Demagog.sk

Fico v TA3

V politike, 10. septembra 2017.
Moderátor: Norbert Dolinský

Premiér Robert Fico v relácii TA3 diskutoval sám, vyjadril sa k hospodárskym výsledkom Slovenska, budúcnosti v jadre EÚ či ku koaličnej kríze.

Štatistiky diskusie

12   1  
8   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Máme jeden z najvyšších hospodárskych rastov, Slovensko a Česká republika patria ku krajinám EÚ, ktoré majú tak vysoký hospodársky rast, že tvoria s ďalšími pár krajinami ťahúňa ekonomiky v Európe a dnes každý konštatuje, že keby región V4 tak dobre neťahal, ako ťahá v posledných dvoch, troch rokoch, tak celá eurozóna a celá EÚ by mala problém s hospodárskym rastom.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Výška nárastu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorým zvykneme vyjadrovať hospodársky rast štátu, je v prípade Slovenska i v Českej republiky skutočne nadpriemerná (v porovnaní s priemerom Európskej únie a eurozóny). Priemerný nárast HDP v krajinách Európskej únie bol za druhý kvartál 2017 2,2 % a v krajinách eurozóny 2,3 %, pričom Slovenská republika dosiahla 3,1 % a Česká republika 4,5 %. Napriek rýchlemu rastu však dosahujú podpriemernú hodnotu celkového reálneho HDP. Podľa údajov (US dollars/capita) OECD z roku 2016 predstavuje slovenské HDP 30 619, české HDP 35 127,4 a priemerné v EÚ 39 632,3. Výrok Roberta Fica preto považujeme za zavádzajúci.

Hospodársky (alebo inak nazývaný aj ekonomický) rast predstavuje nárast schopnosti ekonomiky štátu produkovať tovar či služby za daný čas (zvyčajne je to jeden rok), často sa k nemu referuje ako k indikátoru nárastu bohatstva štátu za dané obdobie. Tradične sa však na vyjadrenie ekonomického rastu používa nárast hrubého domáceho produktu (HDP). "Hrubý domáci produkt je „základný ukazovateľ výkonnosti ekonomiky, ktorý vyjadruje hodnotu všetkých tovarov a služieb, ktoré sa v krajine vyprodukovali v danom roku“.

Nárast HDP Slovenskej republiky predstavoval v druhom kvartáli roku 2017 v porovnaní s druhým kvartálom roku 2016 3,1 % a nárast HDP Českej republiky 4,5 %. Tieto výsledky publikoval EUROSTAT 16. augusta 2017. (.pdf, s. 2) Údaje EUROSTAT-u o náraste HDP všetkých krajín V4 za posledné štyri kvartály sú uvedené v tabuľke nižšie.
Vzhľadom sa výsledky môžeme skutočne považovať Slovensko, Českú republiku i zvyšné krajiny V4 za štáty s nadpriemerným hospodárskym rastom, keďže priemer medziročného nárastu HDP v krajinách Európskej únie bol k druhému kvartálu 2017 2,2 % a v krajinách eurozóny na 2,3 %. 
Je však zavádzajúce naznačovať, že vysoký nárast HDP svedčí o vysokej celkovej hodnote HDP. Z hľadiska hodnoty reálneho hrubého domáceho produktu podľa OECD predstavuje totiž HDP Českej republiky 35 127,4 amerických dolárov na jedného obyvateľa a HDP Slovenskej republiky je 30 619 amerických dolárov na jedného obyvateľa. Priemer krajiny Európskej únie je však 39 632,3 amerických dolárov na jedného obyvateľa. 


Robert Fico vo výroku používa formulku „každý konštatuje“ v súvislosti s významnou rolou regiónu V4 pri hospodárskom raste EÚ bez uvedenia konkrétnych zdrojov. Odhliadnuc od toho, že je takáto formulácia príliš zovšeobecňujúca, nezaznamenali sme takéto typy výrokov vo verejnom priestore či médiách. Podľa článku autorky Edit Inotai na portáli visegradinsight.eu je síce moderné označovať krajiny V4 ako "motor EÚ", avšak ako spomína ďalej v texte, HDP Visegrádskej skupiny tvorí iba 5,3 % celkového HDP Európskej únie.

