Demagog.sk

Drucker a Krajčí v O5M12

O 5 minút 12, 18. septembra 2017.
Moderátor: Martin Strižinec

V nedeľu 18. septembra boli hosťami relácie O 5 minút 12 minister zdravotníctva Tomáš Drucker a poslanec NR SR a člen Výboru pre zdravotníctvo Marek Krajčí (OĽaNO). Hlavnou témou diskusie bolo zdravotníctvo. Ak chcete vedieť ako presne používali fakty a štatistické údaje, prečítajte si našu analýzu.

Štatistiky diskusie

 
8   0  
0   4  
10   2  
0   2  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„…tá najväčšia časť dlhu 80%, ktorý máme, je tvorená piatimi nemocnicami, 87 % piatimi, to sú tri univerzitné nemocnice, k tomu je to fakultná nemocnica v Prešove a Detská fakultná v Banskej Bystrici, tie držia až 87% dlh (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Celkové záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ SR) činia 702,13 milióna eur, z toho 647,24 miliónov eur predstavujú záväzky po lehote splatnosti (.doc, s. 3). Päť spomínaných nemocníc (okrem Fakultnej nemocnice v Prešov a Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici sa ďalej zrejme jedná o univerzitné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Martine) sa na sume záväzkov po lehote splatnosti podieľa 548,53 miliónmi eur, teda 84,7 percentami. Napriek odchýlke výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Ku koncu roku 2016 dosiahli celkové záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR výšku 702,13 milióna eur. Záväzky po lehote splatnosti činili 647,24 milióna eur. Oproti predchádzajúcemu roku narástol dlh v zdravotníctve o 97,37 milióna eur. Najväčšou sumou, 547,16 miliónov eur, sa na tomto dlhu podieľajú štátne univerzitné a fakultné nemocnice. 

Podľa údajov od Finstat.sk predstavujú celkové záväzky piatich spomínaných nemocníc dohromady 548 526 787 eur, čo je 78,12% z celkových záväzkov zdravotníckych zariadení MZ SR.

V prípade záväzkov po lehote splatnosti, ktorých výpovedná hodnota by v tejto situácii bola vyššia, sa nám podarilo nájsť údaje len u FNsP Prešov a DFNsP Banská Bystrica.

Vláda dňa 13. septembra 2017 odsúhlasila koncept oddlženia nemocníc, ten ešte musí byť schválený parlamentom. Oddlženie sa má týkať štátnych aj neštátnych nemocníc, štát naň vydá najviac 585 miliónov eur, a bude prebiehať dvoma formami: elektronickou aukciou a dohodou o fixnom diskonte. Nemocnice najviac dlhujú dodávateľom špeciálneho zdravotníckeho materiálu a liekov, Sociálnej poisťovni, daňovým úradom, či zdravotným poisťovniam. Bude sa jednať historicky už o štvrté oddlžovanie (posledné oddlženie prebehlo v roku 2011), potrvá tri roky, a bude mať štyri vlny a prísne pravidlá. V prvej etape oddlžovania bude použitých približne 80 miliónov eur, uhradené budú pohľadávky staršie ako dva roky. Jednou z podmienok úhrady dlhov je vypracovanie ozdravných plánov. Tie by v prípade štátnych nemocníc mali byť hotové do konca septembra 2017. Prvé oddlženie by následne malo nastať v novembri tohto roku.

Analytik Ineko Dušan Zachar ocenil sankčný mechanizmus schválenej Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorý môže "v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie." Ani sankcie však podľa Zachara nebudú pre veľké štátne nemocnice dostatočnou výstrahou; tie nové dlhy vytvárať neprestanú.

Plán na oddlženie nemocníc najviac kritizuje Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok. Podľa jej údajov štátne nemocnice dlhovali dodávateľom pomôcok ku koncu druhého štvrťroka 2017 takmer 188 miliónov eur (z toho viac ako 160 mil. eur je po lehote splatnosti).

"Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení predložená MZ SR sa vzťahuje na pohľadávky po lehote splatnosti k 31.12.2016, ktoré boli len vo výške len 135 mil. EUR. V porovnaní s pohľadávkami po lehote splatnosti k 30.6.2017 vo výške 160 mil. EUR ide o takmer 20 % nárast pohľadávok po lehote splatnosti za obdobie ½ roka. Štát neprijal ani nevytvoril opatrenia, ktoré by zamedzovali oneskoreniu platieb, porušuje tým Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách," uviedli dodávatelia v otvorenom liste ministrovi.

Dôležitý výrok

„…sme v situácii, kedy nemocnice produkujú rekordné dlhy (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa posledných správ o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva sa dlhy zdravotníckych zariadení každoročne zvyšujú. V roku 2016 dosiahli zdravotnícke zariadenia doposiaľ najvyšší kumulatívny dlh. Výrok Mareka Krajčího teda hodnotíme ako pravdivý. 

O zadĺžení organizácií, patriacich do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) každoročne predkladá príslušný minister na rokovanie vlády tzv. Informáciu o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za uplynulý rok.

Uvedený dokument obsahuje informáciu o vývoji dlhu piatich kategórií subjektov: príspevkových organizácií v pôsobnosti MZ SR;  zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva vnútra a ministerstva obrany; zdravotníckych zariadení delimitovaných na obce a vyššie územné celky; zdravotníckych zariadení, ktoré boli v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. transformované na akciové spoločnosti a zdravotných poisťovní kumulatívne.

Celkové záväzky zdravotníckych zariadení po lehote splatnosti každým rokom rastú, v roku 2016 bol dlh na úrovni 647,24 miliónov eur. Rekordne nízku úroveň dlhu dosiahli zdravotnícke zariadenia v roku 2011 (159,9 miliónov eur), kedy došlo k ozdraveniu nemocníc v správe MZ SR a MO SR.

Dokumenty predložené vláde na rokovanie o dlhu v rezorte zdravotníctva sú dostupné pre roky 2014, 2015 a 2016. Vývoj dlhu a medziročnú zmenu záväzkov po lehote splatnosti v období od 2009 až do roku 2016 predstavuje nasledovný graf:

Dôležitý výrok

„…do tých nemocníc ide častokrát aj menej financií ako by malo ísť, to dokázal aj teraz Najvyšší kontrolný úrad, (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Univerzitné a fakultné nemocnice dávajú na zdravotnú starostlivosť viac peňazí, ako im prichádza od zdravotných poisťovní. Vyplýva to z Čiastkovej správy o výsledku kontroly "Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení" za rok 2016 (.pdf) a 2017 (.pdf), ktorú vyhotovil Národný kontrolný úrad (NKÚ) SR. Nemocnice tak vo všeobecnosti získavajú menej financií ako by mali, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý.

Správy z prvej a druhej etapy prierezovej kontroly zdravotníctva boli publikované NKÚ v septembri 2016, respektíve júni 2017. Oba dokumenty sa snažili zamerať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, na hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť pri nakladaní s verejnými financiami a majetkom vybraných zdravotníckych zariadení.

Prvá čiastková správa sa zaoberala deviatimi koncovými zariadeniami, ktoré sú príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Konkrétne šlo o fakultné nemocnice v Banskej Bystrici, Nitre, Nových Zámkoch, Žiline, Trnave, Trenčíne a univerzitné nemocnice v Bratislave a Košiciach. V časti 3.1.2 Úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (.pdf, s. 16) sa píše:
"Rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorý garantuje štát na základe povinného zdravotného poistenia, bol vyšší ako finančné zdroje uhradené zdravotnými poisťovňami, čo súvisí so zvyšovaním zadlženosti a stratového hospodárenia kontrolovaných zdravotníckych zariadení".

