Demagog.sk
 

Nemiestne výhovorky pravice

V povolebných reakciách sme od pravicových politikov počuli dve zdôvodnenia ich porážky. Milan Hort z SDKÚ vysvetlil, že neúspech súvisí s „otázkou dohody alebo nedohody na pravej strane politického spektra. Tam, kde sme sa dokázali dohodnúť, sme boli úspešní a kde sme sa nedokázali, ako napríklad v Žiline, v Petržalke, v Trenčíne, tak nám zostali slzy pre plač".

Richard Sulík uznal výhru Smeru, no „nie preto, že by obyvatelia túžili po sociálnoromantických bláboloch, pseudoekonomických opatreniach či rozkrádaní. Smer vyhral len a len kvôli nemohúcnosti pravice sa dohodnúť".
Ak by však toto zdôvodnenie nestačilo, Hort spolu s Petrom Bobulom z KDH upozornili na „problém rómskych hlasov, kupovania hlasov", ktoré „v niektorých prípadoch ovplyvnili výsledky volieb a v niektorých prípadoch v prospech tých, ktorí to nerobili korektne".

Iba dohoda nestačila

Pozrime sa na to, ako to bolo s „nemohúcnosťou" pravice a s ňou spojenými „slzami pre plač". Zo 71 krajských a okresných miest sa pravici podarilo nominovať jedného kandidáta v 46 mestách. Iba v siedmich prípadoch to stačilo na to, aby tento kandidát vyhral.

Ak by sme zo štatistiky vylúčili mestá, v ktorých vyhral nezávislý kandidát, a sústredili sa výlučne na súboj pravice a ľavice, zistíme, že v týchto mestách prehral pravicový kandidát až v 18 prípadoch a vyhral iba v šiestich. Pripusťme, že Sulík s Hortom zakladajú svoj výrok len na výsledkoch v krajských mestách.

Ani vtedy ich argument neplatí. Zo štyroch prípadov, keď sa pravici podarilo zhodnúť na jednom kandidátovi, vyhral iba raz. Naopak, v Trnave sa Vladimírovi Butkovi s podporou KDH podarilo zvíťaziť v súboji s Jozefom Pobieckým podporovaným SDKÚ a SaS.

Čo je a čo nie je hanba

Pravicoví kandidáti získali primátorské funkcie v okresných a krajských mestách v ôsmich prípadoch, zatiaľ čo ľavicoví kandidáti v 22. Tento fakt sa nedá interpretovať inak ako porážka pravice. Pravica mohla prehrať z rôznych dôvodov.

Nie však primárne preto, že by sa nevedela dohodnúť. Nie je hanba priznať si prehru a prijať za to zodpovednosť. Je však hanba, ak si Hort selektívne vyberá príklady zjemňujúce prehru pravice a je škandál, ak príčiny prehry zvaľuje na Rómov (!).

Bobula s Hortom popisujú jav kupovania hlasov na základe charakteristiky časti občanov, ktorých sa problém dotýka, a nie na základe spoločného menovateľa javu a jeho spúšťacieho mechanizmu, ktorým je zlá socioekonomická situácia.

Aj keď nie nutne úmyselne, prispievajú tým k posilňovaniu spoločenského stereotypu, ktorým je spájanie Rómov s negatívnymi spoločenskými javmi, čo prehlbuje odstup väčšinového obyvateľstva od nich, poškodzuje postavenie tých Rómov, ktorých sa problém netýka, a podporujú v spoločnosti prevládajúci latentný rasizmus.

Stavajú sa tak na stranu populistických politikov, ktorí sa radi vezú na stereotypoch, a ktorých sami v iných situáciách za to kritizujú a označujú ich za nebezpečných pre Slovensko.

Ondrej Lunter

(zverejnené  1.12.2010: SME)
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."