Anglická citácia z článku Edit Inotai: "It is quite fashionable to talk about the Visegrad countries as the growth engine of the EU. In times when the South European EU members still struggle with recession and low growth, and even the average growth rate of the EU is under 2 percent, this region seems to be the eminent student: with the exception of Hungary, all three countries could boast with considerably higher growth rates. … The V4 accounts only for 5,3 percent of the EU’s total GDP, somewhat less than the Netherlands. Productivity is still below EU average. So far, only the Czech Republic has made the jump and is getting closer to the EU average, with 87 percent of GDP/capita. Slovakia is faring well (77%) but Poland and especially Hungary still stand at two-thirds of the EU average."

Označenie „ťahúň“, ktoré Róbert Fico vo výroku používa, je pomerne nejednoznačné. Za „ťahúňa“, v zmysle najrýchlejšieho hospodárskeho rastu, totiž môžeme označiť, podľa výsledkov z augusta 2017, Rumunsko. (.pdf, s. 2) Pri problematike významného činiteľa európskej ekonomiky by sme navyše mali postupovať komplexnejšie a zohľadniť aj celkovú výšku HDP, mieru nezamestnanosti a ďalšie dôležité indikátory, nie iba rýchlosť ekonomického rastu.
Článok „Is Germany Carrying The European Economy?“ z roku 2015 označuje Nemecko za významný katalyzátor európskej ekonomiky. Oceňuje nielen nízku nezamestnanosť, vyrovnaný rozpočet, silný export, ale i štátne opatrenia na zlepšenie trhu. HDP celého regiónu V4 je pritom 4-krát menšie ako je HDP Nemecka (podľa textu z októbra 2016).

Robert Fico sa k ekonomickému rastu Slovenska vyjadruje pomerne často. Demagog.SK už niekoľko jeho výrokov na túto tému spracovával, napríklad tri výroky zo 14. februára 2016, a tiež z 13. marca 2016 a. 26. novembra 2016. Začiatkom júla 2015 sme sa taktiež venovali jeho tvrdení o hospodárskom raste.

Dôležitý výrok

„Nie je možné obviňovať ministra, ktorý mal byť vraj odvolávaný kvôli Čistému dňu, kvôli korupcii, keď evidentne o žiadnu korupciu nejde.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Kauza Čistý deň je kauzou, ktorá stále prebieha a nie je uzavretá. Zároveň neprebehlo žiadne vyšetrovanie, ktoré by potvrdilo, či je Ján Richter vinný alebo nevinný z korupcie. V súčasnej situácii je teda výrok neoveriteľný, voči Jánovi Richterovi nikto obvinenie z korupcie nevzniesol. Nemožno preto potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie, že v kauze o žiadnu korupciu nejde.

Robert Fico zároveň v odpovedi na otázku o dôvodoch na odvolanie Jána Richtera kritizuje predkladateľku návrhu na odvolanie ministra Richtera, Natáliu Blahovú. Vyčíta jej, že na schôdzi najprv obviňuje ministra z korupčného správania (čas 15:09) a následne na jeho výzvu na objasnenie, aké korupčné správanie má na mysli (čas 15:32) nereaguje. Poslankyňa Blahová naozaj v reakcii na premiéra (čas 15:37) už spojenie korupčné správanie nepoužíva a všeobecne na túto výzvu ďalej nereaguje.

Natália Blahová na schôdzi vo vystúpení (od času 15:09) "netransparentné a korupčné správanie" Jána Richtera odôvodňuje najmä okamžitým neodobratím akreditácie resocializačnému centru Čistý deň napriek odporúčaniam akreditačnej komisie a mnohým podnetom od klientov centra, ich rodičov, či kurátorov. Obvinenie z "korupčného správania" ale poslankyňa Blahová vysvetľuje iba v rovine dohadu, že "na jeho konanie vrhá tieň podozrenia, že jeho iracionálne a nekompetentné kroky boli vedené politickou objednávkou, korupciou alebo klientelizmom." Toto vystúpenie je ale jediné, ktoré Jána Richtera spája s korupciou, v kauze Čistý deň je obviňovaný z nekonania, avšak nie z korupcie, okrem vystúpenia Natálie Blahovej sa ani v médiách nenachádza spájanie J. Richtera s korupciou.

