Demagog.sk

Lubyová a Gröhling v TA3

V politike, 1. októbra 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

V TA3 diskutovala po prvýkrát nová ministerka školstva Martina Lubyová s teamleaderom pre školstvo strany SaS Branislavom Gröhlingom. 

Štatistiky diskusie

 
10   2  
0   1  
6   0  
0   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„A na druhej strane korekcie boli vždy. To nie je záležitosť tejto výzvy. Korekcie boli aj v minulosti. Majú to všetky krajiny Európskej únie.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Európska komisia zriadila za účelom zvýšenia účinnosti boja proti podvodom s finančnými prostriedkami EÚ, v roku 1999 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Pri zistení porušenia, pri čerpaní finančných zdrojov z EÚ, vydá OLAF odporúčanie, respektíve korekciu Komisii na vrátenie financií do rozpočtu EÚ. Výrok Lubyovej hodnotíme ako pravdivý, pretože korekcie ohľadom eurofondov sa v členských krajinách využívajú.

Mimo iného je úlohou OLAF-u dozerať na členské štáty, aby riadne hospodárili s finančnými prostriedkami EÚ (týka sa aj eurofondov).

Európska komisia môže rozhodnúť o uplatnení finančných korekcií, ak členské štáty zlyhajú pri uplatňovaní korekcií alebo pri závažných zlyhaniach manažmentu, či kontrolného systému, ktorý môže viesť k pravidelným nezrovnalostiam (.pdf, s. 4).

OLAF vydal za rok 2016 celkovo 346 odporúčaní, respektíve korekcií, na základe ktorých sa do rozpočtu EÚ vrátilo 631 miliónov eur (.pdf, s. 3). Na Slovensku bolo zistených najviac nezrovnalostí spomedzi členských krajín. Slovensko teda musela za rok 2016 vrátiť späť 2,55 % z vyplatených eurofondov (.pdf, s. 31). Ako zistili slovenské úrady, Slovensko v rokoch 2013-2016 pri čerpaní eurofondov pochybilo v 1360 prípadoch. Prišlo teda o 13,14 % platieb zo štrukturálnych fondov, čo je najvyšší percentuálny podiel v EÚ. Priemerne členské štáty prichádzajú po zisteniach národných kontrolných orgánov o 2,10 % menej. 

Pri uplatnení finančných korekcií, môže prísť k celkovému zrušeniu financií na danú oblasť, alebo len časti o čom rozhoduje Európska komisia. 

Dôležitý výrok

„… tá celková obálka tých fondov sa nám teraz znížila o značnú sumu aj z dôvodu toho, že Slovensko malo vyšší rast HDP, ako sa predpokladalo pri plánovaní. Čiže celkový objem, ktorý Slovensko môže čerpať v rámci týchto výziev, je naozaj veľmi flexibilná veličina a závisí aj od ďalších pomerov, aj parametrov napríklad ekonomiky, riadenia tých výziev a tak ďalej.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Celkový objem prijatých eurofondov naozaj závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patrí napr. transparentnosť riadenia danej výzvy, ale aj ekonomické ukazovatele danej krajiny — príjemcu eurofondov. V súčasnosti boli Slovensku v niekoľkých operačných programoch vrátane OP "Výskum a inovácie" skutočne znížené prostriedky z eurofondov kvôli rastu HDP. Výrok Martiny Lubyovej preto hodnotíme ako pravdivý.

Eurofondy, oficiálne nazývané aj Fondy Európskej únie, dostáva SR ako členský štát EÚ od vstupu do tejto inštitúcie v roku 2004. Tieto prostriedky v rámci každého členského štátu, ktorý na ne má nárok, prijímajú tak súkromné firmy, ako aj štátna správa, výskumné agentúry či poľnohospodári. Fondy majú slúžiť najmä na "zabezpečenie zvýšenia výkonnosti krajiny v rôznych oblastiach, udržateľného rastu ekonomiky, životnej úrovne obyvateľstva a na znižovanie regionálnych rozdielov." Umožňujú "prerozdelenie prostriedkov ekonomicky silnejších partnerov na rozvoj slabších štátov a ich priblíženie sa k vyspelým európskym štátom."

Dôvodom na zníženie či zastavenie čerpania eurofondov môže byť nehospodárne nakladanie s prostriedkami, ale aj pozitívny ekonomický vývoj členského štátu, ktorý cez príjemcov fondov čerpá poskytnuté prostriedky. K tomuto javu došlo koncom augusta 2017, kedy podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini oznámil, že vplyvom vyššieho rastu ekonomiky, ako predpokladala Komisia pri napĺňaní tzv. národnej obálky objemu fondov EÚ pre Slovensko sa ich celkový objem v troch operačných programoch zníži o 0,45 %, čiže 68,8 milióna eur. Pellegrini však ubezpečil, že sa tento krok nedotkne žiadnych cieľov alebo projektov. K zníženiu prostriedkov sa ďalej vyjadril: „Teraz akoby sme platili daň z úspechu, pretože krajine sa darí lepšie, ekonomika rastie a je výkonnejšia, ako sa predpokladalo zo strany EK, keď sa prepočítavalo, koľko by Slovensko malo dostať v programovom období 2014 až 2020. V rokoch 2014 a 2015 bol rast podstatne rýchlejší, ako bol predpoklad EK z roku 2012, a zároveň pokračuje ďalej.“ K rovnakému kroku pristúpila EK v prípade ďalších štyroch členských štátov EÚ.

