Demagog.sk

Krajniak, Paška, Galko a Tomáš v relácii V politike

V politike, 30. septembra 2018.
Moderátor: Norbert Dolinský

Štatistiky diskusie

1   0  
1   2  
0   1  
0   1  
1   0  
0   0  
0   0  
0   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„V roku 2015 dal prokurátor do uznesenia, že som nikdy nevydal ani jeden pokyn, ani jeden rozkaz na nasadenie informačno-technických prostriedkov na nasadenie odposluchov.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Podobný výrok Demagog.sk overoval v marci 2018, kedy sa Ľubomír Galko vyjadroval na tému kauzy odpočúvania civilistov v relácií O 5 minút 12. K odpočúvaniu civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) malo dôjsť od leta 2010 do novembra 2011, doteraz však nebol vydaný rozsudok v tejto kauze. Na základe toho, že súdny proces stále prebieha, nie sú dostupné oficiálne dokumenty pre verejnosť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Bývalý minister obrany Ľubomír Galko odmieta tvrdenia, podľa ktorých mal vedieť o činnosti VOS. Podľa jeho slov VOS konala autonómne. V kauze bolo obvinených päť bývalých pracovníkov VOS, medzi ktorými bol aj jeho bývalý šéf Pavol Brychta, zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzích práv. Dôvodom ich obvinenia boli podozrenia z toho, že dali sudcom schvaľovať odposluchy ľudí žiadosťami s predstieranými a vykonštruovanými dôvodmi. V roku 2015 však bolo voči bývalému šéfovi VOS zastavené trestné stíhanie s odôvodnením, že pri odpočúvaní nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Podľa denníka Pravda Ľubomír Galko nebol "obvinený v prípade odpočúvania aj napriek tomu, že ako minister mal  zodpovednosť a bol priamy nadriadený tajných, ktorí odpočúvali."

Aj napriek tomu, že kauza sa odohrala na prelome rokov 2010/2011 verejnosť doteraz (október 2018) nepozná finálny verdikt, za čo boli orgány činné v trestnom konaní často kritizované. 

Kauza mala za následok odvolanie z funkcie vtedajšieho ministra brany Ľubomíra Galka a šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu.

Dôležitý výrok

„Po prvé, nezamestnanosť na Slovensku klesá najpomalšie z krajín V4. Po druhé, platy na Slovensku rastú najpomalšie z krajín V4 a po tretie, na Slovensku sa zvyšujú ceny všetkých produktov, teda nielen potravín, rýchlejšie ako sa na Slovensku zvyšujú platy. To znamená, vplyvom týchto troch ukazovateľov sa na Slovensku znižuje kúpyschopnosť bežného obyvateľstva a tým pádom sa znižuje kvalita života.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie

Ľubomír Galko neuviedol, aké časové rozmedzie mal na mysli. V overení sme sa riadili najnovšími dostupnými údajmi. Štatistika Eurostat uvádza, že v roku 2017 bola nezamestnanosť na Slovensku stále najvyššia spomedzi krajín V4. Súčasne ale došlo na Slovensku k percentuálne najväčšiemu poklesu nezamestnanosti oproti roku 2016. V prvej štvrtine roka 2018 Slovensko zaznamenalo 8,5 % nárast hodinovej mzdy oproti roku 2017. Okrem Poľska rástli hodinové mzdy v ostatných krajinách V4 rýchlejšie. Z hľadiska rastu cien produktov (rastu inflácie, pozn.) dosiahlo vyššiu mieru inflácie v roku 2018 okrem Slovenska iba Maďarsko. Výrok pre neuvedené časové rozmedzie hodnotíme ako neoveriteľný.

Môžeme si však porovnať najaktuálnejšie údaje v jednotlivých kategóriách, ktoré spomína Galko.

Z tabuľky môžeme vyčítať, že medziročná zmena nezamestnanosti v roku 2017 k roku 2016 bola percentuálne -1,6 p.b. na Slovensku, v Poľsku -1,3 p.b., v Českej republike -1,1 p.b.  a v Maďarsku -0,9 p.b.


Z obrázka vieme vyčítať, aký bol medziročný nárast hodinovej mzdy v prvej štvrtine roka 2018 k prvej štvrtine roka 2017. Na Slovensku to bolo 8,5 %, v Poľsku 8 %, v Českej republike 9 % a najvyšší nárast zaznamenalo Maďarsko, a síce 10,3 %.