Kauza Čistý deň začala potom, ako poslankyňa Natália Blahová v septembri 2016 upozornila na údajné sexuálne zneužívanie klientov resocializačného centra Čistý deň. V súčasnosti sú v prípade vedené trestné stíhania vo veciach zločinu sexuálneho zneužívania a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Trestné stíhanie týkajúce sa korupcie ale stále neprebehlo.

Ján Richter dostal odporúčanie odobrať akreditáciu Čistému dňu už v septembri 2016, avšak akreditáciu sa rozhodol centru vziať až v auguste 2017. Napriek tomu minister Čistému dňu akreditáciu stále neodobral.

Výrok o neexistencii korupcie v kauze Čistý deň je neoveriteľný, nakoľko voči ministrovi Richterovi nebolo vznesené žiadne obvinenie, ktoré by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenia Natálie Blahovej z korupcie.

Dôležitý výrok

„…jednoducho bola to Slovenská národná strana, ktorá sa rozhodla, že ministra vymení.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Koaličná zmluva neumožňuje premiérovi  odvolať ministra inej strany bez súčinnosti predsedu danej strany. Plavčan aj SNS najskôr nevideli dôvod na zmenu ministra školstva. Ľady sa pohli až po výzve premiéra Fica. Tvrdiť, že sa tak rozhodla SNS, je zavádzajúce. 

16. augusta 2017 na tlačovej besede vyzval Robert Fico, aby mu Andrej Danko v čo najkratšej dobe predložil návrh na nového ministra školstva v súvislosti s tzv. kauzou eurofondy. 17. augusta 2017 minister školstva, nominant SNS, Peter Plavčan, abdikoval na svoj post. 

Predseda SNS, Andrej Danko, v relácii Naživo Braňa Závodského 4. septembra 2017 sa vyjadril, že premiér sám nemôže odvolať ministra inej strany:

„Hovoríte (Závodský, pozn.), že predseda vlády odvolal, no predseda vlády neodvolal. (…) Ale znova, článok tri odsek desať koaličnej zmluvy hovorí, že napriek tomu, že túto kompetenciu má predseda vlády, nemôže to byť bez predsedu koaličnej strany.“ (02:00 — 02:20) 

V Koaličnej dohode pre volebné obdobie 2016 – 2020 z 23. marca 2016 sa píše: 

„Koaličné strany rešpektujú ústavné právo predsedu vlády Slovenskej republiky navrhovať prezidentovi Slovenskej republiky vymenovanie a odvolanie člena vlády. S takýmto krokom predsedu vlády musí súhlasiť príslušná koaličná strana.“ (.pdf, s. 11)

Je však nutné dodať, že výzva Roberta Fica rezignáciu spustila. SNS nebola ochotná Plavčana odvolať ešte 14. augusta, 3 dni pred jeho odvolaním a 16. augusta reagoval Danko na Ficovu výzvu rozhorčene. V ten istý deň SNS vyhlásila, že Plavčan abdikuje, čím náhle zmenila svoj postoj.

14. augusta 2017 ešte Plavčan na Tlačovej besede povedal: "No neodstúpim, mám pred sebou úlohy a o tom či odstúpim, neodstúpim rozhoduje niekto iný." (00:08 — 00:13) 

16. augusta 2017 vyzval Fico na Plavčanov odchod slovami: "Udalosti, ku ktorým došlo na Ministerstve školstva vyvolali a stále vyvolávajú vo verejnosti oprávnené obavy do akej miery sú umysly vlády v boji proti netransparentnému správaniu sa dôveryhodné. (…) Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového misnitra školstva (…)". (01:10 — 02:26)

Počas vysielania záznamu tejto tlačovej konferencie robil týždeň rozhovor s Andrejom Dankom. Danko komentoval výzvu, ktorú Robert Fico zdeľoval slovami: "Podrazil ma" a "Len dotiahol pascu, ktorú urobil na nás."

