Marian Kotleba (ĽSNS)

31 Pravda 19 Nepravda 15 Zavádzanie 10 Neoveriteľné

Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika

Ing. Mgr. Marian Kotleba (kotleba(@)naseslovensko.net) sa narodil 7. apríla 1977 v Banskej Bystrici, kde doposiaľ býva. Na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici získal maturitu v odbore elektronické počítačové systémy. V štúdiu pokračoval na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela, ktoré ukončil získaním diplomu v odbore učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov. V auguste 2013 ukončil štúdium na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela a získal titul inžinier ekonómie.

Od septembra 2001 učil na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 2006 bol po nátlaku zo strany vlády, samosprávneho kraja a médií preradený na pozíciu správcu siete. V tom istom roku bol zvolený za zástupcu nepedagogických zamestnancov školy v Rade školy. V júni 2012 na Rade školy vystúpil s kritikou narábania riaditeľa školy s peniazmi rodičovského združenia. O mesiac na to, v júli 2012, dostal po 11 rokoch v škole výpoveď z dôvodu nadbytočnosti.

Začiatok jeho národno-politickej práce je spojený s občianskym združením Slovenská pospolitosť, kde bol v roku 2003 zvolený za vodcu. Túto funkciu zastával až do roku 2007, kedy vedenie Slovenskej pospolitosti prenechal mladšej generácii slovenských národovcov.

Mgr. Marian Kotleba sa verejnosti prvý krát výraznejšie predstavil v auguste 2009, kedy bol vedúcou postavou protestu proti cigánskemu teroru v Šarišských Michaľanoch. Vo voľbách v roku 2009 ho za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja volilo viac ako 10% zúčastnených voličov. Marian Kotleba neúnavne pokračoval v pomoci utláčaným obyvateľom v regiónoch s výraznou cigánskou kriminalitou, a v parlamentných voľbách v roku 2010 jeho novozaloženej Ľudovej strane Naše Slovensko dalo svoju dôveru viac ako 33000 oprávnených voličov.

V rámci programu Ľudovej strany Naše Slovensko sa Marian Kotleba zaoberá najmä reformou základného a stredného školstva, princípmi priamej demokracie a právneho štátu a sociálnou spravodlivosťou. Medzi jeho osobné politické priority patrí vystúpenie SR z NATO a založenie Domobrany. Svoje názory pravidelne publikuje v straníckych novinách Naše Slovensko.

Výroky

Marian Kotleba

O 5 minút 12, 18. marca 2018:

„…my (ĽSNS, pozn.) sme hlavne dlhšie neboli v žiadnej televíznej debate, v žiadnej diskusii (…) Kým napríklad strana Smer-SD bola vo Vašej tejto relácii O päť minút dvanásť, za posledné volebné obdobie 61-krát, Sloboda a Solidarita 40-krát, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti 39-krát, Slovenská národná strana 24-krát, Most-Híd 24-krát, SME RODINA — Boris Kollár 17-krát, tak my sme boli raz.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Výrok odkazuje na účasť politických strán na politických diskusiách v poslednom volebnom období. Podľa našich výpočtov sa strana ĽSNS zúčastnila relácii O 5 minút 12 raz v období od 20. marca 2016 do 11. marca 2018. Strana SMER-SD sa v tom istom období zúčastnila 55-krát, SNS 24-krát, OĽaNO 31-krát, SaS 40-krát, MOST-HÍD 24-krát, Sme rodina 17-krát. Pomerné zastúpenie strán v relácií O 5 minút 12 je podobné aj s ostatnými politickými reláciami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa dostupných štatistických údajov z Newton media sa v období od 5. marca 2016 do 29. decembra 2016, teda počas tretej vlády Roberta Fica, najviac politických diskusií zúčastnil práve Robert Fico. Sledované politické diskusie zahŕňali relácie O 5 minút 12, V politike, Sobotné dialógy, Na telo a Naživo s Braňom Závodským. Robert Fico sa v tomto období zúčastnil celkovo 19 diskusií, za ním nasledovali Richard Sulík a Andrej Danko, obaja s účasťou na 16 diskuiách a na treťom mieste bol Béla Bugár s 12 účasťami. Rovnako ako pri porovnaní účasti predstaviteľov politických strán na politických diskusiách tak aj pri pohľade na jednotlivé strany sa najviac diskusií zúčastnila strana SMER-SD, nasledovala Sas, SNS, OĽaNO, Most-Híd, Sme rodina, Sieť, NOVA, KDH, ĽS-NS, SDKÚ-DS a SMK.