Určiť, ktoré operačné programy konkrétne prídu o uvedené financie, mal v kompetencii Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Podmienkou bolo, aby išlo o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a nie z Kohézneho fondu. Všetky vybrané operačné programy s tým súhlasili. Okrem iných bol vybratý aj Operačný program Výskum a inovácie, ktorému sa znížil objem eurofondov o 35,74 milióna eur z celkových takmer 2,27 miliardy eur. Ide o "spoločný programový dokument Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pre poskytnutie podpory z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 v oblasti zameranej na vytvorenie stabilného prostredia priaznivého pre inovácie pre všetky relevantné subjekty a podporu zvýšenia efektívnosti a výkonnosti systému výskumu, vývoja a inovácií, ako základného piliera pre zvyšovanie konkurencieschopnosti, udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti." 

Dôležitý výrok

„…v programovom období 2014-2020 na operačný program vedu a výskum sme momentálne na čerpaní 1,75% (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa Certifikačného orgánu Ministerstva financií SR podiel čerpania na alokácií EÚ zdrojov v OP Výskum a inovácie bol (k 31. 8. 2017) 1, 75% (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý, avšak je nutné dodať, že tento podiel sa mohol odvtedy mierne zmeniť.  

Operačný program výskum a inovácie predstavuje jeden z jedenástich operačných programov schválený Európskou komisiou pre SR. Ide o spoločný program Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pre poskytnutie podpory z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020. Zameriava sa napríklad na vytvorenie stabilného prostredia priaznivého pre inovácie, zvyšovanie konkurencieschopnosti, či udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Celkovo je na tieto účely alokovaných 2 266 776 537 EUR, z čoho takmer tri štvrtiny sú určené na posilnenie výskumu a zvyšok na posilnenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Podľa Výročnej správy o vykonávaní OP za roky 2014 a 2015 bolo čerpanie na všetkých úrovniach OP k 31.12.2015 nulové (.pdf, s. 4). Avšak odvtedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov 26 prijímateľom z celkového počtu 356, vo výške 61 548 517,87 eur.  Podrobné informácie o prijímateľov sú dostupné na stránke ITMS2014+, ktorá slúži na správu eurofondov v SR pre roky 2014 — 2020.

Operačný program Výskum a inovácie nadväzuje na operačný program Výskum a vývoj a operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v programovom období 2007 – 2013. Na tieto programy bolo celkovo alokovaných 1,209 miliardy eur, resp. 968,25 milióna eur, pričom ku koncu roka 2016 boli oba vyčerpané na viac ako 99 percent.

Poslanec Gröhling kritizuje pomalé využívanie eurofondov a obáva sa, že Slovenská republika nevyčerpá všetky dostupné eurofondy. Nová ministerka Martina Lubyová (nominant SNS) ale poslancovi oponuje, že pri tomto type programov je vždy rozbeh čerpania pomalší a hodnotiť úroveň ich čerpania je možné až po ukončení projektov. Spolu s moderátorom poslancovi Gröhlingovi pripomínajú, že aj pri posledných programoch sa k ich koncu vyčerpalo dostatočné množstvo peňazí, aj keď to tak spočiatku nevyzeralo.

Dôležitý výrok

„Už momentálne je priemerná mzda tisíc euro učiteľov v hrubom kdekoľvek.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Keďže priemerná mzda pedagogických zamestnancov presahuje hodnotu 1000 eur v hrubom iba pri niektorých typoch škôl a teda nie "kdekoľvek", hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Priemerný mzdový výdavok pedagogických a odborných zamestnancov je pre rok 2017 podľa Rozpočtu (.pdf, s. 46) pre roky 2017 — 2019 schváleným NR SR na úrovni 1 116,00 eur (s medziročným rastom 63 eur). 
Keďže však ministerka Lubyová hovorí, že takáto priemerná hrubá mzda by mala byť pre učiteľov kdekoľvek, je potrebné posudzovať výrok podľa výšky priemernej mzdy pedagógov pri rôznych typoch zriaďovateľov škôl.

