Demagog.sk

Stav polície a dôvera verejnosti

V politike, 22. apríla 2018. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

Prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar bol hosťom relácie V politike v televízii TA3, kde hovoril o stave Polície SR a dôvere verejnosti voči nej. Z jeho vystúpenia v relácii sme vybrali a overili všetky faktické výroky.

Štatistiky diskusie

17   0  
0   5  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„…rozhoduje z hľadiska obsahu informácií, ktoré sa poskytujú verejnosti orgány činné v trestnom konaní a to je vyšetrovateľ alebo prokurátor. Teraz sa tak deje pri tej dvojnásobnej vražde, kedy si to skutočne vyhradila už len prokuratúra a informuje prokurátora.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Prezident Policajného zboru tvrdí, že informácie o trestnom konaní môže podávať vyšetrovateľ alebo prokuratúra. Taktiež poukazuje na to, že v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej môže informácie poskytovať len prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár poveril informovaním o trestnom konaní v súvislosti s dvojnásobnou vraždou dozorného prokurátora. Keďže informácie o vyšetrovaní môže poskytovať už len on, hodnotíme výrok ako pravdivý.

Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) môžu poskytovať informácie o trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a súd. Pri poskytovaní informácií musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, ktorá by mohla zmariť alebo zaťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. § 10 trestného poriadku vymedzuje, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.

V prvých dňoch vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Jaromír Čižnár uvalil informačné embargo na vyšetrovanie tejto vraždy. Čižnár tak konal preto, aby sa zabránilo úniku informácií, čo by mohlo sťažiť vyšetrovanie. Taktiež podotkol, že nie len verejnosť ale ani politici nebudú informovaní o priebehu vyšetrovania. Toto informačné embargo bolo uvalené po tlačovej besede vtedajšieho premiéra Roberta Fica, vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a prezidenta PZ Tibora Gašpara.

22. marca 2018 Jaromír Čižnár zrušil úplný zákaz poskytovania informácií o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Čižnár zároveň splnomocnil dozorného prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), aby v prístupnej miere a po dohode s vyšetrovateľmi mohol informovať o vyšetrovaní vraždy.

Hoci bolo zakázané informovať o vyšetrovaní, Tibor Gašpar viackrát tento zákaz nedodržal a o vyšetrovaní napriek tomu informoval na verejnosti, čo podľa právneho zástupcu rodiny zavraždených mohlo uškodiť vyšetrovaniu.

Dôležitý výrok

„My sme s ministrom Kaliňákom pripravovali zákon o novom výbere policajného prezidenta (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) predstavil návrh zmien v polícii a policajnej inšpekcii koaličným partnerom 6. februára 2018. K podrobnostiam návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra, sa bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vyjadrila nasledovne: „Potrebujem si to podrobne preštudovať, zatiaľ som návrh videla len zbežne, krátko som komunikovala s policajným prezidentom.“ Samotnej prípravy zákona sa Gašpar s najväčšou pravdepodobnosťou nezúčastnil, keďže táto úloha pripadá ministerstvu vnútra. Avšak keďže skutočne bol podaný návrh na zmenu vo výbere policajného prezidenta, hodnotíme výrok napriek tomu ako pravdivý.

Ako informoval vo svojom článku denník SME 10. mája 2017, s prípravou nového zákona, týkajúceho sa voľby policajného prezidenta ministerstvá vnútra a spravodlivosti finišujú. „O návrhu zákona, ktorý bude riešiť aj výber policajného prezidenta, vedieme odborné diskusie,“ napísal tlačový odbor vnútra s tým, že verejnosti predstaví až finálnu verziu zákona. Predložiť ho mali podľa spomínaného článku v júni roku 2017. „Skoncovať sa má najmä s tým, že podľa stále platných pravidiel si šéfa polície vyberal sám minister vnútra. Namiesto toho sa ráta s vypočúvaním kandidátov či menovaním víťaza konkurzu vládou.

Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (SMER-SD) predstavil návrh zmien v polícii a policajnej inšpekcii koaličným partnerom až 6. februára 2018. K podrobnostiam návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra, sa bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vyjadrila nasledovne: „Potrebujem si to podrobne preštudovať, zatiaľ som návrh videla len zbežne, krátko som komunikovala s policajným prezidentom,“ ozrejmila.

