Marian Kotleba (ĽSNS)

36 Pravda 31 Nepravda 18 Zavádzanie 15 Neoveriteľné

Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika

Ing. Mgr. Marian Kotleba (kotleba(@)naseslovensko.net) sa narodil 7. apríla 1977 v Banskej Bystrici, kde doposiaľ býva. Na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici získal maturitu v odbore elektronické počítačové systémy. V štúdiu pokračoval na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela, ktoré ukončil získaním diplomu v odbore učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov. V auguste 2013 ukončil štúdium na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela a získal titul inžinier ekonómie.

Od septembra 2001 učil na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 2006 bol po nátlaku zo strany vlády, samosprávneho kraja a médií preradený na pozíciu správcu siete. V tom istom roku bol zvolený za zástupcu nepedagogických zamestnancov školy v Rade školy. V júni 2012 na Rade školy vystúpil s kritikou narábania riaditeľa školy s peniazmi rodičovského združenia. O mesiac na to, v júli 2012, dostal po 11 rokoch v škole výpoveď z dôvodu nadbytočnosti.

Začiatok jeho národno-politickej práce je spojený s občianskym združením Slovenská pospolitosť, kde bol v roku 2003 zvolený za vodcu. Túto funkciu zastával až do roku 2007, kedy vedenie Slovenskej pospolitosti prenechal mladšej generácii slovenských národovcov.

Mgr. Marian Kotleba sa verejnosti prvý krát výraznejšie predstavil v auguste 2009, kedy bol vedúcou postavou protestu proti cigánskemu teroru v Šarišských Michaľanoch. Vo voľbách v roku 2009 ho za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja volilo viac ako 10% zúčastnených voličov. Marian Kotleba neúnavne pokračoval v pomoci utláčaným obyvateľom v regiónoch s výraznou cigánskou kriminalitou, a v parlamentných voľbách v roku 2010 jeho novozaloženej Ľudovej strane Naše Slovensko dalo svoju dôveru viac ako 33000 oprávnených voličov.

V rámci programu Ľudovej strany Naše Slovensko sa Marian Kotleba zaoberá najmä reformou základného a stredného školstva, princípmi priamej demokracie a právneho štátu a sociálnou spravodlivosťou. Medzi jeho osobné politické priority patrí vystúpenie SR z NATO a založenie Domobrany. Svoje názory pravidelne publikuje v straníckych novinách Naše Slovensko.

Výroky

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„…kde ste ma zavolali po roku do TA3, ďakujem za ten priestor, pretože na rozdiel od STV máme aspoň nejaký priestor, v STV aj keď je verejnoprávna, nemáme absolútne žiadny, (…).“

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„My sme nikdy nehodnotili ľudí podľa nejakej kolektívnej viny alebo podľa nejakého princípu kolektívnej zodpovednosti. Každého jedného človeka, či v dobrom, či v zlom, hodnotíme podľa jeho správania, podľa toho, ako sa prejavuje svojimi činmi navonok a je nám to úplne jedno, či je to Slovák, Žid, Maďar, cigán.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Nie je pravdou, že poslanci Kotleba — Ľudová strana Naše Slovensko nikdy nehodnotili ľudí podľa "kolektívnej viny", respektíve, že nezdôrazňovali národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú rozličnosť pri ich prejavoch. Členovia a sympatizanti strany sa pravidelne vyjadrujú neznášanlivo voči rôznym skupinám obyvateľstva či už na sociálnych sieťach, v oficiálnych materiáloch strany, alebo v televíznych alebo rozhlasových diskusiách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Napríklad ešte v roku 2010 predseda strany Kotleba — Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba na jednom z mítingov počas predvolebnej kampane vyhlásil: "Biely človek musí iba robiť, robiť a robiť. Ak má robotu, musí makať, aby uživil svoju rodinu. Keď nerobí, štát mu pomocnú ruku nepodá. Keď nerobíš, tvoja smola — zdochni. Naproti tomu sa štát veľkoryso, s doslova mamičkovskou starostlivosťou, stará o cigánskych asociálnych parazitov."

