Daniel Lipšic
spolu 140 výrokov
84
14
11
31
Pravda
Nepravda
Zavádzanie
Neoveriteľné
KDH
Daniel Lipšic
Osobná stránka politika
Zobraziť životopis politika
JUDr. Daniel Lipšic sa narodil 8. júla 1973 v Bratislave. Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave absolvoval v roku 1996. V rokoch 1998-2000 postgraduálne študoval (LL.M.) na Harvard Law School v Cambridge v USA.
V rokoch 1996-97 pracoval v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky. Po základnej vojenskej službe pracoval v roku 1998 v advokátskej kancelárii JUDr. Ernesta Valka v Bratislave. V decembri 1998 ho vláda SR vymenovala do funkcie vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR. V tejto funkcii bol do marca 2002. Je autorom mnohých odborných publikácií. Člen Rady expertov Inštitútu konkurzného práva.
V rokoch 1991-95 bol predsedom Občiansko-demokratickej mládeže (ODM). Je podpredsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) pre vnútornú politiku.
V parlamentných voľbách 2002 bol zvolený za poslanca za KDH, stal sa ministrom spravodlivosti SR a podpredsedom vlády.
Všetky výroky
Všetky oblasti
- Všetky oblasti
- Doprava
- Ekonomika
- Európska únia
- Hodnoty
- Iné
- Kauzy a korupcia
- Koaličné vzťahy
- Kultúrna politika a šport
- Legislatíva a hlasovania
- Menšinová a národnostná politika
- Národná otázka
- Poľnohospodárstvo
- Reformy inštitúcií
- Regionálna problematika
- Školstvo
- Sociálna politika
- Vnútro, bezpečnosť, polícia
- Vnútrostranícka politika
- Vzťahy s inými stranami
- Vzťahy s Maďarskom
- Zahraničná politika
- Zdravotníctvo
- Životné prostredie
Výroky
Jedna z tých vecí, ktorú zvažujem pri rozhodovaní, kedy chcem hovoriť s ľuďmi v strane, s kolegami, so známymi. Jedna z tých vecí je, či budem môcť spolu s ďalšími ľudmi byť prínosom pre popularitu KDH. Či naozaj KDH môže prelomiť tých magických osem a pol percenta, ktoré sme získavali možno štyri štyri voľby dozadu.
Daniel Lipšic
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nevieme úplne z výroku zistiť či D. Lipšic poukazuje aj na terajšie voľby, alebo nie. V každom prípade uvádzame prehľad výsledkov posledných štyroch parlamentných volieb, v ktorých KDH kandidoval samostatne. Štatistický úrad SR uvádza pre stranu KDH nasledovný podiel získaných hlasov:
Rok 2002 : 8,25%
Rok 2006: 8,31%
Rok 2010: 8,52%
Rok 2012: 8,82%
D.Lipšic sa mierne pomýlil vo volebných výsledkoch. Štyri voľby dozadu získalo KDH 8,25%. V roku 2010 mierne prekročilo 8,5% a v tohtoročných voľbách KDH túto hranicu presiahlo s výsledkom 8,82%. Ak by sme posledné parlamentné voľby vyňali, D. Lipšic by z miernou odchýlkou hovoril pravdu, ak nie, KDH "magickú" hranicu 8,5% už prekročilo.
O 5 minút 12, 18. marec 2012
Rok 2002 : 8,25%
Rok 2006: 8,31%
Rok 2010: 8,52%
Rok 2012: 8,82%
D.Lipšic sa mierne pomýlil vo volebných výsledkoch. Štyri voľby dozadu získalo KDH 8,25%. V roku 2010 mierne prekročilo 8,5% a v tohtoročných voľbách KDH túto hranicu presiahlo s výsledkom 8,82%. Ak by sme posledné parlamentné voľby vyňali, D. Lipšic by z miernou odchýlkou hovoril pravdu, ak nie, KDH "magickú" hranicu 8,5% už prekročilo.
V minulosti za bývalej vašej vlády návrh, ktoré ste aj podporovali vecne, ste neschválili opozícii, potom ste jej radšej teda o tri mesiace predložili ako vlastné.
Daniel Lipšic
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
O podobnom prípade aký opisuje Daniel Lipšic informuje denník SME. Návrh zákona o kolkoch poslanca za SDKÚ Mikuša v parlamente neprešiel, týždeň po tom ho však predložil poslanec Lukša zo Smeru a zákon už prijatý bol, napriek tomu, že sa jednalo o totožný návrh.