Dôležitý výrok

„Kvóty nefungujú a sú fiaskom, pretože už 26. septembra končí platnosť tohto rozhodnutia o kvótach a my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí a dokonca aj tie krajiny, ktoré najviac kričia, že kvóty, kvóty, neplnia si povinnosti, ktoré tam majú.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Núdzový plán EÚ na prerozdeľovanie utečencov zo septembra 2015 sa skutočne uplatňuje do 26. septembra 2017. Slovensko dosiaľ zabezpečilo relokáciu 16 osôb, čo je 1,77% z pôvodne stanoveného čísla. Vyjadrením "my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí" má premiér zrejme na mysli všetky členské štáty EÚ. Faktom však je, že ku 4. septembru 2017 bolo v rámci EÚ prerozdelených 27 700 osôb, čo je až 23%. Okrem toho sa s aktuálnou správou a štatistikami Európskej komisie úplne nezhodujú ani tvrdenia, že kvóty sú fiaskom a nefungujú, a krajiny najviac podporujúce systém kvót (obzvlášť zrejme Nemecko) si neplnia povinnosti. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

Pôvodný núdzový plán relokácie utečencov, prijatý v rámci Európskej migračnej agendy Európskej komisie v septembri 2015, počítal s prerozdelením 120 000 osôb (15 600 z Talianska, 50 400 z Grécka, a 54 000 z Maďarska, ktoré sa ale nakoniec tohto systému odmietlo účastniť) na základe špeciálneho kľúča. Na jeho implementáciu bolo z európskeho rozpočtu vyčlenených 780 miliónov eur. Toto rozhodnutie Rady EÚ 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka je účinné dva roky, jeho platnosť končí 26. septembra 2017. (.pdf, čl. 13, ods. 2)

Slovensko sa spolu s ostatnými štátmi Vyšehradskej štvorky voči systému kvót od jeho počiatku vymedzovali a tvrdo ho kritizovali. Svedčí o tom napríklad žaloba podaná Slovenskom a Maďarskom na Európsku komisiu, ktorou konkrétne Slovensko protestovalo proti nejednomyseľnému prijatiu rozhodnutia o premiestnení 120 000 utečencov. V príspevku na Demagog.sk "Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?" je postoj Slovenska voči kvótam spracovaný podrobnejšie, a zároveň porovnaný s krajinami V4.

Podľa posledných údajov Európskej komisie (EK) zo 6. septembra 2017, Slovensko zatiaľ premiestnilo 16 z celkového formálne prisľúbeného počtu 60 utečencov, čo činí 26,7%. Pôvodne EK zo strany Slovenska predpokladala relokáciu až 902 osôb; pri takomto čísle predstavuje 16 žiadateľov len 1,77%. Pre porovnanie, Česká republika premiestnila 12 z 50 prisľúbených (24%), resp. z pôvodne stanovených 2 691 (0,45%) osôb, Poľsko a Maďarsko sa na núdzovom programe relokácie dosiaľ nijak nepodieľajú. V prípade Nemecka sa jedná o 7 852 z 12 250 (64,1%) a v prípade Francúzska o 4 278 z 6 540 (65,4%) osôb.

Pätnásta správa EK o relokácii a presídľovaní zo 6. septembra 2017 hodnotí súčasný dvojročný princíp solidarity ako funkčný a vyzýva k "udržaniu a ďalšiemu urýchleniu dobrého pokroku v zvládaní nepravidelných migračných tokov, obrane vonkajších hraníc EÚ, a v podpore frontových členských štátov pod tlakom." 

"Tempo relokácie naďalej vykazuje pozitívny trend, v priemere 2 300 premiestnení mesačne od februára 2017, a tým potvrdzuje výrazné zrýchlenie relokácie v roku 2017, kedy členské štáty premiestňujú tri a pol krát viac ako v tom istom období v roku 2016" (.pdf, s. 2). Ku 4. septembru 2017 bolo premiestnených celkom 27 700 osôb, čo je 23% z pôvodného záväzku.

Ako je možné vidieť v tabuľke, niektoré krajiny už svoj záväzok splnili (Malta, Nórsko, Lichtenštajnsko), a niektoré sa tomu blížia (Fínsko, Litva, Luxembursko). V rámci úspešnejšieho prerozdeľovania osôb z Grécka (v porovnaní s Talianskom) prijali Malta s Írskom dokonca viac osôb, ako im bolo na základe kvót pridelené (.pdf, s. 2). Európska komisia zároveň vyzýva krajiny "s najväčším číslom čakajúcich prípadov (Nemecko, Francúzsko, Írsko a Švajčiarsko)" k "premiestneniu všetkých spôsobilých čo najskôr" a "urgentnému urýchleniu transferov" (.pdf, s. 4). Okrem toho pripomína, že jedinými krajinami, ktoré doposiaľ nepremiestnili ani jedného žiadateľa, sú Maďarsko a Poľsko, a Česká republika je pasívnou už od augusta 2016. EK tieto krajiny vyzýva k okamžitému konaniu (.pdf, s. 3). Slovensko podľa hodnotenia Komisie postupuje dostatočne uspokojivo, avšak malo by sa vyhnúť príliš reštriktívnym požiadavkám na žiadateľov z Talianska, ktoré juhoeurópska krajina nie je schopná splniť (.pdf, s. 6).

