Demagog.sk

Kažimír o ekonomickom raste

V politike, 11. februára 2018. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

Minister financií SR Peter Kažimír (SMER-SD) bol hosťom relácie V politike v televízii TA3, kde hovoril o ekonomickej kondícii Slovenska. Z jeho vystúpenia v relácii sme vybrali a overili všetky faktické výroky.

Štatistiky diskusie

17   1  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Kedysi sme boli krajina proste ťažkého strojárenského priemyslu. Vyrábali sme zbrane. Boli sme spolu v Českolovensku premiantmi v tejto oblasti.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Pozícia Československa v období socializmu (do roku 1989) bola v oblasti zbrojárstva a ťažkého strojárstva celosvetovo významná a výnimočná. Slovensko patrilo k tzv. "ekonomickým tigrom" najmä v oblasti zbrojárstva. Slovenské zbrojárske závody dotovali československú armádu tisíckami tankov a neskôr sa začali orientovať aj na export ťažkej zbrojárskej techniky do socialistických a spriatelených krajín, čo ešte viac zvýraznilo pozíciu Československa. Rovnako dôležité boli aj výrobky ťažkého strojárstva. Výrok ministra financií je pravdivý.

Československo patrilo medzi socialistické krajiny s centrálne plánovaným hospodárstvom, ktoré v minulom storočí mohutne investovali do obrany a aj do výroby zbraňových systémov. Rast vojenských výdajov začal po vstupe ČSR do Varšavskej zmluvy a trend zbrojnej výroby narastal až do roku 1968. Podiel Slovenska na výrobe zbraní bol nadpolovičný, v roku 1989 dokonca dosiahol úroveň 60 %. Podiel výdajov na obranu na HDP sa pohybovalo medzi 5 až 7 %, s každoročne sa meniacou tendenciou. Na Slovensku sa v období 1952 až 1989 vyrobilo celkovo 45 tisíc obrnených vozidiel. Náš export smeroval najmä do štátov ZSSR, NDR a Poľska. Spomedzi nesocialistických (spriatelených krajín) smeroval export hlavne do arabských krajín, najmä do Líbye, Iraku, Egyptu či Jemenu. Dôležitými subjektami zbrojnej výroby na Slovensku boli ZTS Dubnica nad Váhom, PS Považská Bystrica, PPS Detva a aj ďalšie. 

Významnú rolu však hrali celkovo aj závody ťažkého strojárstva. Ako názorný príklad možno uviesť Východoslovenské železiarne (VSŽ), v ktorých sa vyrábali plechy, karosérie, oceľové pásy či rôzne strojárske výrobky. VSŽ zamestnávali desaťtisíce ľudí a výrobky vyvážali do celého sveta. V Košiciach sídlili aj Východoslovenské strojárne so špecializáciou na pneumatické buchary, trecie vretenové lisy, prevodovky, vagónové cisterny či automiešače betónu. Tatravagónka Poprad bola významným výrobcom vlakových vagónov.

Dôležitý výrok

„Minulý týždeň bol schválený nový zákon o investičných stimulov, ktorý už nebude spájať podmienku poskytovania stimulov len s tvorbou nových pracovných miest, (…), ale bude viacej sústredený na technologický transfér. To znamená nové technológie a na inovácie.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
6. februára 2018 Národná rada SR schválila vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci.Daný návrh podporilo 77 zo 141 prítomných poslancov.  Z návrhu zákona z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ako uviedla agentúra TASR vyplýva, že podmienkou investičnej pomoci investorom na Slovensku už nebude tvorba pracovných miest vo výrobe ale aplikácia a implementácia inovácií a nových technológií do výroby. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa všeobecnej dôvodovej správy tohto návrhu zákona k zásadným zmenám oproti predošlej právnej úprave patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradí tento návrh podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste.

Navrhovaná právna úprava reflektuje celkové zmeny potrieb SR v oblasti podpory investícií, zmeny potrieb investorov a zmeny v európskej legislatíve. Podľa navrhovateľa by mal zákon vytvoriť väčší priestor pre znižovanie regionálnych rozdielov v rámci celej krajiny. Nová legislatívna úprava bude zároveň viac zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Podporia sa tak ciele dosahovania udržateľného hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti SR nielen v európskom, ale aj v globálnom priestore.