Poslanec za HZDS situáciu komentuje: „Viackrát sme sa nepohodli so Smerom, že keď bol dobrý návrh opozície, neboli ochotní ho podporiť. Smer nie je ochotný podporovať ani dobré opozičné návrhy.“
Z uvedeného vyplýva, že prípady, aké opisuje Lipšic sa stali. Nepodarilo sa nám však nájsť presný zákon, ktorý mal na mysli Daniel Lipšic, ktorý spomína trojmesačný rozdiel.
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
V politike, 18. marec 2012
Poslanec za HZDS situáciu komentuje: „Viackrát sme sa nepohodli so Smerom, že keď bol dobrý návrh opozície, neboli ochotní ho podporiť. Smer nie je ochotný podporovať ani dobré opozičné návrhy.“
Z uvedeného vyplýva, že prípady, aké opisuje Lipšic sa stali. Nepodarilo sa nám však nájsť presný zákon, ktorý mal na mysli Daniel Lipšic, ktorý spomína trojmesačný rozdiel.
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Neprešli mi sem ani jeden opozičný návrh za 4 roky. (pozn. - za vlády Roberta Fica)
Daniel Lipšic
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Na vyvrátenie tohto tvrdenia nám stačí príkad, ktorý uvádza Robert Kaliňák v nasledujúcom výroku. Napriek tomu, že ten hovorí o prijatých 27 opozičných návrhoch, v skutočnosti bol prijatý jeden pozmeňujúci opozičný návrh poslanca za SDKÚ Pada na zmenu znenia zákona č. 8/2008 o cestnej premávke (pdf.)
Iný prípad je Žitňanská, ktorej sa podarilo presadiť pozmeňovaciu pripomienku k novele zákonov o majetku obcí a o majetku vyšších územných celkov, ktorá zabezpečovala transparentné nakladanie s majetkom obcí a vyšších územných celkov. S návrhom opozičnej poslankyne sa stotožnil Ústavnoprávny výbor NR SR a v pléne parlamentu 95 zo 121 prítomných poslancov. Za zmeny tak hlasovala koalícia i opozícia. Zákon bol síce vrátený prezidentom a do legislatívneho procesu už znova vo volebnom období nevošiel, avšak nie je možné hovoriť o tom, že by koalícia zamietla všetky zákony.
Daniel Lipšic sa preto mýli, keď tvrdí, že počas 4 rokov nebol prijatý ani jeden opozičný návrh.
V politike, 18. marec 2012
Iný prípad je Žitňanská, ktorej sa podarilo presadiť pozmeňovaciu pripomienku k novele zákonov o majetku obcí a o majetku vyšších územných celkov, ktorá zabezpečovala transparentné nakladanie s majetkom obcí a vyšších územných celkov. S návrhom opozičnej poslankyne sa stotožnil Ústavnoprávny výbor NR SR a v pléne parlamentu 95 zo 121 prítomných poslancov. Za zmeny tak hlasovala koalícia i opozícia. Zákon bol síce vrátený prezidentom a do legislatívneho procesu už znova vo volebnom období nevošiel, avšak nie je možné hovoriť o tom, že by koalícia zamietla všetky zákony.
Daniel Lipšic sa preto mýli, keď tvrdí, že počas 4 rokov nebol prijatý ani jeden opozičný návrh.
V Súdnej rade boli nominovaní len zástupcovia celej koalície (počas obdobia 2006-2010 pozn.). V minulosti bol aj jeden za opozíciu.
Daniel Lipšic
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Kandidáti do Súdnej rady SR sú, podľa zákona 185/2002 Z.z o súdnej rade, navrhovaní a schvaľovaní štyrmi spôsobmi. Buď sú zvolení sudcami, menovaní prezidentom, menovaní vládou alebo zvolení Národnou radou. Jediným orgánom, ktorým môže prejsť aj opozičný kandidát je preto NR SR.
V roku 2002 boli za NR SR zvolení Š. Detvai, J. Farkašovský a J. Seman. Juraj Seman bol kandidátom navrhnutým J. Cuperom (HZDS), teda vtedajšou opozičnou stranou. Je teda pravda, že prinajmenšom v roku 2002 bol zvolený aj kandidát opozície.
V roku 2007 (doc) boli za členov Súdnej rady zvolení Peter Hulla (kandidát M. Mamojku, Smer-SD), Anna Marková (kandidátka V. Mečiara, HZDS-ĽS) a Bohumil Novák (kandidát J. Laššákovej, Smer-SD).
D. Lipšic preto hovorí pravdu. Sudcovia sú do Rady volení na 5-ročné funkčné obdobie, teda v období 2006-2010 sa iné voľby neuskutočnili.
O 5 minút 12, 18. marec 2012
V roku 2002 boli za NR SR zvolení Š. Detvai, J. Farkašovský a J. Seman. Juraj Seman bol kandidátom navrhnutým J. Cuperom (HZDS), teda vtedajšou opozičnou stranou. Je teda pravda, že prinajmenšom v roku 2002 bol zvolený aj kandidát opozície.
