Demagog.sk

Kollár, Paška a Podmanický v Sobotných dialógoch

Sobotné dialógy , 23. septembra 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Branislav Dobšinský

Hosťami relácie Sobotné dialógy boli 23. septembra prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška, poslanec NR SR za Smer-SD Ján Podmanický a predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Hlavnými témami boli dozvuky koaličnej krízy, aktualizácia priorít vládnej koalície a navrhované opatrenia v sociálnej oblasti. 

Štatistiky diskusie

 
1   0  
2   0  
3   1  
0   1  
3   4  
0   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Pán Danko nepovedal, že končíme koalíciu zo dňa na deň, ale že vypovedáme (koaličnú zmluvu, pozn.) (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Tzn. "koaličná kríza" sa začala 7. augusta 2017, kedy Andrej Danko, predseda SNS a predseda NR SR, vypovedal koaličnú zmluvu. Danko poslal svojim koaličným partnerom z MOST-HÍD a SMER-SD list, v ktorom vyjadril nespokojnosť so súčasnou zmluvou a zároveň navrhol možnosť rokovaní o novej koaličnej zmluve. Vypovedaním koaličnej zmluvy Danko prekvapil jednak svojich partnerov, no aj niektorých svojich straníkov. Avšak vypovedaním koaličnej zmluvy automaticky neznamená koniec koalície a vôbec nemusí ovplyvniť fungovanie vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Danko poslal svojim koaličným partnerom nasledujúci list, ktorým vypovedal v poradí už druhú koaličnú zmluvu za toto volebné obdobie:
„Vážení koaliční partneri, týmto spôsobom vypovedám koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016 medzi stranami Smer-SD, SNS a MOST-Híd. Ako dôvod uvádzam absolútnu nevyhnutnosť prenastavenia pravidiel v koalícii, novú úpravu pomerov a vzťahov a stanovenie absolútne nových priorít, ktoré sa budú premietať v rámci procesu zostavenia nového rozpočtu s cieľom obnovy dôvery medzi koaličnými partnermi, ako aj dôvery verejnosti ku koalícii. Dobrá sociálno-ekonomická situácia roku 2017 ukazuje, že je nutné sa zamerať na nové výzvy a priority, ktoré je potrebné premietnuť do koaličnej dohody a nového programového vyhlásenia vlády. Keď sa darí ekonomike štátu, musia to pocítiť aj samotní občania. Zároveň Vám navrhujem bilaterálne, resp. multilaterálne rokovania s vedením Slovenskej národnej strany o možnosti zostavenia novej koaličnej zmluvy.“

Z listu vyplýva, že SNS vypovedala koaličnú zmluvu s úmyslom zostavenia novej koaličnej zmluvy. Je nutné dodať, že však samotný podpredseda Jaroslav Paška nevylučoval že by takýto krok mohol viesť aj k pádu koalície.  

Z reakcií koaličných partnerov a straníkov vyplýva, že takýto krok bol nečakaný. MOST-Híd vo svojom vyjadrení napísal: „Je to pre nás prekvapivý krok zo strany Slovenskej národnej strany.“ Premiérova hovorkyňa zase povedala: "Očakáva (Róbert Fico, pozn.), že predseda SNS vysvetlí partnerom absurdný krok Slovenskej národnej strany, ktorý nevnáša do spoločnosti pokoj a stabilitu." DennikN informuje, že o tomto kroku nevedel napríklad ani podpredseda SNS Štefan Zelník. Taktiež, 3. augusta 2017, štyri dni pred vypovedaním zmluvy, ešte predsedovia strán spolu vystúpili na tlačovej konferencii bez náznakov prichádzajúcej kríze. Z týchto reakcií konštatujeme, že takýto krok skutočne prišiel nečakane. 

Prvá koaličná zmluva bola podpísaná 23. marca 2016, a to pre volebné obdobie 2016-2020. Následne 1. septembra 2016 podpísala trojica predsedov Robert Fico (Smer-SD), Andrej Danko (SNS) a Béla Bugár (Most — Híd) novú koaličnú dohodu. Z pôvodnej štvorice strán vypadla strana #Sieť, ktorej päť pôvodných poslancov prešlo do poslaneckého klubu Mosta — Híd.  

