Demagog.sk

Lubyová a Remišová v O5M12

O 5 minút 12, 28. januára 2018. (videozáznam relácie)
Moderátor: Martin Strižinec

V nedeľu 28. januára boli hosťami relácie O 5 minút 12 ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová (nom. SNS) a poslankyňa NR SR Veronika Remišová (OĽaNO). Hlavnými témami diskusie boli zmena kvót pre prvé ročníky osemročných gymnázií, rekonštrukcia vysokoškolských internátov ale aj opatrenia na zvýšenie transparentnosti a čerpanie eurofondov na výskum a inovácie. Ak chcete vedieť ako presne používali fakty a štatistické údaje, prečítajte si našu analýzu. 

Štatistiky diskusie

 
9   5  
0   2  
9   0  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„5 % pre tieto gymnáziá (osemročné v Bratislavskom kraji, pozn.) bolo určené Národnou radou Slovenskej republiky v roku 2008 a bolo dané asi trojročné obdobie na to, aby sa dokázal ten rozbujnený systém tých gymnázií nejakým spôsobom dostať do tejto 5 % kvóty.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Národná rada SR prijala 22. mája 2008 nový školský zákon, ktorý upravoval maximálny počet žiakov, ktorí môžu ísť z populačného ročníka na osemročné gymnáziá. Stanovený bol limit 5 %, s tým, že v prechodných ustanoveniach bolo upresnené, že orgány miestnej štátnej správy v školstve musia toto opatrenie zaviesť najneskôr do začiatku školského roku 2011/2012. Bolo tak vytvorené trojročné prechodné obdobie pre aplikáciu tohto predpisu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) č. 245/2008 Z.z upresňoval počet žiakov na osemročných gymnáziach takto: 

Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne o návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra tak, aby počet žiakov do týchto tried neprekročil 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Návrh prerokuje s príslušným zriaďovateľom." 

Do prechodných ustanovení v rámci zákona bol vložený odklad pre účinnosť kvót, aby školy a úrady mali čas sa pripraviť na zmeny:

"Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2011/ 2012. "
 
Odvtedy bolo toto opatrenie viackrát odložené a jeho účinnosť sa presunula až na školský rok 2018/ 2019.

Aplikácia tohto opatrenia v praxi vyvoláva problémy najmä v Bratislavskom kraji, kde až 19 % žiakov v ročníku študuje na osemročných gymnáziach. Okresné úrady, sledujúc predpisy, tak nepovoľovali otvárať prvé triedy mnohým školám. Táto situácia vyvoláva nespokojnosť škôl aj rodičov. Postup úradov môže byť problematický, lebo Okresný úrad Bratislava nezverejnil, na základe akých kritérií boli školy vyberané.
Po novom majú byť kvóty zdvojnásobené, z 5 na 10 % detí z populačného ročníka. Iné kraje by týmto opatrenim zasiahnuté neboli, pretože mimo Bratislavského kraja navštevuje osemročné gymnáziá 5 — 7 % populačného ročníka. Stále by ale toto nariadenie viedlo k zredukovaniu počtu žiakov na osemročných gymnáziach v Bratislavskom kraji.

Dôležitý výrok

„…tá metodika (rozpisovania prvých tried, pozn.) nie je určená ani v zákone, ministerstvo školstva ju neurčuje, ministerstvo školstva nemá v tomto absolútne žiadnu kompetenciu, to, ako sa rozdelia tie prvé ročníky alebo teda tie triedy do prvých ročníkov, robia okresné úrady, okresné úrady sú v gescii a v kompetenciách ministerstva vnútra.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Ministerka Martina Lubyová v tomto výroku tvrdí, že kompetencie návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom spadajú pod rezort vnútra, konkrétne ide o jednu z náplní činnosti odboru školstva príslušného okresného úradu. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože na základe smernice Ministerstva vnútra SR (.pdf, s.30), ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu je naozaj táto kompetencia pridelená práve okresnému úradu resp. odboru školstva. 

