Demagog.sk

Fico a Sulík na TA3

V politike, 23. septembra 2018. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

Štatistiky diskusie

 
10   0  
2   2  
17   5  
4   3  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„To nie je tak, že každá škola má jedáleň, ktorá dokáže urobiť toľko obedov pre všetky deti. Nie. Len pre niektoré, asi dve tretiny.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Na základe údajov Štatistického úradu je možné zistiť, koľko je jedální na základných a stredných školách, nie je však možné určiť ich kapacitu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Spomínaný návrh zákona o obedoch zadarmo , ktorý predloží Smer-SD na októbrovej schôdzi NR SR, sa týka všetkých žiakov základných škôl a posledných ročníkov materských škôl a aj tých, ktorí navštevujú súkromné či cirkevné školy. 

Čo sa však týka počtu jedální, podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 celkom 2 015 jedální na školách (číslo však nezahŕňa materské ani vysoké školy). Zo zoznamu škôl, ktoré na svojej stránke uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), vyplýva, že ak spočítame počet základných škôl, špeciálnych základných škôl, gymnázií, konzervatórií, stredných odborných škôl a špeciálnych odborných škôl, dostaneme číslo 3 276 škôl. Z toho vyplýva, že za rok 2017 malo približne 61,5% škôl (vyššie uvedených) svoju jedáleň. 

ŠÚ uvádza počet stravníkov za rok 2017 celkom 476 000, pričom počet žiakov na týchto školách bol podľa CVTI 672 137. Z toho vyplýva, že približne 70,8% žiakov sa stravovalo v školských jedálňach. Nie je to však stále číslo, ktoré by hovorilo o kapacite daných jedální a taktiež sa nevzťahuje na materské školy, ktoré do návrhu Smeru-SD spadajú. 

Zákon by mal po schválení vojsť do platnosti v januári budúceho roka, a išlo by dokopy o vyše pol milióna žiakov. Príspevok na jedno dieťa by mal byť v sume 1,20 eura na deň stravovania, čo by štátny rozpočet mohlo výjsť ročne až cez sto miliónov eur, čo presnejšie záleží od počtu žiakov.

Zmena sa má urobiť cez novelu zákona o dotáciách, ktorým už v súčasnosti rezort práce prispieva na obedy detí v hmotnej núdzi. Každý rodič by tak od nového roka mal mesačne ušetriť okolo 21 eur na jedno dieťa, ročne by šlo o úsporu okolo 210 eur.

Dôležitý výrok

„Životná úroveň počas šiestich rokov, čo je Smer neustále vo vláde, nerastie. My nedobiehame životnú úroveň Európskej únie. My stagnujeme.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Na porovnanie životnej úrovne medzi krajinami sa najčastejšie používajú štatistiky sledujúce hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily (HDP/os.). Podľa tohto ukazovateľa Slovensko dlhodobo od roku 2013 stagnuje na rovnakej úrovni. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Parita kúpnej sily umožňuje porovnávať životnú úroveň v rôznych krajinách a regiónoch, pričom zohľadňuje cenové rozdiely medzi nimi. 

Hodnota slovenského HDP na osobu v parite kúpnej sily bola v roku 2012 v porovnaní s priemerom krajín EÚ na úrovni 76 %. Od roku 2013 naše HDP na osobu stagnuje na 77 %-nej úrovni priemeru EÚ. 

Na skutočnosť, že hodnota HDP na osobu na Slovensku nedobieha priemer EÚ, upozornili v článku v júni 2017 aj Hospodárske noviny.

Hoci životná úroveň na Slovensku nerastie takou rýchlosťou, aby sa priblížila priemeru  EÚ, nemožno povedať, že nerastie vôbec. Podľa indexu ľudského rozvoja HDI sa životná úroveň Slovenska mierne zvyšuje. V roku 2012 bola hodnota HDI na Slovensku 0,842 (rozmedzie od 0 až 1, čím bližšie k 1, tým vyššia životná úroveň). V roku 2017 dosiahla táto hodnota 0,855.

Dôležitý výrok

„Na jedného obyvateľa pri nástupe druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 každý občan Slovenska zaplatil 2 tisíc eur. Dnes platí každý občan Slovenska 2 800 eur ročne na daniach. Toto je rekordné zvýšenie daní o 800 eur ročne platia eur viac.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Suma, ktorú v priemere zaplatí Slovák na daniach, sa môže líšiť v závislosti od toho, ktoré položky sa do výpočtu zahrnú. K spomínanej sume 2 800 sa dostaneme, ak do výpočtu okrem daňových príjmov štátneho rozpočtu zarátame aj štátne finančné aktíva, daňové príjmy obcí, daňové príjmy VÚC a daňové príjmy RTVS. Výrok v tomto prípade môžeme hodnotiť ako pravdivý.

Pokiaľ sa riadime iba výpočtom daňových príjmov štátneho rozpočtu podľa Štátnej pokladnice, prepočet príjmu dane na jedného obyvateľa sa nezhoduje s údajom, ktorý použil Richard Sulík. 