V správe sa vypočítavala a vzájomne porovnávala výška nákladov na 100,00 eur celkovej poskytnutej zdravotnej starostlivosti v spomínaných zdravotníckych zariadeniach. Priemerné náklady na 100,00 eur celkovej poskytnutej zdravotnej starostlivosti v rámci rokov 2011 — 2015 boli v sume až 122,59 eur, pričom náklady na týchto 100,00 eur sa v jednotlivých nemocniciach pohybovali v rozmedzí od 161 eur (rok 2011 vo FN Trnava) po 95,32 eur (rok 2014 vo FN Nitra). V roku 2017 sa k analýze deviatich fakultných a univerzitných nemocníc pridali tri detské fakultné nemocnice v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Dokopy tak druhá čiastková správa (.pdf, s. 15) konštatovala, že "priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti v 12 príspevkových organizáciách medzi rokmi 2011 — 2015 predstavovali sumu 133,50 eur. V rozhodujúcej časti nemocníc bol tento pomer najhorší v roku 2011, kedy napr. v DFNsP Bratislava dosiahli náklady 167 €, kým v roku 2014 „iba“ 122 €. Trend zlepšovania pomeru uhradenej zdravotnej starostlivosti a nákladov sa v sledovanom období zlepšoval takmer vo všetkých organizáciách, v roku 2015 poklesol v priemere na cca 115 €".

Čiastková správa 2 (.pdf, s. 20) sa zaoberala tiež piatimi samosprávnymi nemocnicami v Dolnom Kubíne, Považskej Bystrici, Prievidzi, Zlatých Moravciach a Nitre (tú tvoria dve prevádzky — Topoľčany a Levice). Tu priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti predstavovali sumu 111,28 eur. Tieto i predošlé údaje svedčia o tom, že činnosť nemocníc dosahuje náklady, ktoré nie sú v plnej miere hradené. Vo svojom záverečnom stanovisku (.pdf, s. 7) preto považuje Najvyšší kontrolný úrad SR "(…) za dôležité, aby zriaďovatelia venovali tomuto ukazovateľu mimoriadnu pozornosť. Musí byť zrejmé, akú úlohu v tomto negatívnom vzťahu zohrávajú objektívne (napr. štruktúra zdravotníckych služieb) a akú subjektívne faktory (neefektívny manažment). Aj v tomto prípade sú rozdiely medzi najlepším a najhorším pomerom nákladov a úhrad značné, preto je nevyhnutné tieto rozdiely objasniť".

Okrem nemocníc boli rovnakým spôsobom skúmané srdcovocievne ústavy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach (.pdf, s. 1). Tu priemerné náklady na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti predstavovali 99,18 eur, čiže na každých 100 eur poskytnutej starostlivosti bol dosiahnutý, ako jediný skúmaný segment zdravotníckych zariadení, zisk v sume 0,82 eur. Ďalšie dve transformované zdravotnícke zariadenia v Poprade a Piešťanoch (.pdf, s. 26) vykazovali priemerné náklady na 100 eur poskytovanej zdravotnej starostlivosti 110,27, respektíve 113,06 eur.

Kontrolóri v súčasnosti realizujú už tretiu etapu kontroly, v rámci ktorej preverujú zdravotnícke zariadenia s rôznymi formami hospodárenia a nakladania s majetkom. Po jej ukončení sa zamerajú na samotný rezort zdravotníctva a všetky tri zdravotné poisťovne.

Dôležitý výrok

„…to (výberové konania na riaditeľov nemocníc, pozn.) bolo málo transparentné na to, aby bol väčší záujem o tie pozície, na ktoré ste robili výberové konania, konštatovala to aj Transparency International. Vieme, že na jeden post sa hlásilo v primere 1,5 uchádzača (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok sa týka Druckerových nominácií do vedenia niekoľkých nemocníc na Slovensku. Na základe informácií uverejnených na stránke Transparency International Slovensko môžeme považovať tento výrok za pravdivý. Či by bol však väčší záujem o pozície je len subjektívnym tvrdením Krajčího, ktoré neoverujeme. 