Časť spomínanej smernice Ministerstva vnútra Slovenskej Republiky z 13. septembra 2013, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu, a ktorá sa venuje práve kompetenciám odboru školstva hovorí, že na úseku odborných a metodických činností okresný úrad:
"…vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veci:
1. rozhodovania o rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných základnými školami a strednými školami v zahraničí,
2. určenia školského obvodu,
3. návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá
s osemročným štúdiom…"
(.pdf, s.30).
Z tejto časti smernice je zrejme, že túto kompetenciu naozaj spravuje miestne príslušný okresný úrad, respektíve príslušný odbor školstva konkrétneho okresného úradu, ktorý je priamo zodpovedný Ministerstvu vnútra SR. 

Za príklad tejto činnosti ako uviedla aj agentúra TASR, môžeme uviesť rozhodnutie týkajúce sa otvorenia prvých ročníkov na osemročných gymnáziách, ktoré vydal Okresný úrad v Bratislave 17. januára 2018, na základe ktorého až päť zo šiestich cirkevných osemročných gymnázií v Bratislave nebude môcť otvoriť prvú triedu.

Pravdou však je, že legislatíva, ktorú upravuje práve Ministerstvo školstva, konkrétne zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) hovorí: 
"§ 64 (4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne o návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra tak, aby počet žiakov do týchto tried neprekročil 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Návrh prerokuje s príslušným zriaďovateľom."

Prechodné a záverečné ustanovenia tohto zákona taktiež doplňujú, že príslušný orgán miestnej štátnej správy (teda okresný úrad) v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % (Ministerstvo školstva plánuje zvýšiť na 10%) z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.

Daný školský zákon teda upravuje isté podmienky štúdia všetkých osemročných gymnázií či iné ustanovenia, ktoré má v kompetencií Ministerstvo školstva, avšak ako sme uviedli kompetencia návrhu a rozpisu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom spadá pod rezort vnútra. 





Dôležitý výrok

„…ako ministerstvo (školstva, pozn.) za roky 2015 až 2017, zo štátnych prostriedkov, to znamená zo štátneho rozpočtu, investovali do obnovy internátov 2,5 milióna eur. Potom sme žiadali v roku 2017, 15 miliónov eur, tie nám neboli pridelené, roku 2018 sme žiadali 20 miliónov eur, tie nám neboli pridelené.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR investovali za roky 2015 až 2017 do rekonštrukcie internátov verejných vysokých škôl pre 2 523 300 eur. Podľa komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020 rezort žiadal zvýšenie prostriedkov na vysoké školstvo. Ministerstvo žiadalo na rok 2017 sumu 15 miliónov eur a na rok 2018 20 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Ako sa vyjadrilo aj rezort školstva: "V rokoch 2015 — 2017 boli na základe požiadaviek verejných vysokých škôl a možností štátneho rozpočtu na rekonštrukciu študentských domovov verejných vysokých škôl poskytnuté kapitálové dotácie vo výške 2.523.300 eur,“ Financie boli použité najmä na odstraňovanie havarijných stavov ubytovacích zariadení.

V roku 2015 bolo verejným vysokým školám poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu internátov celkovo 855 500 eur (.xls). Dotácia v tom roku bola poskytnutá štyrom vysokým školám. V roku 2016 bola na vyššie zmienené účely poskytnutá dotácia vo výške 680 000 eur (.xls). Táto suma bola vtedy poskytnutá Katolíckej univerzite v Ružomberku. V roku 2017 získali verejné vysoké univerzity dotácie v celkovej výške 1 307 800 eur (.xls). 

Podľa vyjadrenia MŠVVaŠ SR pre TASR "požadoval rezort zvýšiť finančné prostriedky na vysoké školstvo o 15 miliónov eur aj v roku 2017, avšak v oboch prípadoch k navýšeniu prostriedkov na tento účel neprišlo,". 