Daňové príjmy štátu v roku 2012 dosiahli 8,46 mld. eur. (.xls) V roku 2017 bol štátny príjem na daniach v hodnote 11,53 mld. eur. (.pdf, s.1). V roku 2012 mala Slovenská republika 5 405 338 obyvateľov. V roku 2017 to bolo 5 437 754 obyvateľov. Po vydelení počtu obyvateľov s celkovými príjmami na daniach za daný rok dostaneme príjmy štátu na daniach v priemere za jedného obyvateľa. V roku 2012 to vychádza na 1565 eur na obyvateľa. V roku 2017 na 2120 eur na obyvateľa.

Richard Sulík však do svojho výpočtu zahrnul aj štátne finančné aktíva, daňové príjmy obcí, daňové príjmy VÚC a daňové príjmy RTVS. Takýto výpočet sa zhoduje s číslami, ktoré vo výroku odzneli. Je však potrebné dodať, že tento výpočet je ilustratívny priemer daňového zaťaženia na jedného obyvateľa, nie presný ukazovateľ.

Dôležitý výrok

„…keď sme sa (Československo, pozn.)rozdelili v roku 1993, pán predseda, medzi nami bol skoro 20 percentný rozdiel (v životnej úrovni, pozn.). 25 percentný rozdiel. A dnes my sa približujeme k Českej republike a dynamika rastu patrí k najvyšším dynamikám, ktoré vôbec v Európskej únii môžeme sledovať.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Výrokom Robert Fico reagoval na tvrdenie Richarda Sulíka o stagnácii životnej úrovne na Slovensku. Je síce pravdou, že výškou HDP na obyvateľa sa Slovensko približuje Česku, avšak zo štatistiky Eurostatu, ktorá porovnáva HDP na osobu z hľadiska parity kúpnej sily a zohľadňuje i cenové rozdiely medzi krajinami, vyplýva, že za Českom stále pomerne výrazne zaostávame. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa OECD bola v roku 1993 výška HDP na obyvateľa na Slovensku vo výške 7 430 US dolárov a v Česku 12 062 US dolárov. Slovenský HDP na osobu tak predstavoval približne 61 % českého. V roku 2016 dosahoval slovenský HDP na osobu 30 460 a český 34 714 US dolárov, čím sa Slovensko dostalo na úroveň približne 88 % českého HDP.

Na porovnanie životnej úrovne sa používa aj štatistika Eurostatu sledujúca hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily. Podľa tejto štatistiky sa síce Slovensko do roku 2013 približovalo priemeru EÚ rýchlejšie ako Česko, avšak od roku 2013 Slovensko stagnuje na rovnakej úrovni, zatiaľ čo Česko dobieha európsky priemer.



 

Dôležitý výrok

„My sme veľmi jasne odmietli rovnú daň, ktorú považujeme za neférovú a nespravodlivú…“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Názor Roberta Fica a strany SMER-SD na rovnú daň sa menil. V roku 2002 pred voľbami Fico tvrdil, že je za rovnú daň. Naopak, v roku 2006 sa vyjadril, že rovná daň je nespravodlivá a pre stranu SMER-SD neprijateľná. V marci 2010, vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek povedal, že rovnú daň, ktorú na Slovensku zaviedla ešte predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu, chce kabinet Robert Fica zachovať aj naďalej.Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

V článku denníka SME z roku 2006 je citovaný rozhovor s Robertom Ficom z roku 2002, kde skutočne Fico hovorí, že je za zavedenie rovnej dane:
SME: "Ste za rovnú daň?"
Robert Fico: "Áno, ale výška 14 percent, ako ju navrhujú, nie je pri súčasnej ekonomickej sile a sociálnej situácii reálna." (pozn. — vtedy najmä KDH hovorilo o 14-percentnej dani)
SME: "Ste za to, aby ľudia s vyššími príjmami mali vyššiu sadzbu príjmovej dane?"
Robert Fico: "Keďže som za rovnú daň, tak nie." (Príloha denníka SME Voľby 2002)

Naopak, v roku 2006 označil Fico rovnú daň za nespravodlivú. "Rovná daň je nespravodlivá, evidentne výhodná len pre ľudí bohatých a pre firmy a z toho dôvodu je pre stranu SMER — sociálna demokracia (SD) neprijateľná," povedal Fico.

V závere prvej Ficovej vlády, presnejšie v marci 2010, sa vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek vyjadril že rovnú daň, ktorú na Slovensku zaviedla ešte predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu, chce kabinet Robert Fica zachovať aj naďalej. Po rokovaniach s predstaviteľmi Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) uviedol, „Chceme zachovať jednotnú daň, ktorá je určitým lákadlom pre zahraničných investorov,“ povedal Jahnátek.

V tejto chvíli nie je žiadna predstava, že by mali existovať nejaké výrazné zásahy,“ odpovedal na otázku, či chce strana Smer-SD zachovať rovnú daň, po skončení rokovania vtedajší riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Branislav Ondruš. „Zo strany premiéra zaznelo jednoznačné ubezpečenie, že v prvom rade naším cieľom je zvýšiť efektívnosť celého daňového systému,“ konštatoval Ondruš.