V roku 2007 (doc) boli za členov Súdnej rady zvolení Peter Hulla (kandidát M. Mamojku, Smer-SD), Anna Marková (kandidátka V. Mečiara, HZDS-ĽS) a Bohumil Novák (kandidát J. Laššákovej, Smer-SD).
D. Lipšic preto hovorí pravdu. Sudcovia sú do Rady volení na 5-ročné funkčné obdobie, teda v období 2006-2010 sa iné voľby neuskutočnili.
Ivan Krajniak je spomínaný myslím trikrát a vôbec nie pri nejakých províziách alebo že chodil do nejakého bytu alebo že dostával nejaké úplatky. Je tam spomínaný ako člen prezídia Fondu národného majetku, ktorým bol v tom čase za KDH.
Daniel Lipšic
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Daniel Lipšic hovorí o Krajniakovi v rámci odpovede na otázku moderátorky, či by ostatní zainteresovaní politici v spise Gorila mali nasledovať príklad Krajniaka, ktorý odstúpil.
Lipšic ocenil Krajniakove odstúpenie ako morálne gesto, vyzývať ďaľších k odstúpeniu nemieni.
"Urobil to gesto, ktoré si ja vážim preto, aby nemohol nikto spochybňovať vyšetrovanie, ktoré policajný zbor vedie. Lebo tých spochybňovaní bolo, je a bude veľa. Je veľký záujem prípad nevyšetriť, ako to bolo aj v minulosti. Takže aby nemohol nikto poukazovať na jeho príklad, tak sa rozhodol, že z funkcie bude uvoľnený, ja si to vážim, vážim si, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú morálnu integritu. Nebudem aj nikoho vyzývať ďalšieho, čo má robiť, to je každého rozhodnutie."
Rozdiel medzi Krajniakom ako aj Hrušovskom (ktorý je v spise spomínaný v súvislosti s províziami) oproti Bubeníkovej je v absencii dôkazov. Zatiaľ čo "pri pani Bubeníkovej som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky" v prípade funkcionárov KDH takéto dôkazy chýbajú. Lipšicova argumentácia má svoje racio a vo svojej logike je dôsledná.
Zostáva overiť roku, akú Krajniak zohráva v spise Gorila. Jeho meno je v spise zmienené presne tri krát. V súvislosti s FNM a privatizáciou teplární.
V spise je uvedené:
"Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené."
Daniel Lipšic má tak pravdu, že Krajniakove meno nie je spomínané v súvislosti s províziami, úplatkami ani odpočúvaným bytom. Čo ale zamlčal, je rola, ktorú mal Krajniak podľa spisu zohrávať. Krajniak nie je v spise spomínaný len ako nominant za KDH, ale aj ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. Z kontextu je zrejmé, že krajniak o tom nemusel nutne vedieť (Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH), informáciu o tom však Lipšic nemal zamlčať.
V kontexte postoja ostatných politických strán, ktoré význam Gorili spochybňujú, alebo bagatelizujú, sa jedná od Lipšica o drobný prešľap .
V politike, 15. január 2012
Lipšic ocenil Krajniakove odstúpenie ako morálne gesto, vyzývať ďaľších k odstúpeniu nemieni.
"Urobil to gesto, ktoré si ja vážim preto, aby nemohol nikto spochybňovať vyšetrovanie, ktoré policajný zbor vedie. Lebo tých spochybňovaní bolo, je a bude veľa. Je veľký záujem prípad nevyšetriť, ako to bolo aj v minulosti. Takže aby nemohol nikto poukazovať na jeho príklad, tak sa rozhodol, že z funkcie bude uvoľnený, ja si to vážim, vážim si, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú morálnu integritu. Nebudem aj nikoho vyzývať ďalšieho, čo má robiť, to je každého rozhodnutie."
Rozdiel medzi Krajniakom ako aj Hrušovskom (ktorý je v spise spomínaný v súvislosti s províziami) oproti Bubeníkovej je v absencii dôkazov. Zatiaľ čo "pri pani Bubeníkovej som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky" v prípade funkcionárov KDH takéto dôkazy chýbajú. Lipšicova argumentácia má svoje racio a vo svojej logike je dôsledná.
Zostáva overiť roku, akú Krajniak zohráva v spise Gorila. Jeho meno je v spise zmienené presne tri krát. V súvislosti s FNM a privatizáciou teplární.
V spise je uvedené:
"Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené."