Rezort na základe našej žiadosti nám sprístupnil citácie komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020, ktoré nie sú voľne dostupné: 
Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 (bod 8) Rekonštrukcia ubytovacích zariadení vysokých škôl (Priorita za vysoké školy):    
„Stav študentských domovov vysokých škôl je v mnohých prípadoch havarijný. V roku 2015 sa vláda SR zaviazala poskytnúť vysokým školám na jeho zlepšenie finančné prostriedky vo výške 50 mil. €. Na rok 2017 požadujeme v tejto súvislosti zvýšiť prostriedky na vysoké školstvo o 15 000 000 €.“

Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2018-2020 (bod 3) Vytvorenie finančnej schémy na financovanie rekonštrukcie objektov vysokých škôl a ubytovacích zariadení (Priorita za vysoké školy):  
„Viaceré objekty verejných vysokých škôl, osobitne študentských domov, si vyžadujú komplexnejšiu rekonštrukciu, ktorá by znížila ich energetickú náročnosť, vytvorila by v nich univerzálne prostredie (nediskriminujúce občanov so zdravotným postihnutím), či vytvorila atraktívnejšie prostredie pre študentov, ktorí by tak v menšej miere boli motivovaní k vyhľadávaniu štúdia v zahraničí aj z titulu modernejšej vzdelávacej infraštruktúry. Časť vysokých škôl vôbec nedisponuje infraštruktúrou na podporu študentov (študentské domovy), čo im prináša viaceré obmedzenia a znevýhodňuje v porovnaní so zahraničím. Na časti vysokých škôl vznikajú aj nové aktivity, ktoré vyžadujú podporu, napr. vytvorenie podmienok pre podporu kreatívneho priemyslu, vývojové/kreatívne centrá. Na vytvorenie tejto schémy navrhujeme alokovať pre rok 2018 sumu 20 000 000 €.“

Dôležitý výrok

„To, že celkove klesol, ten obsah o 70 miliónov, je v dôsledku toho, že sa o 123 miliónov znížila tá zložka fondov a to súvisí s celkovým čerpaním eurofondov a spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu a že to, čo ide zo štátneho rozpočtu, že tá naša vlastná kapitola, štátny rozpočet, sa nám zvýšil o 54 miliónov eur, to znamená ten výsledok mínus 70 je akoby výsledkom týchto dvoch hrubých zložiek a ten celkový čistý výsledok ale skrýva to, že štátny rozpočet je teraz vyšší o 54 miliónov.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok sa dotýka rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na roky 2017 a 2018. Ministerka správne uviedla, že plánované výdavky rezortu sa oproti roku 2017 znížili približne o 70 miliónov eur, avšak nesprávne uviedla o koľko sa znížili prostriedky ministerstva z rozpočtu EÚ. Rozdiel je približne o 103,5 miliónov eur. Je pravdou, že zložka "Výdavky bez prostriedkov z rozpočtu EÚ" sa zvýšila oproti minulému roku, ale len o 33,6 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

V roku 2017 predstavovali celkové výdavky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR presne 1 433 710 444 eur, u toho 143 772 042 eur boli prostriedky z rozpočtu EÚ (.pdf). V roku 2018 sú celkové plánované výdavky rezortu presne 1 363 929 249 eur, z toho 40 317 223 eur sú prostriedky z rozpočtu EU (.pdf). 

Rozpočet rezortu školstva sa oproti roku 2017 znížil presne o 69 781 195 eur. Aj zložka prostriedkov z rozpočtu EÚ sa znížila presne o 103 454 815 eur. Finančné prostriedky bez započítaní zdrojov z EÚ sa zvýšili o 33 673 624 eur. 

„…fínskeho systému, ktorý dosahuje najlepšie výsledky v rámci hodnotenia PISA (…).“

„…my sme v 90. rokoch zákonom umožnili to, že môžu vzniknúť osemročné gymnáziá. Školy sa na to nejako nastavili a nominant SNS, v roku 2008, do školského zákona zaviedol túto 5% kvótu. Jej účinnosť však posunul až po voľbách, (…) následne sa posúvala na rok 2011, 2013, 2015 a teraz, (…).“

„…okresné úrady, ktoré patria pod ministerstvo vnútra, vydali rozhodnutia, čím zrušili diskriminačne neférovo a nespravodlivo, zrušili niektoré gymnáziá a problém bol najmä v Bratislavskom kraji. Ale už teraz je táto situácia protizákonná lebo napriek tomu, že ich okresné úrady znížili, tak nechali viac ako 10% hranicu (kritérium zrušenia, pozn.) týchto gymnázií, (…).“