Už v Programovom zameraní strany SMER-SD na roky 2012-2016 sa však uvádza, že ak sa SMER-SD dostane do vlády, navrhne rovnú daň zrušiť: "Navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne. V súčasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne približne 25 000 daňovníkov. U právnických osôb navrhne progresívnu daň z príjmov vo výške sadzby 22 percent pre spoločnosti s vysokým daňovým základom nad 30 mil. EUR. V súčasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne niekoľkých desiatok právnických osôb." (s. 9)

Následne v decembri 2012 poslanci SMER-SD, kedy išlo o tzv.  jednofarebnú vládu, naozaj schválili koniec rovnej dane. Zmeny v daniach, ktoré Smer schválil, sa dotkli firiem, živnostníkov a aj zamestnancov. Zisky firiem a príjmy fyzických osôb sa za rok 2012 zdanili ešte sadzbou 19 percent. No už od januára 2013 začali firmy platiť daňové preddavky vo výške 23 percent z daňového základu. Vyššiu daň začali platiť aj lepšie zarábajúci zamestnanci či živnostníci. Ak zamestnanec zarobil viac ako 3311 eur mesačne, jeho príjem nad túto hranicu sa zdanil sadzbou 25 percent.

Už v minulosti sa vtedajšia opozícia (SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd) vyjadrila, že ak v budúcnosti budú mať možnosť ovplyvniť daňový systém na Slovensku, pokúsia sa opäť zaviesť rovnú daň. Tuto agendu v súčastnosti prebrala opozičná strana Sloboda a Solidarita, ktorá sa nachádza aj v jej volebnom programe. Konkrétne ide o vyhlásenie "vrátime rovnú daň z príjmov na úroveň 19% (k 1. 1. 2017)", a následne "znížime sadzbu rovnej dane z príjmov na úroveň 15% (k 1. 1. 2019)".
Vo februári tohto roku predstavila SaS aktualizovanú verziu reformného ekonomického programu Agenda 2020, ktorou chce bojovať najmä proti vysokej miere byrokracie v podnikateľskom prostredí. Prispieť by k tomu malo rušenie „nezmyselných regulácií, pravidiel a opatrení“. Jednou z nosných tém je už spomínané zavedenie rovnej 19-percentnej dane a liberalizácia odpisovania majetku.

Dôležitý výrok

„Veď škandinávske krajiny. Zoberte si Fínsko, zoberte si Švédsko, zoberte si Nórsku, zoberte si Estónsko, dokonca v Spojených štátoch v New Yorku najskôr dali peniaze na obedy chudobným deťom.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Robert Fico sa výrokom snažil porovnať návrh strany SMER-SD, ktorý by zabezpečoval obedy zadarmo pre deti na základných školách a deti v poslednom ročníku materských škôl, s ostatnými svetovými krajinami. Je pravdou, že po vzore Fínska, ktoré zaviedlo obedy zadarmo ako vôbec prvá krajina, ho nasledovalo Švédsko a neskôr Estónsko. V Nórsku síce neexistuje celoplošná úprava, ktorá by zabezpečovala obedy zadarmo pre žiakov, no takéto opatrenie je na regionánlej úrovni. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V roku 1948 boli vo Fínsku, ako v prvej krajine na svete, zavedené obedy zadarmo pre všetkých žiakov od predškolského až po vyššie stredné vzdelanie, každý školský deň. (.pdf, s. 2). Obedy do roku 1960 pozostávali najmä z polievky a kaše, neskôr od roku 1960 k nim pribudlo viac zeleniny, mrazené a spracované potraviny. Švédsko podľa vzoru Fínska tiež  zabezpečuje obedy zadarmo na školách už vyše 60 rokov. Ďalšou krajinou, ktorá má obedy pre školákov zadarmo je Estónsko. Obedy zadarmo pre túto krajinu bolo jedným z opatrení na zníženie vplyvu socioekonomického prostredia detí na ich študijné výsledky.

V Nórsku neexistuje žiadna súčasná vnútroštátna úprava na bezplatné školské jedlo, avšak niektoré obce majú vlastnú úpravu podľa, ktorej sú obedy dotované školou aj rodičmi. (.pdf, s. 10) Tým pádom sa Nórsko nezaraďuje medzi krajiny, ktoré majú plošne zavedené obedy zadarmo na školách. 

Štát New York sa v roku 2017 rozhodol, na základe výsledkov programu bezplatných obedov, ktoré viedli k zlepšeniu detí v matematike aj čítaní, zaviesť obedy zadarmo pre všetky deti, nie len pre tie, ktoré pochádzali z chudobnejších pomerov. Dotované obedy, prípadne obedy za zníženú cenu, mali do roku 2017 len deti z nízkopríjmových rodín, čo však podľa New York Times bolo až 75% detí, ktoré navštevujú štátne školy. Nové opatrenie teda dodatočne zaplatilo obedy pre približne 200 000 detí navyše.

Koaličná strana Smer-SD v júni 2018 navrhla obedy zadarmo, pre deti na základných školách a v poslednom ročníku materských škôl. Štát by to podľa odhadov malo stáť približne 100 miliónov eur. Návrh bude predložený na schôdzi NR SR v októbri 2018. 

Dôležitý výrok

„Len 70% detí sa dnes na školách stravuje v jedálňach (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa dostupných informácií je stravníkov na základných a stredných školách na Slovensku 70,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Čo sa týka počtu jedální, podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 celkom 2 015 jedální na školách (číslo však nezahŕňa materské ani vysoké školy). Zo zoznamu škôl, ktoré na svojej stránke uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), vyplýva, že ak spočítame počet základných škôl, špeciálnych základných škôl, gymnázií, konzervatórií, stredných odborných škôl a špeciálnych odborných škôl, dostaneme číslo 3 276 škôl. Z toho vyplýva, že za rok 2017 malo približne 61,5% škôl (vyššie uvedených) svoju jedáleň. 