Daniel Lipšic má tak pravdu, že Krajniakove meno nie je spomínané v súvislosti s províziami, úplatkami ani odpočúvaným bytom. Čo ale zamlčal, je rola, ktorú mal Krajniak podľa spisu zohrávať. Krajniak nie je v spise spomínaný len ako nominant za KDH, ale aj ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. Z kontextu je zrejmé, že krajniak o tom nemusel nutne vedieť (Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH), informáciu o tom však Lipšic nemal zamlčať.
V kontexte postoja ostatných politických strán, ktoré význam Gorili spochybňujú, alebo bagatelizujú, sa jedná od Lipšica o drobný prešľap .
Absolútne nie to bolo veľmi rýchle jednohlasné rozhodnutie bez akejkoľvek polemiky. (odpoveď na otázku či KDH zvažovalo účasť vo vláde so SMER-om pozn.)
Daniel Lipšic
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nám dostupné zdroje skutočne potvrdzujú slová Daniela Lipšica o jednohlasnom rozhodnutí vo veci utvorenia koalície s politickou stranou Smer. Ako rokovanie KDH prebiehalo, nie je možné overiť dôveryhodnejšie len prostredníctvom vyjadrení zúčastnených, z ktorých sa nám podarilo zachytiť len vyjadrenie J. Brocku.
TASR (Hospodárske noviny) dňa 12. marca 2012 uvádza, podobne ako Daniel Lipšic, že predsedníctvo strany KDH jednomyseľne schválilo odchod do opozície a zároveň cituje podpredsedu strany KDH Júliusa Brocku:
"To bolo tak samozrejmé rozhodnutie, že sme sa o ňom v podstate ani nerozprávali viac ako niekoľko minút. Zaznela iba otázka predsedu (Jána Figeľa), či ma niekto iný názor a jednomyseľne sme súhlasili s tým, že KDH je súčasťou opozície," povedal podpredseda hnutia Július Brocka.
Ján Figeľ sa podľa TASR (SME 11. marec 2012) ešte pred rokovaním predsedníctva KDH vyjadril k možnosti zostavenia vlády so Smerom v podobnom duchu:
"Sme pripravení na dialóg o kľúčových témach, ale čo sa týka politického postavenia, volebné výsledky sú jasné a hovoria o vláde jednej strany," povedal predseda KDH Ján Figeľ v reakcii na ponuku predsedu Smeru Roberta Fica otvoriť rokovania o kľúčových politických témach so všetkými parlamentnými stranami.
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže nám chýbajú vyjadrenia ostatných zúčastnených.
O 5 minút 12, 18. marec 2012
TASR (Hospodárske noviny) dňa 12. marca 2012 uvádza, podobne ako Daniel Lipšic, že predsedníctvo strany KDH jednomyseľne schválilo odchod do opozície a zároveň cituje podpredsedu strany KDH Júliusa Brocku:
"To bolo tak samozrejmé rozhodnutie, že sme sa o ňom v podstate ani nerozprávali viac ako niekoľko minút. Zaznela iba otázka predsedu (Jána Figeľa), či ma niekto iný názor a jednomyseľne sme súhlasili s tým, že KDH je súčasťou opozície," povedal podpredseda hnutia Július Brocka.
Ján Figeľ sa podľa TASR (SME 11. marec 2012) ešte pred rokovaním predsedníctva KDH vyjadril k možnosti zostavenia vlády so Smerom v podobnom duchu:
"Sme pripravení na dialóg o kľúčových témach, ale čo sa týka politického postavenia, volebné výsledky sú jasné a hovoria o vláde jednej strany," povedal predseda KDH Ján Figeľ v reakcii na ponuku predsedu Smeru Roberta Fica otvoriť rokovania o kľúčových politických témach so všetkými parlamentnými stranami.
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže nám chýbajú vyjadrenia ostatných zúčastnených.
Môj názor na koalícu zo SMER-om bol a je jednoznačný dlhé roky...ja by som v takej vláde nebol to bolo moje osobné rozhodnutie, ktoré som avizoval už pred voľbami.
Daniel Lipšic
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
D. Lipšic počas volebnej noci 11. marca 2012 na margo možnej povolebnej spolupráce KDH so stranou SMER-SD okomentoval zo slovami:
„netreba si škaredé veci predstavovať, lebo sa potom skôr stanú“.
V rozhovore pre aktuálne.sk 4. novembra 2011 povedal:
"Som presvedčený o tom, že KDH nikdy nezaprie svoj program, svoju identitu a hodnoty kvôli dvom ministerským kreslám navyše. To by sme popreli celé 20 ročné fungovanie KDH. Faktom ale je, že predstavy naše a Smeru-SD o fungovaní spoločnosti sú výrazne odlišné. V oblasti slobody jednotlivca, v oblasti justície, v oblasti fungovania ekonomiky, kde má možno mierne odlišný postoj náš poslanec Anton Marcinčin, ale to nie je hlavný názor KDH."
