Ivan Gašparovič
spolu 35 výrokov
22
3
2
8
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
Nestranníci
Ivan Gašparovič
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Je ženatý a má dve dospelé deti - dcéru Denisu a syna Iva. V rokoch 1959 - 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Okrem toho v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR. V rokoch 1994 - 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii. Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NRSR. V roku 2002 založil politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. V tom istom roku po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. V roku 2004 kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, zvíťazil v druhom kole priamych volieb 17. apríla 2004. Dňa 15. júna 2004 bol slávnostne inaugurovaný na post prezidenta Slovenskej republiky. Ivan Gašparovič je prezidentom SR od 15. júna 2004. Opätovnú kandidatúru na post hlavy štátu obhájil v prezidentských voľbách 4. apríla 2009.
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Dnes je myslím si už 12 krajín, ktoré schválilo, dneska budú rozhodovať o tom Rakúšania, kde to tiež prejde. Ostane Malta.
Ivan Gašparovič
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Vyjadrenie p.prezidenta o hlasovaniach o eurovale v krajinách EÚ nie sú správne. Správne ešte uvádza informáciu o Rakúsku, ktoré schválilo euroval už ako 14.krajina EÚ ešte v piatok 30.septembra, a teda v deň keď bola relácia natočená v prednahrávke.
Pomýlil sa však v ďaľšej vete. Poslednými krajinami, ktoré ešte samotné hlasovanie čaká, sú Malta, Holandsko a Slovensko. Konkrétne termíny hlasovania v týchto štátoch ešte nie sú známe. V Holandsku sa očakáva skorý októbrový termín, parlament na Malte začne zasadať 3.októbra a následne stanový termín. Slovensko by malo hlasovať o eurovale ako posledná krajina.
(zdroj: SME, 30.október 2011)
Prezidentovi tiež nesedia počty krajín v eurozóne, ktoré schvaľujú euroval. Podľa jeho výpočtov ich je 15. V skutočnosti je v eurozóne 17 krajín vrátane Slovenska.
V politike, 02. október 2011
Pomýlil sa však v ďaľšej vete. Poslednými krajinami, ktoré ešte samotné hlasovanie čaká, sú Malta, Holandsko a Slovensko. Konkrétne termíny hlasovania v týchto štátoch ešte nie sú známe. V Holandsku sa očakáva skorý októbrový termín, parlament na Malte začne zasadať 3.októbra a následne stanový termín. Slovensko by malo hlasovať o eurovale ako posledná krajina.
(zdroj: SME, 30.október 2011)
Prezidentovi tiež nesedia počty krajín v eurozóne, ktoré schvaľujú euroval. Podľa jeho výpočtov ich je 15. V skutočnosti je v eurozóne 17 krajín vrátane Slovenska.
V Aliancii (NATO pozn.), za ten čas sa nám ešte nepodarilo tie 2 % (na obranu pozn.) naplniť, práve opak je pravdou, stále ideme nižšie, nižšie, dneska je to už len 1,07%.
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Slovensko sa stalo členom NATO 29. marca 2004. Severoatlantická Aliancia má určený minimálny prah na rozpočet obrany svojich členských krajín – 2 % HDP. Krajiny, ktoré dávajú viac ako dve percentá HDP sľúbili, že túto hodnotu zachovajú, tie, ktoré túto hranicu nedosahujú, zase sľúbili, že ďalej výdavky znižovať nebudú a naopak sa pokúsia priblížiť k dvom percentám.
Výdavky na obranu v SR:
rok 2005: 1,9 %
rok 2006: 1,6 %
rok 2007: 1,5 %
rok 2008: 1,48 %
rok 2009: 1,34 %
rok 2010: 1,24 %
rok 2011: 1,07
V politike, 21. máj 2011
Výdavky na obranu v SR:
rok 2005: 1,9 %
rok 2006: 1,6 %
rok 2007: 1,5 %
rok 2008: 1,48 %
rok 2009: 1,34 %
rok 2010: 1,24 %
rok 2011: 1,07
Ja som sa vyjadril, pretože Národná rada k tomuto problému prijala novelu zákona k rokovaciemu poriadku, kde sa snažili zmeniť tajnú voľbu na voľbu verejnú. Ja som tento zákon okamžite vrátil, pretože som to nevidel racionálne.