ŠÚ uvádza počet stravníkov za rok 2017 celkom 476 000, pričom počet žiakov na týchto školách bol podľa CVTI 672 137. Z toho vyplýva, že približne 70,8% žiakov sa stravovalo v školských jedálňach. 

Treba však dodať, že to stále nie je číslo, ktoré by hovorilo o kapacite daných jedální a taktiež sa nevzťahuje na materské školy, ktoré do návrhu Smeru-SD o obedoch zadarmo spadajú. Taktiež teda nehovorí o počte detí, ktoré sa stravujú v materských školách, čo by toto percento pravdepodobne zvýšilo. 


Dôležitý výrok

„…jediný, kto zvýšil DPH bola vláda Ivety Radičovej za účasti pána Sulíka, kedy DPH išlo o jedno percento hore.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Okrem vlády Ivety Radičovej zvyšovali DPH aj vlády Mikuláša Dzurindu. Znížená sadzba sa za ich pôsobenia zvyšovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2000, 2003 a 2004. Základná sadzba sa za ich pôsobenia znižovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2003 a 2004 (.pdf, s. 6) Základnú sadzbu zvýšila Radičovej vláda v roku 2010 o 1 percentuálny bod z 19 % na 20 %. Malo ísť o dočasné opatrenie, ktoré následne ponechala v platnosti vláda Roberta Fica.  Základnú sadzbu DPH bola zvýšená aj v roku 1993 vládou Vladimíra Mečiara (novela zákona č.159/1993 Z.z.) z 23 % na 25 % (späť na 23 % bola následne znížená od januára 1996). Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Vláda Ivety Radičovej, sa rozhodla zvýšiť základnú sadzbu DPH prostredníctvom jej naviazania na deficit štátneho rozpočtu (490/2010 Z.z., § 85j). Základná sadzba sa zdvihla o jeden percentuálny bod na 20 %. Toto krízové ustanovenie malo platiť do momentu kým deficit štátneho rozpočtu neklesne pod 3%. Napriek tomu, že rétorika vtedajšieho premiéra bola kritická (SME, 25.7.2013), podobne ako vo výroku, jeho druhá vláda ponechala zvýšenú základnú sadzbu v platnosti až doteraz, t.j.aj po klesnutí deficitu pod 3 % (č. 222/2004 Z.z.O dani z pridanej hodnoty, § 27)  

Dôležitý výrok

„…jedným citátom pána Fica, ktorého sa pýtali svojho času v novinách. Súhlasíte s vyššou daňovou sadzbou pre ľudí s vyššími príjmami? A Robert Fico, keďže som za rovnú daň, tak nie. Toto je. No čo sa smejete. To ste vy povedali v roku 2002.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Robert Fico v roku 2002 na otázku, či súhlasí s vyššou daňovou sadzbou pre ľudí s vyššími príjmami, odpovedal: "Keďže som za rovnú daň, tak nie." Výrok Richarda Sulíka teda hodnotíme ako pravdivý.

Dobové mediálne záznamy potvrdzujú tvrdenie Richarda Sulíka. Článok denníka SME z roku 2006 o názore Roberta Fica na zavedenie rovnej dane uvádza, že Fico v roku 2002 skutočne hovoril, že nesúhlasí s tým, aby ľudia s vyšším príjmom platili aj vyššie dane, čo odôvodnil svojou podporou rovnej dane. 

V článku je citovaný aj rozhovor s Robertom Ficom z roku 2002:
SME: "Ste za rovnú daň?"
Robert Fico: "Áno, ale výška 14 percent, ako ju navrhujú, nie je pri súčasnej ekonomickej sile a sociálnej situácii reálna." (pozn. — vtedy najmä KDH hovorilo o 14-percentnej dani)
SME: "Ste za to, aby ľudia s vyššími príjmami mali vyššiu sadzbu príjmovej dane?"
Robert Fico: "Keďže som za rovnú daň, tak nie." (Príloha denníka SME Voľby 2002)

Dôležitý výrok

„…vy ste rozprávali na Dzurindu, že no tak toto je hanba, že sa ten, kto bol premiér, vráti do poslaneckej ľavice…Pán Fico povedal v roku 2009, nepovažujem za správne, aby človek, ktorý mal k dispozícii vládnu moc, potom sa vrátil do parlamentu a vykrikoval z ľavice, ako dnes vykrikuje pán Dzurinda“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Na základe diskusie z roku 2009 na TA3 hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako pravdivý. Robert Fico v nej reagoval na Mikuláša Dzurindu, ktorý pôsobil ako predseda vlády Slovenskej republiky v rokoch 1998-2006, a z ktorého sa po voľbách 2006, kedy vládu tvorili Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS, stal opozičný poslanec NR SR.

Nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či už štyri roky alebo osem rokov, sa potom vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice, ako dnes vykrikuje pán Dzurinda alebo pán Mikloš. Je to smiešne,“ vyhlásil Robert Fico v relácií V politike na TA3 4. januára 2009.

Robert Fico bol za tento výrok kritizovaný najmä po jeho zvolení za podpredsedu NR SR v roku 2010, kedy pôsobil ako opozičný poslanec. Robert Fico svoj mandát obhajoval vysokým percentuálnym ziskom Smeru v parlamentných voľbách, ktorý mu zaručil pokračovanie na slovenskej politickej scéne. 