Pri pohľade na účasť politických strán vedie strana SMER-SD s účasťou na 94 diskusiách, strana SaS sa zúčastnila 64 diskusií, SNS a jej nominanti sa zúčastnili 43 diskusií, OĽaNO sa zúčastnilo 41 diskusií, Most-Híd sa zúčastnil 34 diskusií, Sme rodina sa zúčastnila 17 diskusií, Sieť sa zúčastnila 14 diskusií, Daniel Lipšic ako reprezentant strany NOVA sa zúčastnil 7 diskusií, KDH sa zúčastnilo 5 diskusií, ĽSNS sa zúčastnilo 2 diskusií, SDKÚ-DS sa zúčastnilo 2 diskusií a SMK sa zúčastnilo jednej diskusie. Celkovo sa predstavitelia koalície zúčastnili nadpolovičnej väčšiny politických diskusií, 56% a opozícia sa zúčastnila 43%. Zvyšné 1% patrilo prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý sa v politických diskusiách prezentoval päťkrát.

Výrok Mariana Kotlebu nadväzuje aj na sťažnsť ĽS-NS na RTVS z marca 2017. ĽSNS v nej obvinila RTVS, že účelovo ignoruje a cenzuruje ĽS Naše Slovensko. "Dôkazom ignorácie ĽS Naše Slovensko zo strany RTVS je aj fakt, že za posledný rok, t.j. od konania parlamentných volieb, nebol do relácie „O 5 minút 12“ pozvaný ani jeden náš zástupca. Celkovo bola od posledných parlamentných volieb (t.j. od 5. marca 2016) relácia „O 5 minút 12“ vysielaná 40-krát. Dokopy sa v nej prezentovalo 118 predstaviteľov parlamentných politických strán a 37 hostí z mimoparlamentných strán a hnutí. ĽS Naše Slovensko však za toto obdobie nedostala do relácie ani jednu pozvánku."

Marian Kotleba

O 5 minút 12, 18. marca 2018:

„…médiá ako keby zabúdali vždy povedať to, že tie protesty, ktoré tu dnes máme, tak boli už aj väčšie v histórii, nedávnej histórii Slovenskej republiky, v roku 2015 bol národný pochod za život v Bratislave, kde omnoho viac ľudí manifestovalo za ochranu života nenarodených detí, za sprísnenie potratovej politiky a podobné veci.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Marián Kotleba vo svojom výroku tvrdí, že v septembri 2015 sa II. Národného pochodu za život zúčastnilo viac ľudí ako na súčasných protestoch Postavme sa za slušné Slovensko. Ako uvádza web Pochodu za život, tejto udalosti sa odhadom zúčastnilo 70 000 – 85 000 ľudí, avšak tento pochod sa uskutočnil v daný deň iba v Bratislave, ktorá sa tak stala spádovým miestom pre účastníkov z celého Slovenska. Súčasné protesty, v rámci ktorých ľudia žiadali vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej za účasti medzinárodných vyšetrovateľov a novú, dôveryhodnú vládu, sa uskutočňovali vo viacerých slovenských a zahraničných mestách. Najväčšie protesty boli 9. marca 2018, kedy sa zapojilo takmer 50 slovenských miest a mnoho zahraničných metropol a zúčastnilo sa ho dokopy okolo 120- tisíc ľudí. V Bratislave to bolo okolo 60- tisíc, čo je síce menej, ako bolo priamo v Bratislave protestujúcich na pochode za život v roku 2015, avšak pri protestoch v marci 2018 sa zhromaždenia uskutočňovali vo viacerých mestách na rozdiel od roku 2015, kedy bol jediný pochod v Bratislave. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

20. septembra 2015 sa v Bratislave uskutočnil II. Národný pochod za život, ktoré sa zúčastnilo 70 000 – 85 000 ľudí všetkých vekových kategórií, prevažne však mladých rodín s deťmi. Podľa oficiálnej stránky cieľom pochodu za život bolo vyjadrenie žiadosti po spoločenskej zmene, ktorá by sa prejavila v ochrane života každého človeka a nesúhlasu so všetkými formami potierania ľudskej dôstojnosti a útokmi proti ľudskému životu, zvlášť počas prenatálneho vývinu človeka. Pochod za život sa uskutočnil aj dva roky predtým — v roku 2013 v Košiciach, kde mal byť počet účastníkov medzi 70-80 000.

V rámci protestov Postavme sa za slušné Slovensko iba 9. marca 2018 vyšlo do ulíc na Slovensku a v zahraničí viac ako 120-tisíc ľudí, pričom protesty sa uskutočnili v priebehu štyroch týždňoch už štyrikrát.