„…pani ministerka hovorí, že nechce zvyšovať kvótu, chce uplatňovať 5% kvótu, v septembri povedala, že nebude sa zvyšovať. Pán minister vnútra, pán Kaliňák, pod ktorého patria osemročné gymnáziá, ten povedal, že, ten teda zvýšil na 10%, tak či tak, v tých rozhodnutiach a zároveň povedal, že on je proti akýmkoľvek kvótam.“

„…10% (kvóta na osemročné gymnázia, pozn.) vzišlo, opakujem opäť, z poslaneckého návrhu, to nie je vládny návrh, to nie je návrh nášho rezortu, my tam nemáme kompetenciu riešiť túto metodiku rozdelenia a teraz bola, bol Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, na ktorý bol tento poslanecký návrh predložený, minulý týždeň a zablokovali ste ho osobne Vy, osobne pán poslanec Gröhling, pán poslanec Sopko a všetci poslanci opozície, ktorí ho jednoducho zbojkotovali a nezahlasovali zaňho, to znamená zdržali sa hlasovania, (…).“

„…v tomto výbore má koalícia väčšinu (Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pozn.).“

„…Fíni to (inkluzívny školský systém, pozn.) budujú 50 rokov.“

„Keď sa v roku 2001 zverejnili prvé výsledky testovania PISA OECD vo svete, fínsky systém sa ocitol na špičke toho rebríčka (…).“

„…tie školy (osemročné, pozn.) sa rušili od buka do buka, videli sme, že cirkevným školám sa zrušilo 88%, súkromným sa zrušilo 59% a štátnym 25%, (…).“

„…(koalícia, pozn.) nemá väčšinu v tom výbore (NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pozn.), ten výbor je vyvážený.“

„…sa teraz rušili tieto gymnáziá, (…), pretože sa rušili najlepšie gymnáziá, rušili sa aj gymnázia, ktorých absolventi mali najmenšiu nulovú nezamestnanosť (…).“

„…je to historický stav (zmena kompetencii súvislosti s rozpisovaním osemročných gymnázií, pozn.), áno, vyplývalo to z reformy ESO, (…).“

„…veľká časť školského systému je financovaná cez nepriame dane, cez podielové dane (…).“

„Treba rozlišovať medzi reformou ESO a treba rozlišovať medzi decentralizáciou, fiškálnou decentralizáciou, ktorá prebehla pred mnoho rokov pred ESOM (…).“

„…máme 3,5 milióna exekúcii v tomto štáte (…).“

„Ten dokument (Učiace sa Slovensko, pozn.) má 493 opatrení a odporúčaní (…).“

„…v tomto školskom roku sme mali tisíce študentov rádovo menej, prihlásených na vysoké školy, lebo tá situácia zohľadňuje demografický ročník, to znamená máme rádovo menej študentov (…).“

„Vysoké školy majú štatút verejnej právnickej osoby, verejnoprávnej inštitúcie, a majú majetok vo svojej dispozícii (…).“

„Keď sme rokovali o rozpočte, tak Slovenská národná strana si v rozpočte vyjednala o 70 miliónov menej a to som ešte nezarátala štadión pána Kmotríka, na ktorý je v rozpočte vyčlenených ďalších 63 miliónov eur, čiže v skutočnosti tento rok rezort školstva bude mat o 133 miliónov eur menej. Druhý rezort, ktorý patrí tiež Slovenskej národnej strane, rezort obrany, tam naopak si Slovenská národná strana presadila zvýšenie o 92 miliónov eur.“

„…každý projekt APVV má aj zložku, kde sa financujú platy tých výskumníkov, v minulosti bola snaha obmedziť to na 30% (…).“

„Ten škandál (s eurofondami, pozn.) sa týkal obrovskej sumy (…) 600 miliónov eur. Jedna výzva bola zrušená, po našom tlaku, po varovnom liste Európskej komisie, vlastne preto ste pani ministerka na svojej stoličke, kvôli tomu eurofondovému škandálu a tá druhá výzva, 300 miliónov eur, tá nebola zrušená.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."