Dôležitý výrok

„My sme mali teraz k dispozícii jednu správu Európskej komisie a myslím si, že by ju mal mať aj pán europoslanec, ktorá hovorí o takzvanej medzere DPH. A ukázalo sa, že v roku 2016 vďaka opatreniam, ktoré urobil pán Imrecze a jeho tím na Finančnej správe, sme poskočili o ďalších 3,16 percentuálneho bodu, čo bol piaty najrýchlejší skok v Európskej únii.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Európska komisia vydala 11. septembra 2018 správu o medzerách DPH v jednotlivých členských štátoch. Robert Fico bol vo výroku trochu nepresný, pretože pokles medzery DPH v roku 2016 nebol o 3,16 percentuálnych bodov ale o 3,6 percentuálnych bodov. Slovensko tak zaznamenalo piatu najvyššiu pozitívnu zmenu v rámci EÚ. Zlepšenie výberu DPH sa skutočne pripisuje opatreniam, ktoré vznikali po nástupe Františka Imreczeho na post šéfa Finančnej správy, aj keď napríklad NKÚ upozorňuje, že vďaka nedostatočne nastavenej metodike nevieme spoľahlivo povedať, či naozaj išlo výlučne len o efekt týchto opatrení. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Slovenská republika v roku 2016 dosiahla pokles medzery DPH o 3,6 percentuálnych bodov (z 2243 miliónov eur na 1872 miliónov eur) oproti roku 2015 (.pdf, s. 19) a skutočne to bol piaty najväčší rozdiel v medzere DPH spomedzi členských krajín Európskej únie. Prezidentom Finančnej správy v roku 2016 bol František Imrecze.
 
V nasledujúcej tabuľke je zobrazených šesť členských štátov, ktoré dosiahli najväčší rozdiel medzery DPH v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015.


Zavedené opatrenia popisuje Finančné riaditeľstvo SR nasledovne:
"Najväčší vplyv na efektívny boj proti daňovým podvodom malo aplikovanie desiatok opatrení z akčných plánov boja proti podvodom, ktoré sa začali realizovať v praxi od roku 2012 až do roku 2016. Medzi najvýznamnejšie patrí zriadenie daňovej kobry a zavedenie kontrolného výkazu DPH. (…) Kontrolný výkaz DPH začal fungovať v roku 2014. Odvtedy firmy poslali na finančnú správu viac ako 4,5 milióna kontrolných výkazov v ktorých bolo takmer 450 miliónov transakcií. Kým v roku 2014 bolo 20% z týchto transakcií rizikových, dnes je to už len 12%. Ďalšie opatrenia, ktoré prispeli v boji proti daňovým podvodom sú napríklad obmedzenie platieb v hotovosti, spustenie virtuálnej registračnej pokladnice, rušenie registrácií DPH či spustenie informačného systému kontrolných známok."

Účinnosť opatrení na lepší výber DPH konštatoval Inštitút finančnej politiky už v prvých rokoch po ich zavedení (napr. 2014). Zavedené opatrenia ocenil aj Najvyšší kontrolný úrad (2018), ktorý však upozorňuje, že nemuselo ísť v plnom rozsahu o dôsledok týchto opatrení:

"Zároveň však upozornil, že tento pozitívny vývoj nemožno v plnej miere pripísať len implementácii opatrení akčných plánov. Dokument totiž podľa úradu neobsahuje jasne číselné ciele, ani kritériá a spôsob vyhodnocovania účinnosti prijatých opatrení. „NKÚ SR z tohto dôvodu kontrolovaným subjektom odporučil zabezpečiť pravidelné ročné monitorovanie účinnosti prijatých opatrení v boji s podvodmi na DPH a komplexné vyhodnocovanie ich plnenia,“ priblížila hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.

Finančné riaditeľstvo si v roku 2012 síce stanovilo vlastné ukazovatele pre vyhodnocovanie účinnosti prijatých opatrení, podľa NKÚ však nejde o ukazovatele vyhodnocovania účinnosti, ale skôr o ukazovatele procesných úkonov správcu dane. Pri niektorých splnených opatreniach nebolo možné vzhľadom na krátky čas účinnosti alebo charakter smerovania exaktne vyčísliť ich prínos v praxi.
"

Dôležitý výrok

„…klesá strata železníc. Ak táto strata bola v roku 2017 štyri, tak v roku 2015 alebo 2016 bola päť alebo šesť miliónov.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Je pravdou, že strata slovenských železníc klesá. V rokoch 2015 a 2016 sa pohybovala medzi piatimi a šiestimi miliónmi eur, v roku 2017 bola niečo vyše štyroch miliónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Hospodárske výsledky ZSSK za roky 2015, 2016 a 2017 boli nasledovné: v roku 2015 činila strata železníc 5,889 mil. eur, v roku 2016 to bolo 5,152 mil. eur a v roku 2017 mali stratu 4,045 mil. eur.

Čo sa týka nárastu počtu cestujúcich, bezplatná preprava bola zavedená 17. novembra 2014. Podľa výročnej správy ZSSK z roku 2014 (.pdf, s. 12) bolo prepravených 47,29 mil. cestujúcich. V roku 2017 bolo prepravených 72,47 mil. cestujúcich. Nárast medzi rokmi činí 53.3%.