Marian Kotleba

Iné, 24. októbra 2017:

„…300 kilometrov ciest bolo úplne obnovených, ďalšie stovky kilometrov boli opravené…“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

V priebehu funkčného obdobia predsedu BBSK Mariana Kotlebu bolo podľa dostupných zdrojov opravených niekoľko desiatok kilometrov ciest. Nie sú verejne dostupné presné informácie o počte opráv a obnov ciest, ani dĺžka opravených a obnovených úsekov. Porovnanie stavu ciest II. a III. triedy v júni 2013 a v júni 2017 na základe analýzy Slovenskej správy ciest pritom nepotvrdzuje slová Kotlebu. V roku 2013 bolo 333,295 km ciest II. triedy vo veľmi dobrom stave, v roku 2017 bolo takto klasifikovaných už len 316,766 km. Úsekov vo veľmi dobrom stave ubudlo aj u ciest III. triedy, kým v roku 2013 bolo 770,809 km hodnotených takto, v roku 2017 bolo zaradených do kategórie vo veľmi dobrom stave 761,390 km. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa webovej stránky Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC) je v správe tejto spoločnosti 2 556 km ciest II. a III. triedy a 1107 mostných objektov, nachádzajúcich sa na území BBSK. O skutočnosti, že sa počas funkčného obdobia Mariana Kotlebu (2013 — 2017) v Banskobystrickom samosprávnom kraji opravili minimálne desiatky kilometrov ciest, hovoria spravodajské články, ale aj výročné správy BBRSC. Agentúra TASR v máji 2017 informovala o sume viac ako 1,2 milióna eur, ktorú v uvedenom roku vynaloží BBSK na opravu ciest druhej a tretej triedy v okresoch Zvolen, Detva a Krupina. Poslanci kraja schválili v tomto roku na obnovu ciest infraštruktúry v kraji deväť miliónov eur. Článok však neobsahuje informáciu, koľko kilometrov ciest sa má za spomínanú čiastku opraviť.

O financiách, vynaložených na opravu ciest v BBSK, hovoria aj každoročné výročné správy BBRSC. Informáciu o počte opravených kilometrov komunikácii v kraji však poskytuje len správa z roku 2015, podľa ktorej bolo v tomto roku opravených 38,34 km ciest v sume 5 689 982,85 eur. (.pdf, s. 11) Ide zároveň o zatiaľ posledný rok, z ktorého BBRSC zverejnila výročnú správu.

O počte zrekonštruovaných kilometrov píšu aj Bystrické veci v článku zo dňa 1. novembra 2017. Portál vyžiadal informácie o opravách ciest od každého samosprávneho kraja, z týchto údajov vyplýva, že v období 2014-2016 sa v BBSK opravilo 137 km ciest.

Stav ciest pravidelne monitoruje Slovenská správa ciest. V roku 2013 (.pdf, s. 41) bolo v správe Banskobystrického samosprávneho kraja 609,331 km ciest II., a 1 856,960 ciest III. triedy. V roku 2017 (.pdf, 41) sa kraj staral o 602,383 km ciest II. a o 1 843,383 km ciest III. triedy. Rozdelenie úsekov do jednotlivých kategórií v rokoch 2013 a 2017 a zmena v km sú zachytené v tabuľkách.

Marian Kotleba

Iné, 24. októbra 2017:

„Úrad pre verejné obstarávanie vám môže dať pokutu až do výšky 200 tis. eur. (za podporu regionálnych výrobcov, pozn.)“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Marian Kotleba tu hovorí o sankciách, ktoré hrozia verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v prípade porušenia predpisov Zákona o verejnom obstarávaní. Znenie zákona hovorí v prípade porušenia princípu rovnakého zaobchádzania o pokute vo výške od 500 do 30 000 eur. Výrok je preto nepravdivý.

Súčasné znenie Zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) je postavené na piatich hlavných princípoch: rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality, a hospodárnosti a efektívnosti. Podľa §10 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí nasledovné:

(2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

(3) Príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov.

(4) Voči hospodárskym subjektom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek a zadávaní koncesií ako tie, ktoré sa uplatnia voči hospodárskym subjektom z tretích štátov pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná.