Výberové konania sa týkali obsadenia členov štatutárneho orgánu niekoľkých nemocníc na Slovensku. Niektoré z nich sú už aj ukončené, iné ešte čakajú na víťaza. Na stránke Ministerstva zdravotníctva SR sú uverejnené ukončené výberové konania ako aj tie práve prebiehajúce.

Už na vyššie uvedenej stránke Ministerstva zdravotníctva SR, v časti, kde sú uverejnené výsledky jednotlivých výberových konaní môžeme zhodnotiť slabý záujem o tieto posty.

Na nízku transparentnosť týchto výberových konaní upozorňuje aj Transparency International Slovensko, ktorej víziou „je krajina s transparentnými a zodpovednými ľuďmi a inštitúciami bez korupcie.“ Transparency nielen informovala a sledovala túto situáciu, ale takisto adresovala ministerstvu odporúčania týkajúce sa zväčšenia transparentnosti a dôveryhodnosti daných výberových konaní. Skutočne uvádzajú, že po prvých zverejnených výsledkoch výberových konaní sa na pozíciu v priemere hlásilo 1,5 uchádzača.

Dôležitý výrok

„…ten spomínaný katalóg výkonov, ktorý definuje cenu bodov za jednotlivé výkony, je extrémne starý, z roku 1995. Dodnes ho nikto nezmenil a tým pádom majú poisťovne aj obrovský by som povedal priestor rozhodovať sa sami, čo za čo nakúpia a čo z tých nových diagnostických terapeutických postupov budú preplácať a akým spôsobom…“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
 Koncepcia tzv. bodovníka zdravotných výkonov bola urobená podľa nemeckého vzoru už v roku 1993. Nie je však pravda, že by bol nebol od roku 1995 zmenený, stalo sa tak niekoľkokrát, no údajne nikdy nie dostatočne efektívne. Aktuálne je však bodový systém nezmenený od roku 2005 a v praxi závisí výška platieb na dohode poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poisťovní. Je pravda, že kvôli neaktuálnosti a deregulácii majú poisťovne rozhodovací priestor pri výške a spôsobe platieb. Výrok Mareka Krajčího hodnotíme ako nepravdivý. 

Podľa textu autora MUDr. Tomáša Szalaya, PhD., výkonného riaditeľa neziskovej organizácie Health Policy Institute (HPI) je situácia okolo zoznamu zdravotných výkonov zmätočná. Stále sa, údajne zo zotrvačnosti, používa tzv. „nemecký“ zoznam výkonov s bodovým ohodnotením z 90-tych rokov, napriek tomu, že neexistuje právny predpis, ktorý by ho aktuálne upravoval. 

Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente (.pdf, s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom.

Podľa už spomínaného Tomáša Szalaya zaviedlo Ministerstvo zdravotníctva v roku 2004 dva pojmy, a to Katalóg zdravotných výkonov (skrátene Katalóg) a Zoznam zdravotných výkonov (skrátene Zoznam). Prvý menovaný bol prehľadom všetkých zdravotných výkonov, Zoznam bol výberom výkonov z Katalógu, ktorý sa držal diagnostických a terapeutických štandardov, vrátane indikačných a frekvenčných obmedzení pre dané ochorenia. V roku 2008 bol však Zoznam zrušený a Katalóg premenovaný na Zoznam zdravotných výkonov. 

O týchto legislatívnych procesoch informoval v článku aj profesor Kováč, ktorý uvádza, že tvorba nového zoznamu zdravotných výkonov podľa § 3 zákona č. 576/2004 Z. z. začala až po schválení koncepcie tvorby zdravotných výkonov v apríli 2008. Na zozname zdravotných výkonov pracovala katalogizačná komisia, avšak po parlamentných voľbách v roku 2010 začala vláda presadzovať DRG systém, ktorý začal tvoriť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa nemeckého vzoru. DRG (Diagnosis Related Groups) je "…klasifikačný systém, ktorý umožňuje zatriediť prípady hospitalizácii podľa diagnóz a diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a ekonomickými nákladmi".