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prezident vrátil novelu zákona o rokovacom poriadku NR SR na opätovné prerokovanie.
Dôvody, prečo sa takto rozhodol, si môžete prečítať tu (.pdf).
V politike, 21. máj 2011
Dôvody, prečo sa takto rozhodol, si môžete prečítať tu (.pdf).
Som rád, že aj pán Vollebaek povedal, že tento zákon je normálnym zákonom, že ani nezaznamenali sme doteraz nejaké veľké by som povedal problémy, ktoré by podľa tohto zákona sa mali riešiť, nie, hladina je tichá a ja si myslím, že takto by to malo aj ostať.
Ivan Gašparovič
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok, ale v podaní D. Čaploviča sme hodnotili v tejto relácií pred týždňom.
Knut Vollebaek sice vo svojom stanovisku z 4.1.2010 vyhlásil:
"The Government Principles for the Implementation of the State Language Law provide for the respect of principles of non-discrimination and proportionality and should thus safeguard the right of persons belonging to national minorities to use their mother tongue in the private and public sphere.
Predchádza tomu ale tiež veta: "The Government of Slovakia has adopted the Principles for the Implementation of the amended State Language Act. The Principles are effective as of 1 January. They were elaborated on my recommendation in order to address ambiguities, add clarity and provide a single authoritative interpretation of the Law. The text of the Principles underwent a number of changes in the process of adoption."
O 5 minút 12, 03. október 2010
Knut Vollebaek sice vo svojom stanovisku z 4.1.2010 vyhlásil:
"The Government Principles for the Implementation of the State Language Law provide for the respect of principles of non-discrimination and proportionality and should thus safeguard the right of persons belonging to national minorities to use their mother tongue in the private and public sphere.
Predchádza tomu ale tiež veta: "The Government of Slovakia has adopted the Principles for the Implementation of the amended State Language Act. The Principles are effective as of 1 January. They were elaborated on my recommendation in order to address ambiguities, add clarity and provide a single authoritative interpretation of the Law. The text of the Principles underwent a number of changes in the process of adoption."
Ja pokiaľ som hovoril s týmito predstaviteľmi politických strán, tak dá sa povedať, že so všetkými sme našli zhodu, že euroval je potrebné potvrdiť, akurát pán predseda Národnej rady pán predseda Sulík mi povedal jednoznačne, že takýto krok jeho strana neurobí.
Ivan Gašparovič
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ako uvádza denník Pravda: Prezident Ivan Gašparovič nevylučuje, že sa na rokovaniach o postoji Slovenska k rozšíreniu eurovalu stretne za jedným stolom spolu so všetkými lídrami politických strán a premiérkou Ivetou Radičovou. Momentálne sa však sústredí na bilaterálne rokovania s jednotlivými politickými lídrami. "Pán prezident chce s každým hovoriť osamote," povedal hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Stretnutia s predstaviteľmi politických strán by mal prezident ukončiť
budúci týždeň. Po nich bude nasledovať stretnutie s premiérkou. Rovnakú informáciu priniesol aj portál sk1.sk
Informácie o výsledku týchto rokovaní sa nám však nájsť nepodarilo.
V politike, 02. október 2011
Informácie o výsledku týchto rokovaní sa nám však nájsť nepodarilo.
Ja už niekoľko rokov upozorňujem na to, ako sme sa stali členmi Aliancie, že máme určité povinnosti a záväzky a mali by sme napĺňať zo štátneho rozpočtu 2% na modernizáciu armády.
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Slovensko sa stalo členom NATO 29. marca 2004.
Prinášame zoznam viacerých vyjadrení prezidenta I. Gašparoviča na tému armáda SR a plnenie našich záväzkov voči NATO:
22. jún 2004
Prezident I. Gašparovič počas tlačovej besedy počas návštevy na Ministerstve obrany SR konštatoval:
"Slovensko ak chce byť naozaj zodpovedným štátom, ktoré bude vysielať jednotky zodpovedajúce tej, ktorej akcii, to znamená jednotky vyzbrojené podľa limitov, ktoré sú stanovené v NATO, by malo najskôr dobudovať si armádu podľa predstáv NATO a potom sa zúčastňovať takýchto misií, pretože ak sa budeme zúčastňovať misii bez príslušnej techniky a svojej schopnosti, tak si myslím, že ani tie misie nemusia byť pre nás veľmi dobre hodnotené. Preto dobudovať armádu a potom sa zúčastňovať misii, ak to bude treba."