Najnovšie zverejnené údaje o priemerných mzdách učiteľov sú dostupné na stránkach ministerstva školstva k prvému polroku 2017 (.pdf, s. 6,8).Podľa týchto údajov však priemerná mzda pedagogických zamestnancov presahuje hodnotu 1000 eur v hrubom pri všetkých typoch zriaďovateľov len vtedy, ak berieme do úvahy údaje bez započítania materských škôl, jazykových škôl a ZUŠ (.pdf, s. 6).  Ak sa však pozrieme na údaje zahŕňajúce aj tieto typy škôl (.pdf, s. 8), priemerná mzda učiteľov presahuje v hrubom hodnotu 1000 eur iba v školách zriaďovaných VÚC, pri ostatných typoch zriaďovateľov (cirkvi, krajský školský úrad, obec, súkromná osoba) nepresahuje priemerná mzda učiteľov túto hodnotu.

Ministerka Lubyová výrokom namieta, že platy učiteľov nie sú jediným dôvodom nespokojnosti učiteľov, nakoľko napriek zvýšeniu platov stále nemajú dostatočné spoločenské docenenie. Zároveň kritizuje, že nepedagogickým zamestnancom, ktorí sú taktiež regionálnymi zamestnancami školstva platy ani zďaleka nestúpajú rovnakým tempom ako pedagogickým zamestnancom, poprípade vôbec nestúpajú. V rozpočte (.pdf, s. 46) je naozaj vidieť, že kým priemerná mzda pedagogických zamestnancov od roku 2014 stúpla o 138,57€ (z 977,43 na 1116 eur), tak pri nepedagogických zamestnancoch sa táto mzda zvýšila iba o 10,77€ (z 556,85 na 567,62 eur).

„…kontrola tam momentálne je (…) Komisia má povinnosť, keď má dojem, že by mohlo dôjsť k nejakému problému, má povinnosť už akoby preventívne konať.“

„Tie akčné plány sú zamerané na také tri základné oblasti. To je zvýšenie transparentnosti, zníženie miery subjektivity pri hodnotení a potom možno prenastavenie alebo v lepšom špecifikovanie kritérií výberu a aj vrátane toho, akým spôsobom sa tie kritéria potom v praxi implementujú.“

„Druhá výzva, ktorá bola, tak tú ste ukončili, respektíve zrušili. Tá sa dala zrušiť, pretože neboli vypodpisované ešte zmluvy.“

„On (bývalý minister školstva Plavčan, pozn.) tam má jednoducho dohodu o vykonaní práce do konca roka …“

„…nástupný plat (učiteľa, pozn.) v súčasnosti 690 euro, čo je okolo 540 eur v čistom.“

„…to 6-percentné navýšenie (učiteľských platov, pozn.), o ktorom hovoríte, je multiplikované každý jeden rok. Čiže tam dochádza celkovo potom k 26-percentnému navýšeniu…“

„My v súčasnosti máme 17 priamo riadených organizácií (Ministerstvom školstva, pozn.).“

„…toto je už stanovené v zákone v paragrafe 29, kde nemôžete zrušiť nejakú malotriedku, kde v dosahu šiestich kilometrov nemáte školu….“

„…aké sú zložky platov (…) to sú tarifné, to je zložka, s ktorou sa nedá veľmi pohybovať, to je naozaj tá tarifná nároková, vyrovnanie do minimálnej mzdy v niektorých prípadoch. A tu s týmito zhruba 20-25% sa dá operovať v rámci motivácie. (…) kreditové príplatky dávajú zhruba 3,7% v tejto kategórii. To znamená, že naozaj z tých 25% tie kreditové príplatky majú len malú váhu.“

„…nechceme momentálne naviazať to navyšovanie vekového automatu napríklad na infláciu. Ja viem, že vekový automat je ročne asi 8 miliónov“

„…dokonca eurozóna často zápasila s defláciou.“

„Testovanie PISA (…) je to metodológia, ktorú navrhlo OECD. (…) To nie je skutočné číslo, ako 100% namerané, pretože PISA posledné kolo testovalo u nás na Slovensku okolo 6000 detí. Ale my máme tých detí v tom veku, ktoré treba testovať, rádovo 50 tisíc.“

„Ten testovací systém (národné testovanie piatakov, pozn.) sa vyvíja postupne, on začal v roku 2013, tá metodológia sa zlepšuje cez tie pilotné testy, rastie tá vzorka. Minulý rok sme to prvýkrát urobili na celej populácii.“

„…sekundárna analýza, ktorú robí NÚCEM (na základe výsledkov testovania PISA, pozn.), kde proste to je naozaj vidno, že z ktorých škôl, z ktorých lokalít, z ktorých sociálnych skupín majú nižšie výsledky (…).“

„My (strana SaS, pozn.) sme už prinášali aj návrhy zákona do Národnej rady, ktoré neboli schválené, aby sa otvárali dvere či už Sociálnej poisťovne alebo daňového úradu alebo úradu práce, aby na základe jednotlivých rodných čísel ste si vy na základe vašich požiadaviek ako ministerky vedeli vyselektovať jednotlivé skupiny a potom následne na základe toho robili jednotlivé odporúčania.“

„…za uplynulých desať rokov bolo zhruba 100-percentné navýšenie (v platoch učiteľov, pozn.).“

Photo: CC

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."