Je však potrebné podotknúť, že Zoznam zdravotných výkonov (alebo i Katalóg zdravotných výkonov) nie je synonymum pre tzv. bodovník. Zoznam totiž nemusí obsahovať i bodové ohodnotenia. Ako už bolo povedané, "nemecký bodovník" z 90-tych rokov bol od tej doby aspoň čiastkovo upravovaný, preto nie je pravdou, že by nebol dodnes pozmenený. Napríklad Zoznam zdravotných výkonov a ich bodové hodnoty sú prílohou k nariadeniu vlády č. 226/2005 Z. z. 
Tento zákon v § 1 (odstavec 2) definuje i bodový systém. Zdravotné výkony sa „…ohodnocujú počtom bodov uvedených v zozname zdravotných výkonov…“.

Podľa odstavca č. 3 sa minimálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti ustanovuje na 0.019916 eura a maximálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu poskytovaného v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na 0.029875 eura. Nariadenie vlády ďalej upravuje i minimálne výšky úhrady pre ambulancie lekárskej služby prvej pomoci. 
Zákon teda stanovuje minimálnu výšku úhrady za jeden bod.

Podľa zdrojov sú však platobné mechanizmy a ceny v zdravotníctve významne deregulované a výška platieb je postavená na dohode medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami. Túto prax potvrdil napríklad aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko v článku na portáli vzdravotníctve.sk v súvislosti s aktuálnym zavádzaním DRG systému. "Cena (pri DRG) nebude stanovená dohodou ako dnes, ale kalkuláciou s presnými pravidlami.“
Podľa názoru na blogu Doc. MUDr. Mgr. Tibora Hlavatého PhD. je "ďalším problémom je určovanie cien za výkony. Tie sa na Slovensku vyjednávajú medzi poisťovňami a poskytovateľmi doslova ako na blšom trhu, čisto iba podľa vyjednávacej sily."

Časť výroku Mareka Krajčího o veľkom rozhodovacom priestore pre poisťovne je pravdivá. Ako ďalej naznačuje, pri "nových diagnostických terapeutických postupoch" taktiež môže vznikať nejednoznačnosť, keďže zoznam výkonov nie je dostatočne aktualizovaný.
Rezort zdravotníctva totiž v správe pre SITA uvádza: "Aktuálne platný Katalóg zdravotných výkonov už nespĺňa potreby poskytovateľov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo všetkých špecializačných odboroch. Spektrum vykonávaných zdravotných výkonov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa od roku 2004 a 2005 výrazne rozšírilo".

Dôležitý výrok

„Fico rozpráva už možno desať rokov o tom, že zakáže zisk poisťovní.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Téme zákazu zisku poisťovní z verejného zdravotného poistenia sa Robert Fico venuje už od roku 2007, od zmeny zákona č. 530/2007 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Premiér aj po medzinárodnej arbitráži a rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý zrušil platnosť novely, sa naďalej venuje tejto problematike. Zákaz ziskov poisťovní je spomenutý aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády. Výrok Krajčího hodnotíme ako pravdivý.

Prvá vláda Roberta Fica v roku 2007 presadila novelu zákona č. 530/2007 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dopĺňal zákon č. 581/2004 Z.z… Z tejto novely vyplývalo, že zdravotné poisťovne budú musieť vrátiť prípadný zisk z verejného zdravotného poistenia späť do zdravotníctva. Zákaz zisku sa netýkal komerčného poistenia. Robert Fico sa po prijatí novely zákona vyjadril: "Ak ponúkne zdravotná poisťovňa produkt pre pacienta v podobe pripoistenia, a z toho bude tvoriť zisk, nech sa páči. Ale nie, že vyberie od ľudí, ľudia musia zo zákona tie peniaze niekde poslať, oni si z toho odrežú 10 % a povedia toto je môj zisk."