D. Lipšic viackrát povedal, že vláda pravicových strán s SAS je prijateľnejšia ako so stranou SMER-SD. Tieto slová vyslovil aj 3. novembra 2011:
"To znamená, že keď sa emócie trochu utlmia, tak si myslím, že stredopravá vláda vrátane SaS je určite prijateľnejšia, to si bez akýchkoľvek pochybností myslím, že pre absolútnu väčšinu v predsedníctve."
Na margo príbuznosti oboch strán v tom istom rozhovore povedal:
"Fico nie že mlčky toleruje Štefana Harabina, on ho aktívne bráni... Máme úplne inú predstavu o spravodlivosti, nie trošku 10-percentnú odlišnosť, proste úplne odlišnú."
Aktuálne.sk (15. marca 2010):
"Pred štyrmi rokmi sa napokon šesť členov vyslovilo za začatie koaličných rokovaní so Smerom, päť bolo vtedy proti. Odvtedy však predsedníctvo KDH prešlo značnou obmenou. Ostali v ňom však Pavol Hrušovský, Július Brocka a Peter Bobula, ktorí hlasovali "za" a jediný "proti" Daniel Lipšic."
Je pravda, že názor D. Lipšica na koalíciu zo Smerom je známy dlhší čas, ale jednoznačné vyjadrenie, že v prípade vlády SMER-SD a KDH by v takej vláde D. Lipšic nesedel sa nám nepodarilo zistiť.
O 5 minút 12, 18. marec 2012
„netreba si škaredé veci predstavovať, lebo sa potom skôr stanú“.
V rozhovore pre aktuálne.sk 4. novembra 2011 povedal:
"Som presvedčený o tom, že KDH nikdy nezaprie svoj program, svoju identitu a hodnoty kvôli dvom ministerským kreslám navyše. To by sme popreli celé 20 ročné fungovanie KDH. Faktom ale je, že predstavy naše a Smeru-SD o fungovaní spoločnosti sú výrazne odlišné. V oblasti slobody jednotlivca, v oblasti justície, v oblasti fungovania ekonomiky, kde má možno mierne odlišný postoj náš poslanec Anton Marcinčin, ale to nie je hlavný názor KDH."
D. Lipšic viackrát povedal, že vláda pravicových strán s SAS je prijateľnejšia ako so stranou SMER-SD. Tieto slová vyslovil aj 3. novembra 2011:
"To znamená, že keď sa emócie trochu utlmia, tak si myslím, že stredopravá vláda vrátane SaS je určite prijateľnejšia, to si bez akýchkoľvek pochybností myslím, že pre absolútnu väčšinu v predsedníctve."
Na margo príbuznosti oboch strán v tom istom rozhovore povedal:
"Fico nie že mlčky toleruje Štefana Harabina, on ho aktívne bráni... Máme úplne inú predstavu o spravodlivosti, nie trošku 10-percentnú odlišnosť, proste úplne odlišnú."
Aktuálne.sk (15. marca 2010):
"Pred štyrmi rokmi sa napokon šesť členov vyslovilo za začatie koaličných rokovaní so Smerom, päť bolo vtedy proti. Odvtedy však predsedníctvo KDH prešlo značnou obmenou. Ostali v ňom však Pavol Hrušovský, Július Brocka a Peter Bobula, ktorí hlasovali "za" a jediný "proti" Daniel Lipšic."
Je pravda, že názor D. Lipšica na koalíciu zo Smerom je známy dlhší čas, ale jednoznačné vyjadrenie, že v prípade vlády SMER-SD a KDH by v takej vláde D. Lipšic nesedel sa nám nepodarilo zistiť.
Všetky prieskumy minulosti hovorili, že druhý hlas väčšiny voličov SDKÚ je pre KDH. Ale zjavne väčšina voličov SDKÚ nedala svoj hlas KDH.
Daniel Lipšic
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Z minulosti sa nám podarilo nájsť len jediný prieskum, ktorý zisťoval, ktorej politickej strane by voliči dal svoj druhý hlas v prípade, že by to volebný systém umožňoval. Takýto prieskum realizovala agentúra Prieskumy, s.r.o. 24. až 31. januára 2012.
Podľa prieskumu by až 38,7% voličov SDKÚ-DS dalo svoj druhý hlas strane KDH.
Najnovšia analýza agentúry Focus, uverejnená 20. marca 2012 v denníku SME, poukázuje na fakt, že väčšina voličov SDKÚ v minulých voľbách prešla k OĽANO a až následne ku KDH.