21. december 2006
Prezident I. Gašparovič na adresu prítomnosti našich vojakov v Afganistane a prípadného presunu na juh krajiny zdôraznil, že Slovensko vstúpilo do aliancie dobrovoľne s vedomím si svojich úloh.
"Som jednoznačne za to, aby sme si naplnili túto povinnosť," povedala hlava štátu.
8. december 2008
SITA: "Gašparovič je presvedčený, že v budúcich rokoch bude musieť Slovensko do armády investovať určite viac. Ako hlavného veliteľa Ozbrojených síl SR ho mrzí, že zaostávame v modernizácii techniky. "Naša technika už pomalinky stráca na tých hodnotách modernosti a bojovej sily, uviedol. Nazdáva sa, že zmeniť by sa to mohlo v blízkej budúcnosti."
9. február 2010
TASR: "Slovensko potrebuje podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý je zároveň hlavným veliteľom Ozbrojených síl (OS) SR, zodpovednú armádu s plným počtom príslušníkov a s plnou výzbrojou. Vyhlásil to dnes po prvom tohtoročnom veliteľskom zhromaždení náčelníka Generálneho štábu OS SR, pričom skonštatoval, že takýto stav zatiaľ nemáme.
'Napriek tomu vysoko hodnotím všetky zložky, ktoré profesionálne plnia aj pri tejto sťaženej situácii svoje úlohy,' povedal s tým, že práve stratégiou do budúcnosti je zabezpečenie totálneho vybavenia jednak technikou, ale aj ľudskou silou."
1. február 2011
Podľa I. Gašparoviča je armáda v kríze. Prezident tak konštatoval na vyhodnotení minulého výcvikového roka a spresnení spôsobu plnenia úloh Ozbrojených síl SR. Podľa prezidenta ostáva politická podpora pre napĺňanie cieľov a úloh obrannej a bezpečnostnej politiky Slovenska veľakrát len v rovine deklarácií. "Vlády SR obranné výdavky neustále znižujú," uviedla hlava štátu.
Zdôraznil, že Slovensko sa pri vstupe do NATO zaviazalo vyčleňovať dve percentá HDP, tento rok je to však len niečo cez jedno percento. "Šetrenie, ktoré sa dotklo aj rezortu obrany, narušilo pôvodný zámer racionalizácie a modernizácie ozbrojených síl," uviedol.
"Ja už neviem, či to mám brať ako postoj žartovný alebo zúfalý. Neviem či ste čarodejníci, alebo budete kamuflovať ďalej, že všetko je v poriadku," vyhlásil a zároveň ocenil, že dnes si po prvý raz vypočul z úst náčelníka generálneho štábu, že v armáde je kríza. Prezident preto vyzval ministra obrany, poslancov a velenie armády, aby už teraz začali diskutovať o budúcoročnom rozpočte.
19. máj 2011
I.Gašparovič sa počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Andersom Goghom Rasmussenom posťažoval, že rozpočet na obranu, ktorý parlament schvaľuje, je nedostačujúci. Uviedol prezident na tlačovej besede po ich spoločnom stretnutí v Bratislave. Podľa prezidenta by mal byť rozpočet taký, aby Slovensko mohlo armádu modernizovať.
Severoatlantická Aliancia má určený minimálny prah na rozpočet obrany – krajiny, ktoré dávajú viac ako dve percentá HDP sľúbili, že túto hodnotu zachovajú, tie, ktoré túto hranicu nedosahujú, zase sľúbili, že ďalej výdavky znižovať nebudú a naopak sa pokúsia priblížiť k dvom percentám.
V politike, 21. máj 2011
Prinášame zoznam viacerých vyjadrení prezidenta I. Gašparoviča na tému armáda SR a plnenie našich záväzkov voči NATO:
22. jún 2004
Prezident I. Gašparovič počas tlačovej besedy počas návštevy na Ministerstve obrany SR konštatoval:
"Slovensko ak chce byť naozaj zodpovedným štátom, ktoré bude vysielať jednotky zodpovedajúce tej, ktorej akcii, to znamená jednotky vyzbrojené podľa limitov, ktoré sú stanovené v NATO, by malo najskôr dobudovať si armádu podľa predstáv NATO a potom sa zúčastňovať takýchto misií, pretože ak sa budeme zúčastňovať misii bez príslušnej techniky a svojej schopnosti, tak si myslím, že ani tie misie nemusia byť pre nás veľmi dobre hodnotené. Preto dobudovať armádu a potom sa zúčastňovať misii, ak to bude treba."