V roku 2011 Ústavný súd Slovenskej Republiky rozhodol, že obmedzovanie zisku zdravotných poisťovní je protiústavné. Ustanovenie § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n i e j e v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (.pdf, s. 1). 

Ústavný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým,že: „…ustanovením povinnosti použiť kladný hospodársky výsledok (zisk) len na úhradu zdravotnej starostlivosti, t. j. odňatím práva zdravotným poisťovniam rozhodovať autonómne o použití zisku došlo k neprípustnému zásahu do vlastníckeho práva a práva na podnikanie súkromných zdravotných poisťovní, ako aj porušeniu princípov právneho štátu a tiež porušeniu viacerých ustanovení Zmluvy o fungovaní EÚ (.pdf, s. 2).

Z dôvodu prijatia novely zákona č. 530/2007 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou čelila Slovenská republika medzinárodnej arbitráži v spore so spoločnosťou ACHMEA.  Akcionári súkromnej zdravotnej spoločnosti Union sa so Slovenskou republikou súdili o zisky z doby platnosti zákona.

Robert Fico aj po zrušení platnosti novely zákona č. 530/2007 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou opakovane podporil zákaz ziskov pre zdravotné poisťovne. V júli 2012 povedal: „My si nemôžeme v situácii, keď nám chýbajú finančné prostriedky v zdravotníctve, dovoliť, aby sa nám strácali desiatky miliónov eur v súkromnom priestore len preto, že niekto vytvoril v minulosti súkromným zdravotným poisťovniam možnosť podnikať s verejnými zdrojmi.“  V októbri 2012 podobne komentoval zisky poisťovní: “Nemienime akceptovať, aby súkromné zdravotné poisťovne odoberali zisky z verejných zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva, a tieto zisky používali na súkromné účely.

Téma obmedzenia zisku poisťovní sa opäť objavila v programovom vyhlásení vlády SR 2016 – 2020. Vláda pripraví pravidlá pre účelnosť vynakladania verejných zdrojov, ktoré sa budú realizovať aj prostredníctvom obmedzenia zisku zdravotných poisťovní, a to v súlade s právom EÚ a SR  (.pdf, s. 44). Doteraz vláda v tejto veci nepodnikla žiadne kroky. 

Dôležitý výrok

„…máme (Slovensko, pozn.) najvyššiu odvrátiteľnú hospitalizáciu alebo máme najvyššiu hospitalizáciu ľudí chronicky chorých, ktorí mohli byť liečení ambulantne…“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa najnovšej publikácie OECD o zdraví obyvateľstva „Health at Glance: Europe 2016“ má Slovensko na 100 000 obyvateľov pri chronických chorobách tretí najvyšší počet odvrátiteľných hospitalizácií, pričom podľa OECD tento stav je čiastočne dôsledkom aj zlého fungovania primárnej zdravotnej starostlivosti. Horší výsledok dosiahlo Maďarsko aj Poľsko (.pdf, s.). Aj keď sú hodnoty spomenutej štatistiky pre Slovensko jedny z najvyšších, nie sú podľa OECD najvyššie tak ako to tvrdí Marek Krajčí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Štvrtá edícia publikácie Health at Glance: Europe prezentuje kľúčové indikátory zdravia a zdravotných systémov v 28 krajinách Európskej únie (EÚ), piatich kandidátskych krajínách do EÚ, Nórska, Švajčiarska a Islandu. Venuje sa aj problému odvrátiteľnosti hospitalizácií chronicky chorých pacientov. Tých OECD definuje ako ľudí, ktorí trpia chronickými chorobami, čiže cukrovkou, astmou, chronickou obštrukčnou pľúcnou chorobou alebo kongestívnym zlyhávaním srdca (.pdf, s. 130).



