by Smer-SD kritizoval, že GP je dlho bez generálneho prokurátora a škodí to justícií, sme nenašli.
Pán kolega, štát (Slovensko pozn.) sa práve že nezadlžuje.
Jozef Mikuš
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Slovensko sa zadlžovalo a zadlžuje. Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza, že "verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať."
O 5 minút 12, 05. jún 2011
Len za posledný polrok vášho vládnutia ste zadĺžili tento štát o 10 % z celkového dlhu, ktorý sa tu tvorí od 93-tieho ako vznikla Slovenská republika. Tri milióny eur, to je zhruba 10 % z toho, čo od 93-tieho Slovenská republika sa zadĺžila.
Jozef Mikuš
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
V roku 2009 bol dlh SR v absolútnych číslach 22,331 mld. eur. V roku 2010 vzrástol na 26,998 mld. eur, čo je približne o 21%. Ako sa dlh vyvíjal v jednotlivých polrokoch nevieme zistiť.
O 5 minút 12, 05. jún 2011
Už sa znižuje nezamestnanosť o 2 percentuálne body.
Jozef Mikuš
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Jozef Mikuš neuvádza za aké obdobie sa nezamestnanosť znižuje. Z kontextu relácie vyplýva, že poukazuje na obdobie Ficovej vlády a doterajšie pôsobenie Radičovej vlády.
Podľa posledných štatistických údajov mesačných štatistík ÚPSVAR v apríli 2011 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku úroveň 12,94%. V porovnaní s júnom 2010 (t.j. obdobím konca vlády R.Fica a nástupom novej vlády I.Radičovej) nastal dokonca nárast, keďže v tom období bola miera evidovanej nezamestnanosti 12,34%.
O 5 minút 12, 05. jún 2011
Podľa posledných štatistických údajov mesačných štatistík ÚPSVAR v apríli 2011 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku úroveň 12,94%. V porovnaní s júnom 2010 (t.j. obdobím konca vlády R.Fica a nástupom novej vlády I.Radičovej) nastal dokonca nárast, keďže v tom období bola miera evidovanej nezamestnanosti 12,34%.
Náš kolega pán Janiš navrhol pána Trnku v čase, kedy nebola absolútne žiadna dohoda a bolo asi 48 hodín do deadlinu, podávania návrhov s dovetkom, že ak sa koalícia dohodne na niekom, respektíve, ak sa dohodne širší konsenzus na niekom, tak on svoj návrh stiahne a to aj dodržal.
Jozef Mikuš
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Poslanec S. Janiš navrhol 19. októbra 2010 Dobroslava Trnku na generálneho prokurátora.
"Je tesne pred uplynutím podávania návrhov, pričom v novembri sa má voliť generálny prokurátor. Predpokladám, že návrhov bude viac a tým sa vytvorí priestor na diskusiu, aby Národná rada SR vybrala najlepšieho kandidáta," skonštatoval Janiš pre agentúru SITA.
Návrhy na predloženie kandidátov na post generálneho prokurátora bolo možné podať do 20. októbra do polnoci.
Pravdou zostáva, že Janiš navrhol D. Trnku, keď koalícia ešte nemala spoločného kandidáta. SITA z dňa 20. októbra 2010:
"Koalícia sa nedohodla na predložení spoločného kandidáta na post generálneho prokurátora. Dnes to po stretnutí predsedov štyroch koaličných strán oznámil novinárom predseda SaS Richard Sulík. 'Zhoda na spoločnom kandidátov nie je a pravdepodobne ani nebude. My sme ponúkali dohodu na jednom kandidátovi, žiaľ takýto návrh nebol prijatý.'
Podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporiť kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované. SDKÚ-DS vlastného kandidáta nepredloží. Jej poslanec Stanislav Janiš však navrhol ako kandidáta súčasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku."
Avšak je zavádzajúce tvrdiť, že Janiš hovoril o stiahnutí svojho návrhu v prípade zhody koalície na spoločnom kandidátovi.
"Nemám dôvod stiahnuť svoj návrh," povedal Janiš 20. októbra pre agentúru SITA. Zároveň priznal, že na jeho osobu nie je vyvíjaný tlak, aby svoj návrh stiahol. "NR SR schválila pravidlá volieb generálneho prokurátora. Každý jeden poslanec dostal rozhodnutie predsedu parlamentu, aby sme dávali návrhy na kandidatúru na voľbu generálneho prokurátora. Osobne považujem za veľmi zlé, keby sa nejaké grémium postavilo pred poslancov a povedalo, že toto je kandidát. To by bola dehonestácia NR SR a poslancov. Využil som svoje právo," skonštatoval Janiš. Zároveň predpokladá, že návrhov bude viac a do voľby nového prokurátora môžu byť rokovania.