21. december 2006
Prezident I. Gašparovič na adresu prítomnosti našich vojakov v Afganistane a prípadného presunu na juh krajiny zdôraznil, že Slovensko vstúpilo do aliancie dobrovoľne s vedomím si svojich úloh.
"Som jednoznačne za to, aby sme si naplnili túto povinnosť," povedala hlava štátu.
8. december 2008
SITA: "Gašparovič je presvedčený, že v budúcich rokoch bude musieť Slovensko do armády investovať určite viac. Ako hlavného veliteľa Ozbrojených síl SR ho mrzí, že zaostávame v modernizácii techniky. "Naša technika už pomalinky stráca na tých hodnotách modernosti a bojovej sily, uviedol. Nazdáva sa, že zmeniť by sa to mohlo v blízkej budúcnosti."
9. február 2010
TASR: "Slovensko potrebuje podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý je zároveň hlavným veliteľom Ozbrojených síl (OS) SR, zodpovednú armádu s plným počtom príslušníkov a s plnou výzbrojou. Vyhlásil to dnes po prvom tohtoročnom veliteľskom zhromaždení náčelníka Generálneho štábu OS SR, pričom skonštatoval, že takýto stav zatiaľ nemáme.
'Napriek tomu vysoko hodnotím všetky zložky, ktoré profesionálne plnia aj pri tejto sťaženej situácii svoje úlohy,' povedal s tým, že práve stratégiou do budúcnosti je zabezpečenie totálneho vybavenia jednak technikou, ale aj ľudskou silou."
1. február 2011
Podľa I. Gašparoviča je armáda v kríze. Prezident tak konštatoval na vyhodnotení minulého výcvikového roka a spresnení spôsobu plnenia úloh Ozbrojených síl SR. Podľa prezidenta ostáva politická podpora pre napĺňanie cieľov a úloh obrannej a bezpečnostnej politiky Slovenska veľakrát len v rovine deklarácií. "Vlády SR obranné výdavky neustále znižujú," uviedla hlava štátu.
Zdôraznil, že Slovensko sa pri vstupe do NATO zaviazalo vyčleňovať dve percentá HDP, tento rok je to však len niečo cez jedno percento. "Šetrenie, ktoré sa dotklo aj rezortu obrany, narušilo pôvodný zámer racionalizácie a modernizácie ozbrojených síl," uviedol.
"Ja už neviem, či to mám brať ako postoj žartovný alebo zúfalý. Neviem či ste čarodejníci, alebo budete kamuflovať ďalej, že všetko je v poriadku," vyhlásil a zároveň ocenil, že dnes si po prvý raz vypočul z úst náčelníka generálneho štábu, že v armáde je kríza. Prezident preto vyzval ministra obrany, poslancov a velenie armády, aby už teraz začali diskutovať o budúcoročnom rozpočte.
19. máj 2011
I.Gašparovič sa počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Andersom Goghom Rasmussenom posťažoval, že rozpočet na obranu, ktorý parlament schvaľuje, je nedostačujúci. Uviedol prezident na tlačovej besede po ich spoločnom stretnutí v Bratislave. Podľa prezidenta by mal byť rozpočet taký, aby Slovensko mohlo armádu modernizovať.
Severoatlantická Aliancia má určený minimálny prah na rozpočet obrany – krajiny, ktoré dávajú viac ako dve percentá HDP sľúbili, že túto hodnotu zachovajú, tie, ktoré túto hranicu nedosahujú, zase sľúbili, že ďalej výdavky znižovať nebudú a naopak sa pokúsia priblížiť k dvom percentám.
Aj pani premiérka po stretnutí s ním vyjadrila, že modernizácia armády, (k nej pozn.) ozaj vláda zaujme pozitívne stanovisko.
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
"Ubezpečila som, že Slovenská republika je pripravená prijať stratégiu reorganizácie a modernizácie našich ozbrojených síl," informovala premiérka I. Radičová generálneho tajomníka NATO.