Keďže v prvom prípade (dávnejší prieskum) bola prvá voľba voličov SDKÚ pre KDH, v druhom prípade sa toto čiastočne zmenilo, aj keď sa jedná o inú metodiku. Voliči SDKÚ totiž reálne prešli najviac k OĽANO a až následne a v omnoho menšom počte ako ukazoval pôvodný prieskum ku KDH. Výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý.
O 5 minút 12, 18. marec 2012
Podľa prieskumu by až 38,7% voličov SDKÚ-DS dalo svoj druhý hlas strane KDH.
Najnovšia analýza agentúry Focus, uverejnená 20. marca 2012 v denníku SME, poukázuje na fakt, že väčšina voličov SDKÚ v minulých voľbách prešla k OĽANO a až následne ku KDH.
Keďže v prvom prípade (dávnejší prieskum) bola prvá voľba voličov SDKÚ pre KDH, v druhom prípade sa toto čiastočne zmenilo, aj keď sa jedná o inú metodiku. Voliči SDKÚ totiž reálne prešli najviac k OĽANO a až následne a v omnoho menšom počte ako ukazoval pôvodný prieskum ku KDH. Výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý.
Už v roku 2009 som povedal, že opozícia v tom čase, teda súčasná doteraz vládna koalícia musí priznať morálny dlh z roku 2002 - 2006
Daniel Lipšic
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ide o známy výrok Daniela Lipšica, ktorý sme overovali už v relácii O päť minút dvanásť z 5. februára 2012:
Daniel Lipšic o morálnom dlhu v roku 2009 hovoril. 27. januára povedal, že: "Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi."
Vyjadroval sa tak k udalostiam ešte z roku 2005, kedy dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a takto jej pomohli získať väčšinu v parlamente. Lipšic teda sám vzniesol podozrenie, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu kupovala poslancov. Následne sa ospravedlnil za to, že KDH za týchto podmienok z koalície neodišlo.
V sekcii "Otázky a odpovede" novín Pravda (28. januára 2009) sa okrem iného vyjadril na čitateľskú otázku ohľadne kupovania poslancov takto:
"Keď včera premiér Fico zvolal mimoriadny brífing, uchýlil sa k evidentným klamstvám. Ja som priznal morálny dlh opozície aj na kauze kupovania poslancov a nepriznal som kupovanie poslancov. To že časť médií na brífing premiéra Fica naskočila, ma mrzí."
O 5 minút 12, 18. marec 2012
Daniel Lipšic o morálnom dlhu v roku 2009 hovoril. 27. januára povedal, že: "Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi."
Vyjadroval sa tak k udalostiam ešte z roku 2005, kedy dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a takto jej pomohli získať väčšinu v parlamente. Lipšic teda sám vzniesol podozrenie, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu kupovala poslancov. Následne sa ospravedlnil za to, že KDH za týchto podmienok z koalície neodišlo.
V sekcii "Otázky a odpovede" novín Pravda (28. januára 2009) sa okrem iného vyjadril na čitateľskú otázku ohľadne kupovania poslancov takto:
"Keď včera premiér Fico zvolal mimoriadny brífing, uchýlil sa k evidentným klamstvám. Ja som priznal morálny dlh opozície aj na kauze kupovania poslancov a nepriznal som kupovanie poslancov. To že časť médií na brífing premiéra Fica naskočila, ma mrzí."
Po prvé áno, myslím si, že je veľmi dôležité, že kauzu Gorila dozoruje Špeciálna prokuratúra. Ukazuje sa, že to bolo veľmi prezieravé v roku 2003, kedy Špeciálna prokuratúra vznikla. Som presvedčený o tom, že keby nevznikla, dnes je prípad už zastavený. O čom svedčia aj tie listy, ktoré písal bývalý generálny prokurátor Trnka. Treba to zastaviť atď.
Daniel Lipšic
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Z výroku sa zameriavame len na poslednú časť, či v listoch, ktoré písal D. Trnka nalieha na zastavenie spisu. Prvú časť, kde D. Lipšic vyslovuje svoj názor a presvedčenie, uvádzame pre kontext.
List v celom znení zverejnial GP SR 16. februára 2012. D. Trnka v liste píše:
„Vyšetrujeme nedokázateľnú a nepreukázateľnú, možno nejakú spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše,“
...
"...bez toho, aby som vás chcel navádzať, akým spôsobom má byť v predmetnej veci rozhodnuté, tak vás len upriamujem, aby ste si naštudovali ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania.“
Ako interpretovať tieto vety je na zváženie. Pre niekoho to môže znamenať že D. Trnka skutočne prokurátora navádza na zastavenie stíhania, pre niekoho zase, že mu záleží, aby sa postupovalo striktne v medziach zákona. Demagog.sk preto nedokáže objektívne vyhodnotiť a výrok D. Lipšica je pre nás neoveriteľný.