O sankciách plynúcich z porušenia ZVO hovoril poslanec NR SR za ĽSNS a riaditeľ úradu BBSK Milan Uhrík práve 19. septembra 2017. "Do podmienok na vykonanie verejného obstarávania sme si dali takú klauzulku, že žiadame, aby tie mliečne produkty boli vyrobené na Slovensku" (1:50). V náväznosti na to, podľa slov Uhríka, dostal Banskobystrický kraj od ÚVO upozornenie, že v prípade neodstránenia danej klauzuly hrozí kraju pokuta až vo výške 200 tisíc eur. Podľa §182 ZVO Správne delikty ukladá pokuty za porušenie zákona ÚVO.

Výška pokút je určená v závislosti na tom, ktorý bod zákona bol porušený. Pokuty sa môžu viazať na zmluvnú cenu (5 %), v iných prípadoch môže ÚVO uložit pokutu vo výške od 500 do 30 000 eur. O tom, ako sa postupuje v prípade uloženia pokút za viaceré porušenia sa píše v bode 4: "Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b)."

Demagog.SK požiadal o vyjadrenie o výške sankcií Úrad pre verejné obstarávanie. Obrdžali sme nasledujúcu odpoveď: "V prípade priamej podpory regionálnych výrobcov (teda priamym zadaním zákazky konkrétnemu dodávateľovi) by išlo o porušenie základných princípov zákona o verejnom obstarávaní, uvedených § 10 ods. 2, resp. 3 zákona o verejnom obstarávaní (princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov či princíp transparentnosti) a o správny delikt podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona o verejnom obstarávaní, za čo hrozí verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi uloženie pokuty vo výške od 500 do 30 000 eur."

Marian Kotleba

Dôležitý výrok V politike, 9. apríla 2017:

„…najvýraznejší príklad a to bol v podstate zásah, absolútne nezákonný zásah proti štatutárovi občianskeho združenia Naše Slovensko pomáha.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Marian Kotleba má na mysli domovú prehliadku, ktorú začiatkom februára tohto roka polícia urobila polícia u Martina Žáčika, súčasného predsedu občianskeho združenia Naše Slovensko pomáha a niekdajšieho neúspešného kandidáta do parlamentu za stranu ĽSNS a taktiež neúspešného kandidáta na primátora Trenčína. Obhliadku vykonala trenčianska polícia na základe súdneho rozhodnutia, o čom médiá informovala trenčianska policajná hovorkyňa Elena Antalová, čo sa nedá považovať za nezákonný zásah. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Polícia Žáčika obvinila zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd ešte v decembri 2016 na základe jeho rasistických vyjadrení na sociálnej sieti Facebook.

„Skutku sa dopustil neznámy páchateľ tým, že verejne účinným spôsobom, za použitia počítačovej siete internet na portáli sociálnej siete s profilom "M. Ž" s údajmi žije v Trenčíne, z nezisteného miesta pripájania sa na túto sieť — pravdepodobne z Trenčína, prejavil sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb a to sprístupňovaním extrémistického materiálu svojim priateľom, ako aj iným osobám, kde takto konal zdieľaním obrázkov," uviedla ďalej pre médiá Antalová.

Svoj pôvodný profil si Žáčik zrušil a na jeho terajšom profile sa vyjadruje miernejšie. Predtým, však podľa Denníka N, často chválil Slovenský štát a šíril rasistické a antisemitské príspevky.

Po začatí prehliadky začal mať Žáčik podľa polície zdravotné problémy, preto mu privolali záchranárov. Polícia sa zároveň ohradila, že “voči mužovi nepoužila polícia žiadne donucovacie prostriedky, Martin Ž. nebol zadržaný ani zatknutý.”

Predseda ĽSNS domovú prehliadku na tlačovej konferencii označil za politicky motivovanú a nezákonnú. Správy o domovej prehliadke sprostredkovali aj rôzne dezinformačné weby, ako napr. Hlavnespravy.sk ktoré ju preukázateľne prifarbili.

Marian Kotleba

V politike, 9. apríla 2017:

„Naša strana za rok po voľbách nedostala absolútne žiadny mediálny priestor.“

Marian Kotleba

V politike, 26. marca 2017:

„za posledných 10 rokov sa zdvojnásobili príjmy do štátneho rozpočtu a napriek tomu štátny dlh rastie, napriek tomu rastie a rástol počas vlády všetkých štandardných strán.“

Marian Kotleba

Iné, 31. decembra 2016:

„My ročne dovezieme potraviny za jednu miliardu eur, ročne. Za 350 miliónov dovezieme iba mlieko a vajcia. Ľudia nemajú čo robiť, polia sú neobrobené a dovážame potraviny. Potravinová sebestačnosť Slovenska je nula. Energetická sebestačnosť je pod 50%“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Volebný výsledok strany Mariana Kotlebu, Ľudovej strany Naše Slovensko bol jeden z najväčších prekvapení volebnej noci v marci 2016. Napriek prekvapivo dobrému výsledku, Kotleba nebol častým hosťom televíznych debát, čo bolo spôsobené aj tým, že mnoho poslancov odmieta debatu s ním. Jedným z výnimiek je Martin Klus (klub SaS), a tak vznikla zaujímavá debata dvoch Banskobystričanov. Kotlebove výroky boli často nefaktické, zovšeobecňujúce a ako sa ukázalo, tie isté argumenty kľudne vystačia na celý rok — jemu aj jeho straníkom.