"Potrebujeme reagovať na modernizačné trendy 21. storočia, je však tiež potrebné, aby sa zdroje využívali maximálne efektívne" zdôraznila I. Radičová.
V politike, 21. máj 2011
"Potrebujeme reagovať na modernizačné trendy 21. storočia, je však tiež potrebné, aby sa zdroje využívali maximálne efektívne" zdôraznila I. Radičová.
Ja som sa raz vyjadril po, neviem či prvé alebo druhé voľbe, kedy boli volení títo kandidáti, že malo by to stačiť a obidvaja by mali svoje kandidátky stiahnuť a parlament, vláda by mali hľadať ozaj konsenzus a nájsť spoločného kandidáta. Naprieč celým politickým spektrom.
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prezident I. Gašparovič 9. januára 2011 v relácii STV O päť minút dvanásť hovoril aj o voľbe generálneho prokurátora. "Doniesť politiku do súdnictva a do justície vôbec, do prokuratúry, to je to najhoršie," konštatoval.
Pravda ďalej interpretuje slová z relácie:
"Podľa prezidenta musia byť tieto inštitúty nielen z ústavy, ale už zo samotnej podstaty veci nestranné, konať v zmysle ústavy, zákona a zmlúv a v zmysle vlastného svedomia a presvedčenia. 'Nič nevybaví táto koalícia ani budúca, pokiaľ sa nedohodneme na tom, že prokurátor nemôže byť kandidátom jednej politickej strany a druhé spektrum s tým nebude súhlasiť, lebo má iného. Musí byť spoločný,' uviedol prezident.
Podľa Gašparoviča mala vláda hneď po voľbách vláda hľadať dohodu o obsadení postu generálneho prokurátora v celom politickom spektre."
V politike, 21. máj 2011
Pravda ďalej interpretuje slová z relácie:
"Podľa prezidenta musia byť tieto inštitúty nielen z ústavy, ale už zo samotnej podstaty veci nestranné, konať v zmysle ústavy, zákona a zmlúv a v zmysle vlastného svedomia a presvedčenia. 'Nič nevybaví táto koalícia ani budúca, pokiaľ sa nedohodneme na tom, že prokurátor nemôže byť kandidátom jednej politickej strany a druhé spektrum s tým nebude súhlasiť, lebo má iného. Musí byť spoločný,' uviedol prezident.
Podľa Gašparoviča mala vláda hneď po voľbách vláda hľadať dohodu o obsadení postu generálneho prokurátora v celom politickom spektre."
Ústava hovorí v článku 34 a 35, myslím v treťom odseku tohto paragrafu, že politika národnostných menšín a práva nesmú ísť do ohrozenia väčšinového.
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ústava SR (.pdf):
"Čl. 34 ods. 3
Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."
V politike, 21. máj 2011
"Čl. 34 ods. 3
Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."
Tak, ono trošku treba počkať aj na rozhodnutie maďarskej strany, pretože maďarská strana prijala ústavu, ale neprijala ešte niektoré konkrétne zákony, ktoré na základe tejto novej ústavy bude musieť prijímať, a toto je jeden z tých zákonov, ktorý ešte prijatý nie je. Čiže v tom konečnom nevieme, aké znenie tohto zákona bude. Majú prijať, myslím si, vyše 40 zákonov, vyplývajúcich z novej ústavy. Takže to nebude tak rýchlo.
Ivan Gašparovič
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Maďarský základný zákon predpokladá ešte niekoľkých implementačných zákonov, na ktorých prijatie je potreba 2/3 väčšinu. Týka sa to napríklad penzijného systému, daní, ochrany národného dedičstva, ochrany rodín, volebného systému, atď. (s.1). Presný počet sa nám zistiť nepodarilo.
V politike, 21. máj 2011
Ja som išiel ako občiansky kandidát (do prezidentských volieb 2009 pozn.). Ja som mal pozbierané podpisy.
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zber podpisov pre prezidentskú kandidatúru I. Gašparoviča koordinovala strana HZD, ktorú Gašparovič založil a je jej čestným predsedom, spolu s občianskou iniciatívou Náš prezident. Petičný výbor občianskej iniciatívy Náš prezident začal zbierať podpisy 1. septembra 2008.
