Demagog.sk

Kollár a Bugár v RTVS

O 5 minút 12, 4. februára 2018. (videozáznam relácie)
Moderátor: Martin Strižinec

V nedeľu 4. februára boli hosťami relácie O 5 minút 12 podpredseda NR SR Béla Bugár (MOST-HÍD) a poslanec NR SR Boris Kollár (SME RODINA). Hlavnými témami diskusie boli mimo iné dohoda v koalícii o uvoľnení dodatočných zdrojov na rekonštrukcie internátov a na podporu poľnohospodárom, riešenie situácie okolo osemročných gymnázií alebo aj nastavenie parametrov pripravovanej exekučnej amnestie. Ak chcete vedieť ako presne používali fakty a štatistické údaje, prečítajte si našu analýzu. 

Štatistiky diskusie

 
7   3  
0   1  
6   2  
0   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Premiér sľúbil, v roku 2015 študentom, lebo sú katastrofálne stavy internátov, že im dá 50 miliónov.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok sa dotýka rekonštrukcie internátov ako súčasť tretieho sociálneho balíka strany SMER-SD. Tretí vládny sociálny balík bol predstavený v decembri 2015 a jednou z jeho priorít bolo aj nasledovné: "Ďalším opatrením je príspevok na bývanie študentov a rekonštrukcia internátov. Na toto opatrenie má ísť 50 miliónov eur, čo má znamenať obnovu 10 000 miest pre študentov. Strana chce na toto opatrenie vyčleniť 25 miliónov eur ako príspevok na ubytovanie pre vysokoškolských študentov."  Podľa časopisu TREND sa Robert Fico v súvislosti s avizovanou rekonštrukciou internátov ešte v decembri 2015 vyjadril, že: "Kvôli nízkym investíciám sa až 80 percent internátov nachádza v dezolátnom stave."  Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Študenti pripomenuli sľúbenú rekonštrukciu internátov v januári 2018 po tom,čo Študentská rada vysokých škôl poslala otvorený list premiérovi. Tlačový odbor premiéra reagoval na list nasledovne: „Opatrenia týkajúce sa rekonštrukcií internátov boli súčasťou tretieho balíčka, ktorý mal byť realizovaný po parlamentných voľbách. Tie však rozhodli, že na Slovensku vznikla koaličná vláda, pričom rezort školstva už nepatrí pod gesciu strany Smer.“

31. januára 2018 oznámil Robert Fico, že cíti morálny dlh a vláda SR musí zapracovať na rekonštrukcií internátov. Štát na túto rekonštrukciu uvoľnil desať miliónov eur a v prípade pozitívneho hospodárskeho rastu bude v druhom polroku uvoľnených ďalších desať miliónov eur. 

Dôležitý výrok

„Dostali sme od Európskej únie 600 miliónov na eurofondy, na vedu, výskum. Ono sa hovorí, že každé 1 eur, ktoré sa zmysluplne investuje, tak má priniesť do nejakých 16 eur zisku, na každé 1 eur by nám malo priniesť, ako krajine.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
V roku 2017 boli zverejnené štyri výzvy na eurofondy v programe Výskum a inovácie v celkovej hodnote 600 miliónov eur. Tieto výzvy boli ale pozastavené Európskou komisiou v lete 2017 kvôli znepokojeniu s tým, ako boli tieto financie rozdelené. Podobný výrok už portál Demagog.SK overoval v októbri 2017. Aj vtedy Kollár uvádzal, že každé zainvestované euro v rámci eurofondov prinesie krajine 16 eur. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) spomína tzv. multiplikačný efekt (.pdf, s. 1), ktorý by mal byť pri ich investíciách na úrovni 1:15, ide ale o projekt ktorý nemá dopad na eurofondy. Informácie ohľadom multiplikačného efektu eurofondov sa nám nepodarilo nikde nájsť a nakoľko nemôžeme byť istý, či došlo k dezinterpretácii informácii, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Boris Kollár vo svojom výroku spojil viacero faktov, ktoré ale podľa dostupných informácii nemajú žiadny súvis. Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý počíta s multiplikačným efektom pre ich investície sú odlišné od eurofondov, ktoré rozdeľuje Európska komisia. EFSI vznikol ako spoločný projekt Komisie a Európskej investičnej banky (EIB), s kapitálom 15 miliardy eur z európskych peňazí a 5 miliard eur z vlastných zdrojov banky. Fond podporil zatiaľ na Slovensku osem projektov. 

Dôležitý výrok

„S Čechmi vieme povedať, tam dávajú okolo 80 miliónov, na túto zelenú naftu. Oni to majú už zavedené.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Vláda Českej republike v roku 2014  zákonom podporila poľnohospodárov pracujúcich so živočíšnou výrobou, tzv. zelenou naftou. Ide o formu daňovej výnimky, na ktorú majú títo poľnohospodári nárok, nie o štátne dotácie. Podľa odhadov na rok 2017 predstavovala táto dotácia pre český rozpočet výdavok vo výške 1,3 miliárd českých korún, v prepočte približne 52 miliónov eur. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako nepravdivý. 