Ako rýchlo narástli ceny produktov, zistíme podľa toho, ako sa medziročne zmenili spotrebiteľské ceny resp. inflácia. Najaktuálnejším dostupným údajom je porovnanie medziročného nárastu inflácie z augusta 2018 k augustu 2017, kedy bol nárast 2,85 %. V auguste 2017 došlo v porovnaní s augustom 2016 k nárastu 1,54 %. Inflácia v Česku dosiahla k augustu 2018 výšku 2,52 %, v Maďarsku 3,39 % a v Poľsku 2,18 %.

Dôležitý výrok

„Vieme dobre, že pán Galko je vysoko podozrivý z toho, že nechal odpočúvať svojich ľudí na ministerstve obrany, radových občanov, novinárov a je podozrivý z toho, že chcel nechať odpočúvať aj mňa, ako hovorcu opozičnej strany.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Výrok Erika Tomáša je reakciou na kauzu odpočúvania civilistov z roku 2011, po ktorej bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Pavol Brychta. Jedným z odpočúvaných mal byť aj hovorca strany Smer-SD Erik Tomáš. Napriek tomu, že minister obrany Ľubomír Galko bol odvolaný z funkcie, nebol v prípade obžalovaný ani obvinený. Jeho odvolania bolo odôvodnené tým, že ako minister obrany bol zodpovedný za príslušné orgány a ich jednotlivé činnosti. Keďže kauza je stále v procese a nie je možné získať oficiálne informácie, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Podľa dostupných informácií z médií sa ku kauze odpočúvania vyjadril bývalý stranícky kolega Ľubomíra Galka, Juraj Miškov, podľa ktorého slov mal Ľubomír Galko priniesť zoznam odpočúvaných ľudí do centrály strany SaS. Bývalý minister obrany však tvrdenie Juraja Miškova poprel s tým, že žiadny zoznam nikomu neukazoval.

V kauze bolo obžalovaných päť bývalých pracovníkov VOS zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzích práv. Dôvodom ich obžaloby boli podozrenia z toho, že dali sudcom schvaľovať odposluchy ľudí žiadosťami s predstieranými a vykonštruovanými dôvodmi. VOS malo mať založený spis aj na Erika Tomáša, ku ktorému bola údajne pripojená žiadosť o odpočúvanie. 

V roku 2015 bolo voči bývalému šéfovi VOS zastavené trestné stíhanie s odôvodnením, že pri odpočúvaní nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa.

Je pravdou, že bývalý minister obrany Ľubomír Galko zohral dôležitú úlohu v kauze odpočúvania, keďže ako minister bol zodpovedný za činnosť VOS, avšak podľa dostupných informácií nie je možné výrok Erika Tomáša overiť, keďže oficiálne dokumenty k prípadu nie sú verejne dostupné. 

Dôležitý výrok

„Počas tejto vlády stúpol počet exekúcií aktívnych nových exekúcií o viac ako milión.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Presné číslo z výroku Milana Krajniaka nie je možné z dostupných zdrojov zistiť, keďže Slovenská komora exekútorov vydáva správy o činnosti v ročných intervaloch a správa pre rok 2018 zatiaľ nebola vydaná. Rovnako nie je možné určiť, koľko exekúcii bolo začatých v roku 2016 od vymenovania vlády 23. marca. Hoci sa dá predpokladať, že počet nových exekúcii pri súčasnom vývoji mohol prekročiť milión, pre nedostatok presných údajov hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Podľa Správy o činnosti Slovenskej komory exekútorov (SKE) bolo za rok 2017 zaznamenaných 409 786 nových exekúcií (.pdf, s. 2), čo je o 44 084 menej ako v roku 2016, kedy SKE začala 453 870 nových exekúcií (.pdf, s. 2).

Aktuálne čísla v roku 2018 nie sú zverejnené, preto sa len odhadom môžeme dopracovať k približnému číslu. Ak by bolo nových exekúcií každý mesiac toľko, ako za rok 2017, čo v priemere vychádza 34 000 nových exekúcií mesačne, za prvých deväť mesiacov tohto roka by išlo celkovo o 300 000 nových exekúcií. Vzhľadom na klesajúci trend nových exekúcií je pravdepodobné, že je toto číslo nadhodnotené.

Takisto mal Krajniak na mysli funkčné obdobie vlády od 23. marca 2016 až do súčastnosti, čo predstavuje tri mesiace, ktoré musia byť odpočítané z celkového počtu exekúcií. Ak v roku 2016 išlo o 453 870 nových exekúcií, čo priemerne mesačne činí 37 822 exekúcií, je predpokladaným číslom nových exekúcií tejto vlády za rok 2016 číslo 340 398.

Po spočítaní týchto hodnôt sa dopracujeme k možnému číslu 1 050 184 nových exekúcií, čo korešponduje s výrokom Milana Krajniaka. Nejde však o presné číslo, ale iba o odhad.

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."