20. septembra 2008 sa podarilo zozbierať 15 000 podpisov potrebných na opätovnú kandidatúru I. Gašparoviča. Predseda výboru Adrián Kromka sa vyjadril, že chcú v petícii pokračovať až dovtedy, kým občania budú podpismi vyjadrovať dôveru Gašparovičovi.
Je treba ale dodať, že I. Gašparoviča, rovnako ako pri jeho prvom zvolení za prezidenta v roku 2004, podporoval aj R. Fico a jeho strana SMER-SD, ku ktorému sa neskôr pripojila aj SNS.
Gašparovič si pre kampaň osvojil heslo Myslím národne, cítim sociálne. "Môj program je sociálny – blízky strane SMER – sociálna demokracia. Môj národný program je blízky programu SNS," vysvetlil I. Gašparovič v kontexte podpory týchto vládnych strán.
V politike, 21. máj 2011
20. septembra 2008 sa podarilo zozbierať 15 000 podpisov potrebných na opätovnú kandidatúru I. Gašparoviča. Predseda výboru Adrián Kromka sa vyjadril, že chcú v petícii pokračovať až dovtedy, kým občania budú podpismi vyjadrovať dôveru Gašparovičovi.
Je treba ale dodať, že I. Gašparoviča, rovnako ako pri jeho prvom zvolení za prezidenta v roku 2004, podporoval aj R. Fico a jeho strana SMER-SD, ku ktorému sa neskôr pripojila aj SNS.
Gašparovič si pre kampaň osvojil heslo Myslím národne, cítim sociálne. "Môj program je sociálny – blízky strane SMER – sociálna demokracia. Môj národný program je blízky programu SNS," vysvetlil I. Gašparovič v kontexte podpory týchto vládnych strán.
A tu som tak trochu prekvapený, aj keď pán poslanec Matovič má niekedy, by som povedal, tak trošku naivné politické názory, ale v podstate o ňom, o jeho politike súčasná koalícia vedela.
Igor Matovič sa už v júli 2010 v relácii Lampa vyjadril k zákonu o dvojakom občianstve prijatému predošlou vládou v zmysle, že by s tým mal problém on osobne. Povedal, že aj napriek programovému vyhláseniu vlády by mal mať stále poslanec slobodu, aby mohol hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia. Vyjadril sa, že ak by bol koaličný zákon, ktorý by ten Ficov rušil, predložený do parlamentu, hlasoval by podľa svojho svedomia. Osobne si totiž myslí, že ak sa niekto cíti byť občanom iného štátu aj napriek tomu, že tam nebýva tak nie je možné ďalej predstierať, že je občanom Slovenskej republiky.
Reláciu si môžete pozrieť tu.
V politike, 13. február 2011
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)Igor Matovič sa už v júli 2010 v relácii Lampa vyjadril k zákonu o dvojakom občianstve prijatému predošlou vládou v zmysle, že by s tým mal problém on osobne. Povedal, že aj napriek programovému vyhláseniu vlády by mal mať stále poslanec slobodu, aby mohol hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia. Vyjadril sa, že ak by bol koaličný zákon, ktorý by ten Ficov rušil, predložený do parlamentu, hlasoval by podľa svojho svedomia. Osobne si totiž myslí, že ak sa niekto cíti byť občanom iného štátu aj napriek tomu, že tam nebýva tak nie je možné ďalej predstierať, že je občanom Slovenskej republiky.
Reláciu si môžete pozrieť tu.
Ale tak imperatívny mandát má aj z hľadiska Ústavy svoje opodstatnenie. Ovšem buď budeme o ňom len hovoriť alebo ho budeme dodržiavať.
Ivan Gašparovič
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Článok 7, odsek 2 Ústavy SR (.pdf) uvádza:
"Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."
To znamená, že poslanci NR SR majú tzv. voľný mandát. Nie sú viazaní akýmikoľvek príkazmi, či už od voličov alebo straníckej centrály.
Opakom je imperatívny mandát, ktorý je odvolateľný voličmi (resp. osobami, ktoré naňho niečo delegovali) počas volebného obdobia. Zvolený člen orgánu (napr. parlamentu) s imperatívnym mandátom nerozhoduje podľa svojho svedomia, ale podľa direktív zo straníckej centrály.