Centrum pre liečbu drogových závislostí spája zlé výsledky v najnovšej analýze OECD so zlou úrovňou primárnej zdravotnej starostlivosti. Primárnou starostlivosťou sa zväčša myslí obvodný lekár, ktorý slúži ako referenčný bod pre ostatné služby zdravotnej starostlivosti. V dokumente "Zdravie a zdravotníctvo na Slovensku v Európskom porovnaní v roku 2016" komentuje súčasnú situácia s použitým dát od OECD nasledovne: „Ukazovateľom nedostatočnej primárnej starostlivosti je počet návštev na urgentoch (urgentných príjmoch, pozn.) v nemocniciach. Slovensko je na tom najhoršie so 74 %-tmi pacientov, (…). Druhým ukazovateľom úrovne primárnej zdravotnej starostlivosti je miera odvrátiteľných hospitalizácií pre chronické ochorenia ako je cukrovka, astma, chronická obštrukčná choroba pľúc, srdcové zlyhávanie.“ (.pdf, s. 6-7)

OECD tiež prikladá primárnej starostlivosti dôležitosť pre zvládanie týchto chorôb: „Spoločné pre tieto (chronické, pozn.) ochorenia je, že efektívna liečba môže byť poskytnutá na primárnej úrovni. Efektívny systém primárneho zdravotníctva by preto mal zvládnuť pokrok choroby pri ľuďoch, ktorí trpia astmou, chronickou obštrukčnou pľúcnou chorobou a kongestívnym zlyhávaním srdca.“ (.pdf, s. 130)

Môžeme teda konštatovať, že odvrátiteľná hospitalizácia na Slovensku je jedna z najvyšších v 36 sledovaných krajinách, a že takýto stav je spájaný so zlým fungovaním primárnej zdravotnej starostlivosti. 

Dôležitý výrok

„A v súčasnosti je to tak, že títo naši všeobecní lekári až v 80% nás posielajú ďalej a tým pádom vlastne sú dlhé čakacie doby u špecialistov“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Podľa oficiálneho dokumentu Ministerstva zdravotníctva SR (aktualizovaný v septembri 2017) "viac ako 80 % pacientov s chronickými ochoreniami sú odporúčaní z primárneho kontaktu všeobecným lekárom do špecializovaných ambulancií a k nemocničným špecialistom" (.pdf, str.5). Preto výrok Mareka Krajčího hodnotíme ako pravdivý. 

Tieto údaje o posielaní pacientov ďalej sú na Slovensku skutočne vysoké, preto sa Ministerstvo zdravotníctva v dokumente "Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2013-2030" (schválený v decembri 2013) rozhodlo do roku 2030 dosiahnuť, aby všeobecní lekári posielali k špecialistom len doterajšiu tretinu pacientov, čím by sa priamo úmerne znížila čakacia doba u špecializovaných lekárov. Ministerstvo zdravotníctva na dosiahnutie tohto cieľa chce zároveň aj rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov. Tí sa dnes dostávajú do sporu zo špecialistami, ktorí nie sú ochotní sa vzdať svojich kompetencií. Cieľom dokumentu je v otázke počtu pacientov odoslaných k špecialistom dostať sa v roku 2030 na úroveň 30%(.pdf, s.26).

Uvedení jav častého posielania pacientov k špecialistom, súvisí s už spomínaným nedostatkom kompetencií všeobecných lekárov. Spolu s nízkym platom nie je preto táto špecializácia u študentov medicíny príliš atraktívna. Azda aj preto je priemerný vek praktického lekára na Slovensku 56 rokov. Dnes na Slovensku pôsobí asi 2 200 všeobecných lekárov, pričom niektorí z nich majú aj 3 000 pacientov. 