Ešte skôr v jeseni 2009 v jednom z letákov počas kampane na predsedu samosprávneho kraja sľuboval, že s dôverou voličov dokáže„odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov.“ V tomto prípade vec prejednával a rozhodoval súd. Najvyšší súd dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu v roku 2013 zamietol. Súhlasil s krajskými sudcami, že Kotlebovi „nešlo o Rómov ako etnikum v celku, ale len o tých, ktorí sa priživujú na výhodách, ktoré im poskytuje spoločnosť, a napokon nejde len o parazitujúcich z tohto etnika, ale aj o parazitujúcich z väčšinového obyvateľstva, čo je zdôraznené spojkou nielen“. Úmysel v jeho konaní nenašiel.

V súčasnosti je vedené trestné konanie proti poslancom Kotleba — Ľudová strana Naše Slovensko Stanislavovi Mizíkovi a Milanovi Mazurekovi. Úrad špeciálnej prokuratúry poslanca Mizíka obžaloval pre zločin výroby extrémistických materiálov, zločin rozširovania extrémistických materiálov a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia za zverejnený status na Facebooku. Poslanec 10. januára 2017 na sociálnej sieti napadol zoznam osobností ocenených prezidentom Andrejom Kiskom, prekážal mu okrem iného ich židovský pôvod. Mazureka odsúdil 16. apríla 2018 Špecializovaný trestný súd na peňažný trest 5000 eur. Ak ho nezaplatí, hrozí mu polročné väzenie. Verdikt nie je právoplatný, poslanec sa voči nemu odvolal. „Čelil obžalobe z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu. Dôvodom sú jeho hanlivé výroky na adresu rómskeho etnika, ktoré majú rasistický charakter, odvysielané v októbri 2016 v Rádiu Frontinus."

Známe sú aj ďalšie excesy poslanca Milana Mazureka s náboženským podtónom. Prvým keď v centre Bratislavy pokrikoval na moslimskú rodinu a hanobil Islam. Druhým je jeho prejav o moslimoch a Islame v NR SR.

Podľa článku Denníka N z 29. júla 2015 vydavatelia občasníka župana Mariana Kotlebu Bystrický kraj zverejnili mierne zmenenú antisemitskú karikatúru. "V článku s nadpisom Oslobodzujeme kraj z dlhového otroctva! odstránili pôvodný nápis z originálu „… With Jews… you lose!“ a kresbu preškrtli. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zverejnenú karikatúru aj text posúdila a „nezistila žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu“. Stanislav Dermek, vtedajší šéf oddelenia styku s verejnosťou Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja sa vyjadril, že vôbec nevedel, že ide o Žida, pretože nevie, podľa akých znakov sa dá Žid rozoznať.“

Niekoľko desiatok článkov o tom, ako nenávistne na sociálnych sieťach vystupujú členovia, prípadne prívrženci Kotlebovej strany, vo svojich článkoch popísal aj oceňovaný bloger Ján Benčík.

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„Dvakrát sme tam, dvakrát som tam bol (na pozemku v Krásnohorskom Podhradí, pozn.) ako spolumajiteľ. Dvakrát ma polícia odmietla pustiť na môj vlastný pozemok (…).“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Marian Kotleba vo svojom výroku hovorí, že polícia ho údajne nevpustila na jeho pozemok v obci Krásnohorské Podhradie, kde stoja nelegálne stavby miestnych obyvateľov. Podľa Katastrálneho portálu je Kotleba spoluvlastníkom pozemku v Krásnohorskom Podhradí vo výmere 3069 m2 (dohľadateľné na Katastrálnom portáli). Viaceré média uvádzajú, že polícia ho 29. septembra 2012 na pozemok, ktorého je spolumajiteľom, na vlastnú žiadosť spolu s jeho realitným maklérom, bratom a ďalším spolumajiteľom pozemku pustila. Tam si dokonca vymeral svoju časť pozemku so špeciálnou technikou. Svoj pozemok Kotleba navštívil aj v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

