Ste tam už 15 rokov (Monika Beňová v EP, pozn.)... riešili ste slonov v Afrike, opustených psov v Rumunsku, problém mafie v Bulharsku, reformu súdneho systému v Srbsku, nezamestnanosť vo Francúzsku, ale nič, čo sa týka Slovenska.
Máme napríklad aj v oblasti výkonu trestu, teda vo väzniciach, tri a pol násobne väčší počet väzňov ako je v Nemecku, škandinávskych krajinách a často sú to ľudia za menej závažné trestné skutky.
Neprokurátorom môže byť generálny prokurátor v mnohých európskych krajinách, v Anglicku, vo Švédsku, na Cypre, v Holandsku a ešte v ďalších. Nie je to žiadna novinka, je to celosvetová možnosť a je to dokonca aj odporúčaním Benátskej komisie, čo je poradný orgán pre ústavné otázky Rady Európy. Benátska komisia odporúča vo svojich analýzach rozšíriť možnosť kandidovať na generálneho prokurátora aj neprokurátora.
Veď zoberte si príklad Švédska. Švédsko bolo najotvorenejšie z hľadiska migračnej politiky a multikulturálnej politiky. Čo sa tam dnes deje? Sú tam gangy, ktoré medzi sebou bojujú, ale v septembri bolo 9 mŕtvych pri prestrelkách na verejných priestranstvách, vrátane civilistov.
„Vieme, že máme populáciu pod hranicou záchovnosti národa a tak isto sú na tom všetky tie západné krajiny, ktoré prijali tieto inštitúcie a inštitúty a vieme, že to je veľmi vážny problém, ktorý sa nám prejaví za 30 rokov tým, že sa o nás nebude mať kto postarať.“
Potom sme mali informácie, že je tu aj súvis medzi sexuálnymi útokmi, okrádaním a obťažovaním v niektorých nemeckých mestách, ale musíme pridať aj mestá v Rakúsku, vo Švajčiarsku, Švédsko, Fínsko a ďalšie krajiny sa dnes (10. január, pozn.) prihlásili s podobnými typmi útokov.
(...) už sa od tejto myšlienky (politiky otvorených dverí pre utečencov, pozn.) oddialili aj Nóri aj Švédi, aj Francúzi aj Rakušania (...)
(...) pretože už doposiaľ sme to mali tak zabehnuté, že Švédsko, Nemecko aj ďalšie severské krajiny vlastne v prípade azylových procedúr používali liberálnejšie prístupy ako je stanovené medzinárodnými normami.
Konkrétne by som chcel povedať, že zo všetkých členov EÚ a za celú históriu sú len dve krajiny, ktoré boli vždy netto platcami, ktorí vždy to tej únie platili, to je Nemecko a Veľká Británia.
Mnohé škandinávske krajiny, ktoré sú do veľkej miery euroskeptické, či už Dánsko alebo iné.
... už zobrali na Slovensko niektorých (utečencov, poz.) a už idú preč, zobrali Češi do Česka niektorých ľudí a idú preč,
Eurofondy, oni sú, Británia a Nemecko sú jediné dve krajiny, ktoré vždy platili.
Nigel Farage, ale aj niektorí ďalší argumentujú tým, že Británia dnes platí príliš veľa do Európskej únie. Je pravda, že Británia je čistý platca...
Daň z dividend je jedna z najštandardnejších daní v Európe (...) táto daň je vo väčšine krajín EÚ aj OECD.
Teraz prebehla taká anketa, portál Business Insider robil takú anketu a zistil, že sme druhý najskorumpovanejší štát v EÚ.
Skutočnosť je taká, že žiadna krajina EU nemá minimálnu na úrovni 60%. Najviac má Lotyšsko alebo Litva (...)57%.
...500 tisíc ľudí je vonku, 300 tisíc dlhodobo a z toho 200 tisíc, do 200 tisíc ľudí chodia vyslovene, nechcem to povedať sprosto, ale utierať zadky dôchodcov do Rakúska, do Švajčiarska, do Nemecka.
...daňová disciplína, výber daní v Chorvátsku a Španielsku, je lepší ako v Fínsku a v Holandsku alebo Rakúsku.
Pomer medzi mzdou na HDP v Slovenskej republike je 36% a zisk je 51% pre zamestnávateľa. Aký je priemer v západnej Európe, použijem tento výraz? No úplne opačný. Mzdy 49% a zisk 36%.
Tuná bolo vyštvaných z tohto štátu cez 300 tisíc ľudí, ktorí keď chcú mať aspoň trochu slušný dôstojný život, tak musia ísť von.
...my sme už zaviedli takú novinku od 1. januára, ktorá sa týka (zdanení, pozn.) takzvaných digitálnych platforiem. Napríklad taký známy Uber, (...) sprostredkovanie ubytovania cez booking.com a podobne. (...) sme relatívne prišli (...) návrhom, pionierskym v tom zmysle, že sme medzi prvými v Európe, ktorí vlastne zakladá povinnosť takýmto platformám si založiť takzvanú prevádzkáreň a to znamená z príjmov, ktoré budú plynúť z územia Slovenskej republiky a zo služieb poskytovaných na našom území, mali proste platiť dane podľa našich zákonov.
Švédsko má tzv. "oranžovú obálku", každý rok občan dostane informáciu, aký dôchodok bude mať a tam sa mu potom aj, alebo aký sa predpokladá,..
... teraz čakať, v akej podobe príde schválená partnerská dohoda medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Možno viete, že tá partnerská dohoda bola prijatá bez pripomienok, ale zatiaľ ešte nebola odsúhlasená. Niektorým krajinám bola vrátená na prepracovanie. Čiže slovenský prípad to nie je.
Jacques Delors inštitút, ktorý pomenoval ako jeden z problémov proximity deficit: čím väčšia vzdialenosť medzi miestom, kde prijmete rozhodnutie, a miestom, ktorého sa to týka, tým väčšia šanca, že príjmete zlé riešenie.
V niektorých krajinách dokonca existuje obmedzenie, ktoré je odborne, napríklad prokuratúra, tiež je to volená funkcia, síce nie priamo, ale je to volená funkcia, môžete ísť iba vtedy, keby ste mali právnické vzdelanie.
Vieme, že máme populáciu pod hranicou záchovnosti národa a tak isto sú na tom všetky tie západné krajiny, ktoré prijali tieto inštitúcie a inštitúty a vieme, že to je veľmi vážny problém, ktorý sa nám prejaví za 30 rokov tým, že sa o nás nebude mať kto postarať.
Adopcie detí homosexuálmi, áno, na západe niekoľko rokov, niekedy už viac ako desať rokov, prebiehajú, ale dnes nikto nevie presne povedať, aký dopad tieto adopcie majú na tieto deti.