„…to konštatoval Najvyšší kontrolný úrad, (…) že rozpočty sú formálne, nedodržujú sa, konštatoval, že mnohé tendre už boli netransparentné na prístrojovú techniku, predražené (…).“

„…v týchto veľkých nemocniciach percent peniazi, ktoré dostávajú, idú na mzdy, 80%, (…).“

„…my v tomto roku, aj budúci rok dávame zhruba 70 miliónov eur na investície (…)“

„Medzi rokom 2015 a 2016, teda za rok 2016 došlo k zníženiu záväzkov po lehote splatnosti, inými slovami dlhu o 20 miliónov eur.“

„…35 rokov sa rozpráva o novej univerzitnej nemocnici…“

„…v minulom roku spustili projekt alebo prihlásili sme sa (ministerstvo zdravotníctva SR, pozn.) k projektu Hodnota za peniaze.“

„Vzdelávanie všeobecných praktických lekárov je najkratšie špecializované, trojročné, tri roky vám trvá, kým získate.“

„My dostávame 150 miliónov eur a podľa všetkého tie eurofondy nebudú môcť čerpať práve tie naše koncové fakultné najdôležitejšie univerzitné nemocnice, ktoré ich najviac potrebujú, (…).“

„…tento systém je postavený na dobrovoľnosti a rovnosti, to znamená ktokoľvek na strane dlžníka, teda nemocnice alebo na strane veriteľa a to je dodávateľ, či už špeciálneho zdravotného materiálu, liekov alebo sociálna poisťovňa, sú dobrovoľnými účastníkmi takéhoto oddĺženia a nikto nie je diskriminovaný, ani súkromný sektor, ani súkromné nemocnice alebo vyššie územné celky, aby sa k takémuto oddlženiu dostali.“

„Ja súhlasím, že je zastaraný (katalóg výkonov, pozn.), ale ak máme mať my 6 tisíc položiek katalógu výkonov a Holanďanom stačí 900 a Českej republike niekde okolo 2 tisíc položiek, (…) ten katalóg výkonov nie je nacenený.“

„Pracujeme intenzívne na tzv. štandardných diagnosticko-terapeutických postupoch. (…) teraz ich máme okolo dvadsať tých špecializácií, pracujeme s odbornými spoločnosťami, (…) a dokonca robíme s Českou republikou, sme v popredí pred nimi, ale dohodli sme sa už bilaterálne, že budeme robiť spoločne…“

„…sme popísali 34 nemocníc po Slovensku, ktoré hovoríme, že musia mať urgentný príjem vybavený a my sme ochotní zaňho uhrádzať paušálnu odmenu.“

„…v podstate máme nedostatok už teraz všeobecných lekárov, to znamená ta primárna sféra bola zanedbávaná a priemerný vek je 58 rokov, 30% všeobecných lekárov je nad 60 rokov…“

„…ono doteraz boli tie pohotovostné ambulancie na 95 bodoch, teraz budú v okresných, 79 okresných mestách, doteraz to v podstate bolo nepretržite v noci, teraz to bude len do 23 hodiny…“

„…vo vyspelej Európe (…) 80% svojich pacientov vyriešia a len 20% posielajú ďalej (všeobecní lekári, pozn.).“

„74% pacientov, to konštatuje OECD, navštevuje urgenty na Slovensku preto, že nemali dostupnú primárnu starostlivosť. To je najvyšší pomer zo všetkých európskych krajín.“

„…to je napríklad Banská Bystrica, že sa k tým eurofondom nedostane ani vďaka oddlženiu lebo stále nebudú plniť podmienku, ktorá je Bruselom nadefinovaná podniku v ťažkosťach, dávame my peniaze zo štátneho rozpočtu.“

„…a samozrejme to hovorí aj o tom, že prečo napríklad tieto CT MRI vyšetrenia sú také u nás drahé v porovnaní s inými krajinami alebo boli, pretože vlastne ten bodovník je taký starý…“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."