Podľa článku teraz.sk by mal návrh zákona priniesť „zmeny, ktoré by mali posilniť nezávislosť polície a policajnej inšpekcie. Policajného prezidenta by už nemal menovať minister vnútra, ale vláda po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore. Zmeny čakajú aj policajnú inšpekciu, ktorej šéf sa má dostať z bežného úradníka na úroveň policajného prezidenta a jeho vymenovanie má mať tiež v náplni vláda. Pre trestné činy policajtov by mali byť zriadené špecializované odbory Generálnej prokuratúry, ktoré sa budú zapodievať podozreniami z trestných činov policajtov.

Dňa 12. apríla 2018 predložil vtedajší minister vnútra Tomáš Drucker do pripomienkového konania návrh zákona, ktorý okrem iného upravuje menovanie a odvolávanie prezidenta PZ. Výber policajného prezidenta by mala mať na starosti odborná komisia so zastúpením z polície, odborov a prokuratúry. Rovnako by sa mali zo zákona stanoviť isté kvalifikačné predpoklady. Komisiou odporučený návrh prejde do vypočutia do výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.

Vymenovanie prezidenta PZ upravuje § 6 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. V súčasnosti "prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra (ministra vnútra, pozn.)". Takisto sa prezident PZ vo svojej funkcii zodpovedá ministrovi.

Dôležitý výrok

„OECD za rok 2016 hovorí o tom, že polícia 72% dôvera, Focus z novembra 2016 54% polícia. Vždy je to ale aj zlepšenie o nejakých 10 až 14 percentuálnych bodov s predchádzajúcimi meraniami. Eurobarometer 47% dôveruje, 49 nedôveruje, 4% nevie.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa štatistiky OECD z roku 2016 (.pdf, s. 4) bola hodnota dôvery v políciu na úrovni 72 %, pričom v roku 2007 táto hodnota predstavovala iba 48 %. Podľa vyjadrenia Agentúry Focus, agentúra uskutočnila v júni 2016 prieskum pre Inštitút pre verejné otázky podľa ktorého v tom období dôvera v políciu bola na úrovni 45 % (.pdf, s. 80). Pravdepodobne z tohto prieskumu čerpal aj portál sudcovia.sk, ktorý v článku z decembra 2016 túto hodnotu neprávne uviedol ako 54 %. Štatistika Eurobarometer z roku 2007 (.pdf, s. 59) uvádza, že polícii dôverovalo iba 38 % ľudí, pričom v roku 2016 47 % (.pdf, s. 48) a v 2017 43 % (.pdf, s. 38) respondentov. Prezident Policajného zboru teda odkazoval na výsledky z roku 2016. Je pravdou, že štatistiky poukazujú na zlepšenie, avšak v prípade prieskumu OECD rozdiel medzi výsledkami z roku 2007 a 2016 predstavuje 24 percentuálnych bodov, u meraní Eurobarometer z roku 2007 a 2016 (na ktorý Gašpar odkazoval) je rozdiel 9 percentuálnych bodov. Napriek nepresnostiam a uvádzania chybnej hodnoty kvôli odkazovaniu na sekundárny zdroj, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Na základe dokumentu Government at a Glance 2017 vydávaným organizáciou OECD bola dôvera ľudí v lokálnu políciu v roku 2007 na úrovni 48 %. V roku 2016 až 72 % respondentov odpovedalo, že má dôveru v lokálnu políciu (.pdf, s. 4). Eurobarometer z roku 2007 (.pdf, s. 59) uvádza, že 62 % opýtaných polícii (skôr) nedôverovalo. Zvyšných 38 % polícii dôverovalo, alebo nevedelo na otázku jednoznačne odpovedať. Podľa analýzy z roku 2016 (.pdf, s. 48) polícii dôverovalo 47 %, 49 % respondentov nedôverovalo a 4 % sa nevedelo rozhodnúť. Eurobarometer z roku 2017 (.pdf, s. 38)  uvádza, že 43 % respondentov (skôr) dôveruje v políciu, 53 % skôr nie a 4 % sú nerozhodnutí. 