Dôležitý výrok

„Ale dala na to (EÚ na 1 cestovanie zdarma pre 18ročných po EÚ, pozn.) 40 miliónov a týka sa to pár tisíc ľudí. A my sme dali 13 miliónov pre 1,2 milióna ľudí.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Robert Fico má na mysli projekt Európskej únie  #DiscoverEU, v rámci ktorého získalo 15-tisíc mladých ľudí vo veku 18 rokov bezplatný cestovný lístok na vlakovú dopravu, s ktorým mohli počas leta cestovať po Európe. EÚ na projekt vyčlenila 12 miliónov eur. Ročné výdavky na vlakovú prepravu zadarmo na Slovensku predstavujú 13 miliónov eur, pričom ju využíva približne 1,16 milióna ľudí. Keďže Fico značne nadhodnotil výšku nákladov na projekt #DiscoverEU, hodnotíme výrok ako nepravdivý. 

Projekt #DiscoverEU, ktorý bol prvýkrát spustený tento rok, plánuje EÚ rozšíriť. Cestovný lístok zadarmo by tak v budúcnosti mohlo dostať až 1,5 milióna mladých Európanov. Náklady by mali dosiahnuť 700 miliónov eur.

Vlaková preprava zadarmo pre žiakov, študentov a dôchodcov stojí štátny rozpočet ročne približne 13 miliónov eur. Suma je vyrátaná na základe výpadkov tržieb z prepravy cestujúcich Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) a čiastočne spoločnosti RegioJet, a. s. (na trati Bratislava — Komárno) od zavedenia vlakov zadarmo v novembri 2014 vládou SMER-SD.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR uviedlo, že za roky 2015 až 2018 sa na bezplatnú vlakovú prepravu minulo najmenej 52 miliónov eur.

Hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká informovala, že "presne určiť výpadok tržieb súvisiaci so zavedením bezplatného cestovného pre vybrané skupiny obyvateľov prakticky nie je možné. Počas posledných vyše troch rokov sa výrazne menia cestovné návyky obyvateľstva."

Počet cestujúcich zaregistrovaných na bezplatnú prepravu ku koncu augusta predstavoval 1,16 milióna. Z celkového počtu zaregistrovaných tvoria 45,4 % študenti a 54,6 % dôchodcovia. Z celkového počtu pasažierov tak približne polovica približne polovica cestuje zadarmo. Počas tohto roka ZSSK zatiaľ prepravila vyše 17 miliónov cestujúcich s nárokom na bezplatnú prepravu.

Dôležitý výrok

„No ale zároveň vy ste zvýšili príspevok, ktorý dáva štát železniciam o 30 miliónov z 210 na 240“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Vzhľadom na konečnú hodnotu úhrady zo štátneho rozpočtu pre Železničnú spoločnosť Slovenska (ZSSK) môžeme konštatovať, že sa táto suma naozaj zvýšila o približne 30 miliónov eur oproti plánu. Nejde však o systémové navýšenie dotácie, ale jednorázový doplatok k zálohovým úhradám za objednané služby. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Z dostupných dokumentov (.pdf, s. 62) a (.pdf, s. 63) o rozpočtoch verejnej správy vyplýva, že príspevok pre ZSSK sa medzi rokmi 2014 až 2017 príliš nezmenil. V roku 2014 bol príspevok nastavený na 205 mil. eur. Od roku 2015 — 2017 bol príspevok vždy nastavený na hodnotu 209,56 mil. eur. Avšak, v jednotlivých rokoch boli vyplatené iné sumy ako boli prvotne plánované. V roku 2016 bola ZSSK vyplatená suma 243,95 mil. eur. Čo predstavuje nárast o vyše 34 mil. eur. Táto navýšená suma predstavovala pohľadávku voči ministerstvu dopravy. 

Toto navýšenie zálohovej úhrady vysvetľoval hovorca ZSSK Tomáš Kováč nasledovne: "V posledných rokoch sú zálohové úhrady nastavené tak, že zhruba na 85% pokrývajú celkovú úhradu dopravných služieb vo verejnom záujme. Nárast cestujúcich a s tým súvisiace náklady však znamenajú, pri nezmenenej zálohovej úhrade, vyšší doplatok pri konečnom ročnom zúčtovaní," uviedol T. Kováč.



Dôležitý výrok

„Všetci vaši štyria europoslanci vykazujú nižšiu aktivitu ako ja…“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Dáta z rokovaní a vystúpení poslancov v Európskom parlamente zbiera niekoľko analytických webov, ktoré nespadajú do žiadnych oficiálnych štruktúr európskych inštitúcií. Každý z nich používa vlastnú metodológiu ako sledovať aktivitu europoslancov a ako ju hodnotiť. Richard Sulík nevychádza všade ako aktívnejší než europoslanci Smeru-SD. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Je pravdou, že napríklad podľa portálu MEPranking.eu vychádza zo slovenských europoslancov Richard Sulík ako 5. najaktívnejší, pričom Monika Beňová, Vladimír Maňka, Monika Smolková ako aj Boris Zala sa umiestňujú za ním.

No napríklad web VoteWatch.eu, ktorý taktiež mapuje činnosť europoslancov podľa rôznych kategórií, takéto skóre neukazuje. 