Príkladom imperatívneho mandátu v minulosti je mandát poslancov v ČSSR. V súčasnosti je možné uviesť príklad Spolkovej rady (.pdf) (Bundesrat) Spolkovej republiky Nemecka, zostavenej z členov krajinských vlád, ktoré ich do tejto funkcie menujú a môžu ich z nej i kedykoľvek odvolať. Títo zástupcovia spolkových krajín disponujú len imperatívnym mandátom. Svoju funkciu vykonávajú v súlade so stanoviskom spolkovej krajiny a ich
hlasy sú odovzdávané jednotne. Spolková rada však stelesňuje federatívny prvok a nie je zákonodarným zborom.
Jedným z kritikov je aj Benátska komisia v prípade imperatívneho mandátu poslancov na Ukrajine, ktorá potvrdila, že imperatívny mandát je neprijateľný pre demokratické zriadenie. Uviedla tiež, že konzistentný politický program, zodpovedné a oddané stranícke členstvo a starostlivý výber kandidátov sú efektívnejšie nástroje pre stranícku disciplínu.
Odhliadnuc od tohto, prezidentov výrok je nepravdivý - imperatívny mandát v Ústave opodstatnenie nemá, preto sa ho ani nemožno držať.
V politike, 13. február 2011
"Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."
To znamená, že poslanci NR SR majú tzv. voľný mandát. Nie sú viazaní akýmikoľvek príkazmi, či už od voličov alebo straníckej centrály.
Opakom je imperatívny mandát, ktorý je odvolateľný voličmi (resp. osobami, ktoré naňho niečo delegovali) počas volebného obdobia. Zvolený člen orgánu (napr. parlamentu) s imperatívnym mandátom nerozhoduje podľa svojho svedomia, ale podľa direktív zo straníckej centrály.
Príkladom imperatívneho mandátu v minulosti je mandát poslancov v ČSSR. V súčasnosti je možné uviesť príklad Spolkovej rady (.pdf) (Bundesrat) Spolkovej republiky Nemecka, zostavenej z členov krajinských vlád, ktoré ich do tejto funkcie menujú a môžu ich z nej i kedykoľvek odvolať. Títo zástupcovia spolkových krajín disponujú len imperatívnym mandátom. Svoju funkciu vykonávajú v súlade so stanoviskom spolkovej krajiny a ich
hlasy sú odovzdávané jednotne. Spolková rada však stelesňuje federatívny prvok a nie je zákonodarným zborom.
Jedným z kritikov je aj Benátska komisia v prípade imperatívneho mandátu poslancov na Ukrajine, ktorá potvrdila, že imperatívny mandát je neprijateľný pre demokratické zriadenie. Uviedla tiež, že konzistentný politický program, zodpovedné a oddané stranícke členstvo a starostlivý výber kandidátov sú efektívnejšie nástroje pre stranícku disciplínu.
Odhliadnuc od tohto, prezidentov výrok je nepravdivý - imperatívny mandát v Ústave opodstatnenie nemá, preto sa ho ani nemožno držať.
Imperatívny mandát je vlastne narušenie toho, čo poslanec vo svojom sľube v parlamente sľubuje a on tam sľubuje, že bude hlasovať aj podľa svojho vedomia a svedomia.
Ivan Gašparovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Imperatívny mandát je naozaj opak voľného mandátu, pri ktorom poslanec koná samostatne "podľa svojho svedomia a presvedčenia."
Poslanec však vo svojom poslaneckom sľube podľa článku 75, odseku 1 Ústavy SR explicitne nesľubuje, že bude hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Poslanecký sľub znie takto:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti
budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak,
aby sa uvádzali do života."
Prezident mal zrejme na mysli článok 7, odsek 2 Ústavy SR (.pdf), ktorý uvádza:
"Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."
Keďže poslanec sľubuje aj dodržiavanie Ústavy, zaväzuje sa aj k slobodnému (neimperatívnemu) výkonu poslaneckého mandátu.
V politike, 13. február 2011
Poslanec však vo svojom poslaneckom sľube podľa článku 75, odseku 1 Ústavy SR explicitne nesľubuje, že bude hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Poslanecký sľub znie takto:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti
budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak,
aby sa uvádzali do života."
Prezident mal zrejme na mysli článok 7, odsek 2 Ústavy SR (.pdf), ktorý uvádza:
"Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."
Keďže poslanec sľubuje aj dodržiavanie Ústavy, zaväzuje sa aj k slobodnému (neimperatívnemu) výkonu poslaneckého mandátu.