29. septembra 2012 sa už v dopoludňajších hodinách začali v obci Krásnohorské Podhradie zhromažďovať ľudia. Ako uvádza denník Pravda, boli to väčšinou miestni obyvatelia a Kotlebovi prívrženci, ktorí si pochodom chceli pripomenúť zničenie hradu Krásna Hôrka. Členovia a prívrženci strany Kotleba — Ľudová strana Naše Slovensko (vtedy Ľudová strana Naše Slovensko) sa po príchode pôvodného majiteľa Kotlebovho pozemku Štefana Szaniszlóa najprv chystali na pochod pred osadami, ťažkoodenci ich však ďalej nepustili. Neskôr prišiel do obce aj samotný Marián Kotleba, ktorého na jeho žiadosť policajti spolu s realitným maklérom, bratom a ďalšími spolumajiteľmi pozemku pustili na pozemok, kde si ho so špeciálnou technikou premeral.

Krásnohorské Podhradie Kotleba navštívil aj 10. marca 2013, kedy sa na jeho súkromnom pozemku konalo zhromaždenie pri príležitosti prvého výročia požiaru na hrade Krásna Hôrka. Na otázku novinárov, či si okrem mítingu stihol pozrieť aj svoj majetok, odpovedal, že v osade bol. "Priebežne to monitorujeme. K žiadnym konfliktom nedošlo. Neviem si predstaviť, že by mňa na mojom pozemku mali napadnúť ľudia, ktorí tam protiprávne žijú," vyjadril sa Kotleba.

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„V roku 2020 vyprší platnosť prístupovej zmluve Slovenskej republiky do zločineckej organizácie NATO (…).“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Identický výrok Mariána Kotlebu bol overený 31. decembra 2016. Prístupové protokoly Slovenskej republiky (.pdf) k NATO nie sú nijak časovo ohraničené. Rok 2020 je spojený s vytvorením moderných spojeneckých jednotiek v programe NATO Forces 2020, na ktorom sa dohodli počas Summitu NATO v Chicagu členovia NATO. Tento cieľ bol opätovne potvrdený zúčastnenými stranami na Summite vo Walese v roku 2014 v dokumente "Deklarácia zo Summitu vo Walese" (Čl. 63). Nakoľko odvtedy nedošlo k žiadnej zmene protokolu, ktorá by znamenala časové obmedzenie členstva SR v NATO, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

K výroku Mariána Kotlebu sa vyjadrilo aj Ministerstvo zahraničných veci SR na svojom Facebooku, kde označili výrok za tzv. "haluz". „A čo povedať o argumente predsedu ĽS-NS o akomsi “vypršaní” prístupovej zmluvy Slovenska do NATO v roku 2020, a potom sa budeme rozhodovať, čo ďalej… To už je ozaj na smiech: ani Washingtonská zmluva, ani protokol o pristúpení SR do NATO nemá žiadne časové obmedzenie. Tento jednoduchý fakt si dokáže každý vygoogliť asi tak za 2 minúty. Čiže totálna haluz."

Slovenská republika dlhodobo vníma v oblasti svojich zahraničných vzťahov ako svojich najbližších partnerov EÚ, jej členské štáty a NATO. V Programovom vyhlásení vlády, ku ktorému sa hlási aj súčasná vláda sa okrem iného uvádza, že cieľom zahraničnej a európskej politiky SR „bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO." (.pdf, s. 4)

Severoatlantická zmluva obsahuje možnosť odstúpenia od zmluvy. Podľa článku 13, po 20 rokoch platnosti zmluvy môže ktorákoľvek strana odstúpiť od Severoatlantickej zmluvy rok potom, čo podá vláde Spojených štátov amerických správu o vypovedaní zmluvy. Teda Slovenská republika by mohla teoreticky opustiť Severoatlantickú alianciu najskôr až v roku 2025.