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 6. septembra 2017, ktorým zamietol žalobu podanú Slovenskom a Maďarskom kvôli prerozdeľovaniu utečencov na základe kvót, Európska komisia privítala. V rámci neho je možné nájsť aj odpoveď na prípadnú kritiku nízkej efektivity núdzového programu relokácie:

"Navyše je zrejmé, že malý počet premiestnení, ktoré sa doteraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonali, možno vysvetliť viacerými faktormi, ktoré Rada v čase prijatia rozhodnutia nemohla predvídať, a to najmä nedostatkom spolupráce niektorých členských štátov."  (odstavec č. 223)

Je teda zavádzajúce pri percentách vychádzať z čísla 120 tisíc, keďže reálne bolo a aj je menej utečencov spôsobilých k prerozdeleniu. V súčasnosti je vhodných k prerozdeleniu len 28 tisíc utečencov. 

„…stojím na čele politickej strany Smer-sociálna demokracia od roku 1999 a som 10. rok premiér.“

„Slovensko malo v roku 2016 historicky najnižší deficit (rozpočtu, pozn.).“

„…máme historicky najnižšiu nezamestnanosť (…) stúpajú príjmy Sociálnej poisťovne. Máme historicky najvyššiu zamestnanosť, vôbec akú sme kedy mali.“

„…my sme na úrovni 21% (daň z príjmu pre právnické osoby, pozn.)….“

„…odkazujem pánovi Sulíkovi, že ja si vlastnú vládu rozbíjať nebudem, on si ju rozbil po dvoch rokoch fungovania.“

„A kam ide podstatná časť vývozu zo Slovenska? No predovšetkým do krajín EÚ.“

„Ani vstup do Únie nebol ľahký v roku 2004, museli sme zatvoriť atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.“

„… odvolávanie Jána Richtera kvôli Čistému dňu. Tá schôdza prebehla tak, že získal absolútnu podporu minister. Aký je dôvod opakovať niečo, keď nie sú žiadne nové okolnosti“

„Je Čistý deň súkromné alebo štátne zariadenie? Čistý deň je súkromné zariadenie. Po ďalšie, minister konal tak, že dnes môže už aj polícia preverovať niektoré veci, plus konal tak, že je odňatá akreditácia.“

„Pán Macron hovoril o spoločnom ministrovi financií…“

„Sú pravicové strany, ktoré tvrdia na Slovensku, že minimálna mzda by nemala byť.“

„My sme požiadali Európsky súd o právny výklad, že či rozhodnutie o povinných kvótach, ktoré bolo prijaté v roku 2015 mohlo byť prijaté takým spôsobom, akým bolo prijaté. My sme namietali predovšetkým, že malo byť jednomyseľné rozhodnutie, že to mal byť legislatívny akt. Európsky súd povedal, že v tomto, Európsky súdny dvor, v tomto prípade povedal, že procedúra bola v poriadku.“

„…slovenský minister vnútra, Robert Kaliňák, hlasoval proti tomuto rozhodnutiu na tomto zasadnutí rady v roku 2015.“

„Žiadatelia o azyl v Rakúsku boli tu (v Gabčíkove, pozn.) držaní, nikto o nich nevedel, museli poslúchať, lebo keby neposlúchali, nedostanú azyl v Rakúsku.“

„…som 8 rokov zastupoval Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva.“

„V4 doslova dala Slovensku mandát, aby sme v týchto veciach konali.“

„A výhoda je aj v tom, že komisárkou pre túto oblasť je predstaviteľka Českej republiky, hoci nezastupuje Českú republiku v komisii, ona zastupuje Európsku komisiu (…).“

„Ministerka pôdohospodárstva začína robiť taký národný katalóg.“

Photo by: Flickr.com (OECD/Victor Tonelli)

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."