Zmluva je podľa Článku V., odseku 1 (.pdf, s. 13) uzatvorená na dobu určitú „ (…) a to v trvaní do dňa, kedy sa v zmysle platnej právnej úpravy začne volebná kampaň pred nasledujúcimi voľbami (…)“. Vypovedanie zmluvy je spomenuté v odseku 3 rovnakého článku: „Všetky zmeny, doplnky, dodatky alebo prípadné zrušenie tejto dohody musia byť vyhotovené písomne a podpísané predsedami koaličných strán.“ Viacerí právnici však dodávajú, že samotná zmluva je len kvázi právny dokument. Advokát Peter Kubina sa nechal počuť, že vypovedanie koaličnej zmluvy "z ústavnoprávneho hľadiska to neznamená nič." Marek Domin z Katedry ústavného práva PFUK zase poznamenáva „Zmena koaličnej zmluvy v priebehu volebného obdobia či jej nahradenie inou tak žiadnym spôsobom priamo neovplyvňuje fungovanie vlády, Národnej rady či iných ústavných orgánov.“ V závere svojej práce tiež konštatuje, že koaličná dohoda je skôr politický než právnický dokument. Na základe týchto informácií hodnotíme, že ukončenie koaličnej zmluvy je úkon, ktorý automaticky nevedie k vystúpeniu z koalície, čo potvrdzuje Paškove slová. 

Dôležitý výrok

„…nová ministerka školstva, ktorá prišla povedala, že nás to (nevyčerpanie eurofondov, pozn.) bude stáť niekoľko desiatok miliónov eur.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Slovensko skutočne môže prísť o časť z eurofondov na vedu a výskum v maximálnej hodnote 32 miliónov eur. Ministerka školstva Martina Lubyová však nepotvrdila, že by sme o tieto finančné prostriedky definitívne prišli, naopak uviedla, že spolu s Európskou komisiou konzultovala plán, ktorým by spomínané číslo znížila. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Martina Lubyová (nominantka SNS) si za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty po vymenovaní ministerkou školstva zvolila Brusel. Dňa 20. septembra 2017 sa stretla s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Creţovou, aby vysvetlila, v čom sú problémy zablokovaných eurofondových výziev v hodnote 300 miliónov eur a čo robiť, aby sa mohlo čerpanie eurofondov spriechodniť. Lubyová na rokovaní pripomenula, že riešenie daného stavu je pre Slovensko veľkou prioritou, zároveň však prezentovala kroky, ktoré ministerstvo doteraz vykonalo. Šlo najmä o začiatok kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, zrušenie problematickej výzvy na dlhodobý strategický výskum a vypracovanie akčných plánov na zvýšenie transparentnosti výberu projektov.

Na základe toho 22. septembra 2017 informovala ministerka o tom, že "Európska komisia nechce Slovensku žiadne prostriedky odobrať v dôsledku toho, čo sa stalo, EK bude veľmi rada, ak sa Slovensku podarí dobehnúť čerpanie a tieto prostriedky odblokovať v rámci tých dohôd o stransparentnení režimu čerpania, ktoré sme (delegácie, pozn.) dosiahli a ktoré budeme implementovať".

V dôsledku zablokovania výziev však hrozí, že Slovensko príde o časť z eurofondov na vedu a výskum. „Z titulu plynutia času sa nám nepodarí vyčerpať prostriedky do konca roka, ktoré sme mali vyčerpať,“ uviedla Martina Lubyová na tej istej tlačovej konferencii. Zvýšeným úsilím partnerov na Slovensku a v Európske únii sa podľa nej podarilo dosiahnuť, že pôvodná "horibilná" suma 72 miliónov eur, o ktorú malo Slovensko prísť, sa redukovala na súčasných 32 miliónov eur. „Toto nás veľmi mrzí, pretože toto sú naozaj prostriedky, ktoré sa dali produktívne využiť. Nie je to ešte definitívne, je možné, že sa nám do konca roku podarí toto číslo znížiť,“ prisľúbila Lubyová. Podľa denníku Pravda konzultovalo ministerstvo školstva s Európskou komisiou tri možné spôsoby čerpania peňazí, pričom ako schodný sa ukázal iba jeden, a to presunutie istej časti prostriedkov do takzvaných finančných nástrojov, čo v podstate predstavuje využitie návratných finančných príspevkov.

Podľa ministerky prebehlo celkovo rokovanie s eurokomisárkou v pozitívnom duchu, pričom EK ocenila, že SR nastavila novú a intenzívnejšiu úroveň komunikácie.

Dôležitý výrok

„…to ustanovenie v tom dodatku koaličnej zmluvy, že ak vznikne problém, budeme si ho diskutovať medzi sebou, nie pred médiami.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
7. augusta vypovedalo SNS Koaličnú zmluvu. Partneri však s podpísaním novej nesúhlasili, a tak sa lídri koalície zhodli na podpísaní dodatku k súčasnej Koaličnej zmluve. Partneri sa podľa neho dohodli na tom, že kým sa predloží na rokovanie nejaký materiál, musia ho dostať partneri 24 hodín pred jeho predložením. Pre zabezpečenie lepšej komunikácie sa podľa nových pravidiel bude koaličná rada stretávať vždy v pondelok. Novým dodatkom (čl. 4, bod 3-4) by chceli dosiahnuť, aby neboli problémy odkazované cez médiá a aby sa neopakovala koaličná kríza. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.