O 5 minút 12, 05. jún 2011
"Je tesne pred uplynutím podávania návrhov, pričom v novembri sa má voliť generálny prokurátor. Predpokladám, že návrhov bude viac a tým sa vytvorí priestor na diskusiu, aby Národná rada SR vybrala najlepšieho kandidáta," skonštatoval Janiš pre agentúru SITA.
Návrhy na predloženie kandidátov na post generálneho prokurátora bolo možné podať do 20. októbra do polnoci.
Pravdou zostáva, že Janiš navrhol D. Trnku, keď koalícia ešte nemala spoločného kandidáta. SITA z dňa 20. októbra 2010:
"Koalícia sa nedohodla na predložení spoločného kandidáta na post generálneho prokurátora. Dnes to po stretnutí predsedov štyroch koaličných strán oznámil novinárom predseda SaS Richard Sulík. 'Zhoda na spoločnom kandidátov nie je a pravdepodobne ani nebude. My sme ponúkali dohodu na jednom kandidátovi, žiaľ takýto návrh nebol prijatý.'
Podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporiť kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované. SDKÚ-DS vlastného kandidáta nepredloží. Jej poslanec Stanislav Janiš však navrhol ako kandidáta súčasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku."
Avšak je zavádzajúce tvrdiť, že Janiš hovoril o stiahnutí svojho návrhu v prípade zhody koalície na spoločnom kandidátovi.
"Nemám dôvod stiahnuť svoj návrh," povedal Janiš 20. októbra pre agentúru SITA. Zároveň priznal, že na jeho osobu nie je vyvíjaný tlak, aby svoj návrh stiahol. "NR SR schválila pravidlá volieb generálneho prokurátora. Každý jeden poslanec dostal rozhodnutie predsedu parlamentu, aby sme dávali návrhy na kandidatúru na voľbu generálneho prokurátora. Osobne považujem za veľmi zlé, keby sa nejaké grémium postavilo pred poslancov a povedalo, že toto je kandidát. To by bola dehonestácia NR SR a poslancov. Využil som svoje právo," skonštatoval Janiš. Zároveň predpokladá, že návrhov bude viac a do voľby nového prokurátora môžu byť rokovania.
Moderátor: "Napríklad pán Muránsky myslím aj po hlasovaní povedal, že pripúšťa, že to môže byť protiústavný zákon a dokonca, že by pripojil aj svoj podpis. Na to sa ako pozeráte? Je to váš koaličný partner."
Počúval som jeho, jeho názor v pléne, ktorý prezentoval a vyjadroval sa výhradne alebo výsostne k tomu návrhu, ktorý, ktorý bol pôvodný. Teda nezohľadňoval v tom jeho vystúpení ten pozmeňujúci návrh. Neviem ten záver toto, čo ste spomínali, ale jeho výsledok jeho konania je, že hlasoval za ten zákon.
Jozef Mikuš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Poslanec Peter Muránsky sa najprv vyjadroval k návrhu negatívne. Portál pravda.sk z 1. júna 2011:
Koaličný poslanec Peter Muránsky (KDH) tvrdí, že novela v súčasnej podobe sa nikdy nemala objaviť v parlamente a je zrelá na podanie na Ústavný súd SR. "Takto koncipovaný zákon sa nikdy nemal objaviť v Národnej rade. Existujú podozrenia zo snahy podmieniť prokuratúru výkonnej moci pod kuratelou ministerstva spravodlivosti," vyhlásil v pléne.
Po zmenách v parlamente však návrh Muránsky podporil, aj keď stále nevylúčil podanie na Ústavný súd. Sme.sk zo dňa 2. júna 2011:
"Novelu podporili aj poslanci Gábor Gál z Mosta-Hídu a Peter Muránsky z KDH, ktorí ju kritizovali pre silnejšie právomoci ministerstva. Tvrdia, že prijaté pozmeňujúce návrhy ju vylepšili. Muránsky však hovorí, že by sa podpísal pod sťažnosť na Ústavný súd."
Peter Muránsky z KDH hlasoval v treťom čítaní za návrh zákona ako celok.
O 5 minút 12, 05. jún 2011
Koaličný poslanec Peter Muránsky (KDH) tvrdí, že novela v súčasnej podobe sa nikdy nemala objaviť v parlamente a je zrelá na podanie na Ústavný súd SR. "Takto koncipovaný zákon sa nikdy nemal objaviť v Národnej rade. Existujú podozrenia zo snahy podmieniť prokuratúru výkonnej moci pod kuratelou ministerstva spravodlivosti," vyhlásil v pléne.