Novelizáciou zákona sa podľa ministra Petra Žigu nastavuje taktiež aj nová štruktúra poskytovania investičných stimulov. Mala by sa nastaviť smerom od západu na východ a od priamych k nepriamym investičným stimulom. To by v praxi znamenalo — čím je investícia viac na východ, tým bude môcť byť viac podporená vládou. Zároveň nebude pomoc poskytovaná v priamej peňažnej forme, ale vo forme daňových úľav.

Dôležitý výrok

„…inflácia po rokoch deflácie sa nám proste prebúdza cez jeden z dôvodov je práve zvyšovanie miezd, to je takzvaný dopytový efekt. No a mala by dosahovať úroveň okolo 2%, čo je vlastne cieľ menovej politiky Európskej centrálnej banky po desaťročia (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Európska centrálna banka (ECB) v roku 1998 definovala, že cenová stabilita bude dodržaná ak nárast v cenách podľa indexu (HICP) bude nižší ako dve percentá. V roku 2003 ECB špecifikovala, že je cieľom udržiavať mieru inflácie menej ako dve percentá, ale blízko k tejto hodnote v stredno-dobovom výhľade. Podľa údajov Štatistického úradu bol počas posledných 10 rokov trend zvyšovania priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Podľa indexu cien HCIP, ktorý meria infláciu, Slovensko malo v roku 2017 infláciu na úrovni 1,4 % a to po trojročnom období s defláciou. Dopytový efekt je ekonomická teória ktorá hovorí o vplyve rastu mzdy na infláciu, preto môžme považovať tento výrok za pravdivý. 


Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 sa má v strednodobom horizonte inflácia dostať na úroveň 2,3 % (.pdf, s. 5)

EuroEkonóm.sk vysvetľuje dopytový efekt: „ak rast nominálnej mzdy prevýši rast produktivity a teda aj skutočného produktu (ktorý môže zodpovedať potenciálnemu) – dôjde k inflácií.” 

Zmluva o Európskej únii 2012/C 326/01 v protokole č. 4 o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) určuje týmto organizáciam udržiavať cenovú stabilitu. Na základe tejto zodpovednosti rada ECB prijala v roku 1998 opatrenie na udržiavanie inflácie pod dvoma percentami. ECB vo svojej výročnej správe za rok 2016 tento cieľ opätovne potvrdzuje: "Cieľom menovopolitických opatrení, ktoré ECB prijala v posledných rokoch, bola podpora hospodárskeho oživenia v eurozóne a návrat miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte." (.pdf, s. 43)
  

Dôležitý výrok

„…my sme už zaviedli takú novinku od 1. januára, ktorá sa týka (zdanení, pozn.) takzvaných digitálnych platforiem. Napríklad taký známy Uber, (…) sprostredkovanie ubytovania cez booking.com a podobne. (…) sme relatívne prišli (…) návrhom, pionierskym v tom zmysle, že sme medzi prvými v Európe, ktorí vlastne zakladá povinnosť takýmto platformám si založiť takzvanú prevádzkáreň a to znamená z príjmov, ktoré budú plynúť z územia Slovenskej republiky a zo služieb poskytovaných na našom území, mali proste platiť dane podľa našich zákonov.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Peter Kažimír odkazuje na zákon č. 344/2017 Z.z Uvedený zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018 (s výnimkou niektorých paragrafov, ktoré budú účinné k 1. januára 2019) a skutočne rieši problematiku odvádzania daní z digitálnych platforiem ako sú Uber, Airbnb či Booking.com. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Návrh zákona bol predložený 18. augusta 2017 a pochádza z dielne Ministerstva financií SR. Podnetom k vypracovaniu tohto zákona bolo Programové vyhlásenie vlády SR (.pdf, s. 21), Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 (.pdf, str. 12) a Smernica Rady  (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Zákon č. 344/2017 bol schválený 7. decembra 2017, kedy zaň hlasovalo 101 zo 134 prítomných poslancov Národnej rady SR. 16 poslancov hlasovalo proti a 17 sa zdržalo hlasovania. 