Text koaličnej zmluvy bol rozšírený o orgány koaličných strán. Koaličná zmluva z roku 2016 hovorila o štvorčlennej rade, ktorú tvoria šéfovia strán. Teraz materiál hovorí o šiestich členoch. Tvoriť ju okrem predsedov strán budú aj traja zástupcovia z každej strany, ktorých určia predsedovia. Radu predsedov klubov budú tvoriť predsedovia koaličných klubov, zasadať by mali 5 dní pred začiatkom schôdze Národnej rady. Poslanecké návrhy môžu ísť na rokovanie až po odsúhlasení radou predsedov. Krajské a okresné rady by mali byť tiež po troch členov, ktoré budú tvoriť krajskí a okresní predsedovia strán.

Vládna koalícia za rok a pol, čo je pri moci, podpísala dve koaličné dohody, dodatok je tak tretia úprava jej vzťahov. Prvú dohodu po parlamentných voľbách vlani 22. marca spečatili strany Smer, SNS, Most-Híd a Sieť. O päť mesiacov neskôr v auguste však z pôvodnej štvorice strán vypadla strana #Sieť, ktorej päť pôvodných poslancov prešlo do poslaneckého klubu Mosta — Híd. Prvého septembra 2016 trojica predsedov strán Smer-SD, Most -Híd a SNS podpísala novú koaličnú zmluvu.

„…naši ministri nie sú členmi politickej strany (SNS, pozn.), ale prichádzali ako odborníci na tieto posty.“

„…je vidieť v poslednej dobe, že spolupracujeme aj ako s OĽaNO, tak aj so stranou SaS. Vieme podávať návrhy, vieme sa spojiť pri odvolávaní ministrov. Podpisujeme si navzájom zákony.“

„…podobné ustanovenia z tej pôvodnej koaličnej zmluvy, kde je napísané, že za každú politickú stranu nominanti, ktorí sú nominovaní, sa zodpovedá tá strana a premiér môže konať až na základe súhlasu tej politickej strany, ktorá nominovala tohto člena vlády do tejto pozície. Takže nájdete to aj v pôvodnej koaličnej zmluve.“

„…pán Plavčan (…) Oznámil, požiadal Najvyšší kontrolný úrad o preskúmanie celej tej procedúry. Zahájil vlastné vyšetrovanie na ministerstve a požiadal orgány činné v trestnom konaní, aby začali preverovať…“

„Iniciovali (opozícia, pozn.), povedal by som, konanie v Bruseli, na čo poukázala po návrate z Bruselu pani ministerka po konzultáciách, kde si vysvetlili, že Brusel vlastne nemohol nekonať, keď dostal oznámenie zo slovenskej opozície, že dochádza k rozkrádaniu eurofondov“

„Nebola spravená žiadna koncepcia rozvoja vedy a techniky.“

„…schválili sme prednedávnom, vládna koalícia, potom aj parlament, register koncových užívateľov výhod.“

„…v nezamestnanosti, sme mali vo vládnom programe, že ju chceme znížiť pod 10%. Dnes máme pod 7%.“

„My sme (SNS, pozn.) napríklad o 13-tom a 14-tom plate hovorili už od začiatku tohto roka.“

„…my hovoríme, že by sme mali prejsť postupne na daňové bonusy pre ľudí, ktorí vychovávajú deti, najmä tí, ktorí pracujú, aby dostávali väčšie daňové bonusy a menej by sa pridávalo potom rodinných prídavkov. Takže tento mechanizmus, ktorý je nastavený, chceme modifikovať (…).“

„Slovensku sa ekonomicky darí, v mnohých parametroch dosahujeme absolútne historické ukazovatele.“

„…je ich 60, tých opatrení, keby som to chcel zhrnúť, je zvýšenie čistých príjmov a či už sú to príplatky za prácu v noci alebo za prácu cez víkendy, cez sviatky alebo 13-ty, 14-ty plat alebo 13-ty dôchodok, minimálna mzda. To všetko sú opatrenia, ktoré smerujú k zvýšeniu čistého príjmu ľudí (…).“

„Poviem jednu vec, máme tuna štátnych zamestnancov a štát dokonca s touto vládou nie je schopný, ani to neposiela tým jednotlivým organizáciám, ani základnú mzdu niekoľkým desaťtisíc zamestnancom… preto, lebo tuna máme nejakú základnú minimálnu mzdu a tento štát si neplní ani povinnosti voči nim…To sa bavíme o tých školníkoch, bavíme sa o kuchárkach.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."