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„…jediný chemický útok, ktorý sa uskutočnil v Sýrii, bol chemický útok protureckých skupín, ktoré útočili chlórovými granátmi aj na civilné obyvateľstvo (…).“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Marian Kotleba v relácii tvrdil, že v Sýrii bol počas vojenského konfliktu trvajúceho od roku 2011 spáchaný jeden jediný útok s použitím "chlórových granátov" bližšie nešpecifikovanými "protureckými skupinami". Toto tvrdenie však nepotvrdzujú žiadne zdroje, dôkazy ani analýzy. Podľa dostupných informácií a zistení bolo v Sýrii v období rokov 2013 až 2018 potvrdených najmenej 34 incidentov s použitím chemických zbraní voči civilnému obyvateľstvu. Organizácia Human Rights Watch zachádza ešte ďalej, keď informuje až o 85 chemických útokoch, z ktorých väčšinu spáchala sýrska armáda. Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Sýriu približuje lokality chemických útokov. Pri väčšine z nich mal byť použitý chlór a drvivú väčšinu spáchala sýrska armáda. Výrok Mariana Kotlebu považujeme za nepravdivý.

Informácie o 85 chemických útokoch spáchaných v Sýrii podrobne zozbierala organizácia Human Rights Watch zo siedmich rôznych zdrojov, ktoré sú nezávislé a založené na dôkazoch od svedkov a obetí. Organizácia však vo svojej správe upozorňuje, že číslo útokov môže byť oveľa vyššie. Viac než 50 útokov malo byť spáchaných sýrskou armádou, tri mala spáchať teroristická skupina Islamský štát a zvyšné útoky vykonali neznáme skupiny. Chemické útoky v Sýrii pravidelne potvrdzujú aj lekári pracujúci v nemocniciach, ktorí hovoria o zhadzovaní výbušných sudov naplnených chemikáliami. Prípady, kedy boli pacienti hospitalizovaní so symptómami intoxikácie, potvrdila viackrát aj organizácia Lekári bez hraníc. Spravodajský kanál Al Jazeera upozorňuje, že v Sýrii mal byť okrem sarínu a chlóru nasadený aj zakázaný biely fosfor a počet ľudí zasiahnutých chemikáliami sa odhaduje na tisíce. Dýchacie ťažkosti po chemických útokoch potvrdzujú v rozhovoroch aj obete. Sýrsky režim a prezident Bašár al-Assad napriek podozreniam a dôkazom medzinárodných nezávislých organizácií odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za použitie chemických zbraní. Assad z chemických útokov obviňuje teroristické skupiny. Jeden z najbližších partnerov Sýrie počas dlhotrvajúceho konfliktu, Rusko, považuje obvinenia z chemických útokov za falošné a provokujúce.

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„…v skutočnosti tí ľudia všetci obyvatelia tam jednoznačne stoja za svojim prezidentom Asadom, pretože on je človek, ktorý stabilizuje región.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

V Sýrii sa skutočne uskutočnili protesty, ktorých účastníci chceli vyjadriť podporu režimu Bašára Asada, avšak existencia opozície, miestnych hnutí odporu a ich prívržencov dokazuje, že to nie sú len zahraniční aktéri, ktorí požadujú odstúpenie Asadovho režimu, ale aj domáce obyvateľstvo. Je pravdou, že Asadovmu vojsku sa podarilo vojensky poraziť opozíciu na viacerých miestach krajiny, v súčasnosti by mal ovládať viac ako polovicu krajiny, avšak nemusí to znamenať aj reálnu podporu miestneho obyvateľstva. Keďže podpora obyvateľstva Asadovmu režimu nie je jednoznačná, ako tvrdí Marian Kotleba, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Výrok Mariana Kotlebu sa vzťahuje na situáciu v Sýrii, kde od roku 2011 prebieha občianska vojna, ktorá začala povstaním proti režimu prezidenta Bašára Asada. Do tohto konfliktu sa postupne začali zapájať aj Spojené štáty a Rusko. V prebiehajúcej občianskej vojne bojuje režim Bašára Asada proti rôznym povstaleckým skupinám, ktoré sa podľa najnovších informácií vláde darí potláčať. Sýrskej armáde sa postupne darí získavať ďalšie časti miest pod svoju kontrolu, ako napríklad predmestia na juhu Damasku, kde sa časť opozičných povstalcov rozhodla využiť amnestiu a teda zostať na týchto predmestiach, zložiť zbrane a vrátiť sa k obvyklému spôsobu života. Je pravdou, že v apríli 2018 sa uskutočnili demonštrácie vyjadrujúce podporu režimu Bašára Asada.