O 5 minút 12, 18. marec 2012
List v celom znení zverejnial GP SR 16. februára 2012. D. Trnka v liste píše:
„Vyšetrujeme nedokázateľnú a nepreukázateľnú, možno nejakú spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše,“
...
"...bez toho, aby som vás chcel navádzať, akým spôsobom má byť v predmetnej veci rozhodnuté, tak vás len upriamujem, aby ste si naštudovali ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania.“
Ako interpretovať tieto vety je na zváženie. Pre niekoho to môže znamenať že D. Trnka skutočne prokurátora navádza na zastavenie stíhania, pre niekoho zase, že mu záleží, aby sa postupovalo striktne v medziach zákona. Demagog.sk preto nedokáže objektívne vyhodnotiť a výrok D. Lipšica je pre nás neoveriteľný.
Keď bol vážny prípad trestnoprávny, tak som sa k nemu vyjadroval od začiatku môjho funkčného obdobia. Či to bola Devínska Nová Ves, či to bola kauza Valko, či to bol turecký kamión, som sa vyjadroval.
Daniel Lipšic
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok Daniela Lipšica je pravdivý. Tlačovú konferenciu k streľbe v Devínskej Novej Vsi zvolal už 30. augusta 2010, relatívne čerstvo po nástupe do funkcie. Pokračovala tlačovka o vražde Ernesta Valka (9. november 2010) a poslednou tlačovkou z rady menovaných bola tlačová konferencia ku kauze tureckého "drogového" kamiónu (29. december 2010).
O 5 minút 12, 18. marec 2012
Ale bola to najmenšia vláda, najmenšia vláda napriek v histórii Slovenska. (pozn. - vláda Ivety Radičovej)
Daniel Lipšic
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Od vzniku SR v roku 1993 na Slovensku eviduje stránka Úradu Vlády 7 vládnych kabinetov, vrátane súčasného. Jednotlivé vlády mali nasledujúce počty členov:
Od 24.06.1992 do 15.03.1994 - 21
Od 15.03.1994 do 13.12.1994 - 18
Od 13.12.1994 do 30.10.1998 - 22
Od 30.10.1998 do 15.10.2002 - 21
Od 16.10.2002 do 04.07.2006 - 16
Od 04.07.2006 do 08.07.2010 - 16 (14 od 30.6.2010)
Od 08.07. 2010 -15 (14 po odvolaní Ľubomíra Galka)
Lipšicov hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že po fluktuáciách vo vláde Roberta Fica sa počet členov dostal na rovnakú úroveň ako vo vláde Ivety Radičovej.
V politike, 18. marec 2012
Od 24.06.1992 do 15.03.1994 - 21
Od 15.03.1994 do 13.12.1994 - 18
Od 13.12.1994 do 30.10.1998 - 22
Od 30.10.1998 do 15.10.2002 - 21
Od 16.10.2002 do 04.07.2006 - 16
Od 04.07.2006 do 08.07.2010 - 16 (14 od 30.6.2010)
Od 08.07. 2010 -15 (14 po odvolaní Ľubomíra Galka)
Lipšicov hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že po fluktuáciách vo vláde Roberta Fica sa počet členov dostal na rovnakú úroveň ako vo vláde Ivety Radičovej.
Je taký teraz pekný film o bývalej premiérke Thatcherovej, kde ona hovorí, že myšlienky, treba si dať na ne pozor, lebo tvoria slová. Slová tvoria skutky, skutky tvoria charakter, charakter tvorí osud.
Daniel Lipšic
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Film o premiérke Thatcherovej s názvom The Iron Lady (Železná lady) natočila Angličanka Phyllida Lloyd. Hlavnú úlohu si zahrala Maryl Streep, ktorá sa v rámci svojej postavy - Margaret Thatcherovej vyjadruje podobne ako uvádza Daniel Lipšic:
"Všímajte si svojich myšlienok, aby sa raz stali slovami. Všímajte si svojich slov, aby sa raz zmenili na skutky. Všímajte si svoje skutky, aby definovali váš charakter. A všímajte si svoj charakter, aby sa raz stal vašim osudom."
V politike, 18. marec 2012
"Všímajte si svojich myšlienok, aby sa raz stali slovami. Všímajte si svojich slov, aby sa raz zmenili na skutky. Všímajte si svoje skutky, aby definovali váš charakter. A všímajte si svoj charakter, aby sa raz stal vašim osudom."
Vítam to, že strana Smer zmenila názor na trestno-právnu imunitu, to je pokrok, pretože doposiaľ vlastne strana vždy odmietala zrušenie imunity trestno-právnej. Aj v koalícii, aj v opozícii.