Zákon priniesol povinnosť registrácie digitálnych platforiem, poskytujúcich ubytovacie (Airbnb, Booking.com) a dopravné služby (Uber), na území Slovenska. Peter Kažimír sa pre TASR vyjadril: "Tieto firmy sa budú musieť po novom registrovať formou stálej prevádzkarne na území Slovenska v prípade, ak poskytujú opakovane svoje služby formou sprostredkovania dopravy a ubytovania."  Cieľom zákona je: "Všetky tieto opatrenia sme urobili s cieľom zabrániť odlivu ziskov mimo Slovenska a treba povedať, že Slovensko je jednou z prvých krajín, ktorá pristúpila k riešeniu zdaňovania tejto modernej formy podnikania," dodáva Kažimír.

Podľa portálu Euractiv.sk by z každého eura, ktoré poskytovateľ služby zaplatí zahraničnej platforme, mal zaplatiť ďalších 19 až 35 centov zrážkovú daň, podľa toho v ktorej krajine platforma sídli. Ministerstvo financií priznáva, že skontrolovať či fyzická osoba využíva zahraničnú platformu na poskytovanie svojich služieb bude komplexná. Správca dane bude preto „využívať všetky nástroje, vrátane daňových kontrol a medzinárodnej výmeny informácií“.

Okrem Slovenska podporuje zdaňovanie príjmov dosiahnutých prostredníctvom digitálnej ekonomiky aj Nemecko či Francúzsko. Práve tieto dve krajiny spojili svoje sily a spoločne tlačia na EÚ aby prišla s návrhom ako zamedziť tejto neakceptovateľnej situácií. Práve Francúzsko prijalo v septembri 2017 zákon, ktorý nariaďuje spoločnostiam ako Netflix či Youtube platiť 2 % daň pre Radu Francúzskeho národného filmu. Okrem Francúzska je Netlix povinný platiť daň aj v Nemecku, Fínsku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Španielsku, Švédsku a vo Veľkej Británií.

„…mali sme spolu rokovanie minulý týždeň (s ministerkou pôdohospodárstva, pozn.). Dohodli sme sa potom sme mohli aj verejne oznámiť, že sme sa dohodli na dodatočných 30 miliónov eur, ktoré pôjdu na konkrétnu podporu takých odvetví pôdohospodárstva, na ktoré nestačia európske fondy alebo ten princíp väčšej efektívnosti európske fondy nestačia riešiť.“

„My (Slovensko, pozn.) sa venujeme automobilovému priemyslu posledných 15-18 rokov.“

„Včera (10. februára 2018, pozn.) som bol, som strávil tri hodiny s predstaviteľmi napríklad PSA v Trnave. Pol dňa v decembri ja osobne vo Volkswagene, keď otvárali novú linku na Porsche Cayenne, (…).“

„…Porsche Cayenne, ktoré sa budú úplne proste vyrábať iba v Bratislave na Slovensku (…).“

„Je tu rozhodnutie jedno z globálnych alebo veľkých automobiliek z Veľkej Británie, ktorá dokonca aj po ohlásení brexitu potvrdila rozhodnutie investovať.“

„Rezort financií zaviedol pred niekoľkými rokmi takzvaný systém ratingov, ktorý neustále je vlastne verejne aj prístupný.“

„Keď hovoríme o rekordných rastoch nominálnych miezd, ktoré na prognózovanom období bude vždy cez 5%, tak sú to rekordné čísla (…).“

„Reálne mzdy budú rasť tiež cez 3%.“

„…odhad hovorí o tom, že v tomto roku vznikne nových vyše 40 tisíc pracovných miest.“

„…takzvaná daň z poistenia nahrádza (poistný, pozn.) odvod, ktorý bol zavedený len od 1. januára minulého roku a proti tomuto odvodu bol obrovský odpor zase medzi poisťovňami.“

„Vo väčšine európskych krajín je takáto (poistná, pozn.) daň zavedená.“

„…poistné nepodlieha ani dani z pridanej hodnoty. Potom sú tu proste nejaké iné daňové povinnosti našich poisťovní.“

„My sme tie sadzby dokonca v mnohých citlivých oblastiach znížili z ôsmich percent na šesť, napríklad na majetok, v niektorých oblastiach ešte nižšie.“

„Toto nie je definitívna podoba zákona (o poistnom dani, pozn.). My máme vyše 250 pripomienok (…).“

Foto: emeraldhost.net

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."