Po zmenách v parlamente však návrh Muránsky podporil, aj keď stále nevylúčil podanie na Ústavný súd. Sme.sk zo dňa 2. júna 2011:
"Novelu podporili aj poslanci Gábor Gál z Mosta-Hídu a Peter Muránsky z KDH, ktorí ju kritizovali pre silnejšie právomoci ministerstva. Tvrdia, že prijaté pozmeňujúce návrhy ju vylepšili. Muránsky však hovorí, že by sa podpísal pod sťažnosť na Ústavný súd."
Peter Muránsky z KDH hlasoval v treťom čítaní za návrh zákona ako celok.
Ten zákon hovorí o tom, že každé rozhodnutie prokuratúry bude pod verejnou kontrolou.
Jozef Mikuš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Novelizovaný zákon o prokuratúre zatiaľ nie je zverejnený. K dispozícií máme len jeho návrh (.doc).
Novela zákona (.doc) zavádza povinnosť zverejňovať nielen právoplatné uznesenia prokurátora, ale napríklad aj všetky zrušené, potvrdené, zmenené alebo opravné uznesenia či rozhodnutia disciplinárnych komisií.
(1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
(2) Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prokurátora, ktorým sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, prokuratúry v lehote podľa odseku 1 zverejnia aj všetky uznesenia prokurátora vydané počas tohto trestného konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené rozhodnutím nadriadeného prokurátora a rozhodnutia, ktoré zrušujú uznesenie podriadeného prokurátora. Ak bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Generálna prokuratúra zverejňuje aj rozhodnutia generálneho prokurátora o zrušení právoplatných uznesení v prípravnom konaní. Generálna prokuratúra rovnako zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(...)
(5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona (zákon o slobodnom prístupe k informáciám, pozn.) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh; prokuratúry pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.
O 5 minút 12, 05. jún 2011
Novela zákona (.doc) zavádza povinnosť zverejňovať nielen právoplatné uznesenia prokurátora, ale napríklad aj všetky zrušené, potvrdené, zmenené alebo opravné uznesenia či rozhodnutia disciplinárnych komisií.
(1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
(2) Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prokurátora, ktorým sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, prokuratúry v lehote podľa odseku 1 zverejnia aj všetky uznesenia prokurátora vydané počas tohto trestného konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené rozhodnutím nadriadeného prokurátora a rozhodnutia, ktoré zrušujú uznesenie podriadeného prokurátora. Ak bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Generálna prokuratúra zverejňuje aj rozhodnutia generálneho prokurátora o zrušení právoplatných uznesení v prípravnom konaní. Generálna prokuratúra rovnako zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(...)
(5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona (zákon o slobodnom prístupe k informáciám, pozn.) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh; prokuratúry pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.
V tom vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má ledva stranu a je tam niekoľko bodov v dvoch týchto bodoch sa hovorí práve o individuálnych právach. Ja si ich dovolím zacitovať. V tej deklaratívnej forme majú Národná rada Slovenskej republiky majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu ideí európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie a v tom bode potvrdzuje, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcich sa pod jej jurisdikciou.
Jozef Mikuš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky
k prijatiu Základného zákona Maďarska (doc.):
"Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie, majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou, vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika."
O 5 minút 12, 05. jún 2011
"Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie, majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou, vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika."
Stalo sa skutočnosťou, máme to v programovom vyhlásení, okamžite ako vypukla kauza Hayekovci, koaliční šéfovia sa dohodli včetne pani, pani premiérky, že dáme v Národnej rade návrh uznesenia na prešetrenie Národným kontrolným úradom...
Jozef Mikuš
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Radičová sa vyjadrila kriticky ku kauze ako ku konfliktu záujmov 17.9.2010, čo bolo v deň zverejnenia informácie SME, že Hayek Consulting (HC) dostala zakázku aj po voľbách, avšak zhruba tri týždne od prvej mediálnej zmienky kauzy. Ako prvý na kauzu upozornil Pavel Sibyla v článku uverejnenom v eTrende 3.9.2010, kedy poukázal na tri zakázky HC s bývalou vládou. Práve tieto tri zákazky bude prešetrovať NKÚ.
Premiérka sa ku kauze znovu vyjadrila 24.9.2010, a predostrela, že prostredníctvom poslancov NRSR dajú návrh na prešetrenie tejto kauzy prostredníctvom NKÚ. Hovoriť o okamžitej reakcii je zavádzajúce.
O 5 minút 12, 10. október 2010
Premiérka sa ku kauze znovu vyjadrila 24.9.2010, a predostrela, že prostredníctvom poslancov NRSR dajú návrh na prešetrenie tejto kauzy prostredníctvom NKÚ. Hovoriť o okamžitej reakcii je zavádzajúce.