Potravinová sebestačnosť Slovenska bola v roku 2015 na úrovni 51 % (novšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii). Dovoz potravín je pritom nevyhnutný, už len z dôvodu, že podľa Ministerstva pôdohospodárstva má Slovensko minimálnu sebestačnosť v produkcii olejov a tukov. Dovoz tzv. agropotravinárskych produktov v roku 2015 dosiahol hodnotu 3 830,9 mil. eur (Informácia o vývoji obchodu SR, (.pdf)). Do tejto kategórie patrí pritom aj tovar ako tabak alebo rastlinné pletacie materiály. Mlieko vajcia a med patria do jednej komoditnej kategórie, pri ktorej bol vývoz vo výške 285,9 mil. eur a dovoz v hodnote 316,5 mil. eur. Táto kategória pritom predstavuje druhú najväčšiu exportnú aj importnú kategóriu potravín (vo väčšom objeme sa dováža mäso a exportujú sa obilniny). Je pritom logické, že z dôvodu klimatických a geografických rozdielov krajiny majú iné portfólio poľnohospodárskej produkcie. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva "Ak sebestačnosť vnímame ako schopnosť krajiny zabezpečiť dostatok potravín z vlastnej produkcie, tak tá súčasná sa pohybuje od 50 do 60 % pri mäse, hydine, konzervárenských výrobkoch, ovocí, zelenine a víne. Sebestačnosť blížiacu sa k 80 % máme v cukre, pekárskych a pečivárenských výrobkoch a pive. (…) Slovensko má plnú sebestačnosť pri mlieku a múke zo základných surovín, ale aj pri nealkoholických nápojoch a liehovinách, na druhej strane nemá skoro žiadnu sebestačnosť vo výrobe tukov a olejov."

Kotleba spomínal aj energetickú sebestačnosť krajiny. Je pravda, že v prípade primárnych energetických zdrojov je Slovensko zavislé na dovoze až na 90 %. V správe o bezpečnosti (.pdf) krajiny v roku 2015 sa píše nasledovné: "SR je takmer na 90 % závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov: jadrové palivo (100 %), zemný plyn (98 %), ropa (99 %) a uhlie (68 %). Medzi domáce primárne energetické zdroje možno zaradiť vodnú energiu, hnedé uhlie a biomasu. Domáca ťažba hnedého uhlia a lignitu v súčasnosti vykrýva 75 — 80 % domácej spotreby tejto suroviny. Čierne uhlie sa na území SR neťaží, preto sa celý potrebný objem dováža. Spotreba surovej ropy je pokrývaná vo výške 99 % a spotreba zemného plynu na cca 98 % dovozom z Ruskej federácie."

Čo sa týka spotreby a výroby elektrickej energie, spotreba mierne prevyšovala výrobu:

"Na Slovensku sa v roku 2015 spotrebovalo 27.176 GWh elektrickej energie (čistá spotreba podľa metodiky ENTSO-E). Spotreba tak medziročne narástla o +3,94 %. Okrem toho, SR bola aj v uplynulom roku opäť čistým dovozcom (rozdiel medzi celkovou čistou spotrebou a celkovou výrobou činí necelé 2 TWh). Objem výroby v roku 2015 dosiahol 25.198 GWh. Na porovnanie, medziročný pokles výroby 2014/2015 činí -181 GWh, čo je miernejší pokles ako sme zaznamenali na prelome rokov 2013/2014 (-1.619 GWh)." (Energetický trh SR 2015, (pdf), s. 34)

Marian Kotleba

Iné, 31. decembra 2016:

„… v roku 2020 uplynie platnosť prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k NATO.“

Marian Kotleba

Dôležitý výrok V politike, 24. apríla 2016:

„Ono je to zverejnené aj teraz (zoznam darcov na kampaň, pozn.), som to včera pozeral, je to zverejnené (…) najväčší dar, ktorý sme dostali ako strana, bol 10 tisíc eur.“