V zákone o spotrebných daniach (353/2003 Sb.) sa v paragrafe 57, bod 1 uvádza, že "Nárok na vrácení daně vzniká osobě podnikající podle zákona upravujícího zemědělství, která provozuje zemědělskou prvovýrobu, nebo osobě, která provádí hospodaření v lese podle lesního zákona. Podmínkou nároku na vrácení daně je, že tato osoba nakoupila minerální oleje (…) za cenu obsahující daň nebo tyto oleje vyrobila a tyto nakoupené nebo vyrobené minerální oleje prokazatelně použila pro zemědělskou prvovýrobu nebo pro provádění hospodaření v lese. (…)"

Na Slovensku bola podpora tzv. zelenej nafty zrušená zákonom č. 492/2010 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2011. Od minulého roka sa rozpráva o opätovnom zavedení zelenej nafty. 

Súčasný návrh vlády a Ministerstva poľnohospodárstva SR je totožný s praxou prevereným opatrením v susednej Českej republike. V praxi to vyzerá tak, že čím vyšší podiel živočíšnej výroby, tým vyššia „vratka“ dane. Ako to uviedla aj ministerka pôdohospodárstva Matečná: "Zelenou naftou vo výške 30 miliónov eur podporíme špeciálnu a špecializovanú rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, ktorá si vyžaduje viac ručnej práce a zvyšuje diverzitu pestovaných plodín. Plodiny ako kukurica, repka, pšenica, či slnečnica nepodporíme. Podporou živočíšnej výroby zároveň zvýšime objem vyprodukovaného hnoja, a tým pomôžeme udržiavať úrodnosť pôdy".

Ako o tom na začiatku januára 2018 písal aj portál Trend.sk: "Na rozdiel od minulosti má byť nový systém zelenej nafty aj imúnnejší voči podvodom. Niekedy sa nafta pre farmárov farbila na červeno. Často sa s ňou ale kšeftovalo a predávala sa aj na iné účely a štát prichádzal o dane. Po novom ministerstvo pôdohospodárstva spolu s ministerstvom financií uvažujú o vratkách spotrebných daní. Farmárom sa vrátia spotrebné dane za naftu až po podrobnom preskúmaní, či ju využili iba na to, na čo mohli."

Dôležitý výrok

„…u nás ovocinári, zeleninári, majú podiel iba 10% na celkovej spotrebe obyvateľov.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Podiel zeleniny vypestovanej na Slovensku, ktorá bola určená pre domáci trh, sa v posledných rokoch pohyboval od 49,30 % do výšky takmer 53 %, čo je podstatne viac, ako spomínaných 10 %. Podiel ovocia vypestovaného na Slovensku, ktoré bolo určené pre domáci trh, bol v roku 2016 pod 4 % kvôli ničivému zásahu nepriaznivého počasia. V rokoch 2015 a 2014 sa tento podiel pohyboval v rozmedzí 32 až 35 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa výhľadu Situačnej správy Zelenina (.pdf, s. 34) mala produkcia zeleniny dosahovať úroveň 310 000 ton, z toho 35 000 ton predstavuje vývoz, pre domáci trh malo byť určených 275 000 ton. Dovoz zeleniny sa mal pohybovať na úrovni 250 000 ton. Celkové množstvo určené pre domáci trh na Slovensku malo byť na úrovni  525 000 ton zeleniny, z toho 52.38 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku.

V roku 2016 bola domáca produkcia zeleniny na úrovni 338 707 ton, z toho 34 036 ton bolo určených na vývoz, zvyšných 304 671 ton bolo určených pre domáci trh. Dovoz zeleniny dosiahol 282 415 ton. Celkové množstvo zeleniny na domácom trhu bolo na úrovni 587 086 ton, z toho 51.89 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku.

V roku 2015 sa na Slovensku vypestovalo 309 707 ton zeleniny, z toho 58 707 ton bolo určených na vývoz, zvyšných 251 000 ton išlo na domáci trh. Zo zahraničia sa doviezlo 258 090 ton. Celkovo bolo na domácom trhu 509 090 ton zeleniny, z toho 49.30 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku.

V roku 2014 bolo na Slovensku vypestovaných 326 074 ton zeleniny, z toho bolo 38 265 ton určených na vývoz, zvyšných 287 809 ton ostalo na domácom trhu. Dovoz zo zahraničia bol na úrovni 256 021 ton. Celkové množstvo zeleniny na domácom trhu dosahovalo 543 830 ton, z toho 52.92 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku.


