Demagog.sk
 

Energetika V4 spája, kým sa nehovorí o Rusku

Európska rada nedávno schválila zmenu nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu. Čo sa týka Vyšehradskej štvorky, práve europoslanci z týchto krajín sú podľa Votewatch jedni z najvplyvnejších v otázkach energetiky. A energetika je aj témou, v ktorej sa krajiny V4 v europarlamente vzácne zhodujú.

Nie je sa čo čudovať, spomínané nariadenie je totiž v princípe o tom, aby si členské štáty pomohli v prípade, ak niektorý z nich bude mať nedostatok plynu, čím sa zabráni prípadnej plynovej kríze. V takejto situácii by boli zásobované najmä domácnosti, teplárne a dôležité inštitúcie ako napríklad nemocnice či školy. Z nariadenia plynú výhody najmä pre Vyšehrad, keď práve tieto krajiny sú takmer výhradne závislé od dovozu plynu z Ruska, pričom minimálne množstvo plynu získavajú aj z vlastného územia. Rusko je celkovo pre EÚ už dlhodobo najväčším dovozcom plynu.


Spolu nezávislejšie

Aj pre tento dôvod — veľmi vysokú závislosť na dovoze surovín z krajín mimo EÚ — začala postupne vznikať myšlienka tzv. energetickej únie. Europoslanci V4 sa v tejto otázke angažovali od jej samého začiatku v roku 2014. Celkovo sú to práve krajiny V4, ktoré majú s myšlienkou energetickej únie veľa spoločného dodnes. Jej vytvorenie okrem iných iniciovali dvaja Poliaci — niekdajší predseda europarlamentu Jerzy Buzek, myšlienku ďalej rozvíjal predseda Európskej rady Donald Tusk a dnes má otázky energetiky na starosti slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.


Paradoxne, krajiny V4 dnes vôbec v EÚ nepatria k najviac závislým na importe. Ako jediné nad európskym priemerom vyčnieva Slovensko nasledované Maďarskom, pričom Česi aj Poliaci patria k tým omnoho menej závislým európskym krajinám.

Buzek si pôvodne predstavoval vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva na základe vzoru Spoločenstva uhlia a ocele, pričom mu išlo najmä o spoločné vyjednávanie a vybudovanie spoločnej infraštruktúry. Až Tusk začal hovoriť o solidarite, nie náhodou v čase nepokojov na Ukrajine a zámere vyjednať s Kremľom lepšiu nákupnú cenu plynu pre EÚ ako celok, čo by vylepšilo európsku vyjednávaciu pozíciu. Takáto logika nie vždy platí, niektoré európske krajiny si totiž vedia vyjednať lepšie ceny aj sami, v závislosti od vzťahu s Ruskom.

                                                                                                      

Rozdelení Putinom


Jednota V4 sa práve tu láme. Zatiaľ čo by svoju závislosť na ruskom Gazprome všetci okrem Maďarska tlmili, Budapešť vidí v Moskve silného partnera. Tento rok sa už začali práce na výstavbe plynovodu s ruským plynom cez Turecko do Maďarska. Nebol to prvý pokus — južný plynovod, ktorý mal smerovať cez Čierne more do Maďarska nevyšiel v roku 2010 kvôli európskym smerniciam, ktoré zakazujú plynárenskému podniku kontrolovať aj prenosové siete.


Ďalšou otázkou je diskutabilná a v rámci EÚ rozporuplná výstavba Nord Streamu 2, ktorú vidí negatívne a politicky nebezpečne len Poľsko a Slovensko. Naopak, Česi s Maďarmi spoločne veria, že si týmto plynovodom zabezpečia rolu tranzitnej krajiny.


Spoločné nie zelenej


Ak ale niekde V4 ťahá za jeden koniec, ide určite o výber energetického mixu, najmä pokiaľ ide o obnoviteľné energie. Všetky krajiny využívajú najmä uhlie a okrem Poľska aj jadrovú energiu. V europarlamente bolo túto zhodu vidieť najmä na hlasovaní k tzv. balíčku čistej energie, kde malo iný názor len niekoľko českých reprezentantov Zelených. No česká, tak ako aj slovenská vláda považuje za bezpečnú a čistú aj jadrovú energiu.


V4 sa podarilo zhodnúť sa na relokáciách utečencov či dvojitej kvalite potravín, ale už dlhodobo nachádza zhodu aj v energetike. Prvý väčší výsledok tejto spolupráce spočíva práve v dosiahnutom nariadení o bezpečnosti dodávok.


Barbora Belovická 
analytička Demagog.SK

Analýza je výstupom projektu, ktorý podporil Visegrad Fund a na ktorého tvorbe sa podieľa za Českú republiku KohoVolit.eu, za Maďarsko Atlatszo.hu Közhasznú Nonprofit Kft a poľské Stowarzyszenie 61 (Projekt MamPrawoWiedzec.pl).
This text was created within the joint project of four organizations: Czech Kohovolit.eu, Slovakian Demagog.sk, Hungarian Atlatszo.hu and Polish MamPrawoWiedziec.pl. The project “Closer to V4 Policy” is funded by the Visegrad Fund. 



Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."