Daniel Lipšic
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Daniel Lipšic sám v tejto relácii neskôr spomína návrh ústavného zákona na zrušenie trestno-právnej imunity, ktorý Pavol Paška zo Smeru predložil v roku 2008. Aj keď bola podľa Lipšica vtedajšia opozícia ochotná hlasovať za, neurobila tak dostatočne. Prebehlo pritom päť hlasovaní, v ktorých za Paškov návrh hlasovali iba poslanci strany Smer a KDH. Poslanci ďalších dvoch opozičných strán SDKÚ a SMK sa pri hlasovaní neprezentovali, rovnako ani poslanci HZDS a SNS. Výsledkom bolo, že parlament nebol uznášania schopný. Predkladateľ návrhu Paška následne svoj návrh stiahol.
Čo sa týka hlasovania Smeru v čase, keď bol v opozícii, dvakrát bol proti zrušeniu trestno-právnej imunity. Prvýkrát sa o zrušení trestno-právnej imunity poslancov hlasovalo 26. októbra 2010. Za prijatie zákona vtedy hlasovalo len 75 zo 136 prítomných poslancov. Takmer všetci poslanci za Smer hlasovali proti zrušeniu. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU. Naposledy sa v parlamente rozhodovalo o zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunity 2. júna 2011. Prevažná časť poslancov Smeru opäť hlasovala proti. Hlasovanie si môžete pozrieť TU.
Lídri parlamentných strán sa 15. marca 2012 nakoniec dohodli na zrušení trestnoprávnej imunity. Oznámil to Róbert Fico po rokovaní za okrúhlym stolom. Na zrušení panuje podľa Fica absolútna zhoda a ústavný zákon preto podľa neho získa podporu všetkých 150 poslancov.
Podľa uvedeného je zrejmé, že počas času v koalícii Smer minimálne raz predložil návrh na zrušenie trestno-právnej imunity poslancov. Výrok Daniela Lipšica teda hodnotíme ako nepravdivý.
V politike, 18. marec 2012
Čo sa týka hlasovania Smeru v čase, keď bol v opozícii, dvakrát bol proti zrušeniu trestno-právnej imunity. Prvýkrát sa o zrušení trestno-právnej imunity poslancov hlasovalo 26. októbra 2010. Za prijatie zákona vtedy hlasovalo len 75 zo 136 prítomných poslancov. Takmer všetci poslanci za Smer hlasovali proti zrušeniu. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU. Naposledy sa v parlamente rozhodovalo o zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunity 2. júna 2011. Prevažná časť poslancov Smeru opäť hlasovala proti. Hlasovanie si môžete pozrieť TU.
Lídri parlamentných strán sa 15. marca 2012 nakoniec dohodli na zrušení trestnoprávnej imunity. Oznámil to Róbert Fico po rokovaní za okrúhlym stolom. Na zrušení panuje podľa Fica absolútna zhoda a ústavný zákon preto podľa neho získa podporu všetkých 150 poslancov.
Podľa uvedeného je zrejmé, že počas času v koalícii Smer minimálne raz predložil návrh na zrušenie trestno-právnej imunity poslancov. Výrok Daniela Lipšica teda hodnotíme ako nepravdivý.
My sme dokonca ponúkali za vlády prvej vlády Roberta Fica, že podporíme zrušenie imunity, ktoré predloží pán poslanec Paška. Potom keďže to vyzeralo, že by to mohlo aj prejsť, tak to radšej stiahol.
Daniel Lipšic
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Pavol Paška predložil v marci 2008 návrh ústavného zákona, ktorým by sa zrušila poslanecká imunita. Aj keď bola podľa Lipšica vtedajšia opozícia ochotná hlasovať za, neurobila tak dostatočne. Prebehlo pritom päť hlasovaní, v ktorých za Paškov návrh hlasovali iba poslanci strany Smer a KDH. Poslanci ďalších dvoch opozičných strán SDKÚ a SMK sa pri hlasovaní neprezentovali, rovnako ani poslanci HZDS a SNS. Výsledkom bolo, že parlament nebol uznášania schopný. Predkladateľ návrhu Paška následne svoj návrh stiahol.
Lipšicov výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Počas piatich hlasovaní návrh ústavného zákona podporili iba poslanci Smeru a KDH. Pokiaľ chceli poslanci vtedajšej opozície za zákon hlasovať, mali možnosť tak urobiť.
V politike, 18. marec 2012
Lipšicov výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Počas piatich hlasovaní návrh ústavného zákona podporili iba poslanci Smeru a KDH. Pokiaľ chceli poslanci vtedajšej opozície za zákon hlasovať, mali možnosť tak urobiť.