Podľa výhľadu Situačnej správy Ovocie (.pdf, s. 31) mala domáca produkcia v roku 2016 dosahovať úroveň 35 200 ton ovocia mierneho pásma, z toho na vývoz malo byť určených 30 444 ton, zvyšných 4 756 ton malo smerovať na domáci trh. Dovoz ovocia zo zahraničia mal byť na úrovni 119 610 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu malo byť 124 366 ton, z toho 3.82 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku.

V roku 2015 bola podľa odhadu produkcia ovocia mierneho pásma na úrovni 68 244 ton, z toho na vývoz bolo určených 22 631 ton, zvyšných 45 613 ton išlo na domáci trh. Dovoz ovocia bol na úrovni 82 499 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu bolo na úrovni 128 112 ton, z toho 35.60 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku.

V roku 2014 bola produkcia ovocia na Slovensku na úrovni 69 362 ton, z toho na vývoz bolo určených 29 634 ton, zvyšných 39 728 ton smerovalo na domáci trh. Dovoz ovocia bol na úrovni 83 889 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu Slovenska bolo na úrovni 123 617 ton, z toho 32.13 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku.

„…od jesene boli rokovania na európskej úrovni, ohľadne programu JPC, to znamená ohľadne programu, kde možné na Slovensku, podľa tých našich prepočtov, možno že až dve miliardy eur minúť na zateplenie budov všetkých, to znamená i internátov…“

„…20% študentov nedostane ubytovanie. Ide na vysokú školu a nedostane ubytovanie.“

„…v roku 2017 toto ministerstvo (školstva, pozn.) takisto žiadalo 20 miliónov eur a nedostalo (…) potom neodsúhlasí (oremiér, pozn,) ani jeden, ani z týchto prvých dvadsať miliónov eur, ani z druhých, viete koľko dostali? 2,5 milióna…“

„…môžem ísť ďalej do DPH-čky. Má sa tu (…) vyzbierať 7,5 miliardy. 2,5 miliardy sa nevyberie…“

„…na Agrokomplexe táto otázka minulý rok bola otvorená. Dokonca tam už sme hovorili o zelenej nafte.“

„My sme napríklad prijali zákon, podľa ktorého (…) vyše sto tisíc eur nemusíte robiť čisto v škole alebo zdravotné zariadenie, verejné obstarávanie, čo sa týka potravín…“

„V Bratislave 23% študentov fakticky chodí na osemročné gymnáziá, v ostatných krajoch, existuje kraj, kde je to 7%, ale vo väčšine prípadov je to medzi 6-5%…“

„…na osemročných gymnáziách (…) štátny vzdelávací program je ten istý, ako na druhom stupni základných škôl, že dokonca aj učebné materiáli sú rovnaké (…).“

„Naša poslankyňa (…) docentka Pčolinská predložila už 28 februára 2017 do parlamentu novelu školského zákona, v ktorej žiada odklad účinnosti ustanovenia o kvótach pre osemročné gymnáziá. Návrh parlament neschválil.“

„Chcem povedať, že tento návrh zákona už je od roku 2008, čiže je tam 10-ročné prechodné nejaké obdobie, 2008 to bolo prijaté…“

„…príplatky za prácu v noci, sviatok a tak ďalej (…) tam už je pozmeňujúci návrh, že áno, aj na štátnu správu, a samozrejme aj na verejnú prácu, to bude mať vplyv, to znamená, že keď aj týmto, tak aj iným lebo to bude povinné.“

„…v roku 2016 ten plat zamestnanca bol, minimálne ak počítame, 344 eur, v roku 2017, alebo teda porovnávame február, 397 eur, so všetkým, to znamená ročne o 630 eur dostane viac.“

„…ste spomínali tu exekučnú amnestiu, viete, pred dvomi rokmi, keď sme prišli, ako strana nová, (…) priniesli sme tému exekučnú amnestiu.“

„Mali sme pred rokom konferenciu spravodlivý štát, kde sme jasne pomenovali, s HDP, koľko sa na Slovensku vyčleňuje pre platy, je to do 40%, 39%. V Nemecku je to cez 50%, dokonca Chorváti dávajú 47%, z toho sme jasne vypočítali, že keby sa to spravodlivo prerozdelilo, tak by mohli platy reálne ísť až o 200 eur hore“

„…je 3,7 milióna exekúcií, starých exekúcií na súdoch…“

„… 960 tisíc fyzických osôb má exekúcie a 59 tisíc právnických. Z tých 950 tisíc fyzických osôb máte 450 tisíc takých, ktorí majú viac ako len jednu exekúciu. Dokonca aj to je možné povedať, že takých, ktorí majú viac ako šesť exekúcií, je 134 tisíc. A takých, ktorí majú viac ako desať exekúcií, je 50 tisíc…“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."