MEPranking sumarizuje vo svojom hodnotení všetko, čo europoslanci robia, dokonca do tohto výpočtu zahŕňa aj počet tweetov. Votewatch sa sústreďuje na najdôležitejšie z aktivít europoslancov, ktoré  k 11. júnu 2018 vyzerali takto:





Dôležitý výrok

„…bol to práve Smer a pán Fico, ktorý zaviedli zákon, ktorý zvyšuje vek odchodu do dôchodku…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Dôchodkový vek sa po zavedení dôchodkovej reformy vlády Roberta Fica z roku 2012, každoročne predlžuje o určený počet dní, ktorý záleží od vývoja priemernej strednej dĺžky života. Výrok Richarda Sulíka je pravdivý.

Podobný výrok demagog.sk už overoval začiatkom septembra 2018, kedy ho v dlhšej podobe uviedol predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. 

Každoročné predlžovanie dôchodkového veku sa odvíja od vývoja priemernej strednej dĺžky života na základe zistení Štatistického úradu SR. Zo vzorca síce automaticky nevyplýva zvyšovanie dôchodkového veku, je však pravda, že tento rast umožňuje, čo potvrdzuje aj zvýšenie tohto veku, odkedy vstúpilo opatrenie Smeru do platnosti. Toto opatrenie v čase zavedenia Ministerstvo práce obhajovalo tým, že sa posilní dlhodobá udržateľnosť verejných financií.

Prijaté opatrenie upravilo zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom súčasný §65a tohto zákona znie: "Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol."

Momentálne sa navrhuje zastropovať vek odchodu do dôchodku pomocou ústavného zákona, ktorý by určoval vek odchodu na 64 rokov. 

Dôležitý výrok

„…my keď máme stále viac dôchodcov (…) keď máme stále viac dôchodcov, ktorí žijú stále dlhšie, tak jednoducho to je taký silný nápor na dôchodkové poistenie, že tie dôchodky budú klesať. A to nehovorím ja, to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť …“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila komentár k problematike zavedenia stropu dôchodkového veku. V komentári skutočne upozorňuje, že vplyvom zavedenia stropu dôchodkového veku môže dôjsť k poklesu výšky dôchodkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V komentári sa uvádza nasledovné:
"Je taktiež nevyhnutné vziať do úvahy vplyvy na makroekonomický vývoj, verejné financie, podnikateľov a domácnosti. Uvedené opatrenie by totiž v časoch „najväčšieho starnutia“ znížilo počet ľudí na trhu práce, čo by sa prejavilo v spomalení potenciálneho ekonomického rastu, a teda v nižšej životnej úrovni. Výkonnosť ekonomiky by v roku 2067 mohla byť o viac ako 9 % nižšia (percentuálny rozdiel v HDP v roku 2067), čo by negatívne pocítila celá populácia vrátane dôchodcov. Zároveň, výška novopriznaných dôchodkov by sa automaticky znížila o takmer 10% v porovnaní so súčasnou legislatívou (v roku 2067) vplyvom menšieho počtu odpracovaných rokov ľudí odchádzajúcich do dôchodku. Túto skutočnosť priznáva aj samotná doložka vplyvov návrhu ústavného zákona predložená do parlamentu.

Vplyvom zvýšenia počtu dôchodcov a nižšej výkonnosti ekonomiky by bolo potrebné na vykrytie vyšších penzijných výdavkov nájsť dodatočné príjmy. Ako napríklad:
• zvýšením sadzby odvodov SP
• zvýšením daní (a ich transferom do SP)
• znížením iných výdavkov verejnej správy (aby sa úspora mohla použiť na transfer do SP)
alebo aj znížením samotnej výšky dôchodkov nad rámec zníženia vplyvom kratšej kariéry
."

Dôležitý výrok

„…čísla od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde vláda predsa má vplyv na tom, kto tam bude menovaný. Oni to vravia, že z pohľadu niekoľkých desiatok rokov tie dôchodky (navrhovaný dôchodkový strop, pozn.) nie sú udržateľné…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda skutočne z dlhodobého hľadiska nepovažuje zavedenie dôchodkového stropu za udržateľné, čo vyplýva z komentáru, ktorý vydala v septembri 2018. Predsedu tejto rady navrhuje vláda a volia poslanci NR SR, jedného člena navrhuje prezident a schvaľuje NR SR, ďalšieho člena navrhuje guvernér NBS a schvaľuje NR SR. Vláda má teda vplyv na to, kto bude nominovaný na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a keďže vládne strany majú v NR SR väčšinu, majú tiež vplyv aj na hlasovanie poslancov. Súčasný predseda rady bol schválený NR SR v júni 2012, teda počas 2. vlády Roberta Fica. Členovia rady boli schválení v roku 2015 a 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vo svojom komentári k zavedeniu dôchodkového stropu vyjadrila nasledovne:"….ide o opatrenie ktoré výraznou mierou zhoršuje udržateľnosť verejných financií," či"zhoršenie indikátora dlhodobej udržateľnosti verejných financií o 1 % HDP," alebo "…negatívneho vplyvu navrhovanej zmeny v dôchodkovom systéme na jeho dlhodobú udržateľnosť,". 

Zákon č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti ustanovuje v čl.3 nasledovné:
"Členmi rady sú predseda a dvaja ďalší členovia. Predsedu rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Jedného člena rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Ďalšieho člena rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska. Člen rady má postavenie verejného činiteľa."

