Politický rok 2017 — Richard Sulík

Európska komisia sa 7. decembra 2017 rozhodla podať žalobu na Súdnom dvore EÚ na Českú republiku, Poľsko a Maďarsko kvôli ich postoju k prerozdeľovaniu migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Všetky tri spomenuté štáty sa odmietli podieľať na programe prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ podľa stanovených kvót. Ešte v septembri 2015 sa 28 štátov EÚ dohodlo, že sa postará o približne 160-tisíc utečencov, ktorí sa zdržiavali v Taliansku alebo Grécku. Česko, Poľsko a Maďarsko nedodržiavali svoje záväzky a o prerozdeľovanie sa podľa Európskej komisie nestarali. Eurokomisár zodpovedný za migráciu Dimitris Avramopoulos uviedol, že sa veľmi snažil „presvedčiť tri členské štáty (…), aby aspoň trochu preukázali solidaritu," čo sa mu podľa jeho vlastných slov nepodarilo. Ďalším krokom bolo podanie žaloby na tieto krajiny, ktorým teraz hrozí vysoká jednorázová pokuta alebo opakované penále, dokým svoje záväzky nesplnia.

Je dôležité podotknúť, že Európska komisia začala právne konanie voči Česku, Poľsku a Maďarsku vo veci nesplnenia povinnosti už 15. júna 2017. Následne dostali štáty čas na poskytnutie odpovede a prípadné napravenie, avšak ich odôvodnenie označila komisia za neuspokojivé.

Proti kvótam na prerozdelenie je aj Slovensko, ktoré sa rozhodnutie Rady EÚ o prerozdelení rozhodlo 2. decembra 2015 zažalovať. Žalobu neskôr podalo aj Maďarsko. Súdny dvor Európskej únie v Luxembursku žalobu dňa 6. septembra 2017 zamietol v plnom rozsahu.

Rovnaká žaloba ako Česku, Poľsku a Maďarsku hrozila aj Slovensku. Podľa Európskej komisie však Slovensko na poslednú chvíľu prejavilo záujem podieľať sa na prerozdeľovaní migrantov, čím sa žalobe vyhlo. Presné kvóty pre Slovensko zatiaľ nie sú známe.

Peter Kažimír nastúpil do funkcie ministra financií v druhej vláde Roberta Fica v roku 2012, rovnakú funkciu zastáva aj vo vláde od 2016. Jeho zodpovednosťou bolo tak zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy od roku 2013. S výnimkou roka 2013 bol skutočný deficit rozpočtu stále väčší, než sa to plánovalo pri jeho schválení. Návrhy rozpočtu verejnej správy sú predložené Európskej komisii, ktorá potom hodnotí plány jednotlivých štátov v eurozóne, koná sa to v rámci tzv. Európskeho semestra. Podľa hodnotenia má náš rozpočet splniť požiadavky, avšak môže viesť k určitej odchýlke od strednodobého rozpočtového cieľa. Komisia upozornila na to, že rozpočtové ciele Slovenska sa navyšovali oproti tým, ktoré boli stanovené v Pakte stability. Komisia pre Slovensku prognózuje vyšší deficit na rok 2018, a to približne na úrovni 1 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Hodnotiac hospodárenie Slovenska v kontexte výšky deficitu štátneho rozpočtu, bolo skutočne Slovensko 5. najhoršie medzi krajinami eurozóny (teda bolo 5. z 19 krajín). Deficit dosiahol 2,2 % HDP. Najhoršie bolo Španielsko s deficitom 4,5 % a najlepšie Luxembursko s prebytkom 1,6 % HDP. Horšie ako Slovensko dopadli okrem Španielska aj krajiny Taliansko, Francúzsko a Belgicko. Priemer salda štátnych rozpočtov krajín eurozóny bol pritom deficit na úrovni 1,5 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.