Zdroj: OECD

Prieskum verejnej mienky, v ktorom sa respondentov medzi inými pýtali aj na dôveru k politickým a spoločenským inštitúciám zorganizoval v roku 2016 aj Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s Agentúrou Focus. Podľa publikácie vydanej v roku 2017 Občianska spoločnosť na Slovensku (.pdf) polícii dôverovalo v júni 2016 45 % opýtaných. 

„…6 rokov (vo funkcii prezidenta Policajného zboru, pozn.) budem mať, dožijeme 15. mája.“

„…som nominant ministra vnútra za politickú stranu Smer, no každý policajný prezident, aj predo mnou, bol nominant nejakého ministra.“

„…som pracoval aj pod ministrom za KDH, pod ministrom za SDKÚ a teraz pod ministrom za stranu Smer.“

„Ja som prichádzal do vyššej policajnej funkcie v roku 2005 za ministra KDH. Bol to post riaditeľa Úradu boja proti korupcii (…). Tam som pôsobil skoro 5 rokov, aj pod ministrom za SDKÚ a po príchode strany Smer a príchode ministra Kaliňáka (…) jedno funkčné obdobie som strávil aj s ním v tejto pozícii.“

„…máme k tomu normálne nariadenie ministra vnútra, ktoré rieši tú komunikačnú stratégiu a spôsob, akým sa informuje verejnosť.“

„Ten zákon hovorí o mojej spôsobilosti, bezúhonnosti, psychologickej spôsobilosti, zdravotnej (…).“

„Tí ľudia (organizátori protikorupčných pochodov a Za slušné Slovensko, pozn.) … už v čase protikorupčných pochodov, keď som ich pozývali, neprišli.“

„Ja mám tri previerky na PT (stupeň utajenia prísne tajné, pozn.) (…).“

„…verejný prísľub som dal, takže na základe takéhoto rozhovoru a dohody som hneď na druhý deň, (…), žiadosť o uvoľnenie z funkcie som dal hneď na druhý deň, ako som prisľúbil verejne.“

„…nemáme prvého viceprezidenta, druhý viceprezident bol vážne chorý v tomto období (…).“

„…podozrení pri čerpaní eurofondov, ktoré sa mimochodom ako trestný čin vyšetrujú práve len na protikorupčnej jednotke.“

„…je tu prieskum, výskum európskych hodnôt, robil ho Sociologický ústav SAV 18. decembra (2017, pozn.) s tým, že tu má polícia, mimochodom dôveru 54% a keď sme pri tej tlači a médiách, tak tu je 39%.“

„…jeden prieskum, ktorý hovoril o tom, že ako sa žije, tuším 129 krajín sa hodnotilo, kde Slovensko vyšlo na 30. mieste z hľadiska všetkých ukazovateľov, ktoré sa v tom merajú a čo sa týka osobnej bezpečnosti, občania povedali, že sme ako krajina, ktorá je na 18-tom mieste.“

„…všetkých policajtov na Slovensku. Tých 23-tisíc, ktorých ja riadim alebo spolu s ďalšími funkcionármi.“

„V roku 2012, keď som nastupoval, 90 tisíc trestných činov, zaokrúhľujem. V roku 2017, keď sme uzavreli rok, 66 tisíc, to je o 24 tisíc trestných činov menej. Objasnenosť z 53% na dnešných skoro 60%.“

„…čísla ku poškodzovaniu finančných zámerov európskych spoločenstiev, to je taká dobrá téma dnes, kedy sa hovorí o tých podvodoch v eurofondoch. V roku 2017 NAKA obvinila 92 osôb za tento trestný čin. To je útvar, kde sa tento trestný čin vyšetruje. Čiže nie na iných útvaroch. A objemovo tam išlo 4,5 milióna eur. V roku 2010 to bolo napríklad len 856 tisíc eur, čo sa stíhalo v trestných veciach.“

„My sme po mojom príchode zriadili Národnú kriminálnu agentúru, (…).“

„Štrukturovali sme obvodné oddelenia, zrovnoprávnili sme a spravodlivosti nastavili riadiace príplatky, ale aj minimálne počty na obvodnom oddelení (…).“

„… za Národnú kriminálnu agentúru, lebo som v predchádzajúcom rozhovore započul, že robíme len drobnú kriminalitu a polícia nerieši závažné kauzy. No bolo na NAKA obvinených za existenciu 5 rokov, potom, čo sme ju zriadili v roku 2012, 5264 osôb.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."