„Pán Fico svojho času hovoril, že z čísiel sa ľudia nenajedia, rast HDP to je len akési číslo.“

„…naďalej nám prudko stúpa zamestnanosť. Musíme rátať tento rok so 45 tisíc novými pracovnými miestami (…) a stále ideme dole s nezamestnanosťou.“

„…sme dali študentom a žiakom po 150 eur na výlety, na lyžovačky a na takzvané školy v prírode. Nuž ale dnes môžme skonštatovať, že dohromady štát za tri roky preplatil 1,3 milióna nocí a týka sa to okolo 280-tisíc študentov.“

„…potom čo skolabovala Finančná správa v roku 2012 (…) pán Mikloš sa v roku 2012 ospravedlnil všetkým občanom Slovenskej republiky, že totálne zlyhala Finančná správa.“

„Prišiel nový riaditeľ Finančnej správy (v roku 2012, pozn.) a vybral navyše 3,8 miliardy na DPH.“

„Elektrina. Ľudia dnes platia 80 eur ročne navyše, len kvôli tomu, že dotujeme uhlie v Prievidzi, že dotujeme výrobu, (…) výrobu elektriny z (…) z obnoviteľných zdrojov, a tak ďalej (…).“

„Ak si dobre ešte pamätám čísla, tak na rok 2017 bol plánovaný deficit na úrovni 1,3%. Už je evidentné a zrejmé, že ten deficit bude podstatne nižší.“

„My sme znížili DPH na 10% na základné potraviny.“

„…na Finančnej správe bol problém, ale však prišiel pán Imrecze z firmy SA Pektory (SAP Slovensko s.r.o., pozn.) a hneď nakúpil za stovky miliónov alebo za vyše sto miliónov nový softvér.“

„…v 2010 roku súhlasil so zvýšením DPH. Ivan Mikloš a Ján Figeľ chceli až o dva percentuálne body na 21. Myslel som si, že aký som strašne dobrý kompromis urobil, že dáme to na 20, ale iba po tú dobu, čo bude deficit pod tri percentá a potom to automaticky, my sme to tak rovno napísali do zákona, že automaticky to klesne na 19 a keď už ten deficit bol taký, že to malo automaticky klesnúť, vy pán Fico, vaša druhá vláda to zrušila tento automatizmus a vďaka vám máme ešte dnes 20 percentnú DPH.“

„My sme zdvihli materskú na úroveň čistého príjmu ženy pred tým, ako odišla na materskú. Je to 34 týždňov.“

„…sme pristúpili k rozhodnutiu, že od 1. januára budúceho roku o 10% a 1. januára ďalšieho roku o ďalších 10%, teda v priebehu 12 mesiacov o 20% budeme zvyšovať platy vo verejnej správe.“

„…v roku 2011, keď ste položili vlastnú vládu…“

„Tieto peniaze (dane z príjmu fyzickej osoby, pozn.) sa delia v pomere 70:30. 70% ide na obce a mestá a 30% ide na vyššie územné celky.“

„Vlaky zadarmo celkové náklady sa pohybujú záleží to od príslušného roku od 13 do 17 miliónov eur a pokiaľ ide o celkový počet ľudí, ktorí dnes využívajú vlaky zadarmo, tak hovoríme o 1,2 milióna ľudí. Je to absolútny rekord.“

„…hovoríme približne o 10% celkovej dotácie (na bezplatnú vlakovú dopravu, pozn.), ktorá ide do osobnej dopravy…“

„Ak si pamätám ten graf, ktorý som videl, tak to bolo možno 68% študentov, ktorí reálne obsadili tie vlaky a chodia do škôl.“

„…všetky SAD-ky sú dnes v súkromných rukách, železničná doprava je naďalej v rukách štátu…“

„Priemerný nárast výdavkov na zdravotníctvo sú 3% ročne.“

„Pokiaľ ide o dopravu, tak 3,8 miliardy sme dali na rôzne modernizačné práce v posledných rokoch.“

„Začali sme dávať aj príspevky rodičom, že pokiaľ umiestni to dieťa v súkromnom zariadení, má od štátu príspevok.“

„Zákon získal v prvom čítaní ústavnú väčšinu bez SaS (dôchodkový strop, pozn.). (…) Aj v prípade Mostu-Híd hovoria, že nie celkom sú stotožnení s predstavou, že pôjdeme na 64 rokov a preto dali voľné hlasovanie a ak si pamätám, niekoľko hlasovalo za tento návrh, iní sa buď zdržali hlasovania alebo hlasovali úplne inak.“

„Dnes sa odchádza do dôchodku vo veku 62 rokov a neviem koľko 100 dní. (…) Ak necháme tento automat, ktorý sme nastavili veľmi správne na priemerný vek dožitia, tak sa nám stane, že v nejakom období budú ľudia chodiť do dôchodku v 68-ke, v 69. Dnešní tridsiatnici, ten, kto má dnes 30 rokov a keby takto sa ďalej zvyšoval vek pri odchode do dôchodku, by išiel do dôchodku, keby mal 68 rokov“

„…o koľko prešiel zákon, ktorým ste zaviedli dôchodkové správcovské spoločnosti a druhý súkromný pilier? O jeden hlas. A bol to obyčajný zákon.“

„Naviac prudko stúpol počet cestujúcich o 58% stúpol počet cestujúcich….“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."