Je pravdou, že kým v minulosti sa sýrski utečenci (vnútorne presídlené osoby) mali skôr záujem vrátiť do opozíciou kontrolovaných oblastí, dnes stúpa záujem o návrat do oblastí kontrolovaných režimom. ".…shift the preference of IDPs away from opposition areas and towards regime areas. Some are making their decision with an eye towards the future, preferring that their children study in recognized schools after seven years of disruption in their studies without a military or political victory over the regime." píše Time.

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„…peniaze, ktoré Slovenská republika minulý rok zaplatila Turecku v rámci riešenia takzvanej migračnej krízy, sú vlastne peniaze, ktoré v skutočnosti idú na vyzbrojovanie tureckých alebo protureckých bojovníkov, ktorí zo severu útočia na Sýriu a tým vlastne sa prehlbuje migračná kríza.“

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„Dnes je totiž len zo Sýrie 6 miliónov utečencov, z toho 2 milióny sú v Libanone, 4 milióny sú natlačené aj v Turecku a Sýria týchto ľudí chce prijať všetkých naspäť.“

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„Do roku 2020 čerpáme fondy. Potom už nečerpáme nič. Sme čistý platca.“

Marian Kotleba

V politike, 10. júna 2018:

„…30 miliónov pre mimovládne organizácie, ktoré riešia akože imigráciu, akože nejaké tie európske otázky.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Marian Kotleba má vo svojom výroku pravdepodobne na mysli 30 miliónov eur, ktoré pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa zlepšením transparentnosti verejnej správy a boj s korupciou schválilo Ministerstvo vnútra SR. Aj napriek pravdivej sume, Kotleba nesprávne uvádza zameranie operačného programu Efektívna verejná správa (OP EVS) v rámci ktorého vyššie zmienená suma bude rozdelená. Vláda schválila zvýšenie alokácie pre projekty "týkajúce sa tvorby lepšej verejnej politiky, občianskej informovanosti a participácie, boja proti korupcii či podpory transparentnosti vo verejnej správe". Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

5. októbra 2017 oznámil vtedajší premiér Robert Fico schválenie navýšenia finančných prostriedkov určených pre mimovládne organizácie v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Alokácia eurofondových výziev zameraných na zlepšenie transparentnosti verejnej správy a boj s korupciou sa navýšil z pôvodných 15 na 30 miliónov eur. Ministerstvo vnútra SR, ktoré riadi tieto eurofondy, otvorilo aj ďalšie dve kolá určené pre mimovládne organizácie. Dôvodom je, že do prvého kola, ktoré malo uzávierku 21. augusta, prišlo až 116 žiadostí. Vo februára 2018 sa už uskutočnila uzávierka jedného z dvoch novootvorených kôl, kde bolo schválených celkovo 30 žiadostí.

„Jednoducho, ak sa ukazuje, že mimovládne organizácie majú záujem spolupracovať so štátom, je tam veľmi veľa ľudí, ktorí sa vyznajú v zaujímavých témach, ktoré sú pre nás z hľadiska transparentnosti verejného života veľmi dôležité, my sme pripravení vyjsť v ústrety.“ avizoval Robert Fico pre TASR. „Otvárame ďalšie kolo, dohromady 30 miliónov eur pre mimovládne organizácie, ktoré sa môžu aktívne zaujímať o transparentnosť verejného života,…“ dodal bývalý premiér.

Mimovládne neziskové organizácie sa prostredníctvom navýšenia objemu finančných prostriedkov môžu uchádzať o nenávratný finančný príspevok prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa. Prostriedky pre tretí sektor sú rozdelené do dvoch tém, prvou je "Tvorba lepšej verejnej politiky", v rámci ktorej sa financujú aktivity vedúce k zamedzeniu korupcie a podpora transparentnosti vo verejnom sektore. V rámci druhej témy "Občianska informovanosť a participácia" budú podporené projekty zamerané na budovanie a posilňovanie kapacít mimovládnych neziskových organizácií, zlepšenie prístupu k informáciám o verejnej správe, ako aj na zvyšovanie účasti na správe vecí verejných.

1 2